Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yaa nɔ Ofi Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ Sɛɛ

Yaa nɔ Ofi Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ Sɛɛ

“Amɛfataaa je lɛ he.”YOHANE 17:16.

LALAI: 63, 129

1, 2. (a) Mɛni hewɔ mɛi ni yeɔ Yehowa anɔkwa lɛ kɛ amɛhe wooo bei kɛ nɔmɔi ni yaa nɔ yɛ je lɛ mli lɛ amli? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.) (b) Mɛɛ nibii mɛi babaoo kɛyeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ amɛshihilɛ mli? Ni mɛni jɛɔ mli kɛbaa?

YEHOWA tsuji kɛ amɛhe wooo maŋkwramɔŋ saji loo tawuu mli. Wɔhãaa nibii tamɔ hewolonɔ su, maŋ nɔ ni wɔjɛ, loo bɔ ni atsɔse wɔ ahã lɛ agbala wɔ kɛ wɔnyɛmimɛi lɛ ateŋ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ wɔsumɔɔ Yehowa, wɔyeɔ lɛ anɔkwa, ni wɔboɔ lɛ toi. (1 Yohane 5:3) Ekɔɔɔ he eko he ni wɔyɔɔ loo he ni wɔjɛ lɛ, wɔhiɔ shi yɛ Yehowa mlai kɛ eshishitoo mlai anaa. Nɔ ni he hiaa wɔ fe fɛɛ yɛ shihilɛ mli ji, ni wɔbaaye Yehowa kɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ anɔkwa. (Mateo 6:33) No hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛɛ kɛ nɔmimaa akɛ, ‘wɔfataaa je lɛ he.’Kanemɔ Yohane 17:11, 15, 16; Yesaia 2:4.

2 Mɛi ni yɔɔ je lɛ mli lɛ ateŋ mɛi babaoo hiɔ shi yɛ amɛkusum naa veveeve, ni amɛkɛ amɛtsui fɛɛ hãa amɛjakumaŋ, weku mli ni amɛjɛ, loo amɛmaŋ lɛ bɔɔltswaa kuu lɛ po. Mɔbɔ sane ji akɛ, enɛ kɛ akaŋshii, nyɛ̃ɛ, kɛ bei komɛi po lɛ, lashishwiemɔ baa. Eyɛ mli akɛ wɔkɛ wɔhe wooo nɔmɔi kɛ bei nɛɛ amli moŋ, shi bei komɛi lɛ, amɛsaa wɔ kɛ wɔwekumɛi ahe, ni ayeɔ wɔ sane fɔŋ po. Kɛji maŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ fee nibii komɛi ni ejaaa lɛ, ewaaa kwraa akɛ wɔbaawie wɔshi amɛ, ejaakɛ bɔ ni Nyɔŋmɔ bɔ wɔ ehã lɛ hewɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko yeee jalɛsane lɛ wɔnyɛɔ wɔnaa. (1 Mose 1:27; 5 Mose 32:4) Kɛ́ aye mɔ ko sane ni ejaaa lɛ, te ofeɔ onii ohãa tɛŋŋ? Ani ofiɔ afã ko sɛɛ?

Anɔkwa Kristofoi ebuuu Satan je lɛ fã kome akɛ ehi fe fã kroko

3, 4. (a) Mɛni hewɔ wɔkɛ wɔhe wooo tawuu mli lɛ? (b) Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

3 Kɛ́ maŋ ko te shi ewo maŋ kroko lɛ, mɛi babaoo yafiɔ amɛmaŋ lɛ sɛɛ, ejaakɛ maŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ kɛɔ amɛ akɛ nakai esa akɛ maŋbii kpakpai afee. Shi wɔ lɛ, wɔnyiɛɔ Yesu sɛɛ. No hewɔ lɛ, wɔkɛ wɔhe wooo maŋkwramɔŋ saji loo tawuu mli. (Mateo 26:52) Anɔkwa Kristofoi ebuuu Satan je lɛ fã kome akɛ ehi fe fã kroko. (2 Korintobii 2:11) Wɔkɛ wɔhe wooo nɔmɔi kɛ bei ni yaa nɔ yɛ je lɛ mli lɛ eko kwraa mli.Kanemɔ Yohane 15:18, 19.

