Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Kristo—Nyɔŋmɔ Hewalɛ Lɛ

Kristo—Nyɔŋmɔ Hewalɛ Lɛ

‘Kristo ji Nyɔŋmɔ hewalɛ lɛ.’—1 KORINTOBII 1:24.

1. Mɛni hewɔ Paulo wie akɛ ‘Kristo ji Nyɔŋmɔ hewalɛ lɛ’?

NAAKPƐƐ nii ni Yesu fee be ni eyɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, hã ana Yehowa hewalɛ lɛ. Aŋmala naakpɛɛ nii ni Yesu fee lɛ ekomɛi yɛ Biblia lɛ mli, ni kɛ́ wɔkane lɛ ebaanyɛ ehã wɔhemɔkɛyeli lɛ mli awa. (Mateo 9:35; Luka 9:11) Hewalɛ kpele ni Yehowa kɛduro Yesu lɛ hewɔ lɛ, bɔfo Paulo ŋma akɛ: ‘Kristo ji Nyɔŋmɔ hewalɛ lɛ.’ (1 Korintobii 1:24) Shi mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ naakpɛɛ nii ni Yesu fee lɛ amli?

2. Mɛni naakpɛɛ nii ni Yesu fee lɛ hãa wɔnaa?

2 Bɔfo Petro wie akɛ Yesu fee “naakpɛɛ nii.” (Bɔfoi 2:22) Naakpɛɛ nii nɛɛ hãa wɔnaa nɔ ni Yesu baafee yɛ Afii Akpe Nɔyeli lɛ mli. Kɛ́ Yesu bɔi shikpɔŋ lɛ nɔ yeli lɛ, ebaafee nibii ni yɔɔ naakpɛɛ fe nɔ ni efee be ni eyɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, ni adesai fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ baaná he sɛɛ. Kɛfata he lɛ, naakpɛɛ nii ni Yesu fee lɛ hãa wɔnaa sui ni lɛ kɛ e-Tsɛ jieɔ lɛ kpo lɛ jogbaŋŋ. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaasusu naakpɛɛ nii etɛ komɛi ni Yesu fee lɛ ahe. Wɔbaana nɔ ni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ naakpɛɛ nii nɛɛ amli ŋmɛnɛ, kɛ bɔ ni amɛkɔɔ jɔɔmɔi ni wɔnine baashɛ nɔ wɔsɛɛ lɛ ahe.

NAAKPƐƐ NII KO NI KƆƆ EJURƆFEEMƆ HE

3. (a) Mɛni ba yɛ yookpeemɔ ko ni Yesu tee yɛ Kana lɛ shishi, ni te etsu shihilɛ lɛ he nii tɛŋŋ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ naakpɛɛ nii ni Yesu fee lɛ hãa wɔnaa akɛ eesumɔ ni efee mɛi ejurɔ?

3 Yesu fee eklɛŋklɛŋ naakpɛɛ nii lɛ yɛ yookpeemɔ ko ni afee yɛ maŋ ko ni atsɛɔ lɛ Kana lɛ mli lɛ shishi. Eji ayemforo lɛ kɛ ewu lɛ sɔ̃ akɛ amɛfee mɛi fɛɛ ni eba amɛnifeemɔ lɛ shishi lɛ gbɔ. Shi wein lɛ eyashɛɛɛ mɛi ni ba lɛ. Wɔleee bɔ ni fee ni eba lɛ nakai. Kulɛ, shihilɛ nɛɛ baanyɛ awo ayemforo lɛ kɛ ewu lɛ hiɛgbele waa. No mli lɛ, Yesu nyɛ, Maria, hu yɛ yookpeemɔ nɛɛ shishi, ni ekɛɛ Yesu ni efee shihilɛ lɛ he nɔ ko. Eeenyɛ efee akɛ, ekɛɛ lɛ nakai ejaakɛ ehe eye akɛ ebi lɛ yɛ hewalɛ ni ebaanyɛ ekɛye ebua. Ekã shi faŋŋ akɛ, Maria kɛ afii babaoo jwɛŋ gbalɛi fɛɛ ni ele ni kɔɔ ebi lɛ he lɛ anɔ, ni ele akɛ abaatsɛ lɛ “Mɔ ni Nɔ Kwɔ Fe Fɛɛ lɛ Bi.” (Luka 1:30-32; 2:52) Shi nɔ kome yɛ faŋŋ, no ji akɛ, Maria kɛ Yesu fɛɛ ná he miishɛɛ akɛ amɛbaaye amɛbua ayemforo lɛ kɛ ewu lɛ. No hewɔ lɛ, Yesu tsɔ naakpɛɛ gbɛ nɔ ehã nu aaafee galɔŋ 100 tsɔ “wein kpakpa.” (Kanemɔ Yohane 2:3, 6-11.) Eyɛ mli akɛ ejeee Yesu sɔ̃ akɛ etsu shihilɛ ni ba lɛ he nii moŋ, shi efee nakai, ejaakɛ esusuɔ mɛi ahe, ni eesumɔ ni efee mɛi ejurɔ, taakɛ etsɛ feɔ lɛ.

