Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Kaahã “Amanehului Pii” ni Obaana lɛ Hã Okpa Nyɔŋmɔ Sɔɔmɔ

Kaahã “Amanehului Pii” ni Obaana lɛ Hã Okpa Nyɔŋmɔ Sɔɔmɔ

“Esa akɛ wɔtsɔɔ amanehului pii amli kɛboteɔ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ mli.”BƆF. 14:22.

1. Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ tsuji naa “amanehului pii” lɛ?

ANI esa akɛ efee wɔ naakpɛɛ akɛ wɔbaana “amanehului pii” dani wɔbaaná naanɔ wala? Esaaa akɛ efeɔ wɔ naakpɛɛ. Ekɔɔɔ he eko afii abɔ ni wɔkɛhi anɔkwale lɛ mli lɛ, wɔ fɛɛ wɔkɛ shihilɛi ni jaraa kpeɔ. Mɛni hewɔ? Yiŋtoo kome ji akɛ, wɔyɛ jeŋ ni Satan yeɔ nɔ lɛ mli.Kpoj. 12:12.

2. (a) Yɛ naagbai ni adesai ni yeee emuu lɛ fɛɛ kɛkpeɔ lɛ sɛɛ lɛ, mɛɛ amanehului Kristofoi naa? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.) (b) Namɔ hãa awaa amɛ yi lɛ? Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ?

2 Adesai ni yeee emuu lɛ fɛɛ kɛ naagbai kpeɔ yɛ shihilɛ mli. Shi yɛ naagbai nɛɛ asɛɛ lɛ, Kristofoi naa amanehului krokomɛi. (1 Kor. 10:13) Amanehului ni amɛnaa lɛ eko ji amɛyi ni awaa yɛ amɛfai shi ni amɛtswa akɛ amɛbaabo Nyɔŋmɔ toi yɛ nɔ fɛɛ nɔ mli lɛ hewɔ. Yesu kɛɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ: “Nyɔŋ efeee enuŋtsɔ. Kɛ́ amɛwa mi yi lɛ, amɛaawa nyɛ hu yi.” (Yoh. 15:20) Namɔ hãa awaa amɛ yi lɛ? Satan. Biblia lɛ wieɔ akɛ etamɔ “jata ni hũɔ,” ni “eetao” Nyɔŋmɔ webii ‘emi.’ (1 Pet. 5:8) Satan baafee nɔ fɛɛ nɔ ni eeenyɛ koni wɔkanyɛ wɔye Yehowa anɔkwa. Hã wɔsusu nɔ ni Paulo tsɔ mli lɛ he wɔkwɛ.

 AMANEHULU NI PAULO NA YƐ LISTRA

3-5. (a) Mɛɛ amane Paulo na yɛ Listra? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ nɔ ni ekɛɛ kaselɔi lɛ yɛ amanehului ahe lɛ wo amɛ hewalɛ?

3 Akɛni Paulo yeɔ Nyɔŋmɔ anɔkwa hewɔ lɛ, awa lɛ yi shii abɔ. (2 Kor. 11:23-27) Be ko be ni eyɔɔ Listra lɛ, etsa nuu ko ni ji obubuafo kɛjɛ enyɛ musuŋ beebe. Naakpɛɛ nii nɛɛ hewɔ lɛ, maŋbii lɛ susu akɛ nyɔŋmɔi ji Paulo kɛ Barnaba. Amɛkpa maŋbii lɛ fai koni amɛkajá amɛ. Shi etsɛɛɛ ni Yudafoi ajamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ ba maŋ lɛŋ ni amɛbawie Paulo kɛ Barnaba he saji gbohii. Maŋbii lɛ hé amalei nɛɛ amɛye. Enɛ hewɔ lɛ, amɛtswia Paulo tɛi kɛyashi amɛsusu akɛ egbo.Bɔf. 14:8-19.

