Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Okɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ Atsu Nii—Ehiɛ Kã!

Okɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ Atsu Nii—Ehiɛ Kã!

“Nyɔŋmɔ wiemɔ hiɛ kã ni eyɛ hewalɛ.”HEB. 4:12.

1, 2. Mɛɛ nitsumɔ Yehowa kɛwo Mose dɛŋ? Mɛɛ shi Yehowa wo lɛ?

ŊƆƆ lɛ akɛ, ehe ebahia ni odamɔ Yehowa webii lɛ anajiaŋ ni okɛ nɔyelɔ ko ni yɔɔ hewalɛ fe fɛɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ awie. Kulɛ te obaanu he ohã tɛŋŋ? Ekolɛ otsui baafã, obaashe gbeyei, ni onyɛŋ owie. Ni kulɛ te obaato owiemɔ lɛ naa ohã tɛŋŋ po lɛ? Ani obaanyɛ owie kɛ ekãa tamɔ mɔ ko ni Nyɔŋmɔ etsu lɛ?

2 Mose yaje shihilɛ ni tamɔ nakai mli. Yehowa tsu Mose, ni ji nuu ni he “jɔ fe gbɔmɛi fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ nɛɛ nɔ” lɛ kɛtee Farao ŋɔɔ koni eyakpɔ̃ ewebii lɛ kɛjɛ nyɔŋyeli mli yɛ Mizraim. (4 Mose 12:3) Farao wóɔ ehe nɔ ni ebuuu mɔ ko mɔ ko. (2 Mose 5:1, 2) Kɛ̃lɛ, Yehowa tsu Mose ní eyakɛɛ Farao ní eŋmɛɛ Israelbii ni eyeɔ amɛnɔ nyɔŋ lɛ fɛɛ he! Nakai beaŋ lɛ, amɛyi aaafee akpekpei etɛ. Enɛ hewɔ lɛ, Mose bi Yehowa akɛ: “Namɔ ji mi, ni matee Farao ŋɔɔ ni mayajie Israelbii lɛ kɛje Egipt?” Ni eka shi faŋŋ akɛ, bo ni kulɛ nakai nɔŋŋ obaabi. Ekolɛ, Mose nu he akɛ enyɛŋ ekɛ Farao ayawie. Shi Nyɔŋmɔ hã ele akɛ, ebaafata ehe. Yehowa kɛɛ lɛ akɛ: “Mi kɛ bo ni yaa.”2 Mose 3:9-12, Ga Biblia hee.

3, 4. (a) Mɛni hewɔ Mose she gbeyei lɛ? (b) Mɛni hewɔ ekolɛ wɔbaanu he tamɔ bɔ ni Mose nu he lɛ?

3 Mɛni hewɔ Mose she gbeyei lɛ? Eshe gbeyei akɛ kɛ́ etee  Farao hiɛ akɛ mɔ ko ni Yehowa Nyɔŋmɔ tsu lɛ lɛ, Farao hereŋ lɛ ni eboŋ lɛ toi po. Eshe gbeyei hu akɛ lɛ diɛŋtsɛ emaŋbii lɛ heŋ amɛyeŋ akɛ Yehowa etsu lɛ koni ebakpɔ̃ amɛ kɛje Mizraim. No hewɔ lɛ, Mose kɛɛ Yehowa akɛ: “Amɛheŋ mi amɛyeŋ ni amɛboŋ migbee toi, ejaakɛ amɛaakɛɛ akɛ: Yehowa ejieko ehe kpo etsɔkoo.”2 Mose 3:15-18; 4:1.

4 Wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔkase nɔ ko ni he hiaa waa yɛ hetoo ni Yehowa kɛhã Mose kɛ nibii ni nyiɛ sɛɛ kɛba lɛ mli. Eji anɔkwale akɛ, ekolɛ oyadamɔŋ maŋ onukpa ko hiɛ. Shi bei komɛi lɛ, ani ewaa kɛhãa bo akɛ okɛ mɛi baagba Nyɔŋmɔ kɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ he sane? Kɛ́ nakai ni lɛ, hã wɔkwɛ nɔ ni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ Mose sane lɛ mli.

