Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

‘Kuu Osɛɛ Koni Owo Onyɛmimɛi lɛ Hewalɛ’

‘Kuu Osɛɛ Koni Owo Onyɛmimɛi lɛ Hewalɛ’

BE NI Petro kwa Yesu lɛ, eyafó aahu. Eyɛ mli akɛ ebaahe be dani bɔfo nɛɛ baanyɛ adamɔ enaji anɔ ekoŋŋ yɛ mumɔŋ moŋ, shi Yesu miitao etsɔ enɔ eye ebua kaselɔi krokomɛi lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, Yesu kɛɛ lɛ akɛ: “Be ni oookpale [loo oooku osɛɛ] lɛ, wo onyɛmimɛi lɛ ahewalɛ.” (Luka 22:32, 54-62) Sɛɛ mli lɛ, Petro batsɔ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli Kristofoi asafo lɛ mli akulashiŋi lɛ ateŋ mɔ kome. (Gal. 2:9) Nakai nɔŋŋ mɔ ko ni tsutsu lɛ eji asafoŋ onukpa lɛ baanyɛ asɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa ekoŋŋ, ní ewo enyɛmimɛi héyelilɔi lɛ hewalɛ yɛ mumɔŋ.

Ahã mɛi komɛi ní be ko ni eho lɛ amɛsɔmɔɔ akɛ asafoŋ onukpai lɛ ekpa sɔɔmɔ, ni ekolɛ enɛ hewɔ lɛ amɛnuɔ he akɛ amɛbɔɔɔ mɔdɛŋ. Nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Julio, * ni kɛ nɔ ni fe afii 20 sɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa yɛ Bolivia lɛ wie akɛ: “Nibii ni mifɔɔ feemɔ tamɔ, mihe ni misaa kɛhã maŋshiɛmɔ kɛ nyɛmimɛi lɛ ni miyasaraa lɛ bafee mishihilɛ lɛ fã. Shi trukaa lɛ, fɛɛ ŋmɛɛ mi, ni mifee shwɛm. Mináaa shihilɛ lɛ mlɛo kwraa yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli.” Ŋmɛnɛ lɛ, Julio miisɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa ekoŋŋ.

“NYƐBUA LƐ MIISHƐƐ SƆŊŊ”

Kaselɔ Yakobo ŋma akɛ: “Minyɛmimɛi, kɛji nyɛgbee kai [loo jaramɔ shihilɛi] srɔtoi pii amli lɛ, nyɛbua lɛ miishɛɛ sɔŋŋ.” (Yak. 1:2) Yakobo miitsɔɔ jaramɔ shihilɛi ni wɔkɛkpeɔ yɛ wɔyi ni awaa kɛ emuu ni wɔyeee lɛ hewɔ. Ewie nibii tamɔ akɔnɔi gbohii, mɛi ahiɛaŋkwɛmɔ, kɛ ekrokomɛi ahe. (Yak. 1:14; 2:1; 4:1, 2, 11) Kɛ́ Yehowa tsɔse wɔ lɛ, ekolɛ ebaadɔ wɔ. (Heb. 12:11) Shi esaaa ni shihilɛi ni jaraa nɛɛ fiteɔ wɔmiishɛɛ.

Kɛji ahe sɔɔmɔ hegbɛ ko yɛ wɔdɛŋ yɛ asafo lɛ mli po lɛ, wɔbaanyɛ wɔpɛi wɔmli wɔkwɛ akɛ wɔyɛ hemɔkɛyeli lo, ní wɔfee nibii kɛtsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ Yehowa. Wɔbaanyɛ wɔsusu nɔ hewɔ ni  wɔsɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa lɛ he. Ani wɔ diɛŋtsɛ wɔsɛɛnamɔ hewɔ wɔsɔmɔ lɛ? Aloo suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã Nyɔŋmɔ kɛ le ni wɔle akɛ asafo lɛ ji enɔ, ni no hewɔ lɛ esa akɛ akɛ suɔmɔ akwɛ nɔ lɛ hewɔ? (Bɔf. 20:28-30) Mɛi ni esɔmɔ akɛ asafoŋ onukpai pɛŋ, ní yaa nɔ amɛkɛ miishɛɛ sɔmɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ hãa mɛi fɛɛ, ni Satan po fata he lɛ, naa akɛ amɛsumɔɔ Yehowa kɛ amɛtsui fɛɛ.