4 Be ni Paulo kɛ Barnaba etee Derbe sɛɛ lɛ, “amɛku amɛsɛɛ kɛtee Listra kɛ Ikoniom kɛ Antiokia, amɛsaa amɛwo kaselɔi lɛ amumɔŋ wala lɛ hewalɛ, ni amɛwie amɛtsɔɔ amɛ, akɛ amɛhiɛ hemɔkɛyeli lɛ mli, ni asaŋ esa akɛ wɔtsɔɔ amanehului pii amli kɛboteɔ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ mli.” (Bɔf. 14:21, 22) Ekolɛ wiemɔ ni amɛwie akɛ esa akɛ wɔtsɔɔ “amanehului pii” amli lɛ baaje kaselɔi lɛ anijiaŋ wui fioo. No hewɔ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ nɔ ni Paulo kɛ Barnaba wie lɛ ‘wo kaselɔi lɛ hewalɛ’?

5 Wɔnaa hetoo lɛ yɛ nɔ ni Paulo wie lɛ mli. Ewie akɛ: “Esa akɛ wɔtsɔɔ amanehului pii amli kɛboteɔ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ mli.” Ekɛɛɛ akɛ: “Esa akɛ wɔfi shi yɛ amanehului pii amli.” No hewɔ lɛ, Paulo ye ebua kaselɔi lɛ koni amɛna juromɔnɔ ni kã amɛhiɛ kɛji amɛtee nɔ amɛye Nyɔŋmɔ anɔkwa. Juromɔnɔ nɛɛ jeee lamɔ folo ko kɛkɛ. Yesu wie akɛ: “Mɔ ni hiɛɔ mli kɛyawulaa shi lɛ, lɛ lɛ aaahere eyiwala.”Mat. 10:22.

6. Mɛni akɛbaajuro mɛi ni fiɔ shi yɛ amanehului amli lɛ?

6 Kɛ́ wɔfi shi lɛ, abaajuro wɔ. Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ baaná wala ni gbooo yɛ ŋwɛi, ni amɛkɛ Yesu baaye nɔ akɛ maŋtsɛmɛi. Ni “tooi krokomɛi” lɛ hu baaná naanɔ wala yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, ni amɛbaahi shi yɛ toiŋjɔlɛ mli. (Yoh. 10:16; 2 Pet. 3:13) Shi dani nakai be lɛ baashɛ lɛ, wɔbaana “amanehului pii.” Hã wɔsusu amanehulu henɔi enyɔ komɛi ahe wɔkwɛ.

TUTUAMƆ NI YƆƆ TƐƐ

7. Mɛni ji tutuamɔ ni yɔɔ tɛɛ lɛ eko?

7 Yesu gba akɛ: “Amɛaaŋɔ nyɛ kɛaatee gwabɔi amli, ni aaayi nyɛ yɛ kpeehei lɛ, ni akɛ nyɛ aaadamɔ lumɛi kɛ maŋtsɛmɛi ahiɛ.” (Mar. 13:9) No hewɔ lɛ, Yesu wie akɛ abaawa Kristofoi komɛi ayi, ni enɛ ji tutuamɔ ni yɔɔ tɛɛ lɛ eko. Bei komɛi lɛ, jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi loo maŋkwralɔi ji mɛi ni hɔ yiwai nɛɛ asɛɛ. (Bɔf. 5:27, 28) Hã wɔsusu amanehulu ni Paulo na lɛ he wɔkwɛ shi kome ekoŋŋ. Ani le ni ele akɛ abaawa lɛ yi lɛ hã etsui fã? Dabi kwraa.Nyɛkanea Bɔfoi lɛ Asaji 20:22, 23.

8, 9. Mɛɛ gbɛ nɔ Paulo tsɔɔ akɛ etswa efai shi akɛ ebaafi shi yɛ amanehului amli? Ŋmɛnɛ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ nyɛmimɛi komɛi ekpee tutuamɔ ni yɔɔ tɛɛ naa?

8 Paulo fi shi yɛ tutuamɔ ni yɔɔ tɛɛ ni Satan kɛba enɔ lɛ amli ni ewie akɛ: “Miwala hu mibuuu akɛ ejara wa yɛ mihiɛ, be ni afee ni mikɛ miishɛɛ agbe migbɛnyiɛmɔ lɛ kɛ sɔɔmɔ ni miná yɛ Nuŋtsɔ Yesu dɛŋ akɛ miye Nyɔŋmɔ duromɔ sane kpakpa lɛ he odase faŋŋ lɛ naa.” (Bɔf. 20:24) Paulo yi ni abaawa lɛ hãaa etsui afã kwraa. Moŋ lɛ, etswa efai shi akɛ ebaafi shi shiŋŋ. Oti titri ni ma ehiɛ ji ni eye ‘odase fitsofitso,’ kɛji ekɛ shihilɛi ni jaraa miikpe po.

