Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ani Ooda Kɛmiishɛ Kristo Dalɛ lɛ He?

Ani Ooda Kɛmiishɛ Kristo Dalɛ lɛ He?

‘Daa kɛmɔ shi kɛshɛ Kristo lɛ dalɛ lɛ he.’EFESOBII 4:13.

LALAI: 69, 70

1, 2. Mɛɛ oti esa akɛ Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo kɛma ehiɛ? Ni mɛni he wɔbaanyɛ wɔkɛ enɛ ato?

ANI ona yoo ko ni etee jaanɔ eyaahe aduawai pɛŋ? Bei pii lɛ, jeee aduawai lɛ adaramɔ kɛ amɛjara pɛ ekwɛɔ. Shi moŋ ekwɛɔ kɛji amɛshɛ yeli hu. No hewɔ lɛ, ehalaa aduawai ni esa, ni etsu ni yɔɔ akɔnɔ, ni nomɛi eheɔ.

Kristofonyo ni eda yɛ mumɔŋ lɛ taoɔ Biblia mli shishitoo mlai ni baaye abua lɛ ni enyɛ ekpa ekpakpa kɛ efɔŋ mli

2 Yɛ gbɛ ni tamɔ nakai nɔŋŋ nɔ lɛ, Yehowa hu miitao ni etsuji ada yɛ mumɔŋ. Be ni mɔ ko ekase Yehowa he nii, ni ehã abaptisi lɛ sɛɛ lɛ, eyaa nɔ efeɔ nibii ni baahã wekukpaa ni yɔɔ ekɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ mli awa, ejaakɛ oti ni ma ehiɛ ji, ni eda yɛ mumɔŋ. Jeee afii abɔ ni mɔ ko eye lɛ ni tsɔɔ kɛji eda yɛ mumɔŋ loo edako yɛ mumɔŋ, shi moŋ wekukpaa ni yɔɔ ekɛ Yehowa teŋ lɛ. Bɔfo Paulo wo Kristofoi ni yɔɔ Efeso lɛ hewalɛ ni amɛda yɛ mumɔŋ. Ekɛɛ amɛ akɛ amɛfee ekome yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli, ni amɛya nɔ amɛkase Yesu he nii, bɔ ni afee ni ‘amɛda kɛmɔ shi kɛshɛ Kristo lɛ dalɛ lɛ he.’Efesobii 4:13.

3. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛ shihilɛ ni yɔɔ Efeso asafo lɛ mli lɛ ato nɔ ni yɔɔ Yehowa webii ateŋ ŋmɛnɛ lɛ he?

3 Be ni Paulo ŋma Efeso asafo lɛ, no mli lɛ afii komɛi eho kɛjɛ be ni atse nakai asafo lɛ. No hewɔ lɛ, mɛi ni yɔɔ nakai asafo lɛ mli lɛ ateŋ mɛi babaoo etsɛ yɛ anɔkwale lɛ mli, ni amɛda yɛ mumɔŋ. Kɛ̃lɛ, mɛi komɛi hu yɛ amɛteŋ ni ehe bahia ni amɛhã wekukpaa ni yɔɔ amɛ kɛ Yehowa teŋ lɛ mli aya nɔ awa. Nakai nɔŋŋ ŋmɛnɛ lɛ, ayɛ nyɛmimɛi komɛi ni etsɛ yɛ asafo lɛ mli ni eda yɛ mumɔŋ. Shi ayɛ mɛi komɛi hu ni shɛko jɛmɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ehe baahia ni mɛi akpei abɔ ni abaptisiɔ amɛ daa afi lɛ aya nɔ ada yɛ mumɔŋ. Ni bo hu?Kolosebii 2:6, 7.

MƐNI BAAYE ABUA KRISTOFONYO KO KONI EDA YƐ MUMƆŊ?