“MƐNI YƆƆ ODƐŊ LƐ?”

5. Mɛni Yehowa fee etsɔɔ Mose? Mɛɛ gbɛ nɔ enɛ wo Mose ekãa? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)

5 Be ni Mose hã Yehowa le akɛ eeshe gbeyei akɛ ekolɛ aboŋ lɛ toi lɛ, Yehowa ye ebua lɛ koni enyɛ ekpee shihilɛ ni ekɛbaakpe lɛ naa. Biblia lɛ wie akɛ: “Yehowa kɛɛ lɛ akɛ: Mɛni yɔɔ odɛŋ lɛ? Ni ekɛɛ: Tso ni. Ni ekɛɛ: Shɛ ofɔ̃ shikpɔŋ! Ni eshɛ efɔ̃ shikpɔŋ, ni etsɔ onufu; ni Mose jo foi yɛ ehiɛ. Ni Yehowa kɛɛ Mose akɛ: Kpã onine mli ni omɔ elei mli. Ni ekpã enine mli ni emɔ lɛ, ni etsɔ tso yɛ edɛŋ. Koni amɛhe amɛye akɛ Yehowa . . . ejie ehe kpo etsɔɔo.” (2 Mose 4:2-5) Yɛ Nyɔŋmɔ hewalɛ naa lɛ, tso ni Mose hiɛ lɛ tsɔ onufu! Naakpɛɛ nii nɛɛ baahã mɛi ahe aye akɛ Nyɔŋmɔ ni tsu lɛ. No hewɔ lɛ, Yehowa kɛɛ lɛ akɛ: “Nɛkɛ tso nɛɛ okɔ ohiɛ odɛŋ, ní okɛfee okadii lɛ.” (2 Mose 4:17) Naakpɛɛ nii nɛɛ baahã Mose aná ekãa ni eya Farao kɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ aŋɔɔ.2 Mose 4:29-31; 7:8-13.

6. (a) Mɛni esa akɛ wɔhiɛ yɛ wɔdɛŋ kɛ́ wɔnyiɛ shiɛmɔ nɔ, ni mɛni hewɔ? (b) Mɛni hewɔ abaanyɛ awie akɛ “Nyɔŋmɔ wiemɔ hiɛ kã ni eyɛ hewalɛ” lɛ?

6 Wɔ hu kɛ́ wɔkɛ mɛi yaagba Biblia lɛ mli sane lɛ, mɛni wɔhiɛɔ yɛ wɔdɛŋ? Biblia lɛ ji nɔ ni wɔhiɛɔ yɛ wɔdɛŋ, ni wɔfee klalo akɛ wɔkɛbaatsu nii. Eyɛ mli akɛ mɛi komɛi baana Biblia lɛ akɛ wolo folo ko kɛkɛ moŋ, shi Yehowa kɛ wɔ wieɔ kɛtsɔɔ e-Wiemɔ ni ajɛ mumɔŋ aŋma lɛ nɔ. (2 Pet. 1:21) Biblia lɛ gbaa wɔ shi ni Nyɔŋmɔ ewo kɛ nibii ni e-Maŋtsɛyeli lɛ baafee lɛ he sane. No hewɔ ni bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Nyɔŋmɔ wiemɔ hiɛ kã ni eyɛ hewalɛ” lɛ. (Nyɛkanea Hebribii 4:12.) Mɛni hewɔ abaanyɛ awie akɛ Nyɔŋmɔ wiemɔ hiɛ kã lɛ? Ejaakɛ shi ni Yehowa ewo lɛ miiba mli fiofio kɛyashi fɛɛ baaba mli kwraa. (Yes. 46:10; 55:11) Kɛ́ mɔ ko yɔse enɛ yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ he lɛ, nɔ ni ekaneɔ yɛ Biblia lɛ mli lɛ baaná eshihilɛ nɔ hewalɛ waa.

7. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔja “anɔkwale wiemɔ lɛ mli pɛpɛɛpɛ”?

