Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

WALA SHIHILƐ HE SANE

“Ŋshɔkpɔi Babaoo lɛ Anya”

“Ŋshɔkpɔi Babaoo lɛ Anya”

Yɛ May 22, 2000 lɛ, afɔ̃ mi kɛ nyɛmimɛi komɛi ni jɛ je lɛŋ hei srɔtoi lɛ nine kɛba Brooklyn, koni wɔkɛ Niŋmaa Ajinafoi Akuu lɛ akpe ni wɔtsɔɔ amɛ bɔ ni abaafee atsu naagbai ni mɛi ni tsɔɔ asafo lɛ woji lɛ ashishi lɛ kɛkpeɔ lɛ ahe nii. Be ni wɔmɛɔ ni ajinafoi akuu lɛ aba ni aje kpee nɛɛ shishi lɛ, wɔtsui fã waa. Afee kpee nɛɛ yɛ tsũ ni Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ kpeɔ yɛ mli lɛ mli, ni mihiɛ kpaŋ nakai gbi lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ. Shi mɛni hewɔ ehe bahia waa ni afee kpee nɛɛ? Dani magbala mli matsɔɔ bo lɛ, hã magba bo mihe sane fioo.

Abaptisi mi yɛ Queensland, mitsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ yɛ Tasmania, ni misɔmɔ akɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔ yɛ Tuvalu, Samoa, kɛ Fiji

AFƆ mi yɛ Queensland maŋ lɛ mli yɛ Australia, yɛ afi 1955. No sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, Yehowa Odasefoi kɛ minyɛ, Estelle, bɔi Biblia lɛ kasemɔ. Enɔ afi lɛ, abaptisi lɛ, ni afii 13 sɛɛ lɛ, mitsɛ, Ron, hu ba anɔkwale lɛ mli. Abaptisi mi yɛ afi 1968 yɛ he ko ni etse ehe banee yɛ Queensland.

Kɛjɛ migbekɛbiiashi tɔ̃ɔ lɛ, misumɔɔ woji akanemɔ kɛ wiemɔi krokomɛi akasemɔ. Be fɛɛ be kɛ́ mi kɛ mifɔlɔi miifã gbɛ lɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni makwɛ nibii fɛfɛji ni yɔɔ gbɛ lɛ he lɛ, mikaneɔ nii moŋ. Efeɔ mi akɛ enɛ gba mifɔlɔi anaa waa. Shi bɔ ni minyaa nikanemɔ he lɛ ye bua mi ni mibɔ mɔdɛŋ waa yɛ skul. Enɛ hewɔ lɛ, be ni miyɔɔ sɛkɛndre skul yɛ Glenorchy maŋ lɛ mli, yɛ Tasmania ŋshɔkpɔ lɛ nɔ lɛ, miná juromɔ nii babaoo.

Be ni miyɔɔ sɛkɛndre skul lɛ, ahã mile akɛ kɛ́ migbe naa lɛ, abaawo nyɔmɔ ni mabɔ kɛya yunivɛsiti lɛ ahã mi. No hewɔ lɛ, ehe bahia ni makpɛ miyiŋ kɛji maya yunivɛsiti aloo miyaaa, ni enɛ bafee yiŋkpɛɛ ko ni he hiaa waa. Eyɛ mli akɛ misumɔɔ nikanemɔ kɛ nikasemɔ moŋ, shi minyɛ tsɔse mi ni masumɔ Yehowa fe mɔ fɛɛ mɔ loo nɔ fɛɛ nɔ, ni eŋɔɔ minaa akɛ efee nakai. (1 Korintobii 3:18, 19) Mikpɛ miyiŋ akɛ, kɛ́ migbe sɛkɛndre skul naa nɔŋŋ lɛ, mabɔi gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ. Mihã mifɔlɔi le enɛ, ni amɛkpɛlɛ nɔ. No hewɔ lɛ, yɛ January 1971 lɛ, mibɔi gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ. No mli lɛ miye afii 15.

