Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

YITSO 9

‘Nyɛyaa Ni Nyɛyafea Kaselɔi’

Mɛni okwaafonyo baanyɛ afee kɛ́ eŋmɔshi nii lɛ ba babaoo fe bɔ ni ekome too ebaanyɛ ekpa lɛ?

‘Nyɛyaa Ni Nyɛyafea Kaselɔi’

1-3. (a) Mɛni okwaafonyo ko fee beni eŋmɔshi nii lɛ ba babaoo fe bɔ ni ekome too ebaanyɛ ekpa lɛ? (b) Mɛɛ naagba Yesu kɛkpe yɛ March loo April, afi 33 Ŋ.B. lɛ, ni te etsu he nii eha tɛŋŋ?

 OKWAAFONYO ko kɛ naagba wulu ko kpe. Yɛ nyɔji komɛi ni tsɔ hiɛ lɛ amli lɛ, ehũ ŋmɔ, ni edu nii. Ehiɛ dumɔwui lɛ asaramɔ aahu kɛyashi ena akɛ amɛkwɛ̃kwɛ̃i, ni beni dumɔ nii lɛ dara lɛ, emii shɛ ehe waa. Amrɔ nɛɛ edeŋmegbomɔ lɛ efeko yaka, ejaakɛ nikpamɔ be eshɛ. Shi enaagba lɛ nɛ: Eŋmɔshi nii lɛ eba babaoo fe bɔ ni ekome too ebaanyɛ ekpa. Bɔni afee ni enyɛ etsu naagba nɛɛ he nii lɛ, ena akɛ nilee yɛ mli akɛ ebɔ mɛi apaa ni amɛyakpa eŋmɔshi nii lɛ amɛha lɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, be fioo pɛ yɔɔ kɛha eŋmɔshi nii lɛ akpamɔ.

2 Beni atee Yesu shi yɛ March loo April, afi 33 Ŋ.B. lɛ, ekɛ naagba ni tamɔ nɛkɛ kpe. Beni etsuɔ esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, edu anɔkwale dumɔwui. Amrɔ nɛɛ nikpamɔ be eshɛ, ni ŋmɔshi nii lɛ eba babaoo. Esa akɛ abua mɛi babaoo ni boɔ wiemɔ lɛ toi lɛ anaa ni afee amɛ kaselɔi. (Yohane 4:35-38) Te Yesu tsu naagba nɛɛ he nii eha tɛŋŋ? Beni eshwɛ fioo ni Yesu baakwɔ kɛya ŋwɛi lɛ, efã ekaselɔi lɛ yɛ gɔŋ ko ni yɔɔ Galilea lɛ nɔ koni amɛyatao nitsulɔi babaoo, ekɛɛ amɛ akɛ: “No hewɔ lɛ nyɛyaa ni nyɛyafea jeŋmaji fɛɛ mikaselɔi, nyɛbaptisia amɛ . . . , ni nyɛtsɔɔ amɛ ni amɛye nii fiaa ni mikɛɛ nyɛ lɛ nɔ.”​—Mateo 28:19, 20.

3 Nakai fãmɔ lɛ he nitsumɔ ji nɔ̃ titri ni feɔ mɔ anɔkwa Kristo sɛɛnyiɛlɔ. Belɛ, nyɛhaa wɔpɛia sanebimɔi etɛ nɛɛ amli wɔkwɛa. Mɛni hewɔ Yesu fã ni ayatao nitsulɔi babaoo lɛ? Mɛɛ gbɛ nɔ etsɔse ekaselɔi lɛ koni amɛnyɛ amɛtao mɛi nɛɛ? Mɛɛ gbɛ nɔ fãmɔ nɛɛ kɔɔ wɔhe?

Nɔ Hewɔ ni Nitsulɔi Babaoo Ahe Hiaa

4, 5. Mɛni hewɔ Yesu egbeŋ nitsumɔ ni eje shishi lɛ naa lɛ, ni namɛi esa akɛ amɛtsu nitsumɔ lɛ beni eku esɛɛ etee ŋwɛi lɛ?

