Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nɔ Hewɔ ni Wɔyeɔ Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛ Niyeli Lɛ

Nɔ Hewɔ ni Wɔyeɔ Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛ Niyeli Lɛ

“Nyɛfea enɛ ni nyɛŋɔkai mi.”1 KORINTOBII 11:24.

1, 2. Yɛ Nisan 14, 33 Ŋ.B. gbɛkɛ lɛ, mɛni Yesu fee? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)

NISAN 14, 33 Ŋ.B. be ni je ena lɛ, no mli lɛ nyɔɔŋtsere muu lɛ fɛɛ eje yɛ Yerusalem. Yesu kɛ ebɔfoi lɛ ye Hehoo lɛ. Gbi jurɔ nɛɛ kai mɛi bɔ ni Yehowa jie Israelbii lɛ kɛjɛ Mizraim afii 1,500 ni eho lɛ. No sɛɛ lɛ, Yesu kɛ ebɔfoi anɔkwafoi 11 lɛ ná niyeli krɛdɛɛ ko mli gbɛfaŋnɔ, ni esɛɛnyiɛlɔi lɛ baaya nɔ akpe kɛhã niyeli nɛɛ afi fɛɛ afi kɛkai egbele lɛ.Mateo 26:1, 2.

2 Yesu sɔle, ni ekɛ aboloo ni akɛ ma ni eshako fee hã ebɔfoi lɛ, ni ekɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛhea, nyɛyea.” No sɛɛ lɛ, ewo kpulu ni wein yɔɔ mli, ni esɔle ekoŋŋ, ni ekɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛ fɛɛ nyɛnua eko.” (Mateo 26:26, 27) Aboloo lɛ kɛ wein lɛ hiɛ shishinumɔ krɛdɛɛ. Nakai gbɛkɛ ni sa kadimɔ lɛ, Yesu bɔfoi anɔkwafoi lɛ kase nibii pii.

3. Mɛɛ sanebimɔi ahe wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

3 Yesu miitao ni ekaselɔi lɛ aye gbi jurɔ ko kɛkai egbele lɛ daa afi. Sɛɛ mli lɛ, abatsɛ gbi jurɔ nɛɛ akɛ “Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛ Niyeli lɛ,” loo Kaimɔ lɛ. (1 Korintobii 11:20, NW) Enɛ teɔ sanebimɔi komɛi ashi. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkai Yesu gbele lɛ? Mɛni aboloo lɛ kɛ wein lɛ damɔ shi kɛhã? Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔsaa wɔhe kɛhã Kaimɔ lɛ? Namɛi esa akɛ amɛye aboloo lɛ ni amɛnu wein lɛ eko? Ni mɛni Kristofoi baanyɛ afee kɛtsɔɔ akɛ amɛhiɛ sɔɔ amɛhiɛnɔkamɔ lɛ?

NƆ HEWƆ NI WƆKAIƆ YESU GBELE LƐ

4. Mɛɛ hiɛnɔkamɔ Yesu gbele lɛ ehã wɔná?

4 Adam esha lɛ hewɔ lɛ, wɔ fɛɛ wɔná esha kɛ gbele akɛ gboshinii. (Romabii 5:12) Adesa ni yeee emuu ko bɛ ni baanyɛ ahã Nyɔŋmɔ kpɔmɔnɔ kɛhã lɛ diɛŋtsɛ ewala loo mɛi krokomɛi anɔ. (Lala 49:7-10) Shi Yesu kɛ ewala ni yeɔ emuu lɛ hã akɛ kpɔmɔnɔ kɛhã wɔ, ni eyapue yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ koni wɔná nakai kpɔmɔnɔ lɛ he sɛɛ. Enɛ ni Yesu fee lɛ ehã wɔná hiɛnɔkamɔ akɛ wɔbaahi shi kɛya naanɔ, ní wɔye wɔhe kɛjɛ esha kɛ gbele he.Romabii 6:23; 1 Korintobii 15:21, 22.

5. (a) Mɛni tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ kɛ Yesu sumɔɔ wɔ? (b) Mɛni hewɔ esa akɛ wɔya Kaimɔ lɛ?

