Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nuŋtsɔ Lɛ Niyenii Lɛ Anɔkwalei ni Kɔɔ Nifeemɔ lɛ He

Nuŋtsɔ Lɛ Niyenii Lɛ Anɔkwalei ni Kɔɔ Nifeemɔ lɛ He

Nuŋtsɔ Lɛ Niyenii Lɛ Anɔkwalei ni Kɔɔ Nifeemɔ lɛ He

MƐI fɔɔ nifeemɔ nɛɛ kaimɔ yɛ je lɛŋ fɛɛ—mɛi komɛi feɔ lɛ shii abɔ yɛ afi mli, daa otsi, loo gbi fɛɛ gbi po. Kɛlɛ, atsɛɔ enɛ akɛ hemɔkɛyeli ni shishinumɔ bɛ he, ni mɛi babaoo ni kɛ amɛhe woɔ nifeemɔ nɛɛ mli lɛ kɛɔ akɛ amɛnuuu shishi. Abuɔ nifeemɔ nɛɛ akɛ eyɛ krɔŋkrɔŋ ni asusuɔ po akɛ eji naakpɛɛ nifeemɔ.

Nifeemɔ nɛɛ ji Nuŋtsɔ lɛ Niyenii Lɛ—Katolik Mass nifeemɔ lɛ fã ko ni osɔfo lɛ sɔleɔ eshwieɔ aboloo kɛ wein nɔ, ni no sɛɛ lɛ efɔ̃ɔ asafoŋbii lɛ nine koni amɛkɛ Kristo abafee ekome yɛ Nuŋtsɔ lɛ Niyenii Krɔŋkrɔŋ lɛ yeli mli. * Paapa Benedict XVI kɛɛ akɛ, kɛha Katolikbii lɛ, nifeemɔ nɛɛ ji “wɔhemɔkɛyeli lɛ fã ko ni he hiaa fe fɛɛ.” Etsɛko tsɔ ni sɔlemɔ lɛ ye “Nuŋtsɔ lɛ Niyenii Afi lɛ,” ni amɛfee enɛ koni “amɛkɛkanya hemɔkɛyeli ni mɛi yɔɔ yɛ Nuŋtsɔ lɛ Niyenii lɛ mli lɛ ni amɛha emli awa.”

Katolikbii ni amɛhemɔkɛyeli lɛ he ejɔ po buɔ nifeemɔ nɛɛ waa. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ niŋmaa he akaŋshii ko ni Time wolo tɛtrɛɛ lɛ fee nyɛsɛɛ nɛɛ lɛ mli lɛ, oblayoo ko ni atsɔɔ akɛ eji Katoliknyo ni bɔɔ mɔdɛŋ lɛ ŋma akɛ: “Ekɔɔɔ he eko bɔ ni wɔbuɔ shishitoo mlai ni yɔɔ Katolik jamɔ mli wɔhaa lɛ, wɔyaa nɔ wɔkpɛtɛɔ nɔ ni haa wɔfeɔ ekome yɛ Katolik hemɔkɛyeli lɛ mli lɛ he, ni no ji: wɔhe ni wɔtuɔ kɛhaa Nuŋtsɔ lɛ Niyenii lɛ yeli lɛ.”

Shi mɛni ji Nuŋtsɔ lɛ Niyenii lɛ? Ani akpaa gbɛ akɛ Kristo sɛɛnyiɛlɔi aye enɛ? Klɛŋklɛŋ lɛ, nyɛhaa wɔsusua bɔ ni fee ni Nuŋtsɔ lɛ Niyenii lɛ he kusum lɛ je shishi. No sɛɛ lɛ, wɔbaagbala wɔjwɛŋmɔ kɛya sanebimɔ ni he hiaa waa nɛɛ nɔ akɛ: Ani Nuŋtsɔ lɛ Niyenii lɛ kɛ nɔ ni Yesu Kristo to shishi aaafee afii 2,000 ni eho nɛ lɛ kpãa gbee?

