Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Esa akɛ Wɔfee Ekome Kɛkpee Jeŋ Momo Nɛɛ Naagbee lɛ Naa

Esa akɛ Wɔfee Ekome Kɛkpee Jeŋ Momo Nɛɛ Naagbee lɛ Naa

“Gbɔmɔtso kome henii ji wɔ.”—EFESOBII 4:25.

1, 2. Te Nyɔŋmɔ sumɔɔ ni ewebii, onukpai kɛ gbekɛbii fɛɛ, ajá lɛ tɛŋŋ?

ANI oji oblanyo loo oblayoo? Kɛ́ nakai lɛ, obaanyɛ oná nɔmimaa akɛ oji mɔ ko ni he hiaa yɛ Yehowa jeŋ muu fɛɛ asafo lɛ mli. Yɛ maji babaoo anɔ lɛ, mɛi ni abaptisiɔ amɛ lɛ ateŋ mɛi babaoo ji oblahii kɛ oblayei. Kɛ́ wɔna bɔ ni oblahii kɛ oblayei babaoo kpɛɔ amɛyiŋ akɛ amɛbaasɔmɔ Yehowa lɛ, ewoɔ wɔ hewalɛ waa!

2 Akɛ oblanyo loo oblayoo lɛ, ani onáa he miishɛɛ akɛ okɛ otipɛŋfoi aaabɔ? Ekolɛ onáa he miishɛɛ. Wɔsumɔɔ ni wɔkɛ wɔtipɛŋfoi abɔ. Kɛ̃lɛ, Yehowa miisumɔ ni wɔkɛ wɔnyɛmimɛi lɛ fɛɛ afee ekome kɛjá lɛ. Eesumɔ ni ewebii lɛ fɛɛ afee ekome, ekɔɔɔ he eko afii abɔ ni amɛye loo shihilɛ mli ni amɛjɛ. Bɔfo Paulo ŋma akɛ Nyɔŋmɔ miisumɔ akɛ “ehere gbɔmɛi fɛɛ yiwala, koni amɛshɛ anɔkwale lɛ lee mli.” (1 Timoteo 2:3, 4) Ni Kpojiemɔ 7:9 lɛ hu tsɔɔ akɛ mɛi ni jáa Nyɔŋmɔ lɛ “jɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ akutsei kɛ maji kɛ majianɔ wiemɔi amli.”

3, 4. (a) Mɛɛ su oblahii kɛ oblayei babaoo jieɔ lɛ kpo ŋmɛnɛ? (b) Yɛ Efesobii 4:25 lɛ, mɛni he Paulo kɛ asafo lɛ to?

 3 Esoro oblahii kɛ oblayei ni sɔmɔɔ Yehowa lɛ kwraa yɛ mɛi ni sɔmɔɔɔ lɛ lɛ ahe. Mɛi ni sɔmɔɔɔ Yehowa lɛ ateŋ mɛi babaoo foɔ amɛ pɛ amɛnɔ mli. Anɔkwa, niiamlitaolɔi komɛi ewie akɛ ŋkomeŋfa su ni oblahii kɛ oblayei ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ jieɔ lɛ kpo lɛ, anako enɔ pɛŋ. Bɔ ni amɛwieɔ kɛ bɔ ni amɛsaa amɛhe lɛ hãa anaa akɛ amɛbuuu mɛi krokomɛi, titri lɛ mɛi ni edara lɛ.

Be ni Satan je lɛ bɛŋkɛɔ enaagbee lɛ, ehe baahia waa ni wɔkɛ wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ afee ekome