4 Shi, akɛni wɔyeee emuu hewɔ lɛ, ewa akɛ wɔbaajie mɛi krokomɛi ahe jwɛŋmɔ fɔŋ ni wɔyɔɔ lɛ kɛjɛ wɔtsui kɛ wɔjwɛŋmɔ mli kwraa. (Yeremia 17:9; Efesobii 4:22-24) Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaana shishitoo mlai komɛi ni baaye abua wɔ ni wɔnyɛ wɔjie mɛi ahe jwɛŋmɔ fɔŋ ni wɔhiɛ lɛ kɛjɛ wɔtsui kɛ wɔjwɛŋmɔ mli. Agbɛnɛ hu, wɔbaasusu bɔ ni Yehowa kɛ Yesu jwɛŋmɔ lɛ eko ni wɔbaaná lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔye Maŋtsɛyeli lɛ anɔkwa lɛ he.

NƆ HEWƆ NI WƆKƐ WƆHE WOOO JE LƐŊ SAJI AMLI

5, 6. Be ni Yesu yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, te efee enii tɛŋŋ yɛ bei srɔtoi ni yaa nɔ yɛ ebeiaŋ lɛ ahe? Ni mɛni hewɔ?

5 Kɛ́ naataamɔ ko te shi ni eefee bo akɛ okɛ ohe awo mli lɛ, bi ohe ekɛ, ‘Eji Yesu yɛ shihilɛ nɛɛ mli kulɛ, mɛni ebaafee?’ Be ni Yesu yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, no mli lɛ bei yɛ Yudafoi, Galileabii, kɛ Samariabii ateŋ. No mli lɛ Yudafoi kɛ Samariabii ewieee. (Yohane 4:9) Farisifoi lɛ kɛ Sadukifoi lɛ kɛ amɛhe kpãaa gbee yɛ nibii pii ahe. (Bɔfoi 23:6-9) Yudafoi ni le Mla lɛ susuɔ akɛ amɛhi fe mɛi ni leee Mla lɛ. (Yohane 7:49) Ni mɛi babaoo sumɔɔɔ toohelɔi lɛ kɛ Romabii lɛ asane. (Mateo 9:11) Shi Yesu kɛ ehe wooo bei nɛɛ ateŋ eko kwraa mli. Eyɛ mli akɛ efã anɔkwale lɛ he be fɛɛ be, ni ele akɛ Nyɔŋmɔ eje gbɛ ehala Israelbii lɛ akɛ emaŋ moŋ, shi ehãaa ekaselɔi lɛ anu he kɔkɔɔkɔ akɛ amɛhi fe mɛi krokomɛi. (Yohane 4:22) Moŋ lɛ, etsɔɔ amɛ ni amɛsumɔ mɔ fɛɛ mɔ.Luka 10:27.

Yehowa kɛ Yesu fɛɛ enaaa hewolonɔ su pɔtɛɛ ko, maŋ ko, loo wiemɔ ko akɛ ehi fe ekroko

6 Mɛni hewɔ Yesu ebuuu mɛi komɛi akɛ amɛ hi fe mɛi krokomɛi lɛ? Efeee nakai, ejaakɛ ekɛ e-Tsɛ fɛɛ sumɔɔ adesai fɛɛ asane. Yehowa bɔ adesai koni amɛyi shikpɔŋ lɛ nɔ obɔ kɛ hewolonɔ sui srɔtoi. (1 Mose 1:27, 28) No hewɔ lɛ, Yehowa kɛ Yesu fɛɛ enaaa hewolonɔ su pɔtɛɛ ko, maŋ ko, loo wiemɔ ko akɛ ehi fe ekroko. (Bɔfoi 10:34, 35; Kpojiemɔ 7:9, 13, 14) Esa akɛ wɔkase amɛnɔkwɛmɔnɔ kpakpa lɛ.Mateo 5:43-48.