4 Beni Yesu je esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ shishi yɛ afi 29 Ŋ.B. lɛ, ele akɛ eeje nitsumɔ ko ni jeee lɛ ebaagbe naa lɛ shishi. Akɛni etsɛŋ ni ebaashi shikpɔŋ lɛ nɔ kɛya hewɔ lɛ, hei fioo pɛ ebaanyɛ eshiɛ Maŋtsɛyeli shɛɛ sane lɛ yɛ, ni mɛi fioo pɛ ebaanyɛ eshiɛ etsɔɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, eshiɛ etsɔɔ Yudafoi lɛ kɛ mɛi ni etsake kɛba Yudafoi ajamɔ mli lɛ, ni ji “Israel we tooi ni elaaje lɛ” titri. (Mateo 15:24) Shi “tooi ni elaaje” nɛɛ egbɛ eshwã Israel shikpɔŋ ni dalɛ shɛɔ kilomitai akpei abɔ kɛbɔle lɛ fɛɛ nɔ. Kɛfata he lɛ, esa akɛ beni yi aaawula shi lɛ, ashiɛ sanekpakpa lɛ yɛ mfonirifeemɔŋ abɔɔ ni eshwɛ yɛ je lɛŋ lɛ mli fɛɛ.​—Mateo 13:38; 24:14.

5 Yesu yɔse akɛ nitsumɔi babaoo yɛ ni abaatsu yɛ egbele sɛɛ. Ekɛɛ ebɔfoi 11 lɛ akɛ: “Lɛɛlɛŋ, lɛɛlɛŋ, miikɛɛ nyɛ akɛ: Mɔ ni heɔ minɔ yeɔ lɛ, nitsumɔi ni mitsuɔ lɛ, lɛ hu eeetsu, ni eeetsu nii ni fe nomɛi tete, ejaakɛ miiya tsɛ lɛ ŋɔɔ.” (Yohane 14:12) Akɛni no mli lɛ Bi lɛ miiku esɛɛ kɛya ŋwɛi hewɔ lɛ, esa akɛ esɛɛnyiɛlɔi​—ebɔfoi lɛ, kɛ agbɛnɛ hu kaselɔi fɛɛ ni abaaná wɔsɛɛ​—lɛ aya nɔ ashiɛ, ni amɛtsɔɔ nii. (Yohane 17:20) Yesu jɛ heshibaa mli ekpɛlɛ nɔ akɛ amɛbaatsu nitsumɔi “ni fe” enɔ lɛ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Yɛ gbɛi etɛ anɔ.

6, 7. (a) Mɛɛ gbɛi anɔ Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ baatsu nitsumɔi ni fe enɔ̃ lɛ? (b) Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔtsɔɔ akɛ hekɛnɔfɔɔ ni Yesu ná yɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ amli lɛ efeko efolo?

6 Klɛŋklɛŋ lɛ, Yesu sɛɛnyiɛlɔi baashiɛ yɛ shikpɔji babaoo anɔ. Ŋmɛnɛ lɛ, amɛye odase kɛshɛ shikpɔŋ lɛ naagbeehei lɛ fɛɛ, ni enɛ da kwraa fe shikpɔŋkuku ni Yesu diɛŋtsɛ shiɛ yɛ nɔ lɛ. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, amɛbaashiɛ amɛtsɔɔ mɛi babaoo. Etsɛɛɛ ni kaselɔi akuu fioo ni Yesu shi yɛ esɛɛ lɛ ayifalɛ yashɛ akpei abɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 2:41; 4:4) Amrɔ nɛɛ amɛyifalɛ shɛɔ akpekpei abɔ, ni abaptisiɔ mɛi hei akpei ohai abɔ daa afi. Nɔ ni ji etɛ lɛ, amɛbaashiɛ be kplaŋŋ​—kɛbashi wɔgbii nɛɛ amli, aaafee afii 2,000 beni Yesu kɛ afii etɛ kɛ fã etsu esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ egbe naa sɛɛ lɛ.

7 Beni Yesu wie akɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ baatsu “nii ni fe nomɛi tete” lɛ, no mli lɛ, eetsɔɔ akɛ eyɛ hekɛnɔfɔɔ yɛ amɛmli. No mli lɛ, ekɛ nitsumɔ ko ni he hiaa lɛ waa lɛ miiwo amɛdɛŋ, ni no ji “Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ” ní amɛbaashiɛ ni amɛtsɔɔ mɛi ehe nii lɛ. (Luka 4:43) Eyɛ hekɛnɔfɔɔ yɛ amɛmