Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

“Amɛtsu Amɛshĩa nii Jogbaŋŋ”

“Amɛtsu Amɛshĩa nii Jogbaŋŋ”

Klɛŋklɛŋ Afii Oha Kristofoi Lɛ Abeaŋ Kɛ Amɛshihilɛ

“Amɛtsu Amɛshĩa nii Jogbaŋŋ”

“Shi eba mli akɛ, beni amɛyaa lɛ, eyabote akrowa ko mli. Ni yoo ko ni atsɛɔ lɛ Marta lɛ ŋɔ lɛ kɛtee ewe. Ni eyɛ nyɛmiyoo ko ni atsɛɔ lɛ Maria, ni lɛ hu ebata Yesu naji anaa ni ebo ewiemɔ lɛ toi. Shi Marta gba ehe naa tuutu yɛ sɔɔmɔ pii hewɔ, ni eba eŋɔɔ ebakɛɛ: Nuŋtsɔ okwɛɛɛ akɛ minyɛmi lɛ eshi mi ni mikome misɔmɔo nɛɛ? no hewɔ lɛ kɛɛ mɔ lɛ, ni lɛ hu ebafata mihe. Shi Yesu to he ni ekɛɛ lɛ akɛ: Marta, Marta! oogba ohe naa ni oohao ohe yɛ nibii pii ahewɔ; shi nɔ kome ehia. Nɔ ni hi lɛ, Maria ekɔ lɛ, ni no lɛ ashɔŋ yɛ edɛŋ.”—LUKA 10:38-42.

ŊWANEJEE ko bɛ he akɛ Marta ji yoo ko ni hiɛ wa kɛ nitsumɔ. Ekã shi faŋŋ akɛ mɛi ná bulɛ amɛha lɛ. Yudafoi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ buɔ yoo ni tsuɔ shĩa nitsumɔ jogbaŋŋ ni ebɔɔ mɔdɛŋ ekwɛɔ eshĩabii lɛ jogbaŋŋ lɛ akɛ eji yoo kpakpa.

Awo Kristofoi yei ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ hewalɛ ni “amɛtsu amɛshĩa nii jogbaŋŋ.” (Tito 2:5, Ga Biblia hee lɛ) Shi amɛyɛ nitsumɔ kroko hu kɛfata enɛ he, no ji ni amɛtsɔɔ mɛi krokomɛi Kristofoi ahemɔkɛyeli lɛ. (Mateo 28:19, 20; Bɔfoi lɛ Asaji 2:18) Mɛni ji “sɔɔmɔ pii” ni jwere Yudayei ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ anɔ lɛ ekomɛi? Ni mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ nɔ ni Yesu wie yɛ Maria he lɛ mli?

“Sɔɔmɔ Pii” Yuda yeigbayei ni kwɛɔ shĩa lɛ jeɔ amɛnitsumɔi ashishi mra, ekolɛ dani hulu jeɔ. (Abɛi 31:15) Kɛ́ ehoo koko eha eweku lɛ egbe naa lɛ, ekolɛ ekɛ ebi hii lɛ yaa skul ni afeɔ yɛ kpeehe lɛ. Ebi yei lɛ hiɔ shĩa ni etsɔɔ amɛ nibii ni baaha amɛbatsɔmɔ ŋamɛi kpakpai.

Nyɛ lɛ kɛ ebi yei lɛ baabɔi shĩa nitsumɔi ni he hiaa lɛ atsumɔ—amɛbaawo kanei lɛ amli mu (1), amɛbaabɛɛ (2), amɛbaaŋa tooi ni amɛlɛɔ lɛ afufɔ (3). No sɛɛ lɛ, amɛbaashã bodobodo ni amɛbaaye nakai gbi lɛ. Klɛŋklɛŋ lɛ, ebi yei lɛ shaa abele loo ŋmaa lɛ mli kɛjieɔ nibii ni ehiii lɛ yɛ mli (4), kɛkɛ lɛ amɛwiɛ abele loo ŋmaa lɛ yɛ wiɛtɛ nɔ kɛyashi ebaatsɔ mamu (5). Mami lɛ baawo mamu lɛ, ni ekɛ nu kɛ yis baafutu mli. Ebaakpɔtɔ mamu lɛ, (6) no sɛɛ lɛ ebaaha ema shi koni efu, ni ebaayatsu enitsumɔi krokomɛi lɛ. Nakai beaŋ lɛ, ebi yei lɛ ahiɛ edɔ ni amɛmiita toofufɔ ni aŋa nakai gbi lɛ nɔŋŋ lɛ mli koni amɛkɛfee keesuu (7).