4 Akɛni su nɛɛ ehe shi yɛ he fɛɛ he hewɔ lɛ, ebiɔ mɔdɛŋbɔɔ babaoo dani abaanyɛ akwa, ní asa Yehowa hiɛ. Paulo bɔ Kristofoi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli po kɔkɔ yɛ su nɛɛ nɔŋŋ he. Ewie akɛ, su nɛɛ ji “mumɔ ni tsuɔ nii ŋmɛnɛŋmɛnɛ yɛ toigbele bii amli lɛ.” (Nyɛkanea Efesobii 2:1-3.) Eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ oblahii kɛ oblayei ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ bɛ nakai. Amɛmiisumɔ ni amɛkɛ amɛnyɛmimɛi lɛ afee ekome kɛsɔmɔ Yehowa. Amɛle akɛ asafo lɛ tamɔ gbɔmɔtso ni hiɛ fãi loo henii babaoo, ni fɛɛ feɔ ekome kɛtsuɔ nii. Taakɛ Paulo ŋma lɛ, “gbɔmɔtso kome henii ji wɔ.” (Efesobii 4:25) Be ni Satan je lɛ bɛŋkɛɔ enaagbee lɛ, ehe baahia waa ni wɔkɛ wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ afee ekome. Biblia mli nɔkwɛmɔnii ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ baaye abua wɔ ni wɔna nɔ hewɔ ni ehe miihia ni wɔkpɛtɛ wɔhe gbagbalii, loo wɔfee ekome lɛ.

AMƐKPƐTƐ AMƐHE GBAGBALII

5, 6. Mɛni wɔkaseɔ yɛ Lot kɛ eweku lɛ sane lɛ mli?

5 Yɛ blema lɛ, Yehowa webii yaje shihilɛi ni yɔɔ oshara mli. Shi akɛni amɛfee ekome ni amɛye amɛbua amɛhe hewɔ lɛ, Yehowa bu amɛhe. Wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔkase nii yɛ Biblia mli nɔkwɛmɔnii nɛɛ amli, ekɔɔɔ he eko afii abɔ ni wɔye. Nyɛhãa wɔsusua nɔ ni ba Lot nɔ lɛ he wɔkwɛa.

6 Lot kɛ eweku lɛ yaje oshara mli. No mli lɛ, Yehowa miiba ebakpata Sodom, ni ji maŋ nɔ ni amɛyɔɔ lɛ hiɛ. Yehowa tsu bɔfoi koni amɛyabɔ Lot kɔkɔ ní eshi maŋ lɛ mli ni ejo foi kɛya gɔji lɛ anɔ. Amɛkɛɛ lɛ akɛ: “Ohe afee oya ni ojo foi!” (1 Mose 19:12-22) Lot kɛ ebiyei enyɔ lɛ bo famɔi ni akɛhã lɛ toi. Shi mɔbɔ sane ji akɛ, Lot weku lɛ mli bii krokomɛi lɛ booo toi. Be ni Lot ni hiɛ  efã lɛ kɛɛ hii ni kɛ ebiyei lɛ baahi shi lɛ akɛ esa akɛ amɛshi lɛ, amɛhiɛ lɛ, efee tamɔ nɔ ni ‘eeye fɛo.’ Amɛbuuu nɔ ni ewie lɛ akɛ eji hiɛdɔɔ sane, ni no hewɔ lɛ, be ni akpata maŋ lɛ hiɛ lɛ, amɛgboi. (1 Mose 19:14) Lot kɛ ebiyei enyɔ lɛ pɛ yi abaa, ejaakɛ amɛbo toi ni amɛfee ekome.

7. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa ye ebua kuu kome ni shi Mizraim lɛ?

7 Susumɔ nɔkwɛmɔnɔ kroko he okwɛ. Be ni Israelbii lɛ shi Mizraim lɛ, amɛjaraaa amɛmli amɛwooo kui bibii amli, ní eba lɛ akɛ kuu fɛɛ kuu baahala he ni esumɔɔ ni etsɔ kɛya Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ. No najiaŋ lɛ, amɛfã gbɛ lɛ akɛ kuu kome. Ni be ni Yehowa gba Ŋshɔ Tsuru lɛ mli lɛ, jeee Mose kome loo ekɛ Israelbii fioo komɛi pɛ ni tsɔ mli. Maŋ muu lɛ fɛɛ kɛ Mose tee, ni Yehowa bu amɛhe. (2 Mose 14:21, 22, 29, 30) Mɛi ni jeee Israelbii lɛ po kpɛ mli akɛ amɛbaasɔmɔ Yehowa, ni amɛkɛ Israelbii lɛ fee ekome kɛshi Mizraim. Mɛi lɛ fɛɛ fee ekome. (2 Mose 12:38) Kulɛ ebaafee nɔ ni nilee bɛ mli akɛ kuu fioo ko, tamɔ ekolɛ oblahii kɛ oblayei komɛi nɛkɛ, baatse amɛhe ni amɛ diɛŋtsɛ amɛkɔ gbɛ ni amɛsusuɔ akɛ no hi hã amɛ. Eji mɛi komɛi tse amɛhe nakai kulɛ, Yehowa ebuŋ amɛhe.1 Korintobii 10:1.

8. Yɛ Yehoshafat beaŋ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ webii lɛ fee ekome?

8 Yɛ Maŋtsɛ Yehoshafat beaŋ lɛ, ta babaoo ko ni he wa fã ní amɛkɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ abawuu. (2 Kronika 20:1, 2) Be ni henyɛlɔi ni he yɔɔ gbeyei nɛɛ batutua Israelbii lɛ, mɛni Israelbii lɛ fee? Amɛkɛ amɛhiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ, ni amɛsɔle koni eye ebua amɛ. (Nyɛkanea 2 Kronika 20:3, 4.) Aŋkroaŋkroi ni ji Israelbii lɛ ebɔɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛbaatsu saji ahe nii, moŋ lɛ amɛ fɛɛ amɛbua amɛhe naa. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Yuda muu lɛ fɛɛ damɔ Yehowa hiɛ, kɛ amɛgbekɛbii kɛ amɛŋamɛi kɛ amɛbihii hu.” (2 Kronika 20:13) Maŋ muu lɛ fɛɛ, onukpai kɛ gbekɛbii fɛɛ, kɛ amɛhiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ, ni amɛfee nɔ ni afã amɛ akɛ amɛfee lɛ. Amɛfee ekome, ni Yehowa bu amɛhe kɛjɛ amɛhenyɛlɔi lɛ adɛŋ. (2 Kronika 20:20-27) Enɛ ji nɔkwɛmɔnɔ kɛhã Nyɔŋmɔ webii ŋmɛnɛ akɛ, esa akɛ amɛfee ekome akɛ kuu kɛkpee shiteekɛwoo naa.

9. Mɛni wɔkaseɔ yɛ Kristofoi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ anɔkwɛmɔnɔ lɛ mli?

9 Yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ, Kristofoi fee ekome kɛjá Yehowa yɛ toiŋjɔlɛ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni Yudafoi kɛ mɛi ni jeee Yudafoi babaoo batsɔmɔ Kristofoi lɛ, amɛ fɛɛ amɛhi shi yɛ bɔfoi lɛ atsɔɔmɔi lɛ anaa. Amɛkɛ amɛhe bɔ, amɛye nii kutuu, ni amɛfee ekome kɛsɔle. (Bɔfoi lɛ Asaji 2:42) Ni be ni awa Kristofoi lɛ ayi lɛ, amɛtee nɔ amɛfee ekome. Ehe bahia waa ni amɛya nɔ amɛfee ekome yɛ be ni tamɔ nakai lɛ mli. (Bɔfoi lɛ Asaji 4:23, 24) Wɔ hu kɛ́ aawa wɔ yi lɛ, esa akɛ wɔfee ekome ni wɔye wɔbua wɔhe.

ESA AKƐ WƆFEE EKOME DANI YEHOWA GBI LƐ ASHƐ

10. Mɛɛ be ehe baahia ni wɔfee ekome fe bei fɛɛ ni eho?

10 Etsɛŋ, wɔkɛ shihilɛ ni jaraa fe fɛɛ yɛ adesai ayinɔsane mli lɛ baakpe. Gbalɔ Yoel wie gbi nɛɛ he akɛ eji “duŋ kɛ jeŋ tuutuufeemɔ gbi.” (Yoel 2:1, 2; Zefania 1:14) Nakai be lɛ mli lɛ, ehe baahia ni Nyɔŋmɔ webii lɛ afee ekome fe bei fɛɛ ni eho. Kaimɔ nɔ ni Yesu wie lɛ, ewie akɛ: “Maŋtsɛyeli fɛɛ maŋtsɛyeli ni gbáa woɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe lɛ, ejwaa.”Mateo 12:25.