Nuŋtsɔ lɛ Niyenii lɛ kɛ Kristendom

Ewaaa akɛ aaana nɔ̃ hewɔ ni abuɔ Nuŋtsɔ lɛ Niyenii lɛ akɛ eji naakpɛɛ nifeemɔ lɛ. Nifeemɔ lɛ fã ni he hiaa fe fɛɛ lɛ ji beni asɔleɔ Nuŋtsɔ lɛ Niyenii lɛ he sɔlemɔ lɛ. Catechism of the Catholic Church lɛ tsɔɔ mli akɛ, kɛ́ eshɛ nakai be lɛ, “hewalɛ ni wiemɔi ni awieɔ lɛ yɔɔ kɛ Kristo nifeemɔ lɛ, kɛ agbɛnɛ Mumɔ Krɔŋkrɔŋ lɛ hewalɛ lɛ” haa wɔnaa akɛ Yesu gbɔmɔtso kɛ elá ni “yɔɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yɛ wɔteŋ.” Beni osɔfo lɛ eye aboloo lɛ eko ni enu wein lɛ hu eko sɛɛ lɛ, efɔ̃ɔ anɔkwafoi lɛ nine koni amɛbaye Communion, ni bei pii lɛ afeɔ enɛ kɛtsɔ aboloo lɛ pɛ ni amɛyeɔ lɛ nɔ.

Katolik Sɔlemɔ lɛ tsɔɔ akɛ aboloo lɛ kɛ wein lɛ tsakeɔ yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ kɛbatsɔmɔɔ Kristo gbɔmɔtso kɛ elá diɛŋtsɛ—atsɛɔ nɛkɛ tsɔɔmɔ nɛɛ akɛ transubstantiation. Tsɔɔmɔ nɛɛ je shishi fiofio kɛ nakai wiemɔ lɛ shishitsɔɔmɔ klɛŋklɛŋ kɛ agbɛnɛ ekɛ nitsumɔ diɛŋtsɛ yɛ afi 1200 afii lɛ amli. Beni Katolik Jamɔ Hiɛtsakemɔ lɛ je shishi lɛ, saji bate shi yɛ Nuŋtsɔ lɛ Niyenii lɛ ni Katolikbii lɛ yeɔ lɛ he nifeemɔi komɛi ahe. Luther kpoo tsɔɔmɔ ni ji transubstantiation lɛ ni ekpɛlɛ tsɔɔmɔ ni ji consubstantiation, ni tsɔɔ akɛ Kristo gbɔmɔtso kɛ elá lɛ hiɔ aboloo kɛ wein ni ajɔɔ nɔ lɛ mli lɛ nɔ. Srɔtofeemɔ ni yɔɔ tsɔɔmɔi enyɔ nɛɛ ateŋ lɛ bɛ faŋŋ. Luther tsɔɔ akɛ Yesu heloo kɛ elá lɛ hiɔ aboloo kɛ wein lɛ mli, shi aboloo lɛ kɛ wein lɛ tsakeee kɛbatsɔmɔɔɔ Yesu heloo kɛ elá.

Beni be shwie mli lɛ, srɔtofeemɔi krokomɛi ni kɔɔ nɔ ni Nuŋtsɔ lɛ Niyenii lɛ tsɔɔ kɛ agbɛnɛ bɔ ni ayeɔ lɛ ahaa kɛ shii abɔ ni ayeɔ lɛ he lɛ baje kpo yɛ Kristendom jamɔi srɔtoi lɛ amli. Shi fɛɛ sɛɛ lɛ, yɛ gbɛ ko nɔ lɛ nifeemɔ nɛɛ etee nɔ ehi shi akɛ nifeemɔ ko ni he hiaa waa yɛ Kristendom jamɔi fɛɛ amli. Shi te nifeemɔ ni Yesu to shishi kɛjɛ shishijee mli lɛ tamɔ tɛŋŋ?

‘Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛnaashi Niyenii’ ni Ato Shishi Lɛ

Yesu diɛŋtsɛ to ‘Nuŋtsɔ lɛ gbɛkɛnaashi niyenii’ loo egbele lɛ Kaimɔ lɛ shishi. (1 Korintobii 11:20, 24) Shi kɛlɛ, ani eto naakpɛɛ nifeemɔ ko shishi ni baaha esɛɛnyiɛlɔi lɛ aye egbɔmɔtso diɛŋtsɛ ni amɛnu elá?

Etsɛko tsɔ ni Yesu ye Yudafoi a-Hehoo lɛ ni eshwie Yudas Iskariot, ni ji bɔfo ni etsɛŋ ebaatsɔɔ esɛɛgbɛ lɛ. Mateo ni ji bɔfoi 11 lɛ ateŋ mɔ kome ni yɔɔ jɛmɛ lɛ bɔ amaniɛ akɛ: “Shi beni amɛyeɔ nii lɛ, Yesu kɔ aboloo, ni ejɔɔ nɔ ni ekumɔ mli, ni eŋɔha ekaselɔi lɛ, ni ekɛɛ: Nyɛhea, nyɛyea! Enɛ ji migbɔmɔtso lɛ. Ni ewó kpulu lɛ, ni eda shi [Hela, eu·kha·ri·ste΄sas], ni eŋɔha amɛ ni ekɛɛ: Nyɛ fɛɛ nyɛnua eko! ejaakɛ enɛ ji milá ni ji kpaŋmɔ hee lɛ nɔ̃ lɛ, ní afɔse ashwie shi yɛ mɛi pii ahewɔ ha eshaifaa lɛ.”—Mateo 26:26-28.