5 Kpɔmɔnɔ lɛ ni Nyɔŋmɔ kɛhã lɛ tsɔɔ akɛ esumɔɔ adesai. (Yohane 3:16) Yesu kɛ ewala hã kɛtsɔɔ akɛ lɛ hu esumɔɔ wɔ. Dani Yesu baaba shikpɔŋ lɛ nɔ po lɛ, enáa “gbɔmɛi abii ahe miishɛɛ.” (Abɛi 8:30, 31) Wɔhiɛ sɔɔ nɔ ni Yehowa kɛ Yesu efee ehã wɔ lɛ waa! No hewɔ ni wɔyaa Kaimɔ lɛ kɛtsɔɔ akɛ wɔmiibo Yesu famɔ akɛ, “nyɛfea enɛ ni nyɛŋɔkai mi” lɛ toi lɛ.1 Korintobii 11:23-25.

Wɔhiɛ sɔɔ nɔ ni Yehowa kɛ Yesu efee ehã wɔ lɛ waa!

NƆ NI OKADI NIBII LƐ TSƆƆ

6. Te esa akɛ wɔna Kaimɔ aboloo lɛ kɛ wein lɛ wɔhã tɛŋŋ?

6 Be ni Yesu kɛ ebɔfoi lɛ yeɔ Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛ Niyeli lɛ, etsɔɔɔ naakpɛɛ gbɛ ko nɔ ehãaa aboloo lɛ atsɔ eheloo, ní wein lɛ hu atsɔ elá. Ewie yɛ aboloo lɛ he akɛ: “Enɛ damɔ shi kɛhã migbɔmɔtso.” Ni ewie yɛ wein lɛ hu he akɛ: “Enɛ damɔ shi kɛhã milá ni ji ‘kpaŋmɔ lɛ lá’ ni abaafɔse ashwie shi ahã mɛi babaoo lɛ.” (Marko 14:22-24, NW) Belɛ, eyɛ faŋŋ akɛ aboloo lɛ kɛ wein lɛ ji okadi nibii.

7. Mɛni aboloo ni akɛ ma ni eshako fee lɛ damɔ shi kɛhã?

7 Yɛ nakai gbɛkɛ ni sa kadimɔ waa lɛ nɔ lɛ, Yesu kɛ aboloo akpiti, ni ji aboloo ní akɛ ma ni eshako fee, ní akɛye Hehoo lɛ eko nɔŋŋ tsu nii. (2 Mose 12:8) Yɛ Biblia lɛ mli lɛ, bei pii lɛ akɛ masha damɔɔ shi kɛhãa esha. (Mateo 16:6, 11, 12; Luka 12:1) No hewɔ lɛ, Yesu kɛ aboloo ni akɛ ma ni eshako fee lɛ tsu nii akɛ okadi kɛhã egbɔmɔtso ni esha ko bɛ he lɛ. (Hebribii 7:26) Enɛ hewɔ akɛ ma ni eshako shãa aboloo ní akɛtsuɔ nii yɛ Kaimɔ lɛ shishi lɛ.

8. Mɛni wein lɛ damɔ shi kɛhã?

8 Wein ni Yesu kɛtsu nii lɛ damɔ shi kɛhã elá loo ewala, ni no nɔŋŋ wein ni wɔkɛtsuɔ nii ŋmɛnɛ yɛ Kaimɔ lɛ shishi lɛ damɔ shi kɛhã. Yesu gbo ehã wɔ yɛ he ko ni yɔɔ Yerusalem sɛɛ ni atsɛɔ lɛ Golgota lɛ, ni ekɛ ewala hã ‘kɛhã eshaifaa.’ (Mateo 26:28; 27:33) Akɛ aŋkroaŋkroi lɛ, kɛ́ wɔhiɛ sɔɔ nikee nii ni jara wa nɛɛ lɛ, wɔbaasaa wɔhe daa afi kɛhã gbi jurɔ krɛdɛɛ nɛɛ. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔfee nakai?

NIBII KOMƐI NI WƆBAANYƐ WƆFEE KƐSAA WƆHE

9. (a) Mɛni hewɔ esa akɛ wɔnyiɛ gbɛjianɔtoo kɛhã Kaimɔ lɛ he Biblia kanemɔ lɛ sɛɛ? (b) Te onaa kpɔmɔnɔ lɛ tɛŋŋ?