Be ni Maŋtsɛ David fee eshai ni yɔɔ hiɛdɔɔ ni Yehowa kune lɛ lɛ, ekpɛlɛ nɔ, ni akɛfa lɛ. David lá akɛ: “Ajɔɔ mɔ ni aŋɔ enɔtɔmɔ afa lɛ, ni atsimɔ ehe esha nɔ lɛ! Ajɔɔ gbɔmɔ ni Yehowa ebuuu nɔsha ko ehãaa lɛ, ni apasa bɛ emumɔ mli lɛ!” (Lala 32:1, 2) Tsɔsemɔ lɛ saa David, ni ekã shi faŋŋ akɛ, no hã ekwɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ anɔ jogbaŋŋ fe tsutsu lɛ.

Bei pii lɛ, nyɛmimɛi ni kuɔ sɛɛ amɛsɔmɔɔ akɛ asafoŋ onukpai ekoŋŋ lɛ kwɛɔ tooi lɛ jogbaŋŋ fe tsutsu lɛ. Mɔ ko ni miisɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa ekoŋŋ lɛ kɛɛ akɛ: “Bianɛ lɛ, mina gbɛ ni hi fe fɛɛ ni esa akɛ matsɔ nɔ maye mabua mɛi ni gbaa afã lɛ.” Mɔ kroko hu wie akɛ: “Amrɔ nɛɛ, mikɛ hegbɛ ni miná akɛ masɔmɔ minyɛmimɛi lɛ shwɛɛɛ kwraa.”

ANI OBAANYƐ OKU OSƐƐ?

Lalatsɛ lɛ ŋma akɛ: “[Yehowa] ehiɛɛɛ béi amli daa.” (Lala 103:9) No hewɔ lɛ, esaaa akɛ wɔsusuɔ kɔkɔɔkɔ akɛ Nyɔŋmɔ nyɛŋ emu efɔ̃ wɔnɔ dɔŋŋ yɛ tɔmɔ ko ni wɔtɔ̃ lɛ hewɔ. Nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Ricardo, ni ahe esɔɔmɔ hegbɛ akɛ asafoŋ onukpa lɛ yɛ edɛŋ be ni ekɛ afii babaoo esɔmɔ lɛ wie akɛ: “Mitɔmɔ lɛ hã minijiaŋ je wui waa.” Ekɛfata he akɛ: “Akɛni minu he akɛ mibɔɔɔ mɔdɛŋ hewɔ lɛ, ebawa waa kɛhã mi akɛ maku misɛɛ masɔmɔ minyɛmimɛi lɛ akɛ asafoŋ onukpa ekoŋŋ, ni enɛ tee nɔ be kplaŋŋ. Minu he akɛ anyɛŋ amu afɔ̃ minɔ dɔŋŋ. Shi akɛni misumɔɔ akɛ maye mabua mɛi krokomɛi hewɔ lɛ, mikɛ mɛi kaseɔ Biblia lɛ, miwoɔ nyɛmimɛi lɛ hewalɛ yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ, ni mikɛ amɛ yaa shiɛmɔ. Enɛ ye ebua mi ni miná hekɛnɔfɔɔ yɛ mi diɛŋtsɛ mimli, ni amrɔ nɛɛ miisɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa ekoŋŋ.”

Yehowa eye ebua mɛi ni amɛku sɛɛ amɛmiisɔmɔ ekoŋŋ akɛ asafoŋ onukpai kɛ miishɛɛ

Kɛ́ nyɛmi nuu ko bɛ mɛi ewo emli lɛ, no haŋ enu he akɛ esɔmɔ ekoŋŋ akɛ asafoŋ onukpa. Ehi jogbaŋŋ akɛ wɔɔkase Yehowa tsulɔ David, mɔ ni jo  foi kɛshi ewe yɛ ehe awuŋa ni Maŋtsɛ Saul yeɔ lɛ hewɔ lɛ! Be ni David ná hegbɛ shii abɔ po akɛ etɔ ehe owele yɛ Saul nɔ lɛ, efeee nakai. (1 Sam. 24:5-8; 26:8-12) Be ni Saul gbo yɛ ta mli lɛ, David fó lɛ, ni ewie akɛ ‘asumɔɔ’ Saul kɛ ebi Yonatan waa. (2 Sam. 1:21-23) Ebɛɛɛ Saul ewooo emli.

