Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Biblia Lɛ Tsakeɔ Mɛi

Biblia Lɛ Tsakeɔ Mɛi

Biblia Lɛ Tsakeɔ Mɛi

MƐNI ha mɔ ko ni tsutsu ko lɛ ete shi ewo emaŋ nɔyeli ni eji julɔ hu lɛ tsake ejeŋba? Mɛni ha yoo ko ni ajwere lɛ akɛ mɔ ni he esa fe fɛɛ yɛ tae kwon do mli lɛ tsake oti ni ma ehiɛ lɛ? Mɛɛ gbɛ nɔ tsɛ ko ná enine ni ejieee yɛ ebinuu he lɛ he sɛɛ? Kanemɔ amaniɛbɔi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ, ni obaana hetoi lɛ.

“Mitsutsu jeŋba gbonyo lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, miyɛ miishɛɛ.”—GARRY P. AMBROCIO

AFII NI EYE: 47

MAŊ NƆ NI EJƐ: PHILIPPINES

MƆ NI EJI TSUTSU: ETE SHI EWO EMAŊ NƆYELI

MITSUTSU SHIHILƐ: Mida yɛ maŋ bibioo ko ni ji Vintar lɛ mli. He ni wɔhi lɛ kã jɔɔ kplenee ko mli, ni gɔji kɛ enɔ tsei, fai ni mli tse, kɛ kɔɔyɔɔ ŋmaii ebɔle wɔhe. Eyɛ mli akɛ jɛmɛ jɔ moŋ, shi shihilɛ lɛ mli wa. Julɔi baju wɔkooloi kɛ wɔshĩa lɛ mli nibii.

Beni miji oblanyo lɛ, no mli lɛ mikɛ minanemɛi lɛ nuɔ dãa waa, mishɛreɔ zigareti, ni mijuɔ koni maná shika kɛfee nibii gbohii nɛɛ. Be ko po lɛ, miju minaa junei. Asraafoi lɛ susu akɛ mifata asraafoi akuu ko ni teɔ shi woɔ nɔyeli lɛ ni atsɛɔ lɛ New People’s Army (ni afoɔ lɛ kuku yɛ blɔfo mli akɛ NPA) lɛ he, ni bei pii lɛ, amɛyiɔ mi waa. Enɛ hewɔ lɛ, mito miyiŋ akɛ mayafata asraafoi akuu ni teɔ shi woɔ nɔyeli lɛ he. Mikɛ NPA asraafoi lɛ hi gɔji anɔ afii enumɔ sɔŋŋ. Shihilɛ lɛ bɛ mlɛo kwraa. Daa nɛɛ wɔfã kɛmiiya kɛmiiba, koni asraafoi lɛ akamɔmɔ wɔ. Yɛ naagbee lɛ, etɔ mi kɛ gɔji lɛ anɔ lɛ hilɛ, no hewɔ lɛ, mitee mikɛ mihe yatsɔɔ Ilocos Norte amralo lɛ. Ekɛ mi ye jogbaŋŋ, ni eye ebua mi po ni miná nitsumɔ kpakpa. Shi fɛɛ sɛɛ lɛ, mikpaaa mijeŋba gbonyo lɛ, mitee nɔ mitswa mɛi ojo ni miwo mɛi ahe gbeyei.

BƆ NI BIBLIA LƐ TSAKE MI: No mli lɛ, yoo ko yɛ minitsumɔhe lɛ ni atsɛɔ lɛ Loida, ni eji Yehowa Odasefonyo. Ekɛ mi ha nuu ko ni atsɛɔ lɛ Jovencio, ni ekɛ mi bɔi Biblia lɛ kasemɔ. Shi mitsutsu jeŋba lɛ eka mihe. Dani Jovencio baaba ni wɔkase Biblia lɛ, no mli lɛ mishɛre zigareti saŋŋ momo, ni mitee nɔ mifee nibii gbohii. Naagbee lɛ, polisifoi lɛ mɔ mi akɛni miku mla mli lɛ hewɔ ni awo mi tsuŋ nyɔji 11. Yɛ be nɛɛ mli lɛ, misɔle miha Yehowa ni mikpa lɛ fai akɛ eye ebua mi. Mibi ni ekɛ mihe eshai lɛ afa mi ni eha emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ atsɔɔ mi gbɛ ni ewaje mi.