Mikɛ afii kpaanyɔ tsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ yɛ Tasmania. Nakai beiaŋ mi kɛ oblayoo fɛfɛo ko ni jɛ Tasmania, ni atsɛɔ lɛ Jenny Alcock lɛ bote gbalashihilɛ mli. Wɔkɛ afii ejwɛ sɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi krɛdɛi yɛ Smithton kɛ Queenstown maji ni etse amɛhe banee lɛ amli.

WƆSƆMƆ AKƐ MAŊSƐƐ SƆƆLƆI YƐ PASIFIK ŊSHƆKPƆI LƐ ANƆ

Yɛ afi 1978 lɛ, wɔtee majimaji ateŋ kpee ko ni afee yɛ Port Moresby, yɛ Papua New Guinea lɛ eko. Mikaiɔ waa akɛ, yɛ nakai kpee lɛ shishi lɛ, maŋsɛɛ sɔɔlɔ ko bahã wiemɔ yɛ Hiri Motu mli. Eyɛ mli akɛ minuuu nɔ ni ewieɔ lɛ shishi moŋ, shi bɔ ni ehãa wiemɔ lɛ hã mishwe akɛ matsɔ maŋsɛɛ sɔɔlɔ, koni makase wiemɔ kroko, ni mahã wiemɔ yɛ nakai wiemɔ lɛ mli kɛwo nyɛmimɛi lɛ hewalɛ. Nakai gbi lɛ, mibayɔse bɔ ni manyɛ mikɛ shwelɛ ni miyɔɔ akɛ makase wiemɔi krokomɛi lɛ asɔmɔ Yehowa.

Naakpɛɛ sane ji akɛ, be ni wɔku wɔsɛɛ wɔba shĩa lɛ, afɔ̃ wɔ nine ni wɔyasɔmɔ akɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔi. No hewɔ lɛ, yɛ January 1979 lɛ, wɔfã kɛtee Funafuti ŋshɔkpɔ lɛ nɔ yɛ Tuvalu. No mli lɛ shiɛlɔi ni abaptisi amɛ etɛ pɛ yɔɔ Tuvalu.

Mfoniri ko ni mi kɛ Jenny sha yɛ Tuvalu

Wiemɔ ni awieɔ yɛ jɛmɛ ji Tuvaluan, ni wɔnáaa ekasemɔ mlɛo kwraa. No mli lɛ, wolo pɛ ni yɔɔ nakai wiemɔ lɛ mli ji “Kpaŋmɔ Hee” lɛ. Amɛbɛ wiemɔkulibii ashishitsɔɔmɔ wolo, loo woji krokomɛi ni akɛkaseɔ wiemɔ lɛ, no hewɔ lɛ, wɔkpɛ wɔyiŋ akɛ wɔbaabɔ mɔdɛŋ wɔkase wiemɔkulibii 10 kɛmiimɔ 20 daa gbi. Shi eyeee be ko ni wɔyɔse akɛ, asomoaŋ wɔnuuu wiemɔi ni wɔkaseɔ lɛ babaoo shishi jogbaŋŋ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, no mli lɛ wɔsusuɔ akɛ wɔmiikɛɛ mɛi akɛ amɛkɛ daimonioi akashara, shi asomoaŋ wɔmiikɛɛ amɛ akɛ, amɛkaŋmɛ nii yɛ nsɛnii mli, ni amɛkahiɛ dɛhiɛmɔ tsei hu! Shi akɛni wɔkɛ mɛi babaoo ebɔi Biblia lɛ kasemɔ momo hewɔ lɛ, ehe bahia ni wɔya nɔ wɔkase wiemɔ lɛ. Afii pii asɛɛ lɛ, mɛi ni wɔkɛbɔi Biblia lɛ kasemɔ yɛ nakai beiaŋ lɛ ateŋ mɔ kome kɛɛ wɔ akɛ: “Eŋɔɔ wɔnaa akɛ amrɔ nɛɛ onyɛɔ owieɔ wɔwiemɔ lɛ. Be ko ni eho lɛ, kɛ́ oowie lɛ, wɔnuuu shishi!”