9 Ŋmɛnɛ lɛ, nyɛmimɛi hii kɛ yei babaoo etee nɔ amɛhiɛ amɛnɔkwayeli lɛ mli. Yɛ maŋ ko nɔ lɛ, awo Odasefoi  tsuŋ ní ayeko amɛsane yɛ saneyelihe. Amɛhi tsuŋwoo lɛ mli nɔ ni miihe ashɛ afii 20. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ amɛkɛ amɛhe wooo maŋkwramɔŋ saji amli. Aŋmɛɛɛ gbɛ ni amɛwekumɛi abasara amɛ, ayi amɛteŋ mɛi komɛi, ni awa mɛi komɛi hu yi.

10. Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔsheɔ amanehului ni baanyɛ aba wɔnɔ trukaa lɛ gbeyei lɛ?

10 Yɛ maji krokomɛi anɔ lɛ, amanehului baa wɔnyɛmimɛi lɛ anɔ trukaa. Kɛ́ nɔ ko ni tamɔ nakai ba onɔ lɛ, onijiaŋ akaje wui. Kaimɔ Yosef. Trukaa lɛ, ahɔ̃ɔ lɛ akɛ nyɔŋ. Shi Yehowa jie lɛ “yɛ emanehului fiaa mli.” (Bɔf. 7:9, 10) Yehowa baanyɛ afee nakai nɔŋŋ ehã bo. Be fɛɛ be lɛ kaimɔ akɛ, “Nuŋtsɔ [Yehowa] le bɔ ni efeɔ ejieɔ jalɔi yɛ kaa mli.” (2 Pet. 2:9) No hewɔ lɛ, yaa nɔ okɛ ohiɛ afɔ̃ Yehowa nɔ, ní ofee ekãa kɛkpee yiwaa naa. Hemɔ oye akɛ Yehowa baanyɛ ajie bo kɛjɛ jeŋ fɔŋ nɛɛ mli, ní eduro bo naanɔ wala.1 Pet. 5:8, 9.

TUTUAMƆ NI YƆƆ NIGII

11. Mɛɛ srɔto yɔɔ tutuamɔ ni yɔɔ nigii kɛ tutuamɔ ni yɔɔ tɛɛ lɛ teŋ?

11 Amanehulu henɔ kroko ni baanyɛ aba wɔnɔ ji tutuamɔ ni yɔɔ nigii. Mɛɛ srɔto yɔɔ enɛ kɛ yiwaa, ni ji tutuamɔ ni yɔɔ tɛɛ lɛ teŋ? Tutuamɔ ni yɔɔ tɛɛ lɛ baa tamɔ lasuogbele baa trukaa lɛ, ni ebaanyɛ ekpata nii ahiɛ amrɔ nɔŋŋ. Shi tutuamɔ ni yɔɔ nigii lɛ yeɔ awui fiofio tamɔ bɔ ni fɔtei kpataa tso tsũ hiɛ fiofio lɛ. Be ni obaahɛle shi lɛ, ekpe sɛɛ tsɔ, ejaakɛ eshwɛ fioo ní tsũ muu lɛ fɛɛ baawule.

12. (a) Mɛni ji Satan tutuamɔ ni yɔɔ nigii lɛ ateŋ ekome? Mɛni hewɔ kɛ́ etsɔ gbɛ nɛɛ nɔ lɛ eyeɔ omanye waa lɛ? (b) Mɛni hewɔ Paulo nijiaŋ je wui lɛ?