Be ko sɛɛ lɛ, Yehowa Odasefonyo ko basara mi yɛ tsuŋwoohe lɛ ni eha mi Biblia. Mikane ni mina akɛ Yehowa naa mɔbɔ, eyɛ suɔmɔ ni ekɛ eshai faa. Miyɔse akɛ Yehowa ena mi mɔbɔ ni eha mi hegbɛ koni mikɛkase ehe nii. Mibi lɛ ni eye ebua mi koni makpa mijeŋba gbohii lɛ. Nɔ ni mikane yɛ Abɛi 27:11 lɛ ná minɔ hewalɛ waa. Efee mi tamɔ nɔ ni Yehowa diɛŋtsɛ kɛ mi miiwie hiɛ kɛ hiɛ. Nakai ŋmalɛ lɛ kɛɔ akɛ: “Mibi, feemɔ ohe nilelɔ, ní oha mitsui anyɔ mimli, ní maná hetoo maha mɔ ni bɔɔ mi ahora lɛ.”

Beni ajie mi kɛjɛ tsuŋwoo lɛ sɛɛ lɛ, miha Odasefoi lɛ kɛ mi bɔi Biblia lɛ kasemɔ ekoŋŋ, mikɛ amɛ bɔi amɛkpeei lɛ yaa, ni mikɛ Biblia mli shishitoo mlai lɛ bɔi nitsumɔ yɛ mishihilɛ mli. Yehowa ye ebua mi ni yɛ naagbee lɛ, minyɛ mikpa mijeŋba gbohii lɛ. Kɛkɛ ni mijɔɔ miwala nɔ miha Yehowa Nyɔŋmɔ.

BƆ NI MINÁ HE SƐƐ: Yɛ mitsutsu jeŋba gbonyo lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, miyɛ miishɛɛ amrɔ nɛɛ. Eyɛ mli akɛ tsutsu ko lɛ mitsɔ nyɔŋ miha jeŋba gbohii moŋ, shi amrɔ nɛɛ mitsɔ gbɔmɔ hee. (Kolosebii 3:9, 10) Ŋmɛnɛ lɛ, miná hegbɛ akɛ mikɛ Yehowa webii ni he tse lɛ miibɔ, ni miiye miibua mɛi krokomɛi ni amɛkase Yehowa, wɔ-Nyɔŋmɔ ofe lɛ he nii.

“Mishwe akɛ mashi akaŋ maha Brazil.”—JULIANA APARECIDA SANTANA ESCUDEIRO

AFII NI EYE: 31

MAŊ NƆ NI EJƐ: BRAZIL

MƆ NI EJI TSUTSU: EBE WAA YƐ TAE KWON DO NƆMƆ MLI

MITSUTSU SHIHILƐ: Mida yɛ Londrina. Eyɛ mli akɛ mɛi kpotoo ni yɔɔ kpokpaa ni wɔhi nɔ lɛ nɔ lɛ ji ohiafoi moŋ, shi jɛmɛ tse ni afee basabasa yɛ jɛmɛ hu. Beni miye afii nyɔŋma lɛ, minyɛmi nuu onukpa lɛ wo mi hewalɛ ni mafata ehe yɛ karate nɔmɔ ko ni atsɛɔ lɛ tae kwon do ni eshishi ji “niji kɛ naji ni akɛtsuɔ nii kɛfãa he” lɛ mli. Mipapa sumɔɔɔ ni mikɛ mihe woɔ kpɔiaŋgbɔlemɔ nɛɛ mli, shi sɛɛ mli lɛ ekpɛlɛ.

Mibɔ mɔdɛŋ waa ni miná jweremɔ nii babaoo akɛ mɔ ni he esa fe fɛɛ yɛ tae kwon do mli yɛ maŋ ni ji Parana lɛ mli. Sɛɛ mli lɛ, miná jweremɔ nii srɔtoi yɛ wɔmaŋ lɛ akaŋshii srɔtoi amli, ni yɛ afi 1993 mli lɛ, mibatsɔ Brazil tae kwon do nɔlɔi lɛ ateŋ mɔ ni he esa fe fɛɛ. Mishwe akɛ mikɛ mihe aaawo majimaji ateŋ akaŋshii amli. Shi akɛni miweku lɛ ji ohiafoi hewɔ lɛ, amɛnáaa shika kɛwo mi gbɛ kɛya maŋsɛɛ.