Leebi beni amɛfee nibii nɛɛ sɛɛ lɛ, nyɛ lɛ kɛ ebi yei lɛ baapele jara lɛ nɔ gbɛ. Kɛ́ eshɛ jɛmɛ lɛ, enuɔ nibii srɔtoi ni yɔɔ jara lɛ nɔ lɛ aŋma, enuɔ kooloi abolɔmɔ, kɛ nihelɔi ni kɛ nihɔɔlɔi miiye nii anaa, ni eheɔ nibii ni he baahia amɛ nakai gbi lɛ (8). Yelibaai ni yɔɔ frɔ̃frɔ̃ kɛ loo gbiji fata nibii ni ebaahe lɛ he. Kɛ́ Kristofonyo ni lɛ, ekolɛ ebaaŋɔ hegbɛ lɛ kɛshiɛ eha mɛi krokomɛi yɛ jara lɛ nɔ.—Bɔfoi lɛ Asaji 17:17.

Nyɛ ni tsuɔ esɔ̃i ahe nii jogbaŋŋ lɛ kɛ be ni amɛkɛ nyiɛɔ kɛyaa jara lɛ nɔ ní amɛkɛ kuɔ amɛsɛɛ kɛbaa shĩa lɛ baatsu nii ni ekɛtsɔɔ ebi yei lɛ ni amɛhiɛ asɔ Ŋmalɛ mli shishitoo mlai. (5 Mose 6:6, 7) Ekɛ ebi yei lɛ baasusu shishitoo mlai ni baaha amɛtsɔmɔ nihelɔi ni heee nii kɛkɛ lɛ ahe.—Abɛi 31:14, 18.

Nitsumɔ kroko ni yei tsuɔ yɛ gbi lɛ mli lɛ ji amɛyaa nubu lɛ naa (9). Amɛyayɛɔ nu yɛ jɛmɛ amɛbahaa amɛwekui lɛ, ni ekolɛ amɛkɛ yei krokomɛi ni eba nuyɛɛ lɛ gbaa sane. Kɛ́ amɛbashɛ shĩa lɛ, nyɛ lɛ kɛ ebi yei lɛ baaje bodobodo lɛ shãa shishi. Klɛŋklɛŋ lɛ, amɛbɔlɔɔ lɛ tɛtrɛbii, kɛkɛ lɛ amɛkɛwo flɔnɔɔ ni mli edɔ mli, ni bei pii lɛ flɔnɔɔ (10) lɛ maa agbo naa. Beni ejeɔ ŋma ewoɔ amɛ, ni amɛgbaa sane lɛ, be lɛ amɛmiikwɛ bodobodo lɛ.

Kɛkɛ lɛ amɛbaaya faa ni bɛŋkɛ amɛ lɛ naa koni amɛyafɔ nibii ahe (11). Yei lɛ kɛ samala baafɔ amɛnibii lɛ ahe jogbaŋŋ klɛŋklɛŋ. No sɛɛ lɛ, amɛbaajale nibii lɛ ahe, kɛkɛ amɛŋaŋaa mli amɛka tsei bibii ni ebu kusuu kɛ tɛsai lɛ anɔ koni nibii lɛ agbi.