11. Mɛni Nyɔŋmɔ webii baanyɛ akase yɛ ekomefeemɔ he yɛ Lala 122:3, 4 lɛ? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)

 11 Te esa akɛ ekomefeemɔ ni yɔɔ wɔteŋ lɛ mli awa ahã tɛŋŋ? Wɔbaanyɛ wɔkase nɔ ko yɛ bɔ ni amamɔ tsũi yɛ blema Yerusalem lɛ mli. Amamɔ tsũi lɛ kɛkpɛtɛ amɛhe, aahu akɛ lalatsɛ lɛ wie maŋ lɛ he akɛ eji “maŋ ko ní tsara nɔ kɛkpe.” Maŋbii lɛ nu he akɛ amɛyɛ shweshweeshwe ejaakɛ amɛbɛŋkɛ amɛhe kpaakpa, ni ewaaa akɛ amɛbaaye amɛbua amɛhe, ni ewaaa akɛ mɔ fɛɛ mɔ baabu enaanyo he. Eeenyɛ efee akɛ bɔ ni tsũi lɛ bɛŋkɛbɛŋkɛɛ amɛhe lɛ kai lalatsɛ lɛ bɔ ni Israel akutsei lɛ buaa amɛhe naa akɛ maŋ kome kɛjáa Yehowa lɛ. (Nyɛkanea Lala 122:3, 4.) Ehe miihia waa ni Yehowa webii aya nɔ afee ekome amrɔ nɛɛ, kɛ agbɛnɛ hu yɛ jaramɔ be ni kã wɔhiɛ lɛ mli.

Yehowa yiŋtoo ji ní ehã mɛi fɛɛ ni yɔɔ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ afee ekome akɛ weku kɛjá lɛ

12. Kɛ́ Gog batutua Yehowa webii lɛ, mɛni baaye abua wɔ ni wɔyi aná wala?

12 Mɛni hewɔ ehe baahia waa ni wɔfee ekome yɛ be ni kã wɔhiɛ lɛ mli lɛ? Yɛ Ezekiel yitso 38 lɛ, agba akɛ “Gog ní yɔɔ Magog shikpɔŋ lɛ nɔ” lɛ baatutua Yehowa webii lɛ. Jeee nakai beaŋ ji be ni esa akɛ wɔhã nɔ ko agbala wɔ kɛ wɔnyɛmimɛi lɛ ateŋ. Ebaafee nɔ ni nilee bɛ mli kwraa akɛ wɔbaasusu akɛ Satan je lɛ baabu wɔhe. No najiaŋ lɛ, ehe baahia ni wɔkpɛtɛ wɔnyɛmimɛi lɛ gbagbalii. No etsɔɔɔ akɛ, kɛ́ wɔfata kuu ko he kɛkɛ lɛ, belɛ abaahere wɔyiwala. Esa akɛ wɔ diɛŋtsɛ lɛ, wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ Yehowa nɔ ni wɔbo lɛ toi. No dani Yehowa kɛ Yesu baabu wɔhe kɛtsɔ tutuamɔ ni Gog kɛbaaba wɔnɔ lɛ mli, ní amɛkɛ wɔ aya jeŋ hee lɛ mli. (Yoel 3:5; Mateo 28:20) Shi esa akɛ wɔya nɔ wɔkɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ afee ekome. Ani osusuɔ akɛ Yehowa baabaa mɛi ni kpɛɔ amɛyiŋ akɛ amɛbaafee nɔ ni amɛ diɛŋtsɛ amɛsumɔɔ lɛ ayi?Mika 2:12.