Yesu kɛɛ akɛ, wɔle nɔhãmɔ

4, 5. (a) Mɛni klɛŋklɛŋ naakpɛɛ nii ni Yesu fee lɛ tsɔɔ wɔ yɛ Yehowa kɛ Yesu he? (b) Mɛni naakpɛɛ nii ni Yesu fee yɛ Kana lɛ tsɔɔ wɔ yɛ bɔ ni shihilɛ baaji wɔsɛɛ lɛ he?

4 Yesu tsɔ naakpɛɛ gbɛ nɔ efee wein babaoo ni baashɛ mɛi pii. Mɛni no tsɔɔ wɔ? No tsɔɔ wɔ akɛ, Yehowa kɛ Yesu feɔ mɛi ejurɔ waa, amɛfeee kpɛkpɛɛ. Naakpɛɛ nii nɛɛ hãa wɔnaa faŋŋ akɛ, amɛsusuɔ mɛi ahe waa. Ehãa wɔnaa hu akɛ, yɛ jeŋ hee lɛ mli lɛ, Yehowa baatsɔ ehewalɛ lɛ nɔ eduro wɔ niyenii babaoo, ekɔɔɔ he eko shikpɔŋ lɛ nɔ he ni wɔbaahi.Kanemɔ Yesaia 25:6.

5 Bo lɛ susumɔ he okwɛ: Etsɛŋ, Yehowa baahã wɔ nibii fɛɛ ni he hiaa wɔ lɛɛlɛŋ lɛ. Mɔ fɛɛ mɔ baaná shĩa fɛfɛo mli ehi kɛ niyenii kpakpa eye. Kɛ́ wɔsusu nibii ni yɔɔ naakpɛɛ ni Yehowa kɛbaaduro wɔ tswaa yɛ Paradeiso lɛ mli lɛ ahe lɛ, wɔmii shɛɔ wɔhe pam!

Kɛ́ wɔná dekã wɔhã mɛi lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔmiikase Yesu (Kwɛmɔ kuku 6)

6. Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu kɛ ehewalɛ lɛ tsu nii? Ni te wɔbaafee tɛŋŋ wɔkase lɛ?

6 Yesu kɛ ehewalɛ lɛ tsuuu nibii ni lɛ pɛ ebaaná he sɛɛ kɔkɔɔkɔ. Be ni Abonsam kɛɛ Yesu akɛ ehã tɛi atsɔmɔ aboloi lɛ, Yesu efeee, ejaakɛ esumɔɔɔ ni ekɛ ehewalɛ lɛ feɔ nɔ ko ni lɛ pɛ ebaaná he sɛɛ. (Mateo 4:2-4) Shi Yesu shashaooo shi kwraa akɛ ekɛ ehewalɛ lɛ baaye abua mɛi krokomɛi. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkase lɛ? Yesu kɛɛ akɛ, wɔle nɔhãmɔ. (Luka 6:38) Nɔ kome ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔhãa mɔ nɔ ji, ni wɔbaafɔ̃ mɛi nine kɛba wɔshĩai amli kɛhã niyeli. Agbɛnɛ hu, kɛ́ akpa asafoŋ kpeei lɛ, wɔbaanyɛ wɔhe be kɛye wɔbua mɛi krokomɛi, tamɔ mɛi ni ahã amɛ nifeemɔ nɛkɛ. Aloo wɔbaanyɛ wɔye wɔbua mɔ ko ni enyɛ etsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ jogbaŋŋ. Kɛ́ wɔjɛ wɔsuɔmɔ mli wɔye wɔbua mɛi krokomɛi be fɛɛ be ni wɔbaaná hegbɛ lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔmiifee mɛi ejurɔ, taakɛ Yesu fee lɛ.