7, 8. (a) Namɔ sɛɛ wɔfiɔ? Ni mɛni hewɔ? (b) Mɛni esa akɛ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔ mli yɛ adesai anaagbai ahe?

7 Mɛni hewɔ wɔfiii adesa nɔyelɔ loo nɔyeli ko sɛɛ lɛ? Wɔfeee nakai, ejaakɛ wɔfiɔ Yehowa sɛɛ. Lɛ ji wɔ-Nɔyelɔ. Satan kɛɛ jeee Yehowa ji mɔ ni sa akɛ eyeɔ adesai anɔ; nakai nɔ ni ewie yɛ Eden abɔɔ lɛ mli lɛ tsɔɔ. Eetao ni adesai ahe aye akɛ, ehi akɛ amɛbaanyiɛ esɛɛ moŋ fe ni amɛbaanyiɛ Nyɔŋmɔ sɛɛ. Yehowa ehã wɔ hegbɛ koni wɔhala kɛji wɔbaafi esɛɛ loo wɔfiŋ esɛɛ. No hewɔ lɛ, ani oboɔ Yehowa toi? Ani ofeɔ nɔ ni esumɔɔ loo ofeɔ nɔ ni bo diɛŋtsɛ osumɔɔ? Ani oheɔ oyeɔ akɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ pɛ baanyɛ atsu adesai anaagbai ahe nii? Aloo osusuɔ akɛ adesai diɛŋtsɛ baanyɛ aye amɛhe nɔ?1 Mose 3:4, 5.

8 Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko bi bo osusumɔ yɛ maŋkwramɔ kuu ko, kuu ko ni feɔ shɛii yɛ nibii komɛi ni miiya nɔ ni amɛsusuɔ akɛ ejaaa lɛ ahe, loo kuu kroko ko ni tamɔ nakai lɛ he lɛ, mɛni obaakɛɛ? Ekolɛ kui nɛɛ ekomɛi hiɛ jwɛŋmɔ kpakpa, ni amɛmiisumɔ ni amɛye amɛbua mɛi krokomɛi. Shi wɔle akɛ Yehowa Maŋtsɛyeli lɛ pɛ baanyɛ atsu adesai anaagbai ahe nii, ni ehã aye jalɛsane yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ. Agbɛnɛ hu, yɛ asafo lɛ mli lɛ, mɔ fɛɛ mɔ efeee nɔ ni lɛ diɛŋtsɛ esumɔɔ, moŋ lɛ, wɔkɛ Yehowa gbɛtsɔɔmɔi tsuɔ nii. Enɛ hewɔ ekomefeemɔ yɔɔ asafo lɛ mli lɛ.

9. Mɛɛ naagba asafo ni yɔɔ Korinto yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ kɛkpe? Ni mɛni ehe bahia ni amɛfee?

9 Yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ, Kristofoi ni yɔɔ Korinto lɛ amli gbala yɛ sane ko he. Amɛteŋ mɛi komɛi kɛɛ “Paulo nɔ” ji amɛ, mɛi komɛi hu kɛɛ “Apolo nɔ” ji amɛ, mɛi krokomɛi hu kɛɛ “Kefa nɔ” ji amɛ, ni fã bii hu kɛɛ “Kristo nɔ” ji amɛ. Be ni Paulo nu enɛ lɛ, edaaŋ jɔ. Sane lɛ yɛ hiɛdɔɔ waa, ejaakɛ ehã nyɛmimɛi lɛ amli gbala. Paulo bi amɛ akɛ: “Ani Kristo lɛ mli egbala?” Ewo amɛ ŋaa akɛ: “Nyɛmimɛi, miitsɔ wɔ-Nuŋtsɔ Yesu Kristo gbɛ́i lɛ nɔ miiwo nyɛ hewalɛ akɛ nyɛ fɛɛ nyɛnaabu afee ekome, ni mligbalamɔi akahi nyɛteŋ, shi moŋ nyɛjwɛŋmɔ kɛ nyɛsusumɔ afee ekome kɛwula shi.” Ŋmɛnɛ hu lɛ, esa akɛ asafo lɛ afee ekome. Esaaa akɛ mligbalamɔ ko kwraa hiɔ mli.1 Korintobii 1:10-13; kanemɔ Romabii 16:17, 18.