7 Yehowa kɛ e-Wiemɔ ni hiɛ kã lɛ ewo wɔdɛŋ. Kɛ́ wɔhiɛ dɛŋdade nɛɛ, wɔbaanyɛ wɔhã mɛi ale akɛ nɔ ni wɔkɛɔ lɛ jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ, ni abaanyɛ akɛ he afɔ̃ nɔ. Enɛ hewɔ lɛ, be ni Paulo tsɔseɔ Timoteo lɛ, ewo lɛ hewalɛ ní eja “anɔkwale wiemɔ lɛ mli pɛpɛɛpɛ.” (2 Tim. 2:15) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔ hu wɔbaanyɛ wɔkɛ Paulo ŋaawoo lɛ atsu nii? Kɛtsɔ ŋmalɛi ni baanyɛ ashɛ wɔtoibolɔi lɛ atsui he ni wɔɔkane lɛ nɔ. Dɛhiɛmɔ woji ni ajie lɛ kpo yɛ afi 2013 lɛ baaye abua wɔ koni wɔfee nakai.

KANEMƆ ŊMALƐ KO NI SA!

8. Mɛni shiɛmɔ nitsumɔ nɔkwɛlɔ ko wie yɛ dɛhiɛmɔ woji lɛ ahe?

8 Afee dɛhiɛmɔ woji nɛɛ fɛɛ yɛ gbɛ kome too nɔ. No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔkase bɔ ni akɛ ekome tsuɔ nii ahãa lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛ fɛɛ atsu nii. Ani amɛkɛ nitsumɔ  wa? Shiɛmɔ nitsumɔ nɔkwɛlɔ ko ni yɔɔ Hawaii yɛ U.S.A. lɛ ŋma akɛ: “Dɛŋdadei nɛɛ ehã shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ kɛ maŋ odaseyeli nitsumɔ lɛ emɔ shi waa.” Eyɔse akɛ, bɔ ni afee dɛhiɛmɔ woji lɛ ahã lɛ hãa mɛi boɔ sane lɛ toi, ni enɛ teɔ sanegbaa ni yɔɔ miishɛɛ shi. Esusuɔ akɛ sanebimɔ ni yɔɔ dɛhiɛmɔ woji lɛ asɛɛ, kɛ hetoi srɔtoi etɛ ni akɛhã lɛ hewɔ anyɛɔ akɛjeɔ sanegbaa shishi yɛ gbɛ ni waaa nɔ lɛ. Ehe ehiaaa ni shĩatsɛ lɛ aye etsui akɛ, ekolɛ ebaahã hetoo ni ejaaa.

9, 10. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ dɛhiɛmɔ woji lɛ hãa wɔkɛ Biblia lɛ tsuɔ nii? (b) Dɛhiɛmɔ woji lɛ ateŋ te nɔ ni okɛtsu nii ni emɔ shi waa? Te ofee lɛ ohã tɛŋŋ?

9 Dɛhiɛmɔ woji lɛ ateŋ eko fɛɛ eko yɛ ŋmalɛ ko ni esa akɛ akɛ shĩatsɛ lɛ akane. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ okɛ dɛhiɛmɔ wolo ni yitso ji, Ani Amanehulu Sɛɛ Baafo Be Ko? lɛ miitsu nii lɛ, bi shĩatsɛ lɛ sane ni yɔɔ dɛhiɛmɔ wolo lɛ sɛɛ lɛ. Ekolɛ ebaahã hetoo akɛ, “hɛɛ,” “dabi,” loo “ekolɛ,” taakɛ eyɔɔ wolo lɛ sɛɛ lɛ. Bɔ fɛɛ bɔ ni ebaahã hetoo ehã lɛ, gbelemɔ kɛya wolo lɛ mligbɛ ni okɛɛ lɛ kɛkɛ akɛ, “Kwɛmɔ nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ.” No sɛɛ lɛ, kanemɔ Kpojiemɔ 21:3, 4 lɛ.