Kɛ́ osusuɔ akɛ aye bo sane fɔŋ loo ayanuuu bo shishi lɛ, kaabɛ mɔ ko owo omli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni ahe nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ William lɛ sɔɔmɔ hegbɛ yɛ edɛŋ be ni ekɛ aaafee afii 30 esɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa yɛ Britain lɛ, ebɛ asafoŋ onukpai lɛ ekomɛi ewo emli. Mɛni ye ebua William ni eye enɛ nɔ? Ewie akɛ: “Hiob wolo lɛ ni mikane lɛ wo mi hewalɛ waa.” Ekɛfata he akɛ: “Kɛ́ Yehowa ye ebua Hiob koni esaa ekɛ enanemɛi etɛ lɛ ateŋ lɛ, enyiɛ nɔŋŋ ni eyeŋ ebuaŋ mi ní masaa mi kɛ asafoŋ onukpai lɛ ateŋ!”Hiob 42:7-9.

YEHOWA JƆƆ MƐI NI SƆMƆƆ EKOŊŊ AKƐ TOOKWƐLƆI LƐ

Kɛ́ bo diɛŋtsɛ oŋmɛɛ osɔɔmɔ hegbɛ akɛ asafoŋ onukpa lɛ he lɛ, ebaahi akɛ ooosusu yiŋtoo hewɔ ni ofee nakai lɛ he. Ani naagbai komɛi ni okɛkpe lɛ hewɔ? Ani nibii krokomɛi ahe bahia bo yɛ oshihilɛ mli fe osɔɔmɔ hegbɛ lɛ? Ani mɛi krokomɛi afatɔi je onijiaŋ wui? Ekɔɔɔ he eko nɔ ni ba lɛ, kaimɔ akɛ be ni oji asafoŋ onukpa lɛ, onyɛɔ oyeɔ obuaa mɛi babaoo fe bɔ ni ofeɔ amrɔ nɛɛ. Wiemɔi ni ohã lɛ waje amɛ, onɔkwɛmɔnɔ lɛ wo amɛ hewalɛ, ni saramɔ ni osara amɛ lɛ ye ebua amɛ ni amɛkpee shihilɛi ni jaraa anaa. Osɔ̃i ahe nii ni otsu pɛpɛɛpɛ akɛ asafoŋ onukpa lɛ hã Yehowa tsui nyɔ emli, ni bo hu otsui nyɔ omli.Abɛi 27:11.

Hã ana akɛ oosumɔ Yehowa kɛ otsui fɛɛ, kɛtsɔ miishɛɛ ni okɛaasɔmɔ lɛ lɛ nɔ

Yehowa eye ebua mɛi ni amɛku sɛɛ amɛmiisɔmɔ ekoŋŋ akɛ asafoŋ onukpai kɛ miishɛɛ. Kɛ́ bo diɛŋtsɛ oŋmɛɛ osɔɔmɔ hegbɛ lɛ he jio, ahe yɛ odɛŋ jio lɛ, obaanyɛ oshɛ “nɔkwɛmɔ nitsumɔ lɛ” he ekoŋŋ. (1 Tim. 3:1) Paulo ‘efɔ̃ɔɔ sɔlemɔ’ kɛ Kristofoi ni yɔɔ Kolose lɛ hãmɔ, koni amɛyimɔ obɔbɔ kɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ he anɔkwa nilee, ‘koni amɛnyiɛ bɔ ni sa Nuŋtsɔ Yehowa ni amɛsa ehiɛ kwraa.’ (Kol. 1:9, 10) Kɛ́ oná hegbɛ lɛ ekoŋŋ akɛ osɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa lɛ, kwɛmɔ Yehowa gbɛ ní ewo bo hewalɛ, eye ebua bo ni oto otsui shi, ní osɔmɔ kɛ miishɛɛ. Yɛ naagbee gbii nɛɛ amli lɛ, nɔkwɛlɔi ni yɔɔ suɔmɔ ni baawaje Nyɔŋmɔ webii lɛ yɛ mumɔŋ lɛ ahe miihia. Ani obaanyɛ owo nyɛmimɛi lɛ hewalɛ, ni ani oosumɔ ni ofee nakai?

^ kk. 3 Atsake gbɛ́i lɛ ekomɛi.