Kɛha Yesu kɛ agbɛnɛ Nyɔŋmɔ tsuji fɛɛ lɛ, sɔlemɔ ni asɔleɔ kɛbiɔ jɔɔmɔ ashwieɔ niyenii anɔ lɛ ji nɔ ko ni he hiaa waa. (5 Mose 8:10; Mateo 6:11; 14:19; 15:36; Marko 6:41; 8:6; Yohane 6:11, 23; Bɔfoi lɛ Asaji 27:35; Romabii 14:6) Ani yiŋtoo ko yɛ ni wɔɔdamɔ nɔ wɔhe wɔye akɛ beni Yesu daa shi lɛ, no mli lɛ eefee naakpɛɛ nii ko ni baaha esɛɛnyiɛlɔi lɛ aye eheloo kɛ elá diɛŋtsɛ?

“Enɛ Tsɔɔ” Aloo “Enɛ Ji”?

Eji anɔkwale akɛ, Biblia shishitsɔɔmɔi komɛi, tamɔ Ga Biblia lɛ nɛkɛ, tsɔɔ Yesu wiemɔi nɛɛ ashishi yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ akɛ: ‘Nyɛhea, nyɛyea! Enɛ ji migbɔmɔtso lɛ,’ kɛ ‘Nyɛ fɛɛ nyɛnua eko! ejaakɛ enɛ ji milá . . . lɛ.’ (Mateo 26:26-28) Eji anɔkwale hu akɛ nɔ ni Hela wiemɔ e·stin΄, ni ji Hela feemɔwiemɔ “baafee” lɛ henɔ ko lɛ tsɔɔ diɛŋtsɛ ji, “ji.” Shi nakai feemɔwiemɔ lɛ nɔŋŋ hu baanyɛ atsɔɔ “damɔ shi kɛha.” Miishɛɛ sane ji akɛ, atsɔɔ feemɔwiemɔ nɛɛ shishi shii abɔ akɛ “tsɔɔ” loo “damɔ shi kɛha” yɛ Biblia shishitsɔɔmɔi babaoo amli. * He ni ejeɔ kpo yɛ lɛ ji nɔ ni tsɔɔ nɔ ni eshishinumɔ diɛŋtsɛ ji. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ Mateo 12:7 lɛ, atsɔɔ e·stin shishi akɛ “tsɔɔ” yɛ Biblia shishitsɔɔmɔi babaoo amli akɛ: “Eji nyɛle nɔ ni enɛ tsɔɔ [Hela, e·stin]: Mɔbɔnalɛ mitaoɔ shi jeee afɔle kulɛ, nyɛbuŋ mɛi ni yeee fɔ lɛ afɔ.”—Conferenza Episcopale Italiana; Douay Version.

Yɛ nɔ ni kɔɔ sane nɛɛ he lɛ, Biblia he nilelɔi ni abuɔ amɛ waa lɛ ateŋ mɛi babaoo ekpɛlɛ nɔ akɛ wiemɔ “ji” lɛ jeee susumɔ ni Yesu wieɔ he yɛ sane nɛɛ mli lɛ shishitsɔɔmɔ ni ja. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Katolik jamɔ he nilelɔ Jacques Dupont susu maŋ ni Yesu hi mli lɛ kɛ kusum nifeemɔi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ahe ni emu sane naa akɛ, “wiemɔi ni hi fe fɛɛ” ni esa akɛ akɛtsu nii kɛtsɔɔ ŋmalɛ nɛɛ shishi ji: “Enɛ tsɔɔ migbɔmɔtso,” aloo “Enɛ damɔ shi kɛha migbɔmɔtso.”