Shi nɔ ko yɛ ni ye bua wɔ waa ni wɔnyɛ wɔkase wiemɔ lɛ oyayaayai. Akɛni wɔnáaa tsũ wɔhai hewɔ lɛ, wɔkɛ Odasefoi aweku ko yahi shi yɛ maŋ lɛ mli he ni mɛi fa yɛ waa lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, he fɛɛ he ni wɔbaaya lɛ, shĩa jio, he kroko jio, ja wɔwie Tuvaluan. Wɔhi shi afii babaoo ni wɔwieee Blɔfo, no hewɔ lɛ wɔnaa batse yɛ Tuvaluan mli fe Blɔfo po.

Be ni wɔtee Tuvalu lɛ, etsɛɛɛ ni mɛi babaoo baná anɔkwale lɛ he miishɛɛ. Shi, akɛni atsɔko asafo lɛ woji lɛ eko kwraa shishi kɛyako Tuvaluan mli hewɔ lɛ, mɛɛ wolo wɔkɛ amɛ baakase? Te amɛbaafee tɛŋŋ amɛfee aŋkro nikasemɔ? Kɛ́ amɛbɔi asafoŋ kpee baa lɛ, mɛɛ lalai amɛbaalá, te amɛbaafee tɛŋŋ amɛtsu nifeemɔi ni akɛbaahã amɛ lɛ ahe nii, ni te amɛbaafee tɛŋŋ amɛsaa amɛhe kɛhã kpeei lɛ? Te amɛbaafee tɛŋŋ amɛshɛ baptisimɔ he? Ehe bahia ni atsɔɔ asafo lɛ woji lɛ ashishi kɛya amɛmaŋ wiemɔ lɛ mli, koni heshibalɔi nɛɛ anyɛ akase Yehowa he nii! (1 Korintobii 14:9) Wɔbi wɔhe akɛ, ‘Akɛni mɛi ni wieɔ Tuvaluan lɛ shɛɛɛ 15,000 hewɔ lɛ, ani abaatsɔɔ woji ashishi kɛya wiemɔ nɛɛ mli?’ Yehowa hã sanebimɔi nɛɛ ahetoo, ni no hã wɔna akɛ: (1) Eesumɔ ni mɛi ni yɔɔ “ŋshɔkpɔi ní yɔɔ shɔŋŋ lɛ anɔ” lɛ akase ehe nii. (2) Eesumɔ ni mɛi ni je lɛ buɔ amɛ akɛ “nɔnalɔi kɛ ohiafoi” lɛ ababa lɛ abo.Yeremia 31:10; Zefania 3:12.

WIEMƆ SHISHITSƆƆMƆ NITSUMƆ LƐ HÃ WƆTSƆƆ MƐI ANƆKWALE LƐ

Yɛ afi 1980 lɛ, nitsumɔhe nine lɛ kɛɛ wɔ akɛ wɔtsɔɔ woji ashishi kɛya Tuvaluan mli. Eyɛ mli akɛ wɔnu he akɛ wɔleko wiemɔ lɛ jogbaŋŋ moŋ, shi wɔbɔi nitsumɔ. (1 Korintobii 1:28, 29) Klɛŋklɛŋ lɛ, wɔhe tsɔne momo ko yɛ amralo lɛ dɛŋ, koni wɔkɛkala woji ni abaakase yɛ asafoŋ kpeei ashishi lɛ. Sɛɛ mli lɛ, wɔnyɛ wɔtsɔɔ wolo ni ji, Anɔkwale ni Kɛ Mɔ Yaa Naanɔ Wala Mli Lɛ po shishi kɛtee Tuvaluan mli, ni wɔkala yɛ tsɔne bibioo nɛɛ nɔ. Wɔnáaa woji lɛ akalamɔ mlɛo kwraa, ejaakɛ inki ni wɔkɛkalaa woji lɛ hiɛ fũ ko ni naa wa waa, ni jɛmɛ hu dɔɔ diɛŋtsɛ. No mli lɛ, wɔbɛ sarawa hewalɛ.