10 Kɛ́ wɔkɛ dɛhiɛmɔ wolo ni ji, Te Onaa Biblia lɛ Ohãa Tɛŋŋ? lɛ hu miitsu nii lɛ, shĩatsɛ lɛ baanyɛ ahala hetoi etɛ ni yɔɔ wolo lɛ sɛɛ lɛ ateŋ eko fɛɛ eko. Bo lɛ gbelemɔ kɛya wolo lɛ mligbɛ, ni okɛɛ lɛ akɛ, “Biblia lɛ kɛɔ akɛ, ‘ŋmalɛ fɛɛ ŋmalɛ lɛ ejɛ Nyɔŋmɔ Mumɔ lɛ mli.’” Obaanyɛ okɛfata he akɛ, “Yɛ anɔkwale mli lɛ, nakai ŋmalɛ lɛ wieɔ babaoo fe nakai.” No sɛɛ lɛ, gbelemɔ o-Biblia lɛ, ni okane 2 Timoteo 3:16, 17 lɛ.

11, 12. (a) Kɛ́ okɛ dɛhiɛmɔ woji lɛ tsu nii lɛ, mɛɛ hegbɛ ehãa onáa? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ dɛhiɛmɔ woji lɛ baanyɛ aye abua bo ni osaa ohe kɛhã sɛɛkuukɛsaramɔ?

11 Bɔ ni shĩatsɛ lɛ baafee enii ehã lɛ baahã ona kɛji esa akɛ oya nɔ okane dɛhiɛmɔ wolo lɛ mli saji, ní okɛ lɛ asusu he. Ekɔɔɔ he eko bɔ ni mɔ lɛ baafee enii ehã lɛ, ená ele dɛhiɛmɔ wolo lɛ mli sane, ni oná hegbɛ hu kɛkane nɔ ko kɛjɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli ohã lɛ. Kɛji ŋmalɛ kome loo enyɔ ko pɛ okane be ni otee jɛmɛ klɛŋklɛŋ kwraa po lɛ, obaanyɛ oku osɛɛ ni okɛ lɛ ayatsa sanegbaa lɛ nɔ.

12 Akɛ sanebimɔ ko kɛ ŋmalɛi ni abaanyɛ asusu he be ni aku sɛɛ ayasara mɔ lɛ ewo saneyitso ni ji, “Kɛha  Hesusumɔ” lɛ shishi yɛ dɛhiɛmɔ woji lɛ eko fɛɛ eko sɛɛ. Yɛ dɛhiɛmɔ wolo ni yitso ji, Te Onaa Wɔsɛɛ Ohaa Tɛŋŋ? lɛ mli lɛ, sanebimɔ ni yɔɔ nakai saneyitso lɛ shishi ji, “Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ baatsɔ eha wɔjeŋ nɛɛ shihilɛ ahi?” Atsɛ Mateo 6:9, 10 kɛ Daniel 2:44 lɛ yɛ nakai saneyitso lɛ shishi. Yɛ dɛhiɛmɔ wolo ni yitso ji, Ani Gbohii lɛ Baanyɛ Ahi Shi Ekoŋŋ Lɛɛlɛŋ? lɛ mli lɛ, sanebimɔ ni yɔɔ nakai saneyitso lɛ shishi ji, “Mɛni hewɔ wɔgbɔlɔɔ ni wɔgboiɔ?” Atsɛ 1 Mose 3:17-19 kɛ Romabii 5:12 lɛ yɛ nakai saneyitso lɛ shishi.