4, 5. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ esoro Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo ni eda yɛ mumɔŋ lɛ? Shi mɛni akɛyɔseɔ amɛ? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)

4 Esoro aduawai ni etsu ni ahɔ̃ɔ yɛ jaanɔ lɛ ateŋ eko fɛɛ eko. Shi nibii pɔtɛi komɛi yɛ ni anaa yɛ amɛ fɛɛ amɛhe ni hãa anaa akɛ amɛtsu. Nakai nɔŋŋ eji yɛ Kristofoi ni edara yɛ mumɔŋ lɛ agbɛfaŋ. Esoro amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ. Esoro afii abɔ ni amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ eye, maŋ nɔ ni ejɛ, nibii ni esumɔɔ, nibii ni esumɔɔɔ, kɛ he ni atsɔse lɛ yɛ. Kɛ̃lɛ, sui pɔtɛi komɛi yɛ ni Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo ni eda yɛ mumɔŋ lɛ jieɔ lɛ kpo, ni nomɛi ji nɔ ni hãa anaa akɛ eda yɛ mumɔŋ. Mɛni ji sui nɛɛ ekomɛi?

‘Ani tsakemɔi komɛi yɛ ni esa akɛ mafee koni manyɛ makase Yesu jogbaŋŋ?’

5 Kristofonyo ni eda yɛ mumɔŋ lɛ kaseɔ Yesu, ni enyiɛɔ “enanemaahei lɛ asɛɛ kpaakpa.” (1 Petro 2:21) Yesu wie akɛ, ehe miihia ni wɔsumɔ Yehowa kɛ ‘wɔtsui muu fɛɛ, wɔsusuma muu fɛɛ, kɛ wɔjwɛŋmɔ muu fɛɛ,’ ni ‘wɔsumɔ wɔnaanyo gbɔmɔ tamɔ wɔ diɛŋtsɛ wɔhe.’ (Mateo 22:37-39) Kristofonyo ni eda yɛ mumɔŋ lɛ bɔɔ mɔdɛŋ waa ni ekɛ ŋaawoo nɛɛ atsu nii. Bɔ ni ehiɔ shi ehãa lɛ tsɔɔ akɛ, wekukpãa ni yɔɔ ekɛ Yehowa teŋ lɛ, kɛ suɔmɔ kpele ni eyɔɔ kɛhã mɛi krokomɛi lɛ, ji nɔ ni he hiaa lɛ fe fɛɛ yɛ shihilɛ mli.

Kristofoi ni edara yɛ afii amli lɛ baanyɛ akase Yesu, ni amɛjɛ heshibaa mli amɛfi nyɛmimɛi ni darako ni nyiɛ hiɛ yɛ asafo lɛ mli bianɛ lɛ asɛɛ (Kwɛmɔ kuku 6)

6, 7. (a) Mɛɛ sui krokomɛi hãa anaa akɛ mɔ ko eda yɛ mumɔŋ? (b) Mɛni esa akɛ wɔbi wɔhe?

6 Jeee suɔmɔ pɛ ji su ni Kristofoi ni edara yɛ mumɔŋ lɛ jieɔ lɛ kpo. (Galatiabii 5:22, 23) Sui krokomɛi hu ni amɛjieɔ lɛ kpo ji, mlijɔlɛ, henɔyeli, kɛ tsuishitoo. Enɛ hewɔ lɛ, kɛ́ amɛkɛ shihilɛ ko ni woɔ mɔ mli la kpe lɛ, amɛmli fuuu, ni kɛ́ mɔ ko hã amɛnine nyɛ shi lɛ, amɛfeee shwɛm. Be fɛɛ be ni Kristofonyo ko ni eda yɛ mumɔŋ lɛ baafee aŋkro nikasemɔ lɛ, etaoɔ Biblia mli shishitoo mlai ni baaye abua lɛ ni enyɛ ekpa ekpakpa kɛ efɔŋ mli. Ekɛ enɛ tsɔseɔ ehenilee lɛ, koni enyɛ ekpɛ eyiŋ yɛ nilee mli. Kristofonyo ni eda yɛ mumɔŋ lɛ baa ehe shi, no hewɔ lɛ, be fɛɛ be lɛ, ekɛ Yehowa gbɛtsɔɔmɔi tsuɔ nii, ejaakɛ ele akɛ amɛhi fe lɛ diɛŋtsɛ esusumɔi. * (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.) Eshiɛɔ sane kpakpa lɛ kɛ ekãa, ni efeɔ nɔ fɛɛ nɔ ni ebaanyɛ koni ekomefeemɔ ahi ekɛ nyɛmimɛi krokomɛi ateŋ.