Wɔnáaa lɛ mlɛo akɛ wɔbaatsɔɔ woji ashishi kɛya Tuvaluan mli, ejaakɛ no mli lɛ abɛ wiemɔkulibii ashishitsɔɔmɔ wolo loo woji krokomɛi ni wɔbaanyɛ wɔtao nii amli yɛ mli. Shi bei komɛi lɛ, wɔnáa yelikɛbuamɔ kɛjɛɔ hei ni wɔkpaaa gbɛ. Gbi ko leebi lɛ, mihiɛ je mihe nɔ ni mitee nuu ko ni ehã wɔle akɛ ebɛ anɔkwale lɛ he miishɛɛ lɛ shĩa. Nuu nɛɛ hiɛ efã, ni eji tsɔɔlɔ. Ekɛɛ mi shi kome ekoŋŋ akɛ wɔkaba eshĩa lɛ dɔŋŋ, kɛkɛ ni ekɛɛ mi akɛ: “Miitao makɛɛ bo nɔ ko. Bɔ ni nyɛtsɔɔ nibii ashishi lɛ, jeee nakai wɔwieɔ lɛ.” Mibi mɛi krokomɛi hu, ni mina akɛ esane ja. No hewɔ lɛ, wɔfee tsakemɔi yɛ bɔ ni wɔtsɔɔ nibii ashishi lɛ mli. Eyɛ mli akɛ nuu nɛɛ bɛ anɔkwale lɛ he miishɛɛ moŋ, shi ekã shi faŋŋ akɛ ekaneɔ wɔwoji lɛ. Wɔnaa kpɛ wɔhe waa akɛ Yehowa tsɔ enɔ eye ebua wɔ!

Maŋtsɛyeli Sane ni Ji 30 lɛ yɛ Tuvaluan mli

Klɛŋklɛŋ Tuvaluan wolo ni wɔkɛhã mɛi yɛ maŋ lɛ mli ji Kaimɔ lɛ he ninefɔ̃ɔ wolo lɛ. Wolo ni ji enyɔ ni wɔkɛhã lɛ ji, Maŋtsɛyeli Sane ni Ji 30 lɛ, ni akala no kɛ Blɔfo lɛ fɛɛ shi kome. Wɔmii shɛ wɔhe waa akɛ wɔná woji wɔhã mɛi lɛ yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛwiemɔ mli! Be fioo ko sɛɛ lɛ, atsɔɔ broshuɔi komɛi kɛ woji komɛi po ashishi kɛtee Tuvaluan mli. Yɛ afi 1983 lɛ, Australia nitsumɔhe nine lɛ bɔi Buu-Mɔɔ lɛ kalamɔ yɛ Tuvaluan mli. Buu-Mɔɔ nɛɛ hiɛ baafai 24, ni afeɔ lɛ daa nyɔji etɛ. Ani Tuvalubii lɛ nya woji nɛɛ ahe? Hɛɛ, amɛnya he, ejaakɛ amɛsumɔɔ nikanemɔ. Be fɛɛ be ni abaajie wolo hee ko kpo lɛ, atswaa he adafi yɛ amralo lɛ redio steshɛŋ lɛ nɔ, ni bei komɛi lɛ, no kwraa ji sane titri ni awieɔ he yɛ redio lɛ nɔ! *—Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.

Kɛ́ wɔmiitsɔɔ wolo ko shishi lɛ, wɔkɛ pɛn ŋmaa fɛɛ yɛ wolo nɔ. No sɛɛ lɛ, wɔtswaa yɛ taipraita nɔ ni wɔkwɛɔ mli, kɛkɛ lɛ wɔsaa wɔtswa wɔkwɛ mli ekoŋŋ, ni wɔfeɔ nakai aahu kɛyashi wɔbaana akɛ ehi bɔ ni wɔbaanyɛ wɔkɛmaje nitsumɔhe nine ni yɔɔ Australia lɛ. Kɛ́ wolo lɛ yashɛ nitsumɔhe nine lɛ, nyɛmimɛi yei enyɔ tswaa amɛwoɔ kɔmpiuta nɔ. Nyɛmimɛi yei nɛɛ nuuu Tuvaluan, shi nɔ ni amɛfeɔ ji, amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ tswaa wolo ni akɛmaje lɛ fɛɛ ewoɔ kɔmpiuta lɛ nɔ. Kɛ́ amɛgbe naa lɛ, kɔmpiuta lɛ kɛ nɔ ni mɔ nɛ etswa lɛ toɔ nɔ ni mɔ kroko lɛ etswa lɛ he, koni kɛ́ tɔmɔi komɛi yɛ mli lɛ, ana ni asaa. No sɛɛ lɛ, atoɔ wiemɔi lɛ fɛfɛo ni akɛ mfonirii woɔ mli, kɛkɛ lɛ akala enyɔoo ko kɛmaje wɔ kɛtsɔ kɔɔyɔŋ lɛlɛ nɔ. Kɛ́ wɔnine shɛ nɔ lɛ, wɔkwɛɔ mli, kɛkɛ lɛ kɛ́ nɔ fɛɛ nɔ eshɛ lɛ, wɔsaa wɔkɛmaje nitsumɔhe nine lɛ koni akala.

