Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Mɛɛ Gbɛ Nɔ Anɔkwale Ni Kɔɔ Hɛl He Ni Ooole Lɛ Baaná Onɔ Hewalɛ?

Mɛɛ Gbɛ Nɔ Anɔkwale Ni Kɔɔ Hɛl He Ni Ooole Lɛ Baaná Onɔ Hewalɛ?

Mɛɛ Gbɛ Nɔ Anɔkwale Ni Kɔɔ Hɛl He Ni Ooole Lɛ Baaná Onɔ Hewalɛ?

MƐI ni tsɔɔ akɛ hɛl ji he ko ni apiŋɔ mɛi yɛ lɛ miigbe Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ esui lɛ ahe guɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Biblia lɛ wieɔ akɛ Nyɔŋmɔ baakpãta mɛi fɔji lɛ ahiɛ. (2 Tesalonikabii 1:6-9) Shi mlifu ni ja jeee Nyɔŋmɔ sui lɛ ateŋ nɔ ni fe fɛɛ.

Nyɔŋmɔ jeee awuiyelɔ loo mɔ ni nyaa he akɛ eto efɔŋ najiaŋ. Ebi po akɛ: “Aso mináa miishɛɛ yɛ efɔŋfeelɔ gbele hewɔ?” (Ezekiel 18:23) Kɛji Nyɔŋmɔ náaa efɔŋfeelɔi agbele he miishɛɛ lɛ, te aaafee tɛŋŋ ni ená he miishɛɛ akɛ eeena ni efɔŋfeelɔi miipiŋ kɛmiiya naanɔ lɛ?

Nyɔŋmɔ su ni fe fɛɛ ji suɔmɔ. (1 Yohane 4:8) Eji anɔkwale akɛ, “Yehowa hi ha mɛi fɛɛ, ni emusuŋ tsɔɔ lɛ yɛ enitsumɔi lɛ fɛɛ he.” (Lala 145:9) Nakai nɔŋŋ hu Nyɔŋmɔ sumɔɔ ni wɔjɛ wɔtsuiŋ tɔŋŋ wɔsumɔ lɛ.—Mateo 22:35-38.

Suɔmɔ Kɛha Nyɔŋmɔ, Aloo Hɛl Gbeyeishemɔ—Te nɔ ni Kanyaa Bo?

Tsɔɔmɔ ni atsɔɔ akɛ apiŋɔ susumai yɛ hɛl lɛ haa mɛi sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei bɔ ni esaaa. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, mɔ ni kaseɔ anɔkwalei ni kɔɔ Nyɔŋmɔ he lɛ náa suɔmɔ ehaa lɛ, ni enáa gbeyeishemɔ kpakpa hu ehaa lɛ. Lala 111:10 lɛ tsɔɔ mli akɛ, “Yehowa gbeyeishemɔ ji nilee shishijee, mɛi fɛɛ ní yeɔ nɔ lɛ náa sɛɛyoomɔ kpakpa.” Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ nɛɛ jeee yiwalɔ ko he ŋmiŋmi ni mɔɔ mɔ, shi moŋ eji woo kɛ bulɛ ni mli kwɔ ni ajieɔ lɛ kpo atsɔɔ Bɔlɔ lɛ. Enɛ haa wɔsheɔ lɛ gbeyei yɛ gbɛ kpakpa nɔ koni wɔkafee nɔ ko ni esaaa ehiɛ.

Yoo ko ni eye afii 32 ni atsɛɔ lɛ Kathleen, ni tsutsu ko lɛ ekɛ tsofai fɔji tsuɔ nii lɛ kase anɔkwale ni kɔɔ hɛl he lɛ he nii. Susumɔ bɔ ni enɛ ná enɔ hewalɛ lɛ he okwɛ. Nɔ ni ele yɛ shihilɛ mli pɛ ji akɛ, eya paati srɔtoi ashishi, ekɛ ehe awo yiwalɛ nifeemɔi kɛ jeŋba shara mli, ni enuɔ he akɛ ehe bɛ sɛɛnamɔ. Ekɛɛ akɛ: “Mikwɛɔ mibiyoo ni eye afi kome lɛ hiɛ gãa, ni mikɛɔ yɛ miyiŋ akɛ, ‘Miiye mibiyoo lɛ awui. Abaashã mi yɛ hɛl yɛ enɛ hewɔ.’” Kathleen bɔ mɔdɛŋ akɛ ebaakpa tsofai fɔji kɛ nitsumɔ, shi eyeee omanye. Ekɛɛ akɛ: “Mitao akɛ matsɔ gbɔmɔ kpakpa, shi minaaa nɔ ko kpakpa ko yɛ mishihilɛ mli kɛ je lɛ mli. Etamɔ nɔ ni yiŋtoo kpakpa ko bɛ ni madamɔ nɔ mafee ekpakpa.”