Bɔ fɛɛ bɔ ni ji lɛ, Yesu etsɔɔɔ kɔkɔɔkɔ akɛ esa akɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ aye eheloo lɛ ni amɛnu elá diɛŋtsɛ. Mɛni hewɔ? Yɛ Noa Nu Afua lɛ sɛɛ beni Nyɔŋmɔ ŋmɛ adesai agbɛ koni amɛye kooloi aloo lɛ, eje gbɛ egu gbɔmɔ akɛ ekaye lá. (1 Mose 9:3, 4) Asaa akɛ famɔ nɛɛ ha yɛ Mose Mla lɛ mli, ni Yesu bo famɔ nɛɛ toi kɛmɔ shi. (5 Mose 12:23; 1 Petro 2:22) Ni akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ hu tsirɛ bɔfoi lɛ ni amɛsaa amɛtĩ famɔ akɛ akaye lá lɛ mli, ni enɛ tsɔɔ akɛ esa akɛ Kristofoi fɛɛ aye nakai mla lɛ nɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 15:20, 29) Ani oheɔ oyeɔ akɛ Yesu baato nifeemɔ ko ni biɔ ni esɛɛnyiɛlɔi lɛ aku akpɔ krɔŋŋ ni Nyɔŋmɔ Ofe lɛ ewo lɛ mli lɛ shishi? Efeŋ nakai kɔkɔɔkɔ!

Belɛ, eyɛ faŋŋ akɛ Yesu kɛ aboloo kɛ wein lɛ tsu nii akɛ okadi nibii. Aboloo ni masha bɛ mli lɛ tsɔɔ, loo edamɔ shi kɛha egbɔmɔtso ni esha bɛ he ni ekɛbaashã afɔle lɛ. Wein tsuru lɛ damɔ shi kɛha elá ni abaafɔse ashwie shi “yɛ mɛi pii ahewɔ ha eshaifaa lɛ.”—Mateo 26:28.

Yiŋtoo Hewɔ ni Ato Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛnaashi Niyenii lɛ Shishi

Yesu kɛ wiemɔi nɛɛ mu klɛŋklɛŋ Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛnaashi Niyenii ní aye lɛ naa akɛ: “Nyɛfea enɛ ni nyɛŋɔkai mi.” (Luka 22:19) Yɛ anɔkwale mli lɛ, nifeemɔ nɛɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔkaiɔ Yesu kɛ nibii kpakpai ni egbele lɛ tsu lɛ. Ehaa wɔkaiɔ akɛ Yesu fi maŋtsɛ ni e-Tsɛ Yehowa ji lɛ sɛɛ. Agbɛnɛ hu, ehaa wɔkaiɔ akɛ Yesu ni ji adesa ni eye emuu ni esha ko bɛ ehe lɛ tsɔ egbele lɛ nɔ eŋɔ “esusuma lɛ eha yɛ mɛi pii akpɔmɔ hewɔ.” Kpɔmɔnɔ lɛ gbele gbɛ koni anyɛ akɛ mɔ fɛɛ mɔ ni baajie hemɔkɛyeli kpo yɛ efɔleshaa lɛ mli lɛ he eshai ake lɛ ni ená naanɔ wala.—Mateo 20:28.

Shi titri lɛ, Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛnaashi Niyenii lɛ ji naanyobɔɔ niyeli. Mɛi ni yeɔ niyenii nɛɛ ji (1) Yehowa Nyɔŋmɔ, mɔ ni to gbɛjianɔ kɛha kpɔmɔnɔ lɛ, (2) Yesu Kristo, ni ji “Nyɔŋmɔ toobi lɛ” ni kɛ kpɔmɔnɔ lɛ ha lɛ, kɛ (3) Yesu mumɔŋ nyɛmimɛi lɛ. Yesu mumɔŋ nyɛmimɛi lɛ tsɔɔ aboloo lɛ ni amɛyeɔ kɛ wein lɛ ni amɛnuɔ lɛ nɔ amɛtsɔɔ akɛ amɛkɛ Kristo efee ekome diɛŋtsɛ. (Yohane 1:29; 1 Korintobii 10:16, 17) Amɛtsɔɔ hu akɛ amɛyɛ “kpaŋmɔ hee lɛ” mli, akɛ Yesu kaselɔi ni akɛ mumɔ efɔ amɛ mu. Mɛnɛɛmɛi ji mɛi ni kɛ Kristo baaye nɔ yɛ ŋwɛi akɛ maŋtsɛmɛi kɛ osɔfoi.—Luka 22:20; Yohane 14:2, 3; Kpojiemɔ 5:9, 10.