Ŋmɛnɛ lɛ, nitsumɔ lɛ hiɛ etsake kwraa! Amrɔ nɛɛ, mɛi ni tsɔɔ woji lɛ ashishi lɛ tswaa nɔ fɛɛ nɔ amɛwoɔ kɔmpiutai anɔ tɛ̃ɛ, ni kɛ́ ehe bahia ni amɛsaa he lɛ, amɛfeɔ nakai yɛ kɔmpiutai lɛ anɔ nɔŋŋ. Bei pii lɛ, mɛi ni toɔ wiemɔi lɛ, ni amɛkɛ mfonirii woɔ mli lɛ yɛ he ni atsɔɔ woji lɛ ashishi yɛ lɛ nɔŋŋ. Ni kɛ́ atsu woji lɛ ahe nii agbe naa lɛ, akɛmajeɔ kɛtsɔɔ Intanɛt lɛ nɔ koni akala. Ehe ehiaaa ni mɔ ko ahiɛ foi gidigidi kɛya post ɔfis koni ekɛ woji ni atsɔɔ shishi lɛ ayamaje.

HEI KROKOMƐI NI WƆYASƆMƆ YƐ

Mi kɛ Jenny ná hegbɛ wɔyatsu nii yɛ Pasifik ŋshɔkpɔi krokomɛi hu anɔ. Yɛ afi 1985 lɛ, ahã wɔshi Tuvalu kɛtee Samoa nitsumɔhe nine lɛ. Yɛ nitsumɔ ni wɔtsuɔ kɛyeɔ wɔbuaa Tuvalubii lɛ sɛɛ lɛ, ahã wɔye wɔbua mɛi ni tsɔɔ woji ashishi kɛyaa Samoan, Tongan, kɛ Tokelauan mli lɛ. * (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.) Kɛkɛ ni yɛ afi 1996 lɛ, ahã wɔtee Fiji nitsumɔhe nine lɛ, koni wɔyaye wɔbua mɛi ni tsɔɔ woji ashishi kɛyaa Fijian, Kiribati, Nauruan, Rotuman, kɛ Tuvaluan mli lɛ.

Mikɛ Tuvaluan wolo ko miitsu nii yɛ shiɛmɔ nɔ

Eyɛ mli akɛ woji ashishitsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ bɛ mlɛo ni tɔlɛ yɛ mli moŋ, shi mɛi ni tsuɔ lɛ sumɔɔ amɛnitsumɔ lɛ waa, ni enɛ hãa minaa kpɛɔ mihe. Yehowa miisumɔ ni mɛi anu sane kpakpa lɛ yɛ amɛmaŋ wiemɔ mli, ni no nɔŋŋ ji nɔ ni kã nyɛmimɛi anɔkwafoi nɛɛ atsui nɔ. (Kpojiemɔ 14:6) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni atoɔ gbɛjianɔ ní atsɔɔ Buu-Mɔɔ lɛ shishi kɛya Tongan mli lɛ, mikɛ asafoŋ onukpai fɛɛ ni yɔɔ Tonga lɛ kpe, ni mibi amɛ kɛji amɛteŋ mɔ ko baasumɔ ni ekɛ ehe ahã kɛhã nitsumɔ nɛɛ. Amɛteŋ mɔ kome kɛ ehe hã amrɔ nɔŋŋ. No mli lɛ eji fitafonyo, ni enáa shika waa yɛ enitsumɔ lɛ mli. Shi ekpɛ eyiŋ akɛ ebaakpa enɔ jetsɛremɔ. Eyɛ mli akɛ eyɛ weku ni esa akɛ ekwɛ, ni eleee kɛji ebaaná shika ni fa bɔ ni sa kɛkwɛ amɛ moŋ, shi ekɛ ehiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ akɛ ebaakwɛ amɛ, ni lɛɛlɛŋ Yehowa kwɛ amɛ. Enɛ wo mi hewalɛ waa. Nyɛmi nuu nɛɛ tee nɔ etsu woji ashishitsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ afii babaoo.