10. Mɛni Paulo kai Kristofoi? Ni mɛni wɔkaseɔ yɛ mli?

10 Paulo kai Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ akɛ, amɛji ŋwɛi maŋbii, ni akɛ esaaa akɛ amɛkɛ amɛjwɛŋmɔ maa “shikpɔŋ nɔ nibii” anɔ. (Filipibii 3:17-20) * (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.) Mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ji maŋ bɔfoi yɛ Nyɔŋmɔ kɛ Kristo najiaŋ. Kɛ́ mɔ ko damɔ maŋ nɔ ni ejɛ lɛ najiaŋ akɛ maŋ bɔfo yɛ maŋ kroko nɔ lɛ, ekɛ ehe wooo nakai maŋ lɛ naagbai kɛ maŋkwramɔŋ saji amli. Nakai nɔŋŋ esaaa akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ amɛhe woɔ je nɛŋ naagbai kɛ maŋkwramɔŋ saji amli. (2 Korintobii 5:20) Mɛi ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shikpɔŋ lɛ nɔ kɛya naanɔ lɛ hu fiɔ Maŋtsɛyeli lɛ sɛɛ, ni no hewɔ amɛkɛ amɛhe wooo je nɛŋ naataamɔi amli lɛ.

TSƆSEMƆ OHE KONI ONYƐ OFI YEHOWA MAŊTSƐYELI LƐ SƐƐ

11, 12. (a) Kɛ́ wɔmiitao wɔya nɔ wɔfi Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ sɛɛ lɛ, mɛɛ sui esa akɛ wɔkwa? (b) Mɛɛ jwɛŋmɔ nyɛmi yoo ko ná yɛ mɛi komɛi ahe? Ni mɛni ye ebua lɛ ni etsake?

11 Yɛ je lɛŋ hei babaoo lɛ, mɛi ni amɛshishi jɛ he kome, atsɔse amɛ yɛ he kome, loo amɛwieɔ wiemɔ kome lɛ nuɔ he akɛ weku ji amɛ. Bei pii lɛ, amɛkɛ he ni amɛjɛ lɛ shiɔ amɛtsitsi. Shi esaaa akɛ wɔfeɔ nakai. Moŋ lɛ, esa akɛ wɔtsake wɔjwɛŋmɔ, ni wɔtsɔse wɔhenilee koni wɔkabu wɔhe akɛ wɔnɔ kwɔ fe mɛi krokomɛi. Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔfee enɛ?