Mɛɛ be esa akɛ aye Kaimɔ lɛ? Hetoo lɛ bafeɔ faŋŋ kɛ́ wɔkai akɛ Yesu hala gbi pɔtɛɛ ko, ni ji Hehoo be lɛ ni ekɛto nifeemɔ nɛɛ shishi. Nyɔŋmɔ webii lɛ kɛ nɔ ni fe afii 1,500 tee nɔ amɛkadi nakai gbi lɛ, ni ji Nisan 14 lɛ yɛ amɛkalanda lɛ nɔ daa afi, ni amɛkɛkai naakpɛɛ gbɛ nɔ ni Yehowa tsɔ ehere ewebii lɛ ayiwala lɛ. Eyɛ faŋŋ akɛ, Yesu miifã esɛɛnyiɛlɔi lɛ koni amɛkɛ nakai gbi lɛ nɔŋŋ atsu nii kɛkai yiwalaheremɔ nifeemɔ ni da kwraa fe no ni Nyɔŋmɔ kɛbaaha kɛtsɔ Kristo gbele lɛ nɔ lɛ. No hewɔ lɛ, Yesu anɔkwa sɛɛnyiɛlɔi lɛ yaa Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛnaashi Niyeli lɛ shishi daa afi yɛ gbi ni kɛ Nisan 14 lɛ kpãa gbee yɛ Hebribii akalanda lɛ nɔ.

Ani amɛfeɔ nakai akɛni amɛmiisumɔ ni amɛkai blema nifeemɔ nɛɛ kɛkɛ lɛ hewɔ? Yɛ anɔkwale mli lɛ, no ji nɔ ni haa mɛi babaoo nyaa Nuŋtsɔ lɛ Niyenii lɛ yeli he. Yoo ni atsi etã kɛtsɔ hiɛ akɛ eŋma sane ko yɛ Time wolo tɛtrɛɛ lɛ mli lɛ kɛɛ akɛ: “Nɔ ko ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli diɛŋtsɛ yɛ mɔ he ni ekɛwoɔ blema nifeemɔi ni mɛi pii kɛ amɛhe woɔ mli lɛ mli.” Taakɛ Katolikbii babaoo ji ŋmɛnɛ lɛ, niŋmalɔ nɛɛ sumɔɔ akɛ atsu nifeemɔ nɛɛ he nii yɛ Latin wiemɔ mli tamɔ bɔ ni afeɔ yɛ blema lɛ. Mɛni hewɔ? Eŋma akɛ: “Miisumɔ ni mabo Mass nifeemɔ lɛ toi yɛ wiemɔ ni minuuu shishi mli, ejaakɛ bei pii lɛ minyaaa nɔ ni minuɔ yɛ Blɔfo mli lɛ he.”

Yehowa Odasefoi kɛ mɛi akpekpei abɔ ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ nyáa he waa akɛ amɛaakai Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛnaashi Niyenii lɛ yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛwiemɔ mli, yɛ he fɛɛ he ni amɛyɔɔ. Amɛnáa he miishɛɛ akɛ amɛaaha shishinumɔ ni amɛyɔɔ yɛ nɔ ni Kristo gbele lɛ tsɔɔ kɛ sɛɛnamɔi ni yɔɔ he lɛ aya hiɛ. Sɛɛnamɔ yɛ he akɛ aaasusu anɔkwalei nɛɛ ahe ni agba he sane yɛ afi lɛ mli fɛɛ. Odasefoi lɛ yɔseɔ akɛ Kaimɔ lɛ ni amɛyeɔ lɛ ji gbɛ ni hi fe fɛɛ ni amɛtsɔɔ nɔ amɛkaiɔ suɔmɔ kpele ni Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ e-Bi Yesu Kristo jie lɛ kpo lɛ. Eyeɔ ebuaa amɛ ni ‘amɛjajeɔ Nuŋtsɔ lɛ gbele lɛ amɛtsɔɔ kɛyashi beyinɔ ni eeeba.’—1 Korintobii 11:26.

[Shishigbɛ niŋmai]

^ kk. 3 Atsɛɔ nakai nifeemɔ lɛ hu akɛ Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛ Niyenii, aboloo ni akumɔɔ, Afɔleshaa Krɔŋkrɔŋ, Communion, kɛ Mass Krɔŋkrɔŋ. Aná blɔfo wiemɔ “Eucharist” ni ji “Nuŋtsɔ lɛ Niyenii” lɛ kɛjɛ Hela wiemɔ eu·kha·ri·sti΄a ni shishi ji hiɛsɔɔ, loo shidaa lɛ mli.

^ kk. 15 Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kwɛmɔ Mateo 13:38; 27:46; Luka 8:11; Galatabii 4:24 lɛ taakɛ atsɔɔ shishi yɛ The New English Bible lɛ mli lɛ.

[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 27]

Te nifeemɔ ni Yesu to shishi kɛjɛ shishijee lɛ tamɔ tɛŋŋ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 28]

Yesu to egbele lɛ Kaimɔ lɛ shishi

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 29]

Aaye Yesu Kristo gbele lɛ Kaimɔ