Nyɛmimɛi ni tsɔɔ woji ashishi lɛ hiɛ su ni nyɛmi nuu nɛɛ jie lɛ kpo lɛ eko, ni nakai nɔŋŋ eji yɛ Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ mli bii lɛ hu agbɛfaŋ. Amɛle akɛ, esa akɛ atsɔɔ woji ashishi kɛya wiemɔ fɛɛ wiemɔ mli, ekɔɔɔ he eko kɛ́ mɛi fioo ko pɛ wieɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ko lɛ, kulɛ aatao akpa woji ashishi ni atsɔɔ kɛyaa Tuvaluan mli lɛ, no hewɔ lɛ akɛ sane lɛ yafɔ̃ Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ hiɛ. Nɔ ni amɛwie yɛ sane lɛ he lɛ wo mi hewalɛ waa, amɛwie akɛ: “Wɔleee nɔ hewɔ ni esaaa akɛ atsɔɔ woji ashishi kɛyaa Tuvaluan mli dɔŋŋ. Eyɛ mli akɛ mɛi ni wieɔ Tuvaluan lɛ faaa kɛ́ akɛ amɛ to mɛi ni wieɔ wiemɔi krokomɛi ahe moŋ, shi esa akɛ amɛ hu amɛnu sane kpakpa lɛ yɛ amɛmaŋ wiemɔ mli.”

Geoffrey Jackson miibaptisi mɛi yɛ kpaakpo ko mli

Nɔ kome ni mi kɛ Jenny eshwe waa ji, ni wɔye wɔbua koni anyɛ atsɔɔ asafo lɛ woji lɛ ashishi kɛya wiemɔi babaoo amli. Yɛ afi 2003 lɛ, wɔshwelɛ lɛ ba mli! Ajie wɔ kɛjɛ Translation Department ni yɔɔ Fiji lɛ, ni ahã wɔyafata nyɛmimɛi ni yɔɔ Translation Services lɛ ahe, yɛ Patterson, yɛ New York. Nyɛmimɛi nɛɛ yeɔ buaa mɛi ni tsɔɔ wɔwoji lɛ ashishi lɛ. Yɛ afii enyɔ loo nɔ ni wɔkɛtsu nii yɛ Translation Services lɛ amli lɛ, ahã wɔyaye wɔbua woji ashishitsɔɔlɔi akui srɔtoi yɛ maji srɔtoi anɔ.

YIŊKPƐI KOMƐI NI SA KADIMƆ WAA

Agbɛnɛ, hã magba bo nakai kpee ni sa kadimɔ ni mitsĩ tã yɛ sane nɛɛ shishijee lɛ he saji krokomɛi. Yɛ afi 2000 lɛ, Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ na akɛ, esa akɛ aye abua mɛi ni tsɔɔ nibii ashishi lɛ koni amɛnyɛ amɛtsu amɛnitsumɔ lɛ jogbaŋŋ. No mli lɛ, atsɔseee mɛi ni tsɔɔ nibii ashishi lɛ tamɔ afeɔ bianɛ lɛ. No hewɔ lɛ, yɛ nakai kpee ni wɔkɛ Niŋmaa Ajinafoi Akuu lɛ fee lɛ sɛɛ lɛ, Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ kpɛ yiŋ akɛ, esa akɛ atsɔse mɛi fɛɛ ni tsɔɔ asafo lɛ nibii ashishi lɛ. Abaatsɔɔ amɛ Blɔfo lɛ jogbaŋŋ, abaaye abua amɛ ni amɛle gbɛi srɔtoi ni atsɔɔ nɔ atsɔɔ nibii ashishi, ní atsɔɔ amɛ nɔ ni esa akɛ amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ afee kɛ́ amɛkpe kɛhã nitsumɔ.