12 Satan miitao efite wekukpaa ni yɔɔ okɛ Yehowa teŋ lɛ. Ebaanyɛ etsɔ tutuamɔ ni yɔɔ tɛɛ, tamɔ yiwaa nɔ efee nakai, loo etsɔ tutuamɔ ni yɔɔ nigii tamɔ nijiaŋwujee nɔ efee nakai. Nijiaŋwujee ji gbɛi ni Satan tsɔɔ nɔ eyeɔ omanye waa lɛ ateŋ ekome. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ no baanyɛ agbɔjɔ wɔ kɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ fiofio. Bɔfo Paulo nijiaŋ je wui bei komɛi. Be ko po lɛ, etsɛ ehe akɛ “gbɔmɔ ni nii yɔɔ mɔbɔ.” (Nyɛkanea Romabii 7:21-24.) Eyɛ mli akɛ wekukpaa kpakpa yɛ Paulo kɛ Yehowa teŋ, ni eeenyɛ efee akɛ eji gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ mli nyo moŋ, shi enijiaŋ je wui. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ eyeee emuu. Eesumɔ ni efee nɔ ni ja, shi jeee be fɛɛ be enáa lɛ mlɛo. Kɛ́ nakai ji bɔ ni bo hu onuɔ he bei komɛi lɛ, no lɛ le ni ole akɛ Paulo hu kɛ shihilɛ ni tamɔ nakai kpe lɛ baanyɛ ashɛje omii.

13, 14. (a) Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ webii lɛ ekomɛi anijiaŋ jeɔ wui lɛ? (b) Namɔ taoɔ ni wɔkɛ wɔhemɔkɛyeli lɛ ayasha shi, ni mɛni hewɔ?

13 Bei komɛi lɛ, nyɛmimɛi hii kɛ yei babaoo anijiaŋ jeɔ wui, amɛfeɔ yeyeeye, ni amɛnuɔ he akɛ amɛbɛ nɔ ko mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nyɛmi yoo gbɛgbalɔ ko ni yɔɔ ekãa ni atsɛɔ lɛ Deborah lɛ wie akɛ: “Kɛfee lɛ, mijwɛŋɔ tɔ̃mɔ ko ni mitɔ̃ lɛ he, ni be fɛɛ be ni majwɛŋ he lɛ mifeɔ basaa. Kɛ́ misusu nibii gbohii fɛɛ ni mifee lɛ ahe lɛ, ehãa minuɔ he akɛ bɔ fɛɛ bɔ ni mafee lɛ, mɔ ko mɔ ko nyɛŋ asumɔ mi, Yehowa po nyɛŋ asumɔ mi.”

14 Mɛni hewɔ bei komɛi lɛ Yehowa tsuji komɛi ni yɔɔ ekãa, tamɔ nyɛmi yoo nɛɛ nijiaŋ jeɔ wui nakai? Nibii babaoo hãa ebaa lɛ nakai. Eeenyɛ efee akɛ amɛsusuɔ amɛ loo amɛshihilɛ lɛ he yɛ gbɛ ni esaaa nɔ. (Abɛi 15:15) Mɛi komɛi hu anijiaŋ baaje wui yɛ hela ko hewɔ. Ekɔɔɔ he eko nɔ hewɔ ni wɔnijiaŋ jeɔ wui lɛ, esa akɛ wɔkai mɔ ni hãa wɔnuɔ he nakai lɛ. Namɔ sumɔɔ ni wɔnijiaŋ  aje wui koni wɔkpa Yehowa sɔɔmɔ? Jeee mɔ ko mɔ ko fe Satan. Abu gbele fɔ, no hewɔ lɛ, eesumɔ ni bo hu onu he akɛ obɛ hiɛnɔkamɔ. (Kpoj. 20:10) Satan miisumɔ ni egba wɔnaa koni ehã hiɛdɔɔ ni wɔkɛsɔmɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ naa aba shi. Kɛ́ Satan tutua wɔ yɛ gbɛ ni yɔɔ tɛɛ nɔ jio, gbɛ ni yɔɔ nigii nɔ jio lɛ, oti ni ma ehiɛ ji, ní ehã wɔkpa Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ. Kaimɔ akɛ, Nyɔŋmɔ webii miiwu mumɔŋ ta koni amɛkɛfã anɔkwa ni amɛyeɔ Yehowa lɛ he.

15. Taakɛ atsɔɔ yɛ 2 Korintobii 4:16, 17 lɛ, mɛni esaaa akɛ wɔfeɔ?

15 Kaahã onijiaŋ miije wui kɔkɔɔkɔ. Hã ohiɛ ahi juromɔnɔ lɛ nɔ. Paulo ŋma Kristofoi ni yɔɔ Korinto lɛ akɛ: “No hewɔ ni wɔtsui efãaa lɛ, shi moŋ kɛ́ wɔkponɔgbɛ gbɔmɔ lɛ fiteɔ kwraa tete lɛ, kɛ̃lɛ wɔmli gbɔmɔ lɛ tsɔɔ ehee gbi fɛɛ gbi. Ejaakɛ wɔmrɔmrɔ amanehulu, ní jaraaa nɛɛ, miitsu naanɔ anunyam babaoo ní teke nɔ ní jara wa aahu ehã wɔ.”2 Kor. 4:16, 17.