“AMƐ FƐƐ AMƐYE NI AMƐTƆRƆ”

7. Mɛɛ naagba baaya nɔ ahi shi yɛ jeŋ fɔŋ nɛɛ mli?

7 Jeee ŋmɛnɛ ajɛ abɔi ohia yeli. Yehowa kɛɛ Israelbii lɛ akɛ, “ohiafo kpaŋ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ.” (5 Mose 15:11) Afii ohai abɔ sɛɛ lɛ, Yesu hu wie akɛ: “Ohiafoi lɛ nyɛkɛ amɛ yɛ daa.” (Mateo 26:11) Ani Yesu miitsɔɔ akɛ abaaye ohia yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ kɛya naanɔ? Dabi. Moŋ lɛ, eetsɔɔ akɛ, abaaya nɔ aye ohia kɛyashi jeŋ fɔŋ nɛɛ baaho aya. Yɛ jeŋ hee lɛ mli lɛ, shihilɛ lɛ baatsake kwraa! Mɔ ko mɔ ko yeŋ ohia dɔŋŋ. Niyenii baabu, ni mɔ fɛɛ mɔ baaye nii etɔ!

8, 9. (a) Mɛni ba ni Yesu lɛ asafoku babaoo ko lɛ? Ni mɛni hã efee nakai? (b) Te onuɔ he tɛŋŋ yɛ naakpɛɛ nii ni Yesu fee lɛ he?

8 Lalatsɛ lɛ ŋma yɛ Yehowa he akɛ: “Ogbɛɔ odɛŋ ni ohãa nɔ fɛɛ nɔ ní hiɛ kã tɔɔ kɛ nii ní etaoɔ.” (Lala 145:16) Be ni Yesu yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, bei pii lɛ, etsuɔ mɛi ahiamɔ nii ahe nii ehãa amɛ, tamɔ bɔ ni e-Tsɛ feɔ lɛ pɛpɛɛpɛ. Yesu efeee nakai ni ekɛtsɔɔ hewalɛ ni eyɔɔ. Moŋ lɛ, mɛi lɛ asane ni kã etsui nɔ waa lɛ hewɔ efee nakai. Nyɛhãa wɔsusua sane ko ni ba ni abɔ he amaniɛ yɛ Mateo 14:14-21 lɛ he wɔkwɛa. (Kanemɔ.) Asafoku ko tswa nantu kɛjɛ maji lɛ amli kɛnyiɛ Yesu sɛɛ. (Mateo 14:13) Be ni shɛ gbɛkɛ lɛ, kaselɔi lɛ atsui bɔi yeli akɛ, benɛ, hɔmɔ miiye asafoku lɛ ni etɔ amɛ. No hewɔ lɛ, amɛkɛɛ Yesu ni ewo mɛi lɛ gbɛ koni amɛyahe niyenii amɛye. Mɛni Yesu fee?

9 Yesu kɛ aboloi enumɔ kɛ loi enyɔ lɛ hii aaafee 5,000, soro yei kɛ gbekɛbii. Mɛni tsirɛ Yesu ni efee naakpɛɛ nii nɛɛ? Suɔmɔ ni eyɔɔ kɛhã mɛi lɛ, kɛ amɛhe ni esusuɔ lɛ, ji nɔ ni tsirɛ lɛ ni eye ebua amɛ lɛ. Anɔkwa, niyenii ni Yesu hã mɛi lɛ fa waa, ejaakɛ mɛi lɛ “fɛɛ ye ni amɛtɔrɔ.” Ekã shi faŋŋ akɛ, niyenii lɛ hã mɛi lɛ ná hewalɛ ni amɛnyɛ amɛfo gbɛ kakadaŋŋ kɛku amɛsɛɛ kɛtee hei ni amɛjɛ lɛ. (Luka 9:10-17) Ni be ni amɛye amɛtɔrɔ sɛɛ lɛ, kaselɔi lɛ bua fufuji lɛ anaa, kɛntɛŋi 12 sɔŋŋ!