Mɛni ejɛ gbɛjianɔtoo hee nɛɛ mli kɛba? Amrɔ nɛɛ, anyɛɔ atsɔɔ nibii ashishi jogbaŋŋ fe tsutsu lɛ. Kɛfata he lɛ, anyɛ atsɔɔ wɔwoji lɛ ashishi kɛtee wiemɔi babaoo ni kulɛ atsɔɔɔ shishi yɛ mli lɛ amli. Yɛ afi 1979, be ni wɔbɔi sɔɔmɔ akɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔi lɛ, no mli lɛ Buu-Mɔɔ lɛ yɛ wiemɔi 82 pɛ mli. Ni no po lɛ, wiemɔi babaoo yɛ ni Blɔfo lɛ baa klɛŋklɛŋ, ni nyɔji fioo komɛi asɛɛ dani nomɛi hu baa. Shi amrɔ nɛɛ, anyɛ atsɔɔ Buu-Mɔɔ lɛ shishi kɛtee wiemɔi fe 240 amli, ni amɛteŋ babaoo kɛ Blɔfo lɛ fɛɛ baa shi kome. Amrɔ nɛɛ, mɛi baanyɛ akane anɔkwa saji ni kɔɔ Nyɔŋmɔ he yɛ wiemɔi fe 700 mli. Be ko ni eho lɛ, namɔ po baasusu akɛ abaanyɛ enɛ afee?

Yɛ afi 2004 lɛ, Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ kpɛ yiŋ akɛ, ehe miihia waa ni atsɔɔ Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ lɛ shishi kɛya wiemɔi babaoo amli, ní afee nakai yɛ be kukuoo mli. Yiŋkpɛɛ nɛɛ hewɔ lɛ, ŋmɛnɛ lɛ, atsɔɔ Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ lɛ shishi kɛtee wiemɔi babaoo amli. Yɛ afi 2014 lɛ, no mli lɛ, atsɔɔ Biblia muu lɛ fɛɛ loo efã ko shishi kɛtee wiemɔi 128 mli, ni wiemɔi nɛɛ ekomɛi ji wiemɔi ni awieɔ yɛ Pasifik Ŋshɔkpɔi lɛ anɔ.

Be ni ajie Kristofoi A-Hela Ŋmalɛi—Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ lɛ kpo yɛ Tuvaluan mli

Nibii ni mikaiɔ waa lɛ ateŋ ekome ji kpee ko ni afee yɛ Tuvalu yɛ afi 2011 lɛ. No mli lɛ, maŋ lɛ eye nu hɔmɔ nyɔji babaoo. Enɛ hewɔ lɛ, shwɛ fioo kulɛ kpee lɛ náaa aba nɔ. Shi miishɛɛ sane ji akɛ, gbi gbɛkɛ ni wɔyashɛ jɛmɛ lɛ, nugbɔ nɛ waa, ni no hewɔ lɛ, anyɛ afee kpee lɛ! Miná hegbɛ kpele akɛ majie Kristofoi A-Hela Ŋmalɛi—Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ lɛ kpo yɛ Tuvaluan mli! Eyɛ mli akɛ nyɛmimɛi ni wieɔ wiemɔ nɛɛ ayi faaa moŋ, shi amɛ hu amɛnine shɛ nikeenii fɛfɛo nɛɛ nɔ kɛjɛ Yehowa ŋɔɔ. Be ni agbe kpee lɛ naa lɛ, nugbɔ saa nɛ waa ekoŋŋ. No hewɔ lɛ, mɔ fɛɛ mɔ ná wala nu kɛ nugbɔ nu babaoo!

Miibi mitsɛ Ron, kɛ minyɛ Estelle, saji yɛ kpee ko ni afee yɛ Townsville, yɛ Australia, yɛ afi 2014 lɛ shishi

Dɔlɛ sane ji akɛ, miŋa Jenny kɛ mi eyaaa kpee nɛɛ eko. Egbo yɛ afi 2009; no mli lɛ, eye kansa afii nyɔŋma sɔŋŋ. Wɔhi shi akɛ wu kɛ ŋa afii 35. Kɛ́ atee lɛ shi, ni enu akɛ ajie Biblia lɛ kpo yɛ Tuvaluan mli lɛ, emii baashɛ ehe waa.