7 Ekɔɔɔ he eko afii abɔ ni wɔkɛsɔmɔ Yehowa lɛ, esa akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ abi ehe akɛ: ‘Ani tsakemɔi komɛi yɛ ni esa akɛ mafee koni manyɛ makase Yesu jogbaŋŋ fe bɔ ni mifeɔ bianɛ lɛ, bɔ ni afee ni maya nɔ mada yɛ mumɔŋ?’

“MƐI NI EDARA LƐ ANƆ JI NIYENII NI WA”

8. Mɛni hãa wɔnaa akɛ Yesu le Biblia lɛ mli waa?

8 Yesu Kristo le Ŋmalɛi lɛ amli waa. Be ni ekɛ tsɔɔlɔi lɛ wieɔ yɛ sɔlemɔwe lɛ, ekɛ Ŋmalɛi lɛ tsu nii. Eyɛ mli akɛ no mli lɛ, afii 12 pɛ eye moŋ, shi “mɛi fɛɛ ni boɔ lɛ toi lɛ anaa kpɛ amɛhe aahu yɛ eniiashishinumɔ kɛ hetoi ni ehãa lɛ ahewɔ.” (Luka 2:46, 47) Be ni eda, ni ebɔi shiɛmɔ lɛ, ekɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ tsu nii kɛku ehenyɛlɔi anaa.Mateo 22:41-46.

9. (a) Kɛ́ Kristofonyo ni eda yɛ mumɔŋ lɛ miikase Biblia lɛ, mɛni efɔɔ feemɔ? (b) Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkase Biblia lɛ?

9 Kristofoi ni miitao amɛda yɛ mumɔŋ lɛ kaseɔ Biblia lɛ, taakɛ Yesu fee lɛ, ejaakɛ amɛmiisumɔ ni amɛnu shishi jogbaŋŋ. Amɛfɔɔ Ŋmalɛi lɛ amlipɛimɔ koni amɛnu anɔkwalei ni shishinumɔ wa lɛ ashishi, ejaakɛ amɛle akɛ, “mɛi ni edara lɛ anɔ ji niyenii ni wa.” (Hebribii 5:14) Amɛmiisumɔ ni amɛná “Nyɔŋmɔ Bi lɛ he nilee krɔŋŋ.” (Efesobii 4:13) No hewɔ lɛ, bi ohe akɛ: ‘Ani mikaneɔ Biblia lɛ daa? Ani mito gbɛjianɔ kɛhã aŋkro nikasemɔ? Ani mifeɔ weku jamɔ daa otsi?’ Kɛ́ ookase Biblia lɛ, taomɔ shishitoo mlai ni baaye abua bo ni ona Yehowa jwɛŋmɔ kɛ bɔ ni enuɔ he ehãa. No sɛɛ lɛ, bɔɔ mɔdɛŋ ni okɛ shishitoo mlai nɛɛ atsu nii be fɛɛ be ni ehe baahia ni okpɛ yiŋ ko. Enɛ baahã wekukpaa ni yɔɔ okɛ Yehowa teŋ lɛ mli awa.