13. Tsɔɔmɔ bɔ ni ooofee okɛ dɛhiɛmɔ woji lɛ atsu nii kɛje Biblia mli nikasemɔi ashishi.

13 Okɛ dɛhiɛmɔ woji lɛ atsu nii kɛje Biblia mli nikasemɔi ashishi. Kɛ́ mɔ ko skani okadi (QR Code) * ni yɔɔ dɛhiɛmɔ wolo lɛ sɛɛ lɛ, ekɛ lɛ baaya wɔ-Wɛb saiti lɛ nɔ, ni ebaana nɔ ko yɛ jɛmɛ ni baatsirɛ lɛ ni ekase Biblia lɛ. Dɛhiɛmɔ woji lɛ gbalaa jwɛŋmɔ kɛyaa nikasemɔ pɔtɛɛ ko nɔ yɛ wolo bibioo ni ji, Sanekpakpa ni Jɛ Nyɔŋmɔ Ŋɔɔ! lɛ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, dɛhiɛmɔ wolo ni yitso ji, Namɔ Diɛŋtsɛ Kudɔɔ Je Lɛ? lɛ gbalaa jwɛŋmɔ kɛyaa nikasemɔ ni ji 5 ni yɔɔ nakai wolo bibioo lɛ mli lɛ nɔ. Dɛhiɛmɔ wolo ni ji, Mɛni Ji Nɔ Titri ni Kɛ Miishɛɛ Baa Weku Shihilɛ Mli? lɛ gbalaa jwɛŋmɔ kɛyaa nikasemɔ ni ji 9 lɛ nɔ. Kɛ́ okɛ dɛhiɛmɔ woji lɛ tsu nii yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ, obaale bɔ ni akɛ Biblia lɛ tsuɔ nii be ni akɛ mɔ ko ekpe klɛŋklɛŋ kwraa kɛ be ni aafee sɛɛkuukɛsaramɔ. Enɛ baahã oje Biblia mli nikasemɔi babaoo shishi. Mɛni ekoŋŋ obaanyɛ ofee koni okɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ atsu nii jogbaŋŋ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli?

WIEMƆ SANE KO NI AMƐJWƐŊƆ HE WAA LƐ HE

14, 15. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkase bɔ ni Paulo tsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ehã lɛ?

14 Paulo bɔ mɔdɛŋ akɛ ebaale nɔ ni “mɛi babaoo” ni ekɛkpeɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ jwɛŋɔ he. (Nyɛkanea 1 Korintobii 9:19-23.) Mɛni hewɔ? Eetao eye ebua “mɛi fɛɛ,” Yudafoi kɛ mɛi krokomɛi, ‘koni bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ ekɛhere mɛi komɛi ayiwala.’ (Bɔf. 20:21) Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkase Paulo be ni wɔsaa wɔhe lɛ koni wɔnyɛ wɔshiɛ wɔhã “mɛi fɛɛ”?1 Tim. 2:3, 4.

15 Daa nyɔɔŋ lɛ, shiɛmɔ wiemɔi srɔtoi jeɔ kpo yɛ Wɔ Maŋtsɛyeli Sɔɔmɔ lɛ mli. Kaa okwɛ. Shi kɛ́ mɛi ni yɔɔ shikpɔŋkuku lɛ mli lɛ jwɛŋɔ nibii krokomɛi ahe lɛ, taomɔ shiɛmɔ wiemɔi ni kɔɔ nɔ ni amɛsusuɔ he lɛ he. Susumɔ shihilɛ ni yaa nɔ yɛ oshikpɔŋkuku lɛ mli, mɛi ni yɔɔ oshikpɔŋkuku lɛ mli, kɛ nibii ni amɛfɔɔ he jwɛŋmɔ lɛ he. No sɛɛ lɛ, susumɔ ŋmalɛ ko ni kɔɔ amɛshihilɛ lɛ he. Kpokpaa nɔkwɛlɔ ko tsɔɔ bɔ ni ekɛ eŋa feɔ amɛgbalaa jwɛŋmɔ kɛyaa Biblia lɛ nɔ. Ewie akɛ: “Shĩatsɛmɛi pii ŋmɛɔ gbɛ ni wɔkaneɔ ŋmalɛ kome kɛji wɔhã wɔwiemɔ lɛ fee kuku, ni wɔtee lɛ tɛ̃ɛ. Kɛ́ wɔŋa amɛ wɔtã lɛ, wɔkaneɔ ŋmalɛ lɛ wɔhãa amɛ, ejaakɛ no mli lɛ wɔgbele wɔ-Biblia lɛ momo.” Hã wɔkwɛ nɔkwɛmɔnii fioo komɛi ni tsɔɔ saneyitsei, sanebimɔi, kɛ ŋmalɛi komɛi ni mɛi komɛi kɛtsu nii ni amɛye omanye yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Ekolɛ obaasumɔ ni bo hu okɛtsu nii yɛ oshikpɔŋkuku lɛ mli.