13. Mɛni oblahii kɛ oblayei baanyɛ akase yɛ nɔkwɛmɔnii ni wɔsusu he lɛ amli?

13 Kɛ́ oji oblanyo loo oblayoo lɛ, ani oona bɔ ni nilee yɔɔ mli akɛ okɛ onyɛmimɛi lɛ baabɔ gbagbalii? Okɛ otipɛŋfoi lɛ sɔŋŋ akabɔ, ni kaatsi ohe kɛjɛ onyɛmimɛi lɛ ahe. Akɛ onukpai kɛ gbekɛbii lɛ, etsɛŋ kwraa, ehe baahia ni wɔ fɛɛ wɔye wɔbua wɔhe. No hewɔ lɛ, wajemɔ naanyobɔɔ ni yɔɔ okɛ onyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ ateŋ lɛ bianɛ, ní okɛ amɛ asɔmɔ Yehowa kɛ miishɛɛ. Wɔsɛɛ lɛ, ekome ni okɛ Yehowa webii lɛ efee lɛ baahere oyiwala!

“GBƆMƆTSO KOME HENII JI WƆ”

14, 15. (a) Mɛni hewɔ Yehowa tsɔseɔ wɔ ni wɔfee ekome lɛ? (b) Mɛɛ ŋaa Yehowa woɔ wɔ bɔ ni afee ni wɔhi shi yɛ ekomefeemɔ mli?

14 Yehowa miiye eebua wɔ koni wɔkɛ wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ asɔmɔ lɛ kɛ “gbee kome.” (Zefania 3:8, 9) Eesaa wɔ eeto kɛhã wɔsɛɛ, be ni ebaaŋɔ “nibii fɛɛ eto yitso kome shishi yɛ Kristo mli” lɛ. (Nyɛkanea Efesobii 1:9, 10.) Yehowa yiŋtoo ji ní ehã mɛi fɛɛ ni yɔɔ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ afee ekome akɛ weku kɛjá lɛ. Ni ŋwanejee ko bɛ he akɛ Yehowa baafee enɛ. Oblahii kɛ oblayei, nyɛbaanyɛ nyɛfata weku nɛɛ he kɛya naanɔ.  Ani nyɛsumɔŋ ni nyɛkɛ Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ afee ekome?

15 Yehowa miitsɔse wɔ ni wɔfee ekome bianɛ koni wɔnyɛ wɔkɛ wɔnyɛmimɛi lɛ ahi shi yɛ toiŋjɔlɛ mli yɛ jeŋ hee lɛ mli. Eto etsui shi eetsɔɔ wɔ nii koni ‘wɔsusususuu wɔhe,’ ‘wɔshɛjeshɛjee wɔmii,’ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ “ahã enaanyo nane amɔ shi,” ni ‘wɔsumɔsumɔɔ wɔhe.’ (1 Korintobii 12:25, NW; 1 Tesalonikabii 4:18, NW; 5:11; Romabii 12:10) Yehowa le akɛ emuu ni wɔyeee lɛ hewɔ lɛ, jeee be fɛɛ be wɔnáa lɛ mlɛo akɛ wɔɔfee ekome. No hewɔ ni ekɛɔ wɔ ni ‘wɔŋɔfafaa wɔhe’ be fɛɛ be lɛ.Efesobii 4:32.

16, 17. (a) Mɛni ji yiŋtoo kome hewɔ ni wɔyaa Kristofoi akpeei lɛ? (b) Mɛni oblahii kɛ oblayei baanyɛ akase yɛ Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli?

16 Gbɛ kroko ni Yehowa yeɔ ebuaa wɔ ni wɔfee ekome ji kɛtsɔ Kristofoi akpeei ni wɔyaa lɛ nɔ. Hebribii 10:24, 25 lɛ kaiɔ wɔ akɛ yiŋtoo kome hewɔ ni wɔkpeɔ kutuu ji, ní wɔwowoo wɔhe hewalɛ koni wɔfee nɔ ni ja. Ni be ni Yehowa gbi lɛ bɛŋkɛɔ nɛɛ, ehe baahia waa ni wɔya Kristofoi akpeei be fɛɛ be.