Mihiɛnɔkamɔ ji akɛ, akɛ tae kwon do baafata Olympic akaŋshii lɛ he gbi ko, ni enɛ ba mli nakai hu. Mishwe akɛ mashi akaŋ maha Brazil yɛ Olympic Akaŋshii lɛ mli, no hewɔ lɛ, mikase tae kwon do lɛ waa ni miná mɛi ni kɛ shika fi misɛɛ ni minyɛ miyashi akaŋ yɛ France, Vietnam, South Korea, kɛ Japan, kɛ agbɛnɛ hu yɛ Amerika Wuoyigbɛ Akaŋshii lɛ amli. Oti kroko ni mikɛ ma mihiɛ ji ni mashi akaŋ yɛ Pan Amerika Akaŋshii lɛ mli, no hewɔ lɛ, mibɔ mɔdɛŋ waa aahu akɛ, ahala mi kɛfata mɛi enyɔ krokomɛi ahe akɛ wɔyashi akaŋ wɔha wɔmaŋ lɛ yɛ Pan Amerika Akaŋshii lɛ mli, yɛ Santo Domingo yɛ Dominican Republic, yɛ afi 2003 mli.

BƆ NI BIBLIA LƐ TSAKE MI: Yɛ afi 2001 mli lɛ, Yehowa Odasefoi basara mi kɛ oblanyo ko ni ji mijɔle lɛ, ni amɛkɛ wɔ bɔi Biblia lɛ kasemɔ. Shishijee lɛ, minyaaa he tsɔ. Be fɛɛ be ni amɛbaaba lɛ etɔ mi fe bɔ ni manyɛ mikɛ mijwɛŋmɔ ama nikasemɔ lɛ nɔ, ni bei pii lɛ, miwɔɔ beni nikasemɔ lɛ yaa nɔ lɛ. Fɛɛ sɛɛ lɛ, nɔ ni mikaseɔ lɛ ta mitsui he—enɛ bafee faŋŋ yɛ akaŋshii wulu ni nyiɛ sɛɛ ni mayashi lɛ mli.

Akɛni ahala mi kɛfata mɛi ni baayashi akaŋ yɛ Pan Amerika Akaŋshii lɛ mli lɛ he hewɔ lɛ, mɛi ni tsɔɔ wɔ tae kwon do lɛ ha miyashi akaŋ bibioo ko kɛtsɔ akaŋshii wulu lɛ hiɛ. Beni eshɛ minɔ akɛ manɔ lɛ, midamɔ shi gbuŋŋ yɛ saa lɛ nɔ, ni nɔ no ko nɔ ko tsiii mi akɛ mifee nɔ ko. Trukaa lɛ, mihɛle shi akɛ esaaa akɛ Kristofonyo kɛ mɛi nɔɔ—yɛ kpɔiaŋgbɔlemɔ akaŋshii amli po! Mikai Biblia mli famɔ akɛ “suɔmɔ onaanyo gbɔmɔ tamɔ bɔ ni osumɔɔ bo diɛŋtsɛ ohe lɛ.” (Mateo 19:19) Oya nɔŋŋ kɛkɛ ni mishi saa lɛ nɔ mitee. Mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ahiɛ fee amɛ yaa.

Beni miyashɛ shĩa lɛ, mita shi ni misusu nɔ ni mikɛ miwala baafee lɛ he. Mikɔ wolo bibioo ko ni Odasefoi lɛ fee ni tsɔɔ nɔ ni Nyɔŋmɔ taoɔ yɛ wɔdɛŋ. No mli mina ni atsɛ Lala 11:5 lɛ ni wieɔ Yehowa he akɛ: “Mɔ ni sumɔɔ yiwalɛ lɛ, esusuma nyɛ̃ɔ amɛ” lɛ yisɛɛ yɛ. Lalatsɛ lɛ wiemɔi nɛɛ ta mitsui he waa, ni no ha mikpɛ miyiŋ akɛ makpa tae kwon do nɔmɔ.