10. Te Kristofonyo ni eda yɛ mumɔŋ lɛ naa Nyɔŋmɔ mlai kɛ eshishitoo mlai lɛ tɛŋŋ?

10 Kristofonyo ni eda yɛ mumɔŋ lɛ le Nyɔŋmɔ gbɛtsɔɔmɔi kɛ eshishitoo mlai lɛ, ni esumɔɔ hu. Nɔ kome ni hãa anaa enɛ ji akɛ, eesumɔ ni efee Yehowa suɔmɔnaa nii moŋ fe nɔ ni lɛ diɛŋtsɛ esumɔɔ, kɛ́ no baabi ni etsake bɔ ni ehiɔ shi ehãa, bɔ ni esusuɔ nii ahe ehãa, loo bɔ ni efeɔ enii ehãa lɛ po. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekaseɔ Yesu, ni ewoɔ “subaŋ hee ní abɔ yɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔ naa yɛ anɔkwa jalɛ kɛ anɔkwayeli krɔŋŋ mli lɛ.” (Kanemɔ Efesobii 4:22-24.) Esa akɛ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔŋ akɛ, Nyɔŋmɔ kɛ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kudɔ mɛi ni ŋma Biblia lɛ. No hewɔ lɛ, kɛ́ Kristofonyo ko miikase Biblia lɛ, Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yeɔ buaa lɛ koni enu nɔ ni ekaseɔ lɛ shishi jogbaŋŋ, ni esumɔ hu, bɔ ni afee ni wekukpaa ni yɔɔ ekɛ Yehowa teŋ lɛ mli aya nɔ awa.

KAAFITE EKOMEFEEMƆ NI YƆƆ ASAFO LƐ MLI LƐ

11. Mɛɛ shihilɛ Yesu kɛkpe be ni eyɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ?

11 Yesu eye emuu. Shi, mɛi ni ekɛhi shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ fɛɛ yeee emuu. Amɛteŋ mɛi komɛi ji efɔlɔi kɛ enyɛmimɛi. Yesu sɛɛnyiɛlɔi ni bɛŋkɛ lɛ lɛ po hole amɛhe nɔ, ni bei komɛi lɛ, amɛfo amɛ pɛ amɛnɔ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, gbi gbɛkɛ ni enɔ jetsɛremɔ lɛ abaagbe lɛ lɛ, ŋwanejee shɛii ko bate shi yɛ ekaselɔi lɛ ateŋ “yɛ mɔ ni asusuɔ akɛ eji agbo fe fɛɛ yɛ amɛteŋ lɛ he.” (Luka 22:24) Shi Yesu le akɛ, yɛ emuu ni esɛɛnyiɛlɔi lɛ yeee lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, etsɛŋ amɛbaadara yɛ mumɔŋ, ni amɛbaahi shi yɛ ekomefeemɔ mli akɛ asafo. Nakai gbɛkɛ lɛ nɔŋŋ, be ni Yesu sɔleɔ ehãa Yehowa lɛ, ekɛɛ lɛ akɛ: “Ataa, okɛ mi efee ekome, ni mi hu mi kɛ bo efee ekome.” Kɛkɛ ni ekɛɛ lɛ ni ehã kaselɔi lɛ hu ‘afee ekome, tamɔ amɛ.’Yohane 17:21, 22.

12, 13. (a) Akɛ Kristofoi lɛ, mɛɛ oti esa akɛ wɔkɛma wɔhiɛ? (b) Mɛni nyɛmi nuu ko fee koni no aye abua lɛ ni ekafite ekomefeemɔ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ?

12 Kristofonyo ni eda yɛ mumɔŋ lɛ bɔɔ mɔdɛŋ ni ehã ekomefeemɔ ahi asafo lɛ mli. (Kanemɔ Efesobii 4:1-6, 15, 16.) Oti ni ma wɔhiɛ ji, ni ‘wɔfee ekome kɛtsu nii’ akɛ Kristofoi. Dani wɔbaanyɛ wɔshɛ oti nɛɛ he lɛ, esa akɛ wɔba wɔhe shi. Wɔnyɛmimɛi lɛ baanyɛ atɔ̃, ejaakɛ amɛyeee emuu tamɔ wɔ nɔŋŋ. Shi kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, Kristofonyo ni eda yɛ mumɔŋ ni baa ehe shi lɛ, baamia ehiɛ waa koni ekafee nɔ ko ni baafite ekomefeemɔ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ. No hewɔ lɛ, bi ohe akɛ: ‘Kɛ́ nyɛmi ko tɔ̃ lɛ, te mifeɔ minii tɛŋŋ? Kɛ́ mɔ ko fee mi dɔlɛ nii lɛ, ani mikɛ mɔ lɛ hiɔ naa? Aloo mibɔɔ mɔdɛŋ misaa mi kɛ lɛ teŋ?’ Kɛ́ sane ko ba Kristofonyo ko ni eda yɛ mumɔŋ lɛ kɛ nyɛmi ko teŋ lɛ, ekɛ mɔ lɛ ehiii naa, moŋ lɛ, ebɔɔ mɔdɛŋ esaa ekɛ lɛ teŋ.