9 Nɔ kome ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛsaa wɔhe kɛhã Kaimɔ lɛ ji, ni wɔɔnyiɛ gbɛjianɔtoo kɛhã Kaimɔ lɛ he Biblia kanemɔ lɛ sɛɛ. Wɔbaanyɛ wɔna gbɛjianɔtoo nɛɛ yɛ Ŋmalɛi lɛ Amli ni Wɔɔkwɛ Daa lɛ mli. Kɛ́ wɔkane Biblia mli saji nɛɛ, ebaaye ebua wɔ ni wɔjwɛŋ nɔ ni Yesu fee be ni eshwɛ fioo ni ebaagbo lɛ nɔ. * (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.) Nyɛmi yoo ko wie akɛ: “Wɔkpaa Kaimɔ lɛ gbɛ. Daa afi lɛ, wɔhiɛ sɔɔ Kaimɔ lɛ waa fe tsutsu lɛ.” Nyɛmi yoo nɛɛ wie akɛ, be ni etsɛ ni esumɔɔ lɛ waa lɛ gbo ni edamɔ he ni asaa lɛ afɔ̃ lɛ, ni ekwɛɔ lɛ lɛ, ehiɛ basɔ kpɔmɔnɔ lɛ waa diɛŋtsɛ. Ewie akɛ: “Mile ŋmalɛi lɛ fɛɛ kɛ bɔ ni mafee magbala mli matsɔɔ mɛi! Shi be ni agbɛnɛ mi diɛŋtsɛ mina bɔ ni gbele yɔɔ dɔlɛ hã lɛ, mitsui nyɔ mimli waa yɛ nɔ ni abaatsɔ kpɔmɔnɔ ni jara wa lɛ nɔ atsu lɛ hewɔ.” Akɛ aŋkroaŋkroi lɛ, nɔ kome ni he hiaa waa ni esa akɛ wɔfee be ni wɔsaa wɔhe kɛhã Kaimɔ lɛ ji, ni wɔɔjwɛŋ bɔ ni Yesu afɔleshãa lɛ baaye abua wɔ lɛ nɔ.

Wɔsaa wɔhe kɛhã Kaimɔ lɛ kɛtsɔ Kaimɔ lɛ he Biblia kanemɔ he gbɛjianɔtoo lɛ sɛɛ ni wɔɔnyiɛ lɛ nɔ (Kwɛmɔ kuku 9)

10. Mɛɛ gbɛ kroko wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔsaa wɔhe kɛhã Kaimɔ lɛ?

10 Gbɛ kroko ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔsaa wɔhe kɛhã Kaimɔ lɛ ji ní wɔkɛ be babaoo baashiɛ yɛ Kaimɔ be lɛ mli, ní wɔfɔ̃ mɛi babaoo nine kɛba Kaimɔ lɛ shishi. Aloo wɔbaanyɛ wɔkɛ wɔhe awo gbɛgbalɔi awamɔ nitsumɔ lɛ mli po. Kɛ́ wɔgba mɛi krokomɛi Nyɔŋmɔ, e-Bi lɛ, kɛ naanɔ wala he hiɛnɔkamɔ lɛ he sane lɛ, wɔtsui baanyɔ wɔmli akɛ wɔfee nɔ ni Nyɔŋmɔ taoɔ ni wɔfee lɛ.Lala 148:12, 13.

11. Mɛni hewɔ Paulo wie akɛ Korintobii lɛ ateŋ mɛi komɛi ye aboloo lɛ ni amɛnu wein lɛ bɔ ni esaaa yɛ Kaimɔ lɛ shishi lɛ?

11 Kɛ́ oosaa ohe kɛhã Kaimɔ lɛ, jwɛŋmɔ nɔ ni Paulo kɛɛ Kristofoi ni yɔɔ Korinto asafo lɛ mli lɛ nɔ. (Kanemɔ 1 Korintobii 11:27-34.) Ekɛɛ amɛ akɛ, kɛ́ mɔ ko ye aboloo lɛ ni enu wein lɛ bɔ ni esaaa lɛ, etɔ̃ “Nuŋtsɔ lɛ gbɔmɔtso lɛ kɛ elá lɛ nɔ.” No hewɔ lɛ, kɛ́ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɔ ko miifee nɔ ko ni esaaa, ni eye okadi nibii lɛ eko lɛ, “kojomɔ moŋ eyeɔ ni enuɔ ehãa ehe” lɛ. No mli lɛ, Korintobii lɛ ateŋ mɛi babaoo miifee nibii ni esaaa. Eeenyɛ efee akɛ amɛteŋ mɛi komɛi ye nii loo amɛnu nii fe nine dani amɛba Kaimɔ lɛ shishi, loo amɛfee nakai be ni Kaimɔ lɛ yaa nɔ, ni no hã wɔ ye amɛ. Nɔ ni amɛfee lɛ tsɔɔ akɛ amɛbuuu gbi jurɔ nɛɛ kwraa, ni no hewɔ lɛ, be ni amɛye okadi nibii lɛ eko lɛ, Nyɔŋmɔ ekpɛlɛɛɛ nɔ.