Mɛi ni tsɔɔ mi tae kwon do lɛ náaa he miishɛɛ. Amɛkɛɛ mi akɛ miji mɔ ni he esa fe fɛɛ yɛ wɔmaŋ lɛ mli, ni akɛ etsɛŋ kwraa ni mayashi akaŋ yɛ Olympic Akaŋshii lɛ mli, ni amɛfee enɛ koni amɛkɛtsake mijwɛŋmɔ. Shi miŋmɔ miyiŋ kpɔ momo.

Yɛ be nɛɛ mli lɛ, mi kɛ mijɔle lɛ ebote gbalashihilɛ mli momo. No mli lɛ, ekɛ Odasefoi lɛ ebɔi shiɛmɔ yaa. Be fɛɛ be ni ebaaba shĩa lɛ ená miishɛɛ, ni ebagbaa mi nibii fɛɛ ni ekɛ mɛi eyagba lɛ. Mile akɛ kɛ́ mi hu miitao maná hegbɛ ni tamɔ nɛkɛ lɛ, esa akɛ mafee tsakemɔi yɛ mishihilɛ mli. Mikɛ mitsutsu jamɔ lɛ fo tako mli, ni sɛɛ mli lɛ mibatsɔ Odasefonyo ni abaptisi lɛ.

BƆ NI MINÁ HE SƐƐ: Mi kɛ miwu fɛɛ yɛ miishɛɛ waa ni wɔfee ekome ejaakɛ wɔbɔɔ mɔdɛŋ ni wɔkɛ Biblia mli shishitoo mlai atsu nii yɛ wɔgbalashihilɛ lɛ mli. Mikɛ miishɛɛ yeɔ ebuaa lɛ koni enyɛ eye ebua kɛkwɛ asafo ni wɔyɔɔ mli lɛ nɔ. Kulɛ manyɛ mamia mihiɛ ni maná gold medal jweremɔnɔ, ni mafee gbɛi hu. Shi mina akɛ nɔ ko nɔ ko bɛ ni abaanyɛ aná yɛ jeŋ fɔŋ nɛɛ mli ni abaanyɛ akɛto Yehowa Nyɔŋmɔ ni aaasɔmɔ lɛ lɛ he.

“Mitsɛ ejieee enine yɛ mihe.”—INGO ZIMMERMANN

AFII NI EYE: 44

MAŊ NƆ NI EJƐ: GERMANY

MƆ NI EJI TSUTSU: JOO KƐ SHWƐMƆHE BULƆ

MITSUTSU SHIHILƐ: Afɔ mi yɛ Gelsenkirchen maŋ ko ni atsaa ŋai yɛ mli lɛ mli, ni mifɔlɔi lɛ bɛ jamɔ kome mli. Mitsɛ ji Yehowa Odasefonyo. Ebɔ mɔdɛŋ akɛ ekɛ ejamɔŋ hemɔkɛyelii lɛ baatsɔse mi kɛ minyɛmi nuu, kɛ minyɛmimɛi yei enyɔ lɛ, shi mimami teɔ shi ewoɔ lɛ. Mipapa kɛ ŋmɛlɛtswai nyɔŋma loo nɔ ni fe nakai tsuɔ nii daa gbi akɛ tsɔne kudɔlɔ. Bei pii lɛ, ejeɔ nitsumɔ shishi maŋkɛ ŋmɛji enyɔ loo ŋmɛji etɛ. Kɛlɛ, ebɔɔ mɔdɛŋ be fɛɛ be akɛ ekɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ baatsɔse wɔ. Shi nɔ ni efee lɛ fɛɛ tsiii mi kpu.

Beni miye afii 15 lɛ, asafoŋ kpeei ni mipapa haa wɔyaa lɛ baje mitsine, ni mikpa yaa. Afi kome sɛɛ lɛ, miyadɔmɔ atswɛrɛnɔmɔ kuu ko. Yɛ afii enyɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, miba mijeŋ bɔ ni ha mipapa werɛ ho ehe fe nine. Beni miye afii 18 lɛ, mishi shĩa.