10. Wɔsɛɛ lɛ, mɛni baaba ohia nɔ?

10 Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi akpekpei ohai abɔ miiye ohia, ejaakɛ nɔyelɔi lɛ yeee anɔkwa, ni amɛshishiuɔ mɛi. Shihilɛ nɛɛ esa wɔnyɛmimɛi komɛi po ahe. Shi etsɛŋ, mɛi fɛɛ ni boɔ Yehowa toi lɛ baahi jeŋ ko ni shishiumɔ kɛ ohia bɛ mli lɛ mli. Yehowa ji Nyɔŋmɔ ofe, ni eyɛ hewalɛ ni ebaanyɛ ekɛtsu mɔ fɛɛ mɔ hiamɔ nii he nii, ni eeshwe ni efee nakai hu. Ewo shi akɛ, etsɛŋ kwraa amanehului asɛɛ baafo!Kanemɔ Lala 72:16.

Naakpɛɛ nii srɔtoi ni Yesu fee lɛ hãa wɔnáa nɔmimaa akɛ, eesumɔ ni ekɛ ehewalɛ lɛ aye abua wɔ

11. Mɛni hãa onáa nɔmimaa akɛ etsɛŋ, Kristo kɛ ehewalɛ lɛ baatsu nii yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ? Ni mɛni enɛ tsirɛɔ bo ni ofee?

11 Be ni Yesu yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, efee naakpɛɛ nii yɛ he ko kɔkrɔɔ ko kɛkɛ, ni efee nakai afii etɛ kɛ fã pɛ. (Mateo 15:24) Shi yɛ Yesu Afii Akpe Nɔyeli lɛ mli lɛ, ebaaye ebua adesai fɛɛ. (Lala 72:8) Naakpɛɛ nii srɔtoi ni Yesu fee lɛ hãa wɔnáa nɔmimaa akɛ, eesumɔ ni ekɛ ehewalɛ lɛ aye abua wɔ. Wɔbɛ hewalɛ ni wɔkɛbaafee naakpɛɛ nii, kɛ̃lɛ nɔ ko yɛ ni wɔbaanyɛ wɔfee. Wɔbaanyɛ wɔkɛ wɔbe kɛ hewalɛ asha afɔle kɛtsɔɔ mɛi nibii kpakpai ni Yehowa ewo shi akɛ ebaafee ehã wɔ wɔsɛɛ lɛ. Akɛ Yehowa Odasefoi lɛ, eji wɔsɔ̃ akɛ wɔfee nakai. (Romabii 1:14, 15) Kɛ́ wɔjwɛŋ nibii ni etsɛŋ Kristo baafee ehã wɔ lɛ anɔ lɛ, no baatsirɛ wɔ ni wɔgba mɛi krokomɛi.Lala 45:2; 49:4.

YEHOWA KƐ YESU YƐ HEWALƐ YƐ ADEBƆƆ NIBII ANƆ

12. Mɛni hewɔ wɔyɔɔ nɔmimaa akɛ Yesu le shikpɔŋ lɛ he nɔ fɛɛ nɔ lɛ?

12 Be ni Nyɔŋmɔ bɔɔ shikpɔŋ lɛ kɛ nibii fɛɛ ni yɔɔ nɔ lɛ, no mli lɛ Yesu yɛ “emasɛi akɛ ŋaalɔ.” (Abɛi 8:22, 30, 31; Kolosebii 1:15-17) No hewɔ lɛ, Yesu le shikpɔŋ lɛ he nɔ fɛɛ nɔ. Ele bɔ ni akɛ nibii fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ tsuɔ nii ahãa, ni eyɛ amɛnɔ hewalɛ hu.

Mɛni taa otsuiŋ waa yɛ bɔ ni Yesu kɛ ehewalɛ lɛ fee naakpɛɛ nii lɛ he? (Kwɛmɔ kuku 13, 14)

13, 14. Gbaa sane ko ni tee nɔ ní hãa anaa akɛ Kristo yɛ adebɔɔ nibii anɔ hewalɛ.