SAAMƆ OHE AMRƆ NƐƐ OTO AMANEHULU

Kristofoi fɛɛ saa amɛhe amɛtoɔ kɛfãa amɛhemɔkɛyeli lɛ he (Kwɛmɔ kuku 16)

16. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔsaa wɔhe amrɔ nɛɛ wɔto amanehulu lɛ?

16 Satan ‘tsɔɔ ŋai’ gbohii eshiɔ wɔ. (Efe. 6:11) No hewɔ ni esa akɛ wɔbo ŋaawoo ni yɔɔ 1 Petro 5:9 lɛ toi lɛ, jɛmɛ kɛɔ akɛ: “Nyɛdamɔa shi shiŋŋ yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli nyɛtsĩa lɛ gbɛ.” Bɔ ni afee ni wɔnyɛ wɔdamɔ shi shiŋŋ lɛ, esa akɛ wɔsaa wɔtsui kɛ wɔjwɛŋmɔ amrɔ nɛɛ akɛ wɔbaafee nɔ ni ja be fɛɛ be. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, asraafoi saa amɛhe amɛtoɔ ta be fɛɛ be. Nakai nɔŋŋ esa akɛ wɔ hu wɔfee. Wɔleee ta ni wɔbaawu wɔsɛɛ. No hewɔ lɛ, esa akɛ amrɔ nɛɛ ni wɔkɛ naagba ko ekpeko lɛ, wɔsaa wɔhe waa wɔto. Bɔfo Paulo wo Kristofoi hewalɛ akɛ: “Nyɛkaa nyɛ diɛŋtsɛ nyɛhe  nyɛkwɛa akɛ nyɛyɛ hemɔkɛyeli lɛ mli lo; nyɛkwɛa nyɛ diɛŋtsɛ nyɛhe ni ahia.”2 Kor. 13:5.

17-19. (a) Mɛɛ gbɛi anɔ wɔbaanyɛ wɔka wɔhe wɔkwɛ? (b) Te oblahii kɛ oblayei baafee tɛŋŋ amɛsaa amɛhe amɛto koni amɛnyɛ amɛfã amɛhemɔkɛyeli lɛ he yɛ skul?

17 Gbɛ kome ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔka wɔhe wɔkwɛ ji, ní wɔbaabi wɔhe saji tamɔ: ‘Ani misɔleɔ daa? Kɛji mɛi krokomɛi wo mi hewalɛ ní mifee nɔ ko ni ejaaa lɛ, ani miboɔ Nyɔŋmɔ moŋ toi akɛ nɔyelɔ fe gbɔmɛi? Ani miyaa asafoŋ kpeei be fɛɛ be? Ani minyɛɔ mifãa mihemɔkɛyeli lɛ he kɛ ekãa? Kɛ́ nyɛmimɛi tɔ̃ minɔ lɛ, ani minyɛɔ mikɛfaa amɛ taakɛ misumɔɔ ni amɛkɛfa mi lɛ? Ani miboɔ misafoŋ onukpai lɛ kɛ mɛi ni kwɛɔ wɔjeŋ muu fɛɛ asafo lɛ nɔ lɛ toi?’

