Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ani Yehowa Odasefoi Kpɛlɛɔ Kpaŋmɔ Momo Lɛ Nɔ?

Ani Yehowa Odasefoi Kpɛlɛɔ Kpaŋmɔ Momo Lɛ Nɔ?

Saji ni Mɛi ni Kaneɔ lɛ Biɔ

Ani Yehowa Odasefoi Kpɛlɛɔ Kpaŋmɔ Momo Lɛ Nɔ?

Yehowa Odasefoi lɛ buɔ Biblia lɛ akɛ eji Nyɔŋmɔ Wiemɔ, ni amɛkpɛlɛɔ Kpaŋmɔ Momo lɛ kɛ Kpaŋmɔ Hee lɛ fɛɛ nɔ akɛ amɛji Biblia lɛ fãi ni he hiaa waa. Shi amɛsumɔɔ ni amɛkɛ gbɛi ni sa jogbaŋŋ ni ji “Hebri Ŋmalɛi lɛ” kɛ “Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ” atsɛ Biblia lɛ fãi nɛɛ, ejaakɛ wiemɔi titrii ni akɛŋma Kpaŋmɔ Momo lɛ kɛ Kpaŋmɔ Hee lɛ yɛ shishijee mli lɛ ji Hebri kɛ Hela.

Ákɛ nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, mɛi ni tsɛɔ amɛhe Kristofoi lɛ ateŋ mɛi komɛi sumɔɔɔ ni amɛkpɛlɛɔ Kpaŋmɔ Momo lɛ nɔ. Amɛkɛɔ akɛ, emli saji lɛ haa anaa Nyɔŋmɔ akɛ eji Nyɔŋmɔ ni mli ewo la ni fãa mɛi akɛ amɛwu ta, amɛgbe mɛi, ni amɛfee nibii krokomɛi ni kɛ Nyɔŋmɔ ni yɔɔ suɔmɔ ni sumɔɔ jalɛ nifeemɔi ni awie he yɛ Kpaŋmɔ Hee lɛ mli lɛ kpãaa gbee. Aloo amɛkɛɔ akɛ, akɛni Kpaŋmɔ Momo lɛ wieɔ Yudafoi lɛ ajamɔ he titri hewɔ lɛ, sɛɛnamɔ ko bɛ he kɛha Kristofoi. Shi akɛni Nyɔŋmɔ fã yɛ 5 Mose 13:1 lɛ akɛ mɔ ko akaŋɔ nɔ ko efata Nyɔŋmɔ wiemɔ he, ni asaŋ ekajie nɔ ko yɛ mli hewɔ lɛ, ani yiŋtoi nɛɛ ji yiŋtoi kpakpai ni esa akɛ adamɔ nɔ akpoo woji ni feɔ Biblia muu lɛ fɛɛ mlijaa ejwɛ mli etɛ lɛ lo?

Be ko yɛ afi 50 Ŋ.B. beni Kristofonyo bɔfo Paulo yasara mɛi ni yɔɔ Tesalonika yɛ Hela shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, “ekɛ amɛ yayiyii yɛ ŋmalɛi lɛ ahe hejɔɔmɔ gbii etɛ̃ sɔŋŋ, ni etsɔ̃ɔ mli ni ekɛ ŋmalɛi lɛ amli saji tsɔ̃ɔ naa akɛ ja Kristo lɛ na amanehulu ni ete shi kɛjɛ gbohii ateŋ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 17:1-3, Ga Biblia Hee) Mɛi ni bo Paulo toi lɛ ateŋ mɛi komɛi batsɔmɔ Kristofoi, ni sɛɛ mli lɛ ejie amɛyi akɛ: “Beni nyɛnine shɛ Nyɔŋmɔ wiemɔ ni nyɛnu yɛ wɔnaa lɛ nɔ lɛ, nyɛmɔ mli akɛ Nyɔŋmɔ wiemɔ, taakɛ bɔ ni eji hu lɛɛlɛŋ lɛ, shi jeee akɛ gbɔmɛi awiemɔ.” (1 Tesalonikabii 2:13) Beni Paulo yasara Tesalonikabii lɛ, no mli lɛ eeenyɛ efee akɛ yɛ woji 27 ni feɔ Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ ateŋ lɛ, Mateo Sanekpakpa lɛ pɛ ji nɔ ni aŋma. No hewɔ lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ, “ŋmalɛi lɛ amli saji” ni Paulo kɛtsu nii kɛtsɔɔ saji anaa lɛ ji woji ni yɔɔ Hebri Ŋmalɛi lɛ amli lɛ.