13 Be ni Yesu yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, ekudɔ adebɔɔ nibii srɔtoi kɛtsɔɔ faŋŋ akɛ, eyɛ Nyɔŋmɔ hewalɛ lɛ eko. Bo lɛ susumɔ bɔ ni Yesu hã ahum ko kpa tswaa lɛ he okwɛ. (Kanemɔ Marko 4:37-39.) Biblia mli nilelɔ ko tsɔɔ mli akɛ, kɛ́ ahum ko, tamɔ nɔ ni Marko tsĩ tã lɛ, baatswa lɛ, ŋwɛi dĩɔ tũu, anuɔ nugbɔshiimɔi, ni nugbɔ nɛɔ shaa. Ni be ni ahum lɛ baatse lɛ, ekpãtã nibii ahiɛ waa. Enɛ hãa wɔnaa nɔ hewɔ ni Mateo bɔ amaniɛ akɛ “ŋshɔ lɛ fee hamahama” lɛ.Mateo 8:24.

14 Feemɔ nɔ ni tee nɔ lɛ he mfoniri okwɛ: Naa ni ŋshɔkei miikumɔ miiwo lɛlɛ lɛ mli, ní amɛmiitswa lɛlɛ lɛ kɛmiiya kɛmiiba. Yɛ bɔ ni ahum lɛ gbɛɔ ni ŋshɔ lɛ fɔ̃ɔ lɛlɛ lɛ kɛyaa kɛbaa lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Yesu ewɔ, ejaakɛ etɔ lɛ bliboo. Shi ekaselɔi lɛ she gbeyei, ni amɛtsĩɛ lɛ. Amɛkɛɛ lɛ akɛ: “Wɔhiɛ miihe akpãtã!” (Mateo 8:25) Mɛni Yesu fee? Ewo ehe nɔ ni ekã kɔɔyɔɔ lɛ hiɛ ni ekɛɛ ŋshɔ lɛ akɛ: “Bu onaa! Feemɔ diŋŋ!” (Marko 4:39) Ahum lɛ kpa tswaa, “ni eŋmɛ dɛmm.” Naakpɛɛ nii nɛɛ hãa wɔnaa akɛ, lɛɛlɛŋ, Yesu yɛ adebɔɔ nibii anɔ hewalɛ!

15. Mɛɛ saji ni yɔɔ Biblia lɛ mli hãa wɔnaa akɛ Yehowa yɛ adebɔɔ nibii anɔ hewalɛ?

15 Yehowa Nyɔŋmɔ, ni ji Ofe lɛ, ji mɔ ni hã Kristo hewalɛ yɛ adebɔɔ nibii anɔ, no hewɔ lɛ wɔle akɛ Lɛ hu eyɛ nakai hewalɛ lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, dani Nu Afua lɛ baaba lɛ, Yehowa kɛɛ akɛ: “Eshwɛ biɛ gbii kpawo ni mahã nu abanɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ shwaneshwane kɛ nyɔɔŋnyɔɔŋ gbii nyɔŋmai ejwɛ.” (1 Mose 7:4) Agbɛnɛ hu, yɛ 2 Mose 14:21 lɛ, abɔ amaniɛ akɛ: “Yehowa hã boka kɔɔyɔɔ ni naa wa batswa nakai nyɔɔŋ lɛŋ fɛɛ, ni ŋshɔ lɛ ho kɛtee.” Yɛ Yona 1:4 lɛ, wɔkaneɔ akɛ: “Yehowa hã kɔɔyɔɔ ní naa wa te shi yɛ ŋshɔ lɛ hiɛ, ni ahum ní naa wa tswa yɛ ŋshɔ lɛ hiɛ, ni lɛlɛ lɛ fee tamɔ nɔ ni ebaajwa.” Wɔle akɛ, yɛ jeŋ hee lɛ mli lɛ, Yehowa kɛ ehewalɛ lɛ baakudɔ adebɔɔ nibii srɔtoi lɛ fɛɛ. Enɛ ni wɔle lɛ hãa wɔtsui nyɔɔ wɔmli waa.