12. (a) Mɛni he Paulo kɛ Kaimɔ lɛ to? Mɛɛ kɔkɔ ebɔ mɛi ni náa mli gbɛfaŋnɔ lɛ? (b) Kɛ́ mɔ ko ni yeɔ Kaimɔ okadi nibii lɛ eko daa afi lɛ fee esha ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ, mɛni esa akɛ efee?

12 Paulo kɛ Kaimɔ lɛ to niyeli he, ni ebɔ mɛi ni náa mli gbɛfaŋnɔ lɛ kɔkɔ akɛ: “Nyɛnyɛŋ Nuŋtsɔ lɛ kpulu lɛ kɛ daimonioi akpulu lɛ nyɛnu shi kome; nyɛnyɛŋ Nuŋtsɔ lɛ okpɔlɔ lɛ nɔ nii kɛ daimonioi anɔ lɛ nɔ nii nyɛye shi kome.” (1 Korintobii 10:16-21) Kɛ́ mɔ ko ni yeɔ Kaimɔ okadi nibii lɛ eko lɛ fee esha ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ, esa akɛ eyana asafoŋ onukpai lɛ koni amɛye amɛbua lɛ. (Kanemɔ Yakobo 5:14-16.) Kɛ́ ekɛ enifeemɔi tsɔɔ akɛ eshwa ehe lɛɛlɛŋ lɛ, ebaanyɛ eye okadi nibii lɛ eko yɛ Kaimɔ lɛ shishi. Ni enɛ etsɔŋ akɛ ejieee bulɛ kpo etsɔɔɔ Yesu afɔleshãa lɛ.Luka 3:8.

Wɔsumɔŋ ni wɔfee nɔ ko ni baatsɔɔ akɛ wɔbuuu afɔle ni Yesu shã lɛ

13. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔsɔle yɛ hiɛnɔkamɔ ni Nyɔŋmɔ ehã wɔ lɛ he lɛ?

13 Gbɛ kroko ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔsaa wɔhe kɛhã Kaimɔ lɛ ji, ní wɔɔsɔle yɛ hiɛnɔkamɔ ni Nyɔŋmɔ ehã wɔ akɛ aŋkroaŋkroi lɛ he, ní wɔjwɛŋ nɔ. Wɔsumɔŋ ni wɔfee nɔ ko ni baatsɔɔ akɛ wɔbuuu afɔle ni Yesu shã lɛ. No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔbɛ odaseyeli ni yɔɔ faŋŋ akɛ wɔfata mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe lɛ, esaaa akɛ wɔyeɔ okadi nibii lɛ eko. Kɛ́ nakai ni lɛ, belɛ, namɛi esa akɛ amɛye okadi nibii lɛ eko mɔ?

NAMƐI ESA AKƐ AMƐYE OKADI NIBII LƐ EKO?

14. Akɛni mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ fata kpaŋmɔ hee lɛ he hewɔ lɛ, mɛni amɛfeɔ yɛ Kaimɔ lɛ shishi?

14 Mɛi ni yeɔ Kaimɔ okadi nibii lɛ eko lɛ yɛ nɔmimaa diɛŋtsɛ akɛ amɛfata kpaŋmɔ hee lɛ he. Yesu wie yɛ wein lɛ he akɛ: “Nɛkɛ kpulu nɛɛ ji kpaŋmɔ hee lɛ yɛ milá lɛ mli.” (1 Korintobii 11:25) Yehowa kɛ Israelbii lɛ kpaŋ Mla kpaŋmɔ lɛ, shi sɛɛ mli lɛ ewie akɛ ekɛ kpaŋmɔ hee ko baaye najiaŋ. (Kanemɔ Yeremia 31:31-34.) Nyɔŋmɔ kɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ni kpaŋ kpaŋmɔ hee nɛɛ. (Galatabii 6:15, 16) Yesu gbele lɛ hã anyɛ akpaŋ kpaŋmɔ nɛɛ. (Luka 22:20) Yesu ji kpaŋmɔ hee lɛ Teŋdamɔlɔ. Anɔkwafoi ni afɔ amɛ mu lɛ fata kpaŋmɔ hee lɛ he, ni amɛkɛ Yesu baahi ŋwɛi.Hebribii 8:6; 9:15.