Yehowa eduro mi ŋa fɛfɛo kroko. Atsɛɔ lɛ Loraini Sikivou. Ekɛ Jenny fɛɛ tsu nii yɛ Betel yɛ Fiji, ni lɛ hu woji ashishitsɔɔlɔ ji lɛ. Ni tsɔɔ akɛ, shi kome ekoŋŋ lɛ, miná ŋa ni yeɔ Yehowa anɔkwa, ni sumɔɔ wiemɔ kasemɔ tamɔ mi nɔŋŋ!

Mikɛ Loraini miishiɛ wɔmiihã mɔ ko yɛ Fiji

Yɛ afii babaoo ni mikɛsɔmɔ lɛ amli lɛ, mina akɛ mɛi ni wieɔ wiemɔi srɔtoisrɔtoi fɛɛ asane kã Yehowa, ni ji wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ tsui nɔ, ekɔɔɔ he eko kɛ́ amɛyi fa loo amɛyi faaa. (Lala 49:2-4) Mina bɔ ni mɛi amii shɛɔ amɛhe be klɛŋklɛŋ ni amɛnine baashɛ wolo nɔ, loo amɛbaalá kɛjie Yehowa yi yɛ amɛmaŋ wiemɔ mli lɛ. Nibii tamɔ nɛkɛ hãa misusuɔ bɔ ni Yehowa sumɔɔ wɔ waa lɛ he. (Bɔfoi 2:8, 11) Mikaiɔ sane ko ni nyɛmi nuu ko ni hiɛ efã, ni wieɔ Tuvaluan, ni atsɛɔ lɛ Saulo Teasi lɛ wie be klɛŋklɛŋ ni elá Maŋtsɛyeli lalai lɛ eko yɛ emaŋ wiemɔ mli lɛ jogbaŋŋ, ewie akɛ, “Efeɔ mi akɛ, esa akɛ okɛɛ Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ akɛ, kɛ́ aalá wɔlalai lɛ yɛ Tuvaluan mli lɛ, eŋɔɔ fe kɛ́ aalá yɛ Blɔfo mli.”

Yɛ September 2005 lɛ, miná hegbɛ akɛ masɔmɔ akɛ Yehowa Odasefoi a-Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ mli nyo. Mikpaaa enɛ gbɛ kwraa. Eyɛ mli akɛ minyɛɛɛ masɔmɔ akɛ woji ashishitsɔɔlɔ dɔŋŋ moŋ, shi midaa Yehowa shi akɛ ehã miiye miibua woji ashishitsɔɔmɔ nitsumɔ ni atsuɔ yɛ jeŋ fɛɛ lɛ. Yehowa kwɛɔ ewebii ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ, ni eduroɔ amɛ amɛhiamɔ nii, ekɔɔɔ he eko kɛ́ amɛyɛ Pasifik Ŋshɔkpɔi ni etse amɛhe banee lɛ po anɔ. Enɛ ni mile lɛ hãa mináa miishɛɛ waa! Mikɛ lalatsɛ lɛ kpãa gbee, ewie akɛ: “Yehowa miiye maŋtsɛ! Shikpɔŋ lɛ mli afili lɛ, ŋshɔkpɔi babaoo lɛ anya!”Lala 97:1.

^ kk. 18 Kɛ́ ootao ole bɔ ni mɛi fee amɛnii amɛhã yɛ wɔwoji lɛ ahe lɛ he saji babaoo lɛ, kwɛmɔ December 15, 2000 Buu-Mɔɔ lɛ, baafa 32; August 1, 1988 Blɔfo Buu-Mɔɔ lɛ, baafa 22; kɛ December 22, 2000 Awake! lɛ, baafa 9.

^ kk. 22 Kɛ́ ootao ole woji ashishitsɔɔmɔ nitsumɔ ni atsuɔ yɛ Samoa lɛ he saji babaoo lɛ, kwɛmɔ 2009 Yearbook lɛ, baafa 120-121, kɛ baafa 123-124.