Kɛ́ amɛyafɔ nii ahe amɛba lɛ, nyɛ lɛ kɛ ebi yei lɛ baakwɔ kɛya amɛtsũ lɛ yiteŋ he ni anyɛɔ ataraa lɛ, ni amɛbaayakpɛ (12) amɛtadei ni efɛnefɛnee lɛ yɛ jɛmɛ dani amɛkɛbaayawo atadei atoohe lɛ. Fee sɛɛ lɛ, ekolɛ ebaatsɔɔ gbekɛbii yei lɛ bɔ ni akɛ kpãa kɛ abui yeɔ ŋaa loo samai awoɔ ataadei amli kɛ niloo (13). Oona kɛ onaaa nɛɛ lɛ, yei lɛ eje niyenii ni abaaye gbɛkɛ lɛ hoomɔ shishi (14). Akɛni amɛfeɔ gbɔ hewɔ lɛ, amɛkɛ mɔ fɛɛ mɔ ni baa shĩa lɛŋ nakai gbɛkɛ lɛ baaye bodobodo, yelibai, keesuu, kɛ loo gbiŋ, ní amɛkɛ amɛ anu nu ni mli ejɔ.

Beni gbi lɛ eba naagbee lɛ, dani gbekɛbii lɛ baawɔ lɛ, kɛ́ amɛteŋ mɔ ko nakutso naa ekpɔlɔ lɛ, akɛ mu ni baa piŋmɔ shi baato nɔ aha lɛ. No sɛɛ lɛ, amɛbuaa amɛhe naa yɛ kane ni asu lɛ he, ni ekolɛ fɔlɔi lɛ baagba amɛ Ŋmalɛ lɛ mli sane, kɛkɛ lɛ amɛkɛ amɛbii lɛ esɔle. Beni je lɛŋ ejɔ lɛ, wu lɛ baaná yiŋtoo kpakpa nɔ edamɔ ekɛɛ eŋa lɛ wiemɔi ni ehe shi waa nɛɛ: “Yoo kpakpa lɛ, namɔ aaaná? Ejara wa aahu fe tɛŋɛlɛo.”—Abɛi 31:10.

Halamɔ “Nɔ ni Hi Lɛ” Ekã shi faŋŋ akɛ yei ni tsuɔ amɛsɔi ahe nii jogbaŋŋ ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ náaa deka kwraa kɛ “sɔɔmɔ pii” ahe nitsumɔ. (Luka 10:40) Nakai nɔŋŋ yei ni yɔɔ ŋmɛnɛ hu, titri lɛ, yeifɔyei lɛ náaa deka kwraa yɛ amɛshihilɛ mli. Nibii ni afee yɛ wɔbei nɛɛ amli lɛ eha shĩa nitsumɔi komɛi efee mlɛo. Shi ŋmɛnɛ lɛ, bɔ ni shihilɛ lɛ ebatsɔ lɛ haa yei babaoo yatsuɔ heloonaa nitsumɔ kɛfataa amɛshĩa nitsumɔi ahe.

Yɛ naagbai nɛɛ fɛɛ asɛɛ lɛ, ŋmɛnɛ lɛ, Kristofoi yei babaoo miikase Maria mɔ ni atsĩ etã yɛ sane nɛɛ shishijee gbɛ lɛ. Amɛhaa mumɔŋ nibii feɔ oti yɛ amɛshihilɛ mli. (Mateo 5:3) Amɛkwɛɔ amɛwekui lɛ jogbaŋŋ taakɛ Ŋmalɛi lɛ woɔ amɛ hewalɛ ni amɛfee lɛ. (Abɛi 31:11-31) Shi amɛkɛ shishitoo mla ni Yesu tsĩ tã etsɔɔ Marta lɛ hu tsuɔ nii yɛ amɛshihilɛ mli. Akɛni Marta ji yoo ko ni sumɔɔ ni ekɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa lɛ mli awa hewɔ lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ ekɛ Yesu ŋaawoo lɛ tsu nii. Kristofoi yei haaa nitsumɔi ni amɛtsuɔ yɛ shĩa lɛ atsi Nyɔŋmɔ he nii ni amɛbaakase (15) loo amɛhemɔkɛyeli lɛ ni amɛaagba amɛtsɔɔ mɛi krokomɛi lɛ naa. (Mateo 24:14; Hebribii 10:24, 25) Nakai ni amɛfeɔ lɛ tsɔɔ akɛ amɛhala “nɔ ni hi lɛ.” (Luka 10:42) Enɛ haa amɛhiɛ baa nyam yɛ Nyɔŋmɔ, Kristo, kɛ amɛwekui lɛ ahiɛ waa.—Abɛi 18:22.—w10-E 02/1.