12 Susumɔ nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Mirjeta * (kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ) lɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ he okwɛ. Afɔ lɛ yɛ maŋ ni tsutsu ko lɛ atsɛɔ lɛ Yugoslavia lɛ nɔ. Mɛi ni yɔɔ he ni atsɔse lɛ yɛ lɛ nyɛɔ Serbiabii. Shi be ni ekase Yehowa he nii lɛ, ena akɛ Yehowa ebuuu mɛi komɛi akɛ amɛnɔ kwɔ fe mɛi krokomɛi, ni akɛ Satan ji mɔ ni miisumɔ ni mɛi anyɛ amɛhe. No hewɔ lɛ, emia ehiɛ waa etsake jwɛŋmɔ ni ehiɛ yɛ Serbiabii ahe lɛ. Shi be ni ta ko te shi yɛ wekui srɔtoi ni yɔɔ he ni eyɔɔ lɛ ateŋ lɛ, Mirjeta bɔi Serbiabii ahe jwɛŋmɔ fɔŋ námɔ ekoŋŋ, aahu akɛ esumɔɔɔ ni eshiɛɔ ehãa amɛ po. Mirjeta yɔse akɛ nɔ ni efeɔ lɛ ehiii, no hewɔ lɛ ekpa Yehowa fai ni eye ebua lɛ koni etsake. Kɛfata he lɛ, ebi lɛ ni eye ebua lɛ koni ebɔi gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ. Mirjeta wie akɛ: “Mina akɛ, kɛ́ mikɛ mijwɛŋmɔ ma shiɛmɔ nitsumɔ lɛ nɔ lɛ, eyeɔ ebuaa mi waa. Kɛ́ minyiɛ shiɛmɔ nɔ lɛ, mibɔɔ mɔdɛŋ akɛ makase suɔmɔ ni Yehowa jieɔ lɛ kpo lɛ, ni enɛ eye ebua mi ni mitsake jwɛŋmɔ gbonyo ni mihiɛ yɛ mɛi krokomɛi ahe lɛ.”

13. (a) Mɛɛ shihilɛ Zoila kɛkpe? Ni te efee enii tɛŋŋ? (b) Mɛni wɔkaseɔ yɛ Zoila niiashikpamɔ lɛ mli?

13 Nyɛmi yoo ko ni jɛ Mexico, ni atsɛɔ lɛ Zoila lɛ, fã kɛjɛ emaŋ ni eyahi Yuropa maji lɛ eko nɔ. Nyɛmimɛi ni yɔɔ asafo ni ekɛ ehe yabɔ lɛ mli lɛ ateŋ mɛi komɛi jɛ maŋ ko ni bɛŋkɛ he ni ejɛ kɛba lɛ. Amɛteŋ mɛi komɛi ye Zoila he fɛo yɛ maŋ nɔ ni ejɛ lɛ hewɔ, ni amɛwie bɔ ni emaŋbii lɛ hiɔ shi amɛhãa lɛ, kɛ amɛlalai lɛ ahe nyanyaanya. Sane lɛ dɔ lɛ waa, no hewɔ lɛ esɔle ni Yehowa aye abua lɛ koni emli akafu amɛ. Eji bo ni kulɛ, te obaafee onii tɛŋŋ? Ewa kɛhã wɔnyɛmimɛi lɛ ekomɛi lolo akɛ amɛbaaye amɛhe nɔ kɛ́ mɛi wie he ni amɛjɛ lɛ he efɔŋ. No hewɔ lɛ, esaaa akɛ wɔkɛɔ nɔ ko loo wɔfeɔ nɔ ko ni baatsɔɔ akɛ wɔnaa gbɔmɛi akuu ko akɛ amɛnɔ kwɔ fe kuu kroko. Wɔsumɔŋ ni wɔkɛ mligbalamɔi aba wɔnyɛmimɛi lɛ loo mɛi krokomɛi ateŋ.Romabii 14:19; 2 Korintobii 6:3.