13 Susumɔ nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Uwe lɛ niiashikpamɔ lɛ he okwɛ. Be ko ni eho lɛ, kɛ́ nyɛmi ko tɔ̃ enɔ lɛ, ewoɔ emli la waa. No hewɔ lɛ, ekpɛ eyiŋ akɛ ebaakase David he sane ni yɔɔ Biblia lɛ kɛ Insight on the Scriptures lɛ mli lɛ. Shi mɛni hewɔ ehala akɛ ebaakase David he sane lɛ? Efee nakai, ejaakɛ David hu kɛ shihilɛi ni tamɔ enɔ lɛ nɔŋŋ kpe. Lɛ hu Nyɔŋmɔ tsuji komɛi fee nibii ni yɔɔ dɔlɛ amɛshi lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Maŋtsɛ Saul ka akɛ ebaagbe lɛ, mɛi komɛi wie akɛ amɛbaatswia lɛ tɛi, ni lɛ diɛŋtsɛ eŋa po ye ehe fɛo. (1 Samuel 19:9-11; 30:1-6; 2 Samuel 6:14-22) Fɛɛ sɛɛ lɛ, David tee nɔ esumɔ Yehowa, ni ekɛ ehiɛ fɔ̃ enɔ. Agbɛnɛ hu, David na mɛi ni feɔ lɛ nii lɛ mɔbɔ. Uwe na akɛ, nakai nɔŋŋ esa akɛ lɛ hu efee. Nɔ ni ekase yɛ Biblia lɛ mli lɛ hã ena akɛ, esa akɛ etsake bɔ ni efeɔ enii ehãa kɛ́ nyɛmi ko tɔ̃ enɔ lɛ. Ena akɛ, kɛ́ nyɛmi ko fee lɛ nɔ ko lɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni ekɛbaato etsui mli lɛ, esa akɛ eŋmɛɛ he, bɔ ni afee ni ekomefeemɔ ahi asafo lɛ mli. Ani bo hu obaafee nakai?

OKƐ MƐI NI FEƆ NYƆŊMƆ SUƆMƆNAA NII ABƆ NAANYO

14. Namɛi Yesu hala akɛ nanemɛi?

14 Yesu Kristo tse ehiɛ ehã mɛi. Hii kɛ yei, onukpai kɛ gbekɛbii fɛɛ nyɛ amɛbɛŋkɛ Yesu. Shi Yesu kɛ mɔ fɛɛ mɔ kɛkɛ ebɔɔɔ naanyo. Ekɛɛ ebɔfoi lɛ akɛ: “Kɛ́ nyɛfee nibii ni miwoɔ nyɛ he kitã lɛ, no lɛ minanemɛi ji nyɛ.” (Yohane 15:14) Yesu hala mɛi ni yeɔ lɛ anɔkwa ní kɛ amɛtsui fɛɛ sɔmɔɔ Yehowa lɛ akɛ enanemɛi. Ani onanemɛi lɛ sumɔɔ Yehowa kɛ amɛtsui fɛɛ? Mɛni hewɔ sanebimɔ nɛɛ he hiaa waa lɛ?

Ani onanemɛi lɛ sumɔɔ Yehowa kɛ amɛtsui fɛɛ?

15. Kɛ́ oblahii kɛ oblayei kɛ Kristofoi ni edara yɛ mumɔŋ lɛ bɔ naanyo lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ amɛbaaná he sɛɛ?