18 Mɛi ni wɔkɛsharaa lɛ sumɔɔ ni amɛná wɔsusumɔi anɔ hewalɛ. Bei pii lɛ, wɔnyɛmimɛi oblahii kɛ oblayei lɛ fãa amɛhemɔkɛyeli lɛ he kɛ ekãa yɛ skul. Amɛsheee gbeyei akɛ amɛaafee nakai, ni efeee amɛ hiɛgbele hu. Mɛni yeɔ ebuaa amɛ ni amɛwieɔ kɛ ekãa lɛ? Amɛkɛ gbɛtsɔɔmɔi ni jeɔ kpo yɛ woji tɛtrɛbii lɛ amli lɛ tsuɔ nii. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, July 2009 Awake! lɛ tsɔɔ mli akɛ, kɛ́ oklasnyo ko bi bo akɛ: “Mɛni hewɔ oheee sutsakemɔ tsɔɔmɔ lɛ oyeee lɛ?” bo hu obaanyɛ obi lɛ akɛ: “Mɛni hewɔ esa akɛ mahe sutsakemɔ tsɔɔmɔ lɛ maye? Jeŋ shikpalɔi ni asusuɔ akɛ amɛle he saji waa lɛ po kɛ amɛhe kpaaa gbee yɛ he!” Fɔlɔi, nyɛbɔa mɔdɛŋ nyɛkɛ nyɛbii lɛ asusua gbɛi ni amɛbaanyɛ amɛtsɔ nɔ amɛfã amɛhemɔkɛyeli lɛ he, koni no ahã amɛnyɛ amɛfee nakai kɛ́ amɛtee skul.

19 Eji anɔkwale akɛ, jeee be fɛɛ be wɔnáa lɛ mlɛo akɛ wɔɔfã wɔhemɔkɛyeli lɛ he loo wɔɔfee nibii ni Yehowa sumɔɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ okpa nitsumɔ lɛ, ekolɛ bɔ ni etɔ bo sɔŋŋ hewɔ lɛ, asafoŋ kpeeiyaa po baawa ehã bo. Aloo ekolɛ ebaawa ehã bo akɛ ooote shi leebi ni oya shiɛmɔ. Shi kaimɔ akɛ: Kɛ́ amrɔ nɛɛ ofeɔ nibii nɛɛ daa lɛ, ebaasaa bo eto shihilɛi ni jaraa ni okɛbaakpe wɔsɛɛ lɛ.

20, 21. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ kɛ́ wɔjwɛŋ kpɔmɔnɔ lɛ nɔ lɛ, ebaaye ebua wɔ ni wɔye nijiaŋwujee nɔ? (b) Mɛni esa akɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaafee?

20 Ni te wɔɔfee tɛŋŋ wɔsaa wɔhe wɔto tutuamɔ ni yɔɔ nigii lɛ? Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, te wɔɔfee tɛŋŋ wɔye nijiaŋwujee nɔ lɛ? Gbɛi ni hi fe fɛɛ ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔfee nakai lɛ ateŋ ekome ji, ni wɔbaajwɛŋ Yesu kpɔmɔ afɔle lɛ nɔ. Nakai ji bɔ ni bɔfo Paulo fee. Bei komɛi lɛ, enijiaŋ jeɔ wui. Kɛ̃lɛ, ele akɛ jeee mɛi ni eye emuu lɛ ahewɔ Kristo bagbo, shi moŋ ebagbo yɛ eshafeelɔi tamɔ lɛ lɛ ahewɔ. Eŋma akɛ: “Nyɔŋmɔ bi lɛ, ni sumɔ mi ni eŋɔ ehe ehã yɛ mihewɔ lɛ, hemɔkɛyeli mli mihiɛ kã yɛ.” (Gal. 2:20) Paulo kpɛlɛ kpɔmɔnɔ lɛ nɔ, ni ehe eye akɛ lɛ ehewɔ aŋɔhã.

21 Bo hu kɛ́ okpɛlɛ kpɔmɔnɔ lɛ nɔ, ni ona lɛ akɛ bo ohewɔ Yehowa ŋɔhã lɛ, obaaná he sɛɛ waa. Enɛ etsɔɔɔ akɛ onijiaŋ ejeŋ wui dɔŋŋ. Ehe baahia ni mɛi komɛi amia amɛhiɛ kɛkpee nijiaŋwujee naa yɛ be kɛ beaŋ kɛyashi jeŋ hee lɛ baaba. Shi kaimɔ: Mɛi ni baahiɛ mli kɛyawula shi lɛ ji mɛi ni abaajuro. Be ni je naa ni je tsɛreɔ lɛ, belɛ wɔmiibɛŋkɛ be ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baaba lɛ fiofio. Kɛ́ nakai be lɛ shɛ lɛ, toiŋjɔlɛ baahi shikpɔŋ lɛ nɔ, ni adesai fɛɛ baaye emuu. Tswaa ofai shi akɛ obaabote nakai Maŋtsɛyeli lɛ mli, kɛ́ ebaabi ni otsɔ amanehului pii amli po.