17 Yesu fee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa yɛ enɛ gbɛfaŋ, ejaakɛ ená he miishɛɛ waa akɛ ekɛ Yehowa webii baakpe. Be ni eye afii 12 lɛ, ekɛ efɔlɔi tee kpee wulu ko ni afee yɛ sɔlemɔwe lɛ. Be ni kpee lɛ ba naagbee lɛ, Yesu fɔlɔi enaaa lɛ. Ani no mli lɛ etse ehe koni ekɛ etipɛŋfoi ayabɔ? Dabi. Be ni Yesu fɔlɔi yana lɛ lɛ, no mli lɛ ekɛ tsɔɔlɔi ni yɔɔ sɔlemɔwe lɛ miigba Ŋmalɛi lɛ amli sane.Luka 2:45-47.

18. Mɛɛ gbɛ nɔ sɔlemɔ baanyɛ awaje ekomefeemɔ ni yɔɔ wɔteŋ lɛ?

18 Nɔ kroko ni baanyɛ awaje ekomefeemɔ ni yɔɔ wɔteŋ lɛ ji ní wɔɔsɔle wɔhã wɔnyɛmimɛi lɛ, ní wɔbi Yehowa ni eye ebua amɛ yɛ gbɛi pɔtɛi komɛi anɔ. Kɛ́ wɔsɔleɔ wɔhãa wɔnyɛmimɛi lɛ, no hãa wɔnaa akɛ amɛsane kã wɔtsui nɔ. Ehe miihia ni wɔsumɔ wɔnyɛmimɛi lɛ, wɔwo amɛ hewalɛ yɛ wɔkpeei ashishi, ni wɔsɔle wɔhã amɛ. Oblahii kɛ oblayei, ani nyɛka nibii nɛɛ ni baahã naanyobɔɔ ni kã nyɛ kɛ mɛi ni yɔɔ nyɛsafo lɛ mli lɛ ateŋ lɛ mli awa lɛ afeemɔ nyɛkwɛ pɛŋ? Bɔ ni afee ni abaa wɔyi kɛfo jeŋ nɛɛ naagbee lɛ, ehe baahia ni  wɔkɛ wɔnyɛmimɛi lɛ afee ekome, jeee Satan je lɛ.

Wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔsɔle wɔhã wɔnyɛmimɛi lɛ (Kwɛmɔ kuku 18)

ESA AKƐ WƆHÃ ANA AKƐ “WƆTEŊ MƆ FƐƐ MƆ LƐ ENAANYO HENƆ̃ JI LƐ”

19-21. (a) Akɛni “wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ lɛ enaanyo henɔ̃ ji lɛ” hewɔ lɛ, mɛni no tsirɛɔ wɔ ni wɔfeɔ? Okɛ enɛ he nɔkwɛmɔnii ahã. (b) Mɛni okase yɛ bɔ ni wɔnyɛmimɛi lɛ yeɔ amɛbuaa amɛhe kɛ́ osharai ba lɛ mli?

19 Nɔkwɛmɔnii pii yɛ ni tsɔɔ akɛ Yehowa webii ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ ateŋ ‘mɔ fɛɛ mɔ lɛ, enaanyo henɔ̃ ji lɛ.’ (Romabii 12:5) Kɛ́ osharai nina wɔnyɛmimɛi lɛ, wɔnuɔ he wɔhãa amɛ, ni wɔsumɔɔ akɛ wɔye wɔbua amɛ. Yɛ December 2011 lɛ, ahum ko ni naa wa tswa yɛ ŋshɔkpɔ ko ni atsɛɔ lɛ Mindanao, ni yɔɔ Philippines lɛ nɔ. Yɛ gbɛkɛ kome pɛ mli lɛ, shĩai ni fa fe 40,000 ahiɛ kpata, ni wɔnyɛmimɛi lɛ pii ashĩai fata he. Nitsumɔhe nine lɛ bɔ amaniɛ akɛ dani yelikɛbuamɔ baajɛ ajinafoi akui ni kɛ yelikɛbuamɔ hãa lɛ adɛŋ aba po lɛ, “nyɛmimɛi Kristofoi ni jɛ hei srɔtoi ebɔi amɛ yelikɛbuamɔ momo.”