Kpa Yehowa fai ni eye ebua bo koni onyɛ okase lɛ, ní oná mɛi ahe jwɛŋmɔ kpakpa

14. Mɛni baaye abua bo koni okase Yehowa, ní oná mɛi ahe jwɛŋmɔ kpakpa?

14 Yehowa tsuji fɛɛ le akɛ gbɔmɛi kome ji amɛ. No hewɔ lɛ, esaaa akɛ wɔnuɔ he akɛ mɛi ni jɛ he pɔtɛɛ ko loo maŋ pɔtɛɛ ko nɔ lɛ hi fe mɛi ni jɛ hei krokomɛi. Shi ekolɛ, owekumɛi loo mɛi ni yɔɔ he ni atsɔse bo yɛ lɛ ehã oná jwɛŋmɔ lɛ akɛ, mɛi ni jɛ jɛmɛ lɛ hi fe mɛi krokomɛi. Ekolɛ enɛ hewɔ lɛ, bei komɛi lɛ onáa mɛi ni jɛ hei krokomɛi, mɛi ni jɛ maji krokomɛi anɔ, mɛi ni wieɔ wiemɔi krokomɛi, loo mɛi ni jɛ wekui krokomɛi amli lɛ ahe jwɛŋmɔ fɔŋ. Shi Yehowa sumɔɔɔ ni mɛi kɛ maŋ nɔ ni amɛjɛ lɛ shiɔ amɛtsitsi loo amɛnáa jwɛŋmɔ lɛ akɛ amɛhi fe mɛi krokomɛi. Kɛ́ nakai lɛ, mɛni baaye abua bo ni otsake? Jwɛŋmɔ Yehowa susumɔ yɛ sane nɛɛ he lɛ nɔ. Taomɔ mli be ni ofeɔ aŋkro nikasemɔ loo weku jamɔ lɛ, koni ole he sane babaoo. No sɛɛ lɛ, kpa Yehowa fai ni eye ebua bo koni onyɛ okase lɛ, ní oná mɛi ahe jwɛŋmɔ kpakpa.Kanemɔ Romabii 12:2.

Kɛ́ wɔyeɔ Yehowa anɔkwa lɛ, wɔbaabo lɛ toi ekɔɔɔ he eko nɔ ni mɛi krokomɛi baafee (Kwɛmɔ kuku 15, 16)

15, 16. (a) Kɛ́ mɛi na akɛ esoro wɔ yɛ amɛhe lɛ, mɛni ekolɛ amɛbaafee? (b) Mɛni fɔlɔi baanyɛ afee kɛye abua amɛbii lɛ koni amɛya nɔ amɛye Yehowa anɔkwa?

15 Wɔmiisumɔ ni wɔkɛ henilee kpakpa asɔmɔ Yehowa, no hewɔ lɛ bei komɛi lɛ, ebaasoro wɔ kwraa yɛ mɛi ni wɔkɛtsuɔ nii, mɛi ni wɔkɛyaa skul, wɔkutsoŋbii, loo wɔwekumɛi ahe. (1 Petro 2:19) Yesu bɔ wɔ kɔkɔ akɛ, mɛi baanyɛ wɔ, ejaakɛ esoro wɔ yɛ amɛhe. Kaimɔ akɛ, mɛi ni teɔ shi woɔ wɔ lɛ ateŋ mɛi babaoo leee Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he nɔ ko nɔ ko. Enɛ hewɔ lɛ, amɛnaaa nɔ hewɔ ni esa akɛ wɔfi Maŋtsɛyeli lɛ sɛɛ moŋ fe ni wɔbaafi adesai anɔyelii asɛɛ.

16 Kɛ́ wɔyeɔ Yehowa anɔkwa lɛ, wɔbaabo lɛ toi ekɔɔɔ he eko nɔ ni mɛi krokomɛi baawie loo amɛbaafee. (Daniel 3:16-18) Ekolɛ, ebaawa kɛhã oblahii kɛ oblayei akɛ amɛbaahã esoro amɛ yɛ mɛi krokomɛi ahe. Fɔlɔi, kɛ́ nyɛyɔse akɛ nyɛbii lɛ miishe gbeyei akɛ amɛbaakɛɛ akɛ amɛŋaŋ aflaŋaa lɛ, loo amɛkɛ amɛhe woŋ gbii juji komɛi ni ayeɔ ahãa maŋ lɛ amli lɛ, nyɛyea nyɛbuaa amɛ koni amɛfee ekãa. Kɛ́ nyɛmiifee weku jamɔ lɛ, nyɛbaanyɛ nyɛkase bɔ ni Yehowa naa nibii nɛɛ ehãa lɛ he sane. Nyɛyea nyɛbuaa amɛ ni amɛnyɛ amɛkɛ bulɛ agbala saji nɛɛ amli jogbaŋŋ. (Romabii 1:16) Kɛ́ ehe bahia lɛ, nyɛbaanyɛ nyɛkɛ nyɛbii lɛ atsɔɔlɔi lɛ awie, ni nyɛgbala wɔhemɔkɛyeli lɛ mli nyɛtsɔɔ amɛ. Enɛ baanyɛ aye abua nyɛbii lɛ.

