Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

SANEYITSO LƐ MLITSƆƆMƆ | ANI SƐƐNAMƆ KO YƐ HE AKƐ ABAASƆLE?

Mɛni Hewɔ Mɛi Sɔleɔ?

Mɛni Hewɔ Mɛi Sɔleɔ?

“Kulɛ miji mɔ ko ni shwɛɔ asɔ waa. No mli lɛ misɔleɔ koni maye asɔ lɛ. Shi ebaaa nɔ kɔkɔɔkɔ.”—Samuel, * Kenya.

“Yɛ skul lɛ, nɔ ni nɔŋŋ ni wɔfeɔ ji ní wɔkɛɛ sɔlemɔi ni atsɔɔ wɔ ni wɔkpe wɔwo wɔyitsoŋ lɛ.”—Teresa, Philippines.

“Misɔleɔ kɛ́ mikɛ naagbai miikpe. Misɔleɔ koni akɛ mihe eshai ake mi ní mahi shi akɛ Kristofonyo kpakpa.”—Magdalene, Ghana.

Nɔ ni Samuel, Teresa, kɛ Magdalene wie lɛ hãa wɔnaa akɛ mɛi sɔleɔ yɛ yiŋtoi pii ahewɔ, shi yiŋtoi lɛ ekomɛi hi fe ekomɛi. Mɛi komɛi sɔleɔ kɛjɛɔ amɛtsui mli; mɛi komɛi hu asɔlemɔi lɛ, henumɔi ko kwraa bɛ mli. Kɛ̃lɛ, ekɔɔɔ he eko kɛji mɛi sɔleɔ koni amɛye kunim yɛ skul kaa mli, loo amɛsɔleɔ koni akaŋshii kuu ni amɛfiɔ sɛɛ lɛ aye kunim, loo koni amɛkɛbi Nyɔŋmɔ gbɛtsɔɔmɔ yɛ amɛweku lɛ mli, loo yɛ yiŋtoi krokomɛi babaoo ahewɔ lɛ, mɛi akpekpei ohai abɔ nuɔ he akɛ esa akɛ amɛsɔle. Anɔkwa, niiamlitaomɔ ko ni afee lɛ tsɔɔ akɛ, mɛi komɛi ni bɛ jamɔ pɔtɛɛ ko mli lɛ po sɔleɔ be fɛɛ be.

Ani osɔleɔ? Kɛ́ nakai lɛ, mɛni he osɔleɔ yɛ? Kɛji oji mɔ ko ni fɔɔ sɔlemɔ jio, ofɔɔɔ sɔlemɔ jio lɛ, ekolɛ obaabi ohe akɛ: ‘Ani ehe miihia kwraa ni asɔle? Ani mɔ ko boɔ toi?’ Woloŋmalɔ ko tsɔɔ esusumɔ yɛ sɔlemɔ he akɛ, sɔlemɔ ji ‘gbɛ ko ni atsɔɔ nɔ atsaa mɔ.’ Onukpai komɛi ni kwɛɔ helatsamɔ mli saji anɔ lɛ hu hiɛ susumɔ ni tamɔ nakai nɔŋŋ, ni amɛkɛɔ akɛ sɔlemɔ ji “helatsamɔ mli gbɛ kroko.” Ani mɛi ni sɔleɔ lɛ miifee nɔ ko ni shishinumɔ bɛ he, loo kɛ hoo lɛ, koni amɛná tsamɔ ko kɛjɛ mli kɛkɛ?

Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, Biblia lɛ hãa wɔnaa akɛ, sɔlemɔ tsɔɔ babaoo fe tsamɔ ko kɛkɛ ni aaaná kɛjɛ mli. Ekɛɔ wɔ akɛ, kɛ́ atsɔ gbɛ kpakpa nɔ asɔle, ni asɔle yɛ nibii ni sa he lɛ, mɔ ko boɔ toi. Ani eji anɔkwale? Hã wɔkwɛ.

^ kk. 3 Atsake gbɛ́i lɛ ekomɛi.