20 Wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ Japan lɛ na nɔ waa be ni shikpɔŋhosomɔ ko ni naa wa kɛ tsunami ba ni efite nii yɛ maŋ lɛ bokagbɛ lɛ. Nyɛmimɛi babaoo anibii fɛɛ fite. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Yoshiko lɛ shĩa fite. No mli lɛ he ni eyɔɔ lɛ kɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ teŋ jekɛmɔ aaafee kilomitai 40. Yoshiko wie akɛ: “Sɛɛ mli lɛ, wɔná wɔle akɛ shikpɔŋhosomɔ lɛ nɔ jetsɛremɔ lɛ, kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ kɛ nyɛmi nuu kroko ba amɛbatao wɔ, ni enɛ hã wɔnaa kpɛ wɔhe waa.” Eŋmɔ mugɛɛ, ni ekɛfata he akɛ: “Wɔhiɛ sɔ bɔ ni asafo lɛ kwɛ koni wɔnine ashɛ wɔmumɔŋ hiamɔ nii fɛɛ anɔ lɛ waa. Kɛfata he lɛ, amɛhã wɔ kootui, tokotai, baagii, kɛ atadei ni akɛwɔɔ.” Nyɛmi nuu ko ni eji ajinafoi akuu ni kɛ yelikɛbuamɔ hãa lɛ mli nyo lɛ wie akɛ: “Nyɛmimɛi ni yɔɔ Japan lɛ fɛɛ fee ekome, ni amɛbɔ mɔdɛŋ ni amɛye amɛbua amɛhe. Nyɛmimɛi jɛ United States tɔ̃ɔ po amɛba amɛbaye amɛbua. Be ni abi amɛ nɔ hewɔ ni amɛjɛ jɛmɛ tɔ̃ɔ amɛba ni amɛbaye amɛbua lɛ, amɛwie akɛ: ‘Ekomefeemɔ yɛ wɔ kɛ wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ Japan lɛ teŋ, ni yelikɛbuamɔ he miihia amɛ.’” Ani eŋɔɔɔ onaa akɛ ofata gbɛjianɔtoo ni emli bii lɛ sumɔɔ amɛhe waa nɛkɛ lɛ he? Bo lɛ feemɔ bɔ ni Yehowa mii shɛɔ ehe ehãa kɛ́ ena bɔ ni etsuji efee ekome lɛ he mfoniri okwɛ!

21 Kɛ́ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ ye ebua enaanyo bianɛ lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔnyɛ wɔdamɔ shihilɛi ni jaraa ni wɔkɛbaakpe wɔsɛɛ lɛ anaa. Kɛ́ eshɛ be ko ni wɔnuuu wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ je lɛŋ hei krokomɛi lɛ ahe po lɛ, wɔkɛ wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ he ni wɔyɔɔ lɛ baafee ekome. Nyɛmi yoo ko ni yɔɔ Japan ni atsɛɔ lɛ Fumiko, ni je lasuogbele ko mli lɛ wie akɛ: “Naagbee lɛ ebɛŋkɛ kpaakpa. Esa akɛ wɔya nɔ wɔye wɔbua wɔnanemɛi héyelilɔi lɛ kɛyashi be ni osharai fɛɛ asɛɛ baafo.”

22. Mɛɛ gbɛ nɔ ekomefeemɔ ni yɔɔ wɔteŋ lɛ baaye abua wɔ wɔsɛɛ?

22 Saamɔ ohe oto amrɔ nɛɛ kɛhã Yehowa gbi ni baa lɛ, kɛtsɔ mɔdɛŋ ni ooobɔ ni okɛ onyɛmimɛi lɛ afee ekome lɛ nɔ. Kɛ́ akpata Satan jeŋ fɔŋ nɛɛ hiɛ lɛ, Yehowa baahere ewebii lɛ ayiwala taakɛ efee yɛ blema lɛ. (Yesaia 52:9, 10) Kɛ́ gbekɛ ji bo jio, onukpa ji bo jio, ehe miihia ni oya nɔ okɛ Nyɔŋmɔ webii afee ekome koni ahere oyiwala. Yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, wɔbaasusu nɔ hewɔ ni ehe miihia ni wɔhiɛ asɔ nɔ ni wɔnine eshɛ nɔ momo lɛ.