Ani okɛ Biblia lɛ kɛ dɛhiɛmɔ woji lɛ miitsu nii jogbaŋŋ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli? (Kwɛmɔ kuku 8-13)

16. Tsɔɔmɔ bɔ ni abaanyɛ akɛ Yesaia 14:7 lɛ atsu nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli.

16 Kɛ́ awuiyeli kɛ basabasafeemɔ fa yɛ he ni oyɔɔ lɛ, obaanyɛ obi shĩatsɛ lɛ akɛ: “Ani osusuɔ akɛ be ko baaba ni abaaŋma yɛ adafitswaa woji ahiɛ akɛ: ‘Shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ ená hejɔlɛ, ni enɔ ejɔ, ni mɛi miilá nyamɔ lalai’? Nakai ji nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ yɛ Yesaia 14:7 lɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ shiwoi babaoo ehã yɛ Biblia lɛ mli ni tsɔɔ akɛ, wɔsɛɛ lɛ toiŋjɔlɛ baahi shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ.” No sɛɛ lɛ, kanemɔ shiwoi  nɛɛ ateŋ ekome kɛjɛ Biblia lɛ mli ohã lɛ.

17. Mɛɛ gbɛ nɔ obaanyɛ okɛ Mateo 5:3 lɛ atsu nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli?

17 Ani ewa kɛhã hii ni yɔɔ he ni oyɔɔ lɛ akɛ amɛaaná shika ni fa bɔ ni sa kɛkwɛ amɛwekui? Kɛ́ nakai ni lɛ, obaanyɛ obi sane nɛɛ kɛje osanegbaa lɛ shishi akɛ: “Shika enyiɛ esa akɛ nuu ko aná koni enyɛ ehã eweku aná miishɛɛ?” Kɛ́ mɔ lɛ tsɔɔ ejwɛŋmɔ lɛ, obaanyɛ okɛɛ lɛ akɛ: “Hii pii náa fe nakai, kɛ̃lɛ amɛwekui atsui enyɔɔɔ amɛmli. Belɛ, mɛni tuuntu he hiaa mɔ?” No sɛɛ lɛ, kanemɔ Mateo 5:3 lɛ, ni obi lɛ kɛji ebaasumɔ ni akɛ lɛ akase Biblia lɛ.

18. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkɛ Yeremia 29:11 lɛ atsu nii kɛshɛje mɛi amii lɛ?

18 Ani oshara ko ni ba nyɛsɛɛ nɛɛ ehã mɛi ni yɔɔ he ni oyɔɔ lɛ miina nɔ waa? Obaanyɛ oje osanegbaa lɛ shishi akɛ: “Miba koni mibashɛje omii. (Nyɛkanea Yeremia 29:11.) Ani oyɔse nibii enyɔ ni Nyɔŋmɔ taoɔ wɔná lɛ? ‘Hejɔlɛ,’ kɛ ‘hiɛnɔkamɔ.’ Ani eŋɔɔɔ onaa akɛ Nyɔŋmɔ miisumɔ ni wɔná shihilɛ kpakpa? Shi te aaafee tɛŋŋ ni enɛ aba mli?” No sɛɛ lɛ, gbalamɔ ejwɛŋmɔ kɛya Sanekpakpa wolo lɛ mli nikasemɔ ko ni sa nɔ.

19. Tsɔɔmɔ bɔ ni abaanyɛ akɛ Kpojiemɔ 14:6, 7 lɛ atsu nii kɛ́ akɛ mɛi ni nyaa jamɔ he miigba sane.

19 Ani mɛi ni yɔɔ he ni oyɔɔ lɛ nyaa jamɔ he? Kɛ́ nakai ni lɛ, obaanyɛ oje osanegbaa lɛ shishi akɛ: “Kɛji ŋwɛibɔfo ko kɛ bo wie lɛ, ani obaabo lɛ toi? (Nyɛkanea Kpojiemɔ 14:6, 7.) Ŋwɛibɔfo nɛɛ kɛɛ ‘she Nyɔŋmɔ gbeyei,’ no hewɔ lɛ, mɛɛ Nyɔŋmɔ etsɔɔ lɛ? Bɔfo lɛ hãa wɔnaa akɛ, lɛ ji ‘mɔ ni fee ŋwɛi kɛ shikpɔŋ’ lɛ. Namɔ ni?” Agbɛnɛ, kanemɔ Lala 124:8 lɛ ni kɛɔ akɛ: “Wɔyelikɛbuamɔ yɛ Yehowa, mɔ ni fee ŋwɛi kɛ shikpɔŋ lɛ, gbɛ́i amli” lɛ. No sɛɛ lɛ, bi lɛ kɛji ebaasumɔ ni otsɔɔ lɛ Yehowa Nyɔŋmɔ he nii babaoo.

20. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkɛ Abɛi 30:4 lɛ atsu nii kɛtsɔɔ mɔ ko akɛ Nyɔŋmɔ yɛ gbɛ́i? (b) Mɛɛ ŋmalɛ okɛtsu nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli ni ona akɛ eye omanye?

20 Kɛji ona oblanyo loo oblayoo ko lɛ, obaanyɛ oje sanegbaa lɛ shishi akɛ: “Abi sane ko ni he hiaa waa yɛ ŋmalɛ ko mli, masumɔ ni makane mahã bo. (Nyɛkanea Abɛi 30:4.) Adesa ko bɛ ni baanyɛ afee nibii nɛɛ, no hewɔ lɛ enɛ kɔɔ wɔ-Bɔlɔ lɛ he. * Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔle egbɛ́i lɛ? Masumɔ ni matsɔɔ bo yɛ Biblia lɛ mli.”

OKƐ HEWALƐ NI YƆƆ NYƆŊMƆ WIEMƆ LƐ MLI LƐ ATSU NII KƐ́ OOSHIƐ

21, 22. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ kɛ́ wɔkane ŋmalɛ ko ni sa lɛ, ebaanyɛ ená mɔ ko nɔ hewalɛ? (b) Mɛni otswa ofai shi akɛ obaafee yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli?

21 Oleee bɔ ni ŋmalɛ ko ni sa ní okɛbaatsu nii lɛ baaná mɛi anɔ hewalɛ ehã. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nyɛmimɛi enyɔ komɛi ni yɔɔ Australia lɛ yatswa yoo ko shinaa. Amɛteŋ mɔ kome bi yoo lɛ akɛ, “Ole Nyɔŋmɔ gbɛ́i?” kɛkɛ ni ekane Lala 83:19 lɛ. Yoo lɛ naa kpɛ ehe waa. Ewie akɛ: “Be ni amɛshi lɛ, mifã tsɔne kɛtee he ko ni ahɔ̃ɔ woji yɛ, ní kɛ he ni miyɔɔ lɛ jɛkɛmɔ ji kilomitai 56, ni miyakwɛ Biblia shishitsɔɔmɔi krokomɛi kɛ wiemɔkulibii ashishitsɔɔmɔ wolo ko mli. Be ni miná nɔmimaa akɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i ji Yehowa lɛ, agbɛnɛ misusu miyiŋ mikwɛ akɛ, mɛni ekoŋŋ yɔɔ ni mileee.” No sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, akɛ lɛ kɛ nuu ni sɛɛ mli lɛ ekɛhi shi lɛ bɔi Biblia lɛ kasemɔ, ni sɛɛ mli lɛ abaptisi amɛ.

22 Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ tsakeɔ mɛi ni kaneɔ, ní náa hemɔkɛyeli yɛ Yehowa shiwoi lɛ amli lɛ. (Nyɛkanea 1 Tesalonikabii 2:13.) Biblia lɛ mli sane lɛ yɛ hewalɛ bɔ ni ebaanyɛ eshɛ mɛi atsui he fe nɔ fɛɛ nɔ ni wɔbaawie. No hewɔ esa akɛ wɔkɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ atsu nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli be fɛɛ be lɛ, ejaakɛ ehiɛ kã!

^ kk. 13 Denso Wave Incorporated ji mɛi ni kɛ “QR Code” ba

^ kk. 20 Kwɛmɔ “Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ” ni je kpo yɛ July 15, 1987 Blɔfo Buu-Mɔɔ lɛ baafa 31 lɛ.