15. Namɛi fata Maŋtsɛyeli kpaŋmɔ lɛ he? Ni kɛ́ amɛye anɔkwa lɛ, mɛɛ hegbɛ amɛbaaná?

15 Mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ le akɛ amɛfata Maŋtsɛyeli kpaŋmɔ lɛ hu he. (Kanemɔ Luka 12:32.) Yesu kɛ esɛɛnyiɛlɔi anɔkwafoi ni afɔ amɛ mu, ní na “emanehului” lɛ eko lɛ ni kpaŋ kpaŋmɔ nɛɛ. (Filipibii 3:10) Anɔkwafoi ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu fata kpaŋmɔ nɛɛ he. Amɛkɛ Kristo baaye nɔ akɛ maŋtsɛmɛi yɛ ŋwɛi kɛya naanɔ. (Kpojiemɔ 22:5) Amɛ ji mɛi ni sa akɛ amɛyeɔ okadi nibii lɛ eko yɛ Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛ Niyeli lɛ shishi.

16. Tsɔɔmɔ Romabii 8:15-17 lɛ mli kuku.

16 Mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ yɛ nɔmimaa diɛŋtsɛ akɛ amɛ ji Nyɔŋmɔ bii, ni akɛ amɛbaanyɛ amɛye okadi nibii lɛ eko. (Kanemɔ Romabii 8:15-17.) Paulo wie akɛ amɛbolɔɔ akɛ: “Aba, ataa!” Aramaik wiemɔ ni ji “Aba” lɛ tamɔ wiemɔ ni ji “dada,” ni tsɔɔ akɛ bi ko sumɔɔ etsɛ, ni etamɔ “ataa” hu, ni tsɔɔ akɛ bi ko buɔ etsɛ. Ehãa wɔnaa wekukpaa krɛdɛɛ ni bakãa mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ Yehowa teŋ, kɛ́ amɛná “biiatsɔmɔ mumɔ lɛ.” Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ kɛ amɛ “yeɔ odase,” no hewɔ lɛ amɛyiŋ efeee amɛ kɔshikɔshi akɛ amɛji ebii ni afɔ amɛ mu. Jeee shikpɔŋ nɔ ni amɛsumɔɔɔ ni amɛhi lɛ hewɔ amɛnuɔ he nakai. Amɛle akɛ kɛ́ amɛye anɔkwa kɛyashi gbele mli lɛ, amɛkɛ Yesu baaye nɔ yɛ ŋwɛi akɛ maŋtsɛmɛi. Ni amɛle akɛ amɛná “mufɔɔ lɛ” kɛjɛ Yehowa ni ji “mɔ krɔŋkrɔŋ lɛ dɛŋ.” Ŋmɛnɛ lɛ, Nyɔŋmɔ bii 144,000 nɛɛ ateŋ mɛi fioo ko pɛ eshwɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. (1 Yohane 2:20; Kpojiemɔ 14:1) Amɛnuɔ he akɛ amɛbɛŋkɛ Yehowa kpaakpa, ni no hewɔ lɛ amɛtsɛɔ lɛ akɛ, “Aba, ataa!”

OHIƐ ASƆ BIBLIA MLI HIƐNƆKAMƆ NI OYƆƆ LƐ

17. Mɛɛ hiɛnɔkamɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ yɔɔ? Ni te amɛfeɔ tɛŋŋ amɛleɔ akɛ afɔ amɛ mu?

17 Kɛ́ oji Kristofonyo ni afɔ lɛ mu lɛ, obaafɔ oŋwɛi hiɛnɔkamɔ lɛ he wiemɔ yɛ osɔlemɔi amli. Ni obaanu he akɛ Ŋmalɛi lɛ amli wiemɔi lɛ ekomɛi kɔɔ ohe tɛ̃ɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ Biblia lɛ wie Yesu kɛ “eyemforo” lɛ, kɛ amɛyookpeemɔ ni baaya nɔ yɛ ŋwɛi lɛ he lɛ, ole akɛ ekɔɔ ohe, ni okpaa nakai be lɛ gbɛ. (Yohane 3:27-29; 2 Korintobii 11:2; Kpojiemɔ 21:2, 9-14) Aloo kɛ́ Biblia lɛ wie bɔ ni Nyɔŋmɔ sumɔɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ he lɛ, ole akɛ bo ekɛwieɔ lɛ. Ni kɛ́ okane gbɛtsɔɔmɔi komɛi yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli ni kɔɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe tɛ̃ɛ lɛ, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsirɛɔ bo ni oboɔ toi. Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kɛ bo “yeɔ odase” akɛ ohiɛnɔkamɔ ji akɛ oya ŋwɛi.