15 Taakɛ bɔ ni dɔlɛ hãa aduawai pii nyɛɔ amɛtsuɔ jogbaŋŋ lɛ, nakai nɔŋŋ suɔmɔ ni nyɛmimɛi lɛ jieɔ lɛ kpo lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔda yɛ mumɔŋ. Kɛ́ oblanyo loo oblayoo ji bo lɛ, ekolɛ oosusu nɔ ni okɛ owala baafee lɛ he. Kɛ́ nakai ni lɛ, nilee yɛ mli akɛ okɛ mɛi ni kɛ afii saŋŋ esɔmɔ Yehowa, ni bɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaabaa ekomefeemɔ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ yi lɛ baabɔ naanyo. Ekolɛ amɛkɛ naagbai ekpe yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ kɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛshihilɛ mli. Amɛbaanyɛ amɛye amɛbua bo ni okɛ owala atsu nibii ni baahã otsui anyɔ omli owala gbii abɔ fɛɛ. Kɛ́ okɛ mɛi ni tamɔ nakai bɔ lɛ, amɛbaaye amɛbua bo ni okpɛ yiŋ kpakpai, ni oda yɛ mumɔŋ.Kanemɔ Hebribii 5:14.

16. Mɛɛ gbɛ nɔ nyɛmimɛi komɛi ni edara yɛ mumɔŋ lɛ ye bua nyɛmi yoo ko be ni eji oblayoo?

16 Helga kaiɔ akɛ be ni eshwɛ fioo ni ebaagbe skul naa lɛ, eklasbii lɛ ekomɛi wie nɔ ni amɛbaasumɔ ni amɛtsu wɔsɛɛ lɛ he. Amɛteŋ mɛi pii wie akɛ, amɛbaaya yunivɛsiti bɔ ni afee ni amɛná nitsumɔ kpakpa ko amɛtsu wɔsɛɛ. Shi Helga yɛ nanemɛi ni edara yɛ mumɔŋ yɛ esafo lɛ mli, ni ekɛ amɛ yasusu sane lɛ he. Ewie akɛ: “Amɛteŋ mɛi pii ye mi onukpa, ni amɛye amɛbua mi waa. Amɛwo mi hewalɛ ni mikɛ mihe awo be fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. Mikɛ amɛŋaawoo lɛ tsu nii, ni misɔmɔ akɛ gbɛgbalɔ afii enumɔ. Ŋmɛnɛ lɛ, mikɛ afii babaoo esɔmɔ Yehowa, ni eŋɔɔ minaa akɛ mije shishi yɛ miblayeiaŋ. Mishwako mihe akɛ mifee nakai.”

17, 18. Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ wɔbaanyɛ wɔsɔmɔ Yehowa jogbaŋŋ?

17 Kɛ́ wɔkase Yesu lɛ, wɔbaada yɛ mumɔŋ, ni wekukpaa ni yɔɔ wɔ kɛ Yehowa teŋ lɛ, kɛ shwelɛ ni wɔyɔɔ akɛ wɔsɔmɔ lɛ lɛ hu mli baawa. Kɛ́ mɔ ko da yɛ mumɔŋ lɛ, enyɛɔ esɔmɔɔ Yehowa jogbaŋŋ. Yesu wo esɛɛnyiɛlɔi lɛ hewalɛ akɛ: “Nyɛhãa nyɛla lɛ atsoa yɛ gbɔmɛi ahiɛ, koni amɛna nyɛnitsumɔi kpakpai lɛ, ni amɛwo nyɛ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ hiɛ nyam.”Mateo 5:16.

18 Wɔna bɔ ni Kristofonyo ni eda yɛ mumɔŋ lɛ baanyɛ aye abua asafo lɛ. Kristofonyo ni eda yɛ mumɔŋ lɛ kɛ ehenilee tsuɔ nii jogbaŋŋ. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔhenilee lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔkpɛ wɔyiŋ yɛ nilee mli? Kɛ́ mɔ ko damɔ ehenilee nɔ ekpɛ eyiŋ yɛ sane ko he lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔkpɛlɛɔ nɔ akɛ eyɛ hegbɛ ni efeɔ nakai? Wɔbaahã sanebimɔi nɛɛ ahetoo yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.

^ kk. 6 Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ abaakɛɛ nyɛmimɛi hii ni edara yɛ afii amli, ni yɔɔ niiashikpamɔ lɛ akɛ, amɛkɛ sɔ̃i komɛi ni amɛtsuɔ he nii yɛ asafo lɛ mli lɛ afɔ̃ shi, koni amɛfi nyɛmimɛi hii ni darako ni baatsu nakai sɔ̃i lɛ ahe nii lɛ asɛɛ.