No mli lɛ, misumɔɔ kpɔiaŋgbɔlemɔ waa, ni yɛ otsi kome mli lɛ miyagbɔleɔ mikpɔiaŋ aaafee shii ekpaa—klɛŋklɛŋ lɛ, miyakaseɔ atswɛrɛnɔmɔ, kɛkɛ lɛ no sɛɛ lɛ miyawo matso. Yɛ otsii lɛ anaagbee lɛ, mikɛ minanemɛi lɛ fɔɔ joo kɛ shwɛmɔhei yaa. Be ko lɛ, mikɛ mɔ ko ni tamɔ awuiyelɔ ni ba shwɛmɔhe lɛ loo atswɛrɛ mli, ni mifee lɛ butuu. Shwɛmɔhe lɛ nɔtsɛ lɛ na nɔ ni tee nɔ lɛ, ni amrɔ nɔŋŋ lɛ ekɛfɔ̃ mihiɛ akɛ ebaasumɔ ni ehe mi akɛ bulɔ yɛ shwɛmɔhe lɛ. Nyɔmɔwoo lɛ hi, no hewɔ lɛ mikpɛlɛ nɔ.

Yɛ otsi naagbee fɛɛ otsi naagbee lɛ, midamɔɔ shwɛmɔhe lɛ shinaa lɛ naa ni mitsɔɔ mɔ ni sa akɛ eba mli kɛ mɔ ni esaaa akɛ ebaa mli. Mɛi aaafee 1,000 baa shwɛmɔhe lɛ, ni enɛ haaa maná dekã kwraa. Mɛi fɔɔ nɔmɔ waa yɛ shwɛmɔhe lɛ. Mɛi kɛ tu kɛ tɔ koi wo mihe gbeyei akɛ amɛbaagbe mi. Mɛi ni miŋmɛɛɛ amɛ gbɛ ni amɛbote shwɛmɔhe lɛ loo mɛi ni mishwie kɛje kpo lɛ ateŋ mɛi komɛi yamɛɔ yɛ agbo lɛ naa koni amɛtsɔɔ mi nɔ ko naa. No mli lɛ, miye afii 20 ni misusu akɛ mɔ ko nyɛɛɛ mi. Shi yɛ anɔkwale mli lɛ, asomoaŋ mije miŋɛlɛ nɔ—mihiɛ yɛ laŋlaŋ, miwoɔ mihe nɔ, ni mibuuu saa.

BƆ NI BIBLIA LƐ TSAKE MI: Mitsɛ ejieee enine yɛ mihe. Eto gbɛjianɔ koni minine ashɛ Buu-Mɔɔ Awake! woji tɛtrɛbii * lɛ anɔ yɛ he ni miyɔɔ lɛ. Mitĩa woji nɛɛ anaa yɛ mitsu lɛ mli ni mikaneee. Kɛkɛ ni be ko lɛ, mito miyiŋ akɛ makwɛ ekomɛi amli. Saji ni mikane ni kɔɔ bɔ ni abaakpata maŋkwramɔŋ, shika, kɛ jamɔŋ gbɛjianɔtoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ ahiɛ lɛ he lɛ ta mitsui he, ni no ha mitswa minyɛmi yoo lɛ. Ekɛ ewu fɛɛ ji Yehowa Odasefoi. Amɛkɛɛ mi akɛ amɛkɛ mi baakase Biblia lɛ, ni mikpɛlɛ nɔ.

Shishitoo mla ni yɔɔ Galatabii 6:7 lɛ tsirɛ mi koni mafee tsakemɔi yɛ mishihilɛ mli. Niiashikpamɔ eha mina akɛ nɔ fɛɛ nɔ ni mafee, loo mawie, loo yiŋ fɛɛ yiŋ ni makpɛ ŋmɛnɛ lɛ baasa mishihilɛ he wɔsɛɛ. Wiemɔi ni yɔɔ Yesaia 1:18 lɛ hu wo mi hewalɛ waa, jɛmɛ kɛɔ akɛ: “Yehowa kɛɛ: Nyɛbaa ko ni wɔbatao naa! Kɛ nyɛhe eshai lɛ tsuɔ tamɔ lá po, amɛaayɛ tamɔ snoo.” Beni akɛ mi bɔi nikasemɔ lɛ, nakai ŋmalɛ lɛ ye ebua mi waa koni mikanu he akɛ mihe bɛ sɛɛnamɔ loo akɛ minyɛŋ maku misɛɛ kɛya Yehowa ŋɔɔ.