16. Mɛni hewɔ eŋɔɔ wɔnaa akɛ Yehowa kɛ Yesu yɛ adebɔɔ nibii anɔ hewalɛ lɛ?

16 Eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ Yehowa kɛ Yesu yɛ adebɔɔ nibii anɔ hewalɛ. Yɛ Kristo Afii Akpe Nɔyeli lɛ mli lɛ, mɔ fɛɛ mɔ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ baahi shi shweshweeshwe. Adebɔɔ naa osharai, tamɔ lasuogbelei, tsunami, lasu gɔji afɛlɛmɔ, kɛ shikpɔŋhosomɔi epilaŋ mɔ ko mɔ ko, ni asaŋ egbeŋ mɔ ko mɔ ko hu. Wɔsheŋ oshara ko oshara ko gbeyei, ejaakɛ “Nyɔŋmɔ buu lɛ” baahi gbɔmɛi ateŋ. (Kpojiemɔ 21:3, 4) Wɔyɛ nɔmimaa akɛ, yɛ Kristo Afii Akpe Nɔyeli lɛ mli lɛ, Yehowa baahã Yesu hewalɛ yɛ adebɔɔ nibii anɔ.

KASEMƆ NYƆŊMƆ KƐ KRISTO BIANƐ

17. Mɛni ji nɔ kome ni wɔbaanyɛ wɔfee bianɛ kɛtsɔɔ akɛ wɔmiikase Nyɔŋmɔ kɛ Kristo?

17 Wɔnyɛŋ wɔtsĩ adebɔɔ naa osharai anaa. Yehowa kɛ Yesu pɛ baanyɛ afee nakai. Kɛ̃lɛ, nɔ ko yɛ ni wɔbaanyɛ wɔfee. Wɔbaanyɛ wɔkɛ ŋaawoo ni yɔɔ Abɛi 3:27 lɛ atsu nii. (Kanemɔ.) Kɛ́ wɔnyɛmimɛi yaje shihilɛ ko ni jaraa mli lɛ, wɔbaanyɛ wɔye wɔbua amɛ yɛ heloŋ gbɛfaŋ, wɔshɛje amɛmii, ni wɔwo amɛ hewalɛ. (Abɛi 17:17) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ adebɔɔ naa oshara ko nina amɛ lɛ, wɔbaanyɛ wɔye wɔbua amɛ. Yoo okulafo ko ni ahum ko bafite eshĩa lɛ wie akɛ: “Eŋɔɔ minaa waa akɛ miyɛ Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ mli, ejaakɛ aye abua mi yɛ heloŋ gbɛfaŋ kɛ mumɔŋ gbɛfaŋ fɛɛ.” Nyɛmi yoo oshijafo ko fee shwɛm be ni ahum ko fite eshĩa lɛ. Be ni nyɛmimɛi lɛ ye amɛbua lɛ kɛsaa eshĩa lɛ, ewie akɛ: “Minaa ekpɛ mihe! Mileee nɔ ni mawie kɛtsɔɔ bɔ ni minuɔ he mihãa.” Ekɛshi sɛɛ akɛ: “Yehowa, oyiwaladɔŋŋ!” Wɔmii shɛɔ wɔhe waa akɛ wɔyɛ nyɛmimɛi ni susuɔ mɛi krokomɛi ahiamɔ nii ahe. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, wɔtsui nyɔɔ wɔmli waa akɛ Yehowa kɛ Yesu Kristo susuɔ wɔhe.

18. Mɛni hewɔ Yesu fee naakpɛɛ nii lɛ? Ni mɛni hewɔ enɛ taa otsuiŋ waa lɛ?

18 Be ni Yesu tsuɔ esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ, ehã ana akɛ, lɛɛlɛŋ, lɛ ji ‘Nyɔŋmɔ hewalɛ lɛ.’ Eyɛ mli akɛ Yesu kɛ ehewalɛ lɛ fee naakpɛɛ nii moŋ, shi efeee nakai koni lɛ pɛ ená he sɛɛ loo ni ekɛtsɔɔ akɛ ogboo ji lɛ. Suɔmɔ ni eyɔɔ kɛhã mɛi lɛ ji nɔ ni tsirɛ lɛ ni efee naakpɛɛ nii lɛ. Wɔbaakase enɛ he nii babaoo yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.