OMII ASHƐ NIBII FƐƐ NI YEHOWA EBƆ LƐ AHE

17. Mɛɛ susumɔ esa akɛ wɔkwa? Ni mɛni hewɔ?

17 Bei pii lɛ, wɔnyaa niyenii ni ayeɔ kɛ wiemɔ ni awieɔ yɛ he ni atsɔse wɔ yɛ lɛ he. Wɔsumɔɔ jɛmɛ shikamɔ, kɛ bɔ ni mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ hiɔ shi amɛhãa lɛ. Shi ani be fɛɛ be lɛ, wɔnuɔ he akɛ nɔ ni wɔsumɔɔ lɛ hi fe nɔ ni mɛi krokomɛi sumɔɔ lɛ? Yehowa miitao ni wɔmii ashɛ nibii srɔtoi ni ebɔ lɛ fɛɛ ahe. (Lala 104:24; Kpojiemɔ 4:11) No hewɔ lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ oma nɔ mi veveeve akɛ gbɛ ko ni atsɔɔ nɔ afeɔ nɔ ko lɛ hi fe gbɛ kroko?

Yehowa miisumɔ ni gbɔmɛi srɔtoi fɛɛ ahi shi kɛya naanɔ

18. Mɛni hewɔ ehi akɛ wɔbaasusu nii ahe tamɔ bɔ ni Yehowa susuɔ nii ahe lɛ?

18 Yehowa miisumɔ ni gbɔmɛi srɔtoi fɛɛ akase ehe nii, amɛjá lɛ, ni amɛhi shi kɛya naanɔ. (Yohane 3:16; 1 Timoteo 2:3, 4) No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔnyɛmimɛi miitsɔɔ amɛsusumɔ yɛ nɔ ko he, ni amɛsusumɔ lɛ eteee shi ewooo Yehowa gbɛtsɔɔmɔi lɛ, wɔboɔ amɛ toi, ekɔɔɔ he eko kɛ́ esoro amɛsusumɔ lɛ yɛ wɔnɔ lɛ he. Enɛ hãa wɔmii shɛɔ wɔhe, wɔtsui nyɔɔ wɔmli, ni wɔbaa ekomefeemɔ ni yɔɔ wɔ kɛ wɔnyɛmimɛi lɛ ateŋ lɛ yi. Taakɛ wɔna yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔfiɔ Yehowa kɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ sɛɛ, ni no hewɔ wɔkɛ wɔhe wooo bei kɛ nɔmɔi ni yaa nɔ yɛ je lɛ mli lɛ amli lɛ. Henɔwomɔ kɛ akaŋshii mumɔ ni ehe shi yɛ Satan je lɛ mli lɛ feɔ wɔ taŋ. Wɔdaa Yehowa shi waa akɛ etsɔɔ wɔ ni wɔsumɔ toiŋjɔlɛ ni wɔba wɔhe shi! Lalatsɛ lɛ ŋma akɛ: “Kwɛ bɔ ni ehi, bɔ ni eyɔɔ fɛo, kɛ́ nyɛmimɛi fee ekome kɛhi shi lɛ!” (Lala 133:1) Ani wɔkɛ lɛ kpaaa gbee?

^ kk. 10 Eeenyɛ efee akɛ nyɛmimɛi ni yɔɔ Filipi asafo lɛ mli lɛ ateŋ mɛi komɛi ji Romabii yɛ mla naa, ni no hewɔ lɛ, amɛyɛ hegbɛi komɛi ni nyɛmimɛi ni jeee Romabii lɛ bɛ.

^ kk. 12 Atsake gbɛ́i lɛ ekomɛi.