Yɛ anɔkwale mli lɛ, mɛi ni ŋmala Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ tsɛ wiemɔi ayisɛɛ tɛ̃ɛ kɛjɛ Hebri Ŋmalɛi lɛ amli shii 320 sɔŋŋ, ni amɛgbala jwɛŋmɔ kɛtee emli saji lɛ anɔ shii ohai abɔ. Mɛni hewɔ? “Ejaakɛ nibii abɔ ní aŋma ato momo lɛ, wɔ diɛŋtsɛ wɔhe nitsɔɔmɔ hewɔ aŋma ato lɛ, koni wɔkɛ tsuishiŋmɛɛ kɛ ŋmalɛi lɛ amli miishɛjemɔ lɛ aná hiɛnɔkamɔ.” (Romabii 15:4) Enɛ tsɔɔ faŋŋ akɛ ŋmɛnɛ lɛ, mɛi ni kɛ Biblia muu lɛ fɛɛ tsuɔ nii lɛ naa he sɛɛ babaoo yɛ nakai ni amɛfeɔ lɛ hewɔ.

Adamɔ shishitoo mlai ni yɔɔ Hebri Ŋmalɛi lɛ amli lɛ anɔ kɛŋmala Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ, ni eji gbɛ ni ja ni atsɔɔ nɔ atsaa Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ nɔ, akɛni Nyɔŋmɔ jieɔ eyiŋtoi lɛ akpo fiofio hewɔ. Enɛ etsɔɔɔ akɛ Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ ahe yɛ sɛɛnamɔ fe Hebri Ŋmalɛi lɛ. Nyɔŋmɔjamɔ he nilelɔ kpanaa ni atsɛɔ lɛ Herbert H. Farmer ni tsɔɔ nii yɛ Cambridge University lɛ tsɔɔ naa akɛ, “ja anu mɛi ni yɔɔ mla kpaŋmɔ momo lɛ mli lɛ ayinɔ saji ni aŋmala yɛ Kpaŋmɔ Momo lɛ mli lɛ ashishi, dani abaanyɛ anu saji ni yɔɔ” Sanekpakpai lɛ “amli lɛ ashishi.”

Ehe ehiaaa ni atsake Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ hiɛ. Anɔkwa sane nɛɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, “jalɔi atempɔŋ lɛ tamɔ la ni kpɛɔ ni eyaa nɔ ekpɛɔ aahu kɛyashiɔ shwane fintiŋŋ.” (Abɛi 4:18) Nyɔŋmɔ tsɔ Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ ni ekɛfata Biblia mli woji ni akpɛlɛɔ nɔ akɛ ajɛ mumɔŋ aŋmala lɛ ahe lɛ nɔ eha la kpɛ jogbaŋŋ yɛ bɔ ni etsuɔ eyiŋtoo he nii lɛ nɔ, eyɛ mli moŋ akɛ no haaa ni sɛɛnamɔ ni yɔɔ Hebri Ŋmalɛi lɛ ahe lɛ aba shi. Ŋmalɛi srɔtoi enyɔ nɛɛ fɛɛ ji ‘Nuŋtsɔ Yehowa wiemɔ ni hiɔ shi kɛyaa naanɔ,’ lɛ fãi.—1 Petro 1:24, 25.—w08 12/1-E.