Kɛkɛ ni Kathleen kɛ Yehowa Odasefoi kpe. Kathleen kɛɛ akɛ: “Mikase akɛ hɛl ko ni ashãa mɛi yɛ jɛmɛ bɛ. Nilee yɛ Ŋmalɛ mli odaseyelii ni fiɔ enɛ sɛɛ lɛ mli jogbaŋŋ.” “Le ni miná mi le akɛ ashãŋ mi yɛ hɛl lɛ ha mihe jɔ mi waa diɛŋtsɛ.” Shi ekase hu akɛ, Nyɔŋmɔ ewo shi akɛ adesai baahi shikpɔŋ ni efɔŋfeelɔi bɛ mli nɔ kɛya naanɔ. (Lala 37:10, 11, 29; Luka 23:43) Ekɛ miishɛɛ jaje akɛ: “Amrɔ nɛɛ miyɛ hiɛnɔkamɔ kpakpa—akɛ mahi shi kɛya naanɔ yɛ Paradeiso!”

Ani Kathleen baanyɛ akpa tsofai fɔji kɛ nitsumɔ kɛ́ ele akɛ ashãŋ lɛ yɛ hɛl la mli lɛ? Egba akɛ: “Kɛji tsofai fɔji ba mitsine waa lɛ, misɔleɔ kɛkpaa Yehowa Nyɔŋmɔ fai koni eye ebua mi. Mijwɛŋ bɔ ni Nyɔŋmɔ naa nifeemɔi ni buleɔ mɔ nɛɛ ehaa lɛ he, ni misumɔɔɔ ni mafee nɔ ko ni esaaa ehiɛ. Nyɔŋmɔ ha misɔlemɔi lɛ ahetoo.” (2 Korintobii 7:1) Akɛni Kathleen sumɔɔɔ akɛ efee nɔ ko ni esaaa Nyɔŋmɔ hiɛ hewɔ lɛ, no ye ebua lɛ ni enyɛ ekpa tsofa fɔji kɛ nitsumɔ.

Hɛɛ, kɛ́ wɔná suɔmɔ wɔha Nyɔŋmɔ, ni wɔshe lɛ gbeyei yɛ gbɛ kpakpa nɔ—shi jeee akɛ wɔɔshe gbeyei akɛ abaapiŋ wɔ yɛ hɛl lɛ—no baanyɛ akanya wɔ ni wɔfee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii koni wɔná miishɛɛ kɛya naanɔ. Lalatsɛ lɛ ŋma akɛ: “Ajɔɔ mɔ fɛɛ mɔ ni sheɔ Yehowa [gbeyei], ni enyiɛɔ egbɛ̀i lɛ anɔ lɛ!”—Lala 128:1.—w08 11/1-E.

[Akrabatsa/Mfonirii ni yɔɔ baafa 9]

Namɛi Abaajie Amɛ Kɛjɛ Hɛl?

Biblia shishitsɔɔlɔi komɛi eha mɛi ayiŋ efutu amɛ kɛtsɔ Hela wiemɔi srɔtoi enyɔ ni ji Geʹen·na Haiʹdes lɛ ni amɛkɛ wiemɔ kome ni ji “hɛl” tsɔɔ shishi lɛ nɔ. Yɛ Biblia lɛ mli lɛ, wiemɔ Geʹen·na lɛ damɔ shi kɛha hiɛkpatamɔ kwraa ni gbohiiashitee bɛ mli. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, mɛi ni yɔɔ Haiʹdes, loo Hades (gbohiiaje) lɛ yɛ gbohiiashitee he hiɛnɔkamɔ.

No hewɔ lɛ, beni Yesu gbo ni atee lɛ shi lɛ, bɔfo Petro ma nɔ mi eha asafoku ko akɛ, “ashiŋ” Yesu “yɛ gbohiiaje.” (Bɔfoi lɛ Asaji 2:27, 31, 32; Lala 16:10) Hela wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “gbohiiaje” lɛ ji Haiʹdes. Yesu eyaaa he ko ni la miitso yɛ jɛmɛ. Gbonyobu ni afu Yesu yɛ mli lɛ ji Hades, loo “gbohiiaje.” Shi jeee Yesu pɛ Nyɔŋmɔ jie lɛ kɛjɛ gbohiiaje.

Biblia lɛ wie kɛkɔ gbohiiashitee he akɛ: “Gbele kɛ gbohiiaje [loo Hades] jie gbohii ni yɔɔ amɛmli lɛ amɛha.” (Kpojiemɔ 20:13, 14) Kɛ́ Nyɔŋmɔ ha mɛi fɛɛ ni ebuɔ amɛ akɛ amɛsa gbohiiashitee lɛ fɛɛ ba wala mli ekoŋŋ lɛ, no baatsɔɔ akɛ akpala “gbohiiaje” mli nibii fɛɛ kwa. (Yohane 5:28, 29; Bɔfoi lɛ Asaji 24:15) Mɛɛ wɔsɛɛ be hiɛnɔkamɔ ni yɔɔ miishɛɛ po nɛ, akɛ wɔbaana wɔsuɔlɔi fɛɛ ni egboi lɛ akɛ ajie amɛ kɛjɛ amɛgbonyobui amli kɛba wala mli ekoŋŋ! Yehowa ni ji Nyɔŋmɔ ni suɔmɔ sɛɛ efooo lɛ baafee enɛ.