Yɛ nyɔji ekpaa mli lɛ, mifee tsakemɔi kpelei yɛ mishihilɛ mli, shi etɔ mi waa dani minyɛ mifee tsakemɔi nɛɛ. Ebabi ni mashi he ni mɛi baa jeŋba sha yɛ nɛɛ ni mikɛ minanemɛi fɔji lɛ afo tako mli. No hewɔ lɛ, mibɔi minanemɛi lɛ kɛɛmɔ akɛ miikase Biblia lɛ, ni migba amɛ nɔ ni mikaseɔ lɛ. Amɛtsi amɛhe kɛjɛ mihe ni amɛbɔi mi tsɛmɔ akɛ osɔfo. Minyɛmi yoo lɛ ye ebua mi ni miná nitsumɔ kroko ni hi jogbaŋŋ.

Mibɔi kpeei hu yaa yɛ Maŋtsɛyeli Asa ni minyɛmi yoo lɛ kɛ ewu lɛ yaa kpeei yɛ lɛ nɔ, eyɛ mli akɛ jɛmɛ kɛ he ni miyɔɔ lɛ teŋ jɛkɛmɔ ji kilomitai 30 moŋ. Maŋtsɛyeli Asa ko bɛŋkɛ mishĩa lɛ kpaakpa moŋ, shi mishe gbeyei akɛ kɛ́ mitee jɛmɛ lɛ, mikɛ mɛi komɛi ni le mi kɛjɛ migbekɛbiiashi baakpe. Agbɛnɛ hu, mishe gbeyei akɛ maya shĩa kɛ shĩa shiɛmɔ yɛ he ni miyɔɔ lɛ. Te mafee tɛŋŋ kɛ́ mikɛ mɔ ko ni nyɛsɛɛ nɛɛ mishwie lɛ kɛjɛ shwɛmɔhe lɛ loo mɔ ko ni miha lɛ tsofai fɔji kpe? Shi nɔ ko ni mikase kɛjɛ mikpɔiaŋgbɔlemɔi lɛ amli lɛ ye ebua mi—kpɔiaŋgbɔlemɔ mli nifeemɔi ni wa fe fɛɛ lɛ nɔŋŋ ji nɔ ni yeɔ ebuaa mɔ fe fɛɛ. No hewɔ lɛ, beni mibatsɔ mɔ ni sa akɛ eyaa shiɛmɔ lɛ, mikɛ mihe wo mli jogbaŋŋ.

Miyɛ naagba kroko hu ni esa akɛ matsu he nii—misumɔɔɔ nikanemɔ loo nikasemɔ. Shi mile akɛ kɛ́ miitao ni mihemɔkɛyeli lɛ mli awa lɛ, belɛ esa akɛ matsɔse mihe koni manyɛ mabɔ mɔdɛŋ waa kɛkase Biblia mli anɔkwalei lɛ. Taakɛ eji yɛ matsowomɔ gbɛfaŋ lɛ, mina akɛ kɛ́ ootao ni ohe awa yɛ mumɔŋ lɛ, ebaabi ni obɔ mɔdɛŋ waa.

BƆ NI MINÁ HE SƐƐ: Miyɛ wala mli lolo. Esa akɛ makwɛ jogbaŋŋ be fɛɛ be koni mikaŋmɛɛ mihe miha migbɔjɔmɔi lɛ. Shi amrɔ nɛɛ, miná ŋa ni baa ejeŋ jogbaŋŋ akɛ Kristofonyo, ni mi kɛ lɛ fɛɛ yɛ miishɛɛ pam yɛ wɔweku lɛ mli. Miyɛ nanemɛi kpakpai ni ji Yehowa Odasefoi ni manyɛ mamu mafɔ̃ amɛnɔ kwraa. Mitsɛ gbo afii enumɔ ni eho nɛ, shi dani ebaagbo lɛ, emii shɛ ehe waa akɛ enine eshɛ ebi lɛ nɔ ekoŋŋ.—w10-E 11/1.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 34 Yehowa Odasefoi ji mɛi ni fee.