18. Mɛɛ hiɛnɔkamɔ “tooi krokomɛi” lɛ yɔɔ? Kɛ́ ojwɛŋ hiɛnɔkamɔ nɛɛ he lɛ, te onuɔ he tɛŋŋ?

18 Kɛ́ ofata “asafo babaoo” ni ji “tooi krokomɛi” lɛ mli bii lɛ ahe lɛ, Nyɔŋmɔ ehã bo hegbɛ akɛ ohi shi kɛya naanɔ yɛ Paradeiso mli yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. (Kpojiemɔ 7:9; Yohane 10:16) Kɛ́ ojwɛŋ shihilɛ ni obaaná wɔsɛɛ lɛ he lɛ, te onuɔ he tɛŋŋ? Omii shɛɔ ohe waa kɛ́ ojwɛŋ nɔ ni Biblia lɛ wieɔ yɛ wɔsɛɛ Paradeiso lɛ he lɛ nɔ. Okpaa be ni okɛ owekumɛi kɛ onanemɛi baahi shi yɛ toiŋjɔlɛ mli lɛ gbɛ. Oosumɔ ni afo hɔmɔ, ohia, nɔnaa, hela, kɛ gbele sɛɛ. (Lala 37:10, 11, 29; 67:7; 72:7, 16; Yesaia 33:24) Ooshwe kɛkɛ ni atee osuɔlɔi ni egboi lɛ ashi. (Yohane 5:28, 29) Odaa Yehowa shi waa yɛ hiɛnɔkamɔ ni yɔɔ nyam nɛɛ hewɔ! Eyɛ mli akɛ kɛ́ otee Kaimɔ lɛ, oyeee okadi nibii lɛ eko moŋ, shi oyaa kɛ̃, ejaakɛ ohiɛ sɔɔ Yesu kpɔmɔ afɔleshãa lɛ.

ANI ABAANA BO YƐ JƐMƐ?

19, 20. (a) Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ wɔbaahi shi kɛya naanɔ? (b) Mɛni hewɔ obaaya Kaimɔ lɛ?

19 Kɛ́ ohã ana faŋŋ akɛ oheɔ Yehowa, Yesu Kristo, kɛ kpɔmɔnɔ lɛ oyeɔ lɛ, obaanyɛ ohi shi kɛya naanɔ, kɛ́ yɛ ŋwɛi jio, shikpɔŋ lɛ nɔ jio. Kɛ́ otee Kaimɔ lɛ, jwɛŋmɔ ohiɛnɔkamɔ lɛ kɛ bɔ ni Yesu gbele lɛ jara wa hã lɛ nɔ. Yɛ Sohaa, April 3, 2015, be ni hulu enyɔ shi lɛ, mɛi akpekpei abɔ ni yɔɔ je lɛŋ fɛɛ lɛ baabua amɛhe naa yɛ Maŋtsɛyeli Asai anɔ kɛ hei krokomɛi kɛhã Kaimɔ lɛ.

20 Kɛ́ osaa ojwɛŋmɔ kɛ otsui kɛhã Kaimɔ lɛ, ohiɛ baasɔ Yesu kpɔmɔ afɔleshãa lɛ waa. Kɛ́ obo wiemɔ ni abaahã yɛ Kaimɔ lɛ shishi lɛ toi jogbaŋŋ lɛ, no baatsirɛ bo ni ojie suɔmɔ kpo otsɔɔ mɛi krokomɛi, ni ogba amɛ Yehowa suɔmɔ lɛ kɛ eyiŋtoo kɛhã wɔ fɛɛ lɛ he sane. (Mateo 22:34-40) Tswaa ofai shi akɛ obaaya Kaimɔ lɛ.

^ kk. 9 Kwɛmɔ Saji Krokomɛi ni Fata He ni ji B12, ni yɔɔ New World Translation lɛ mli, loo kwɛmɔ Dɛŋdade Kɛhã Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ Kasemɔ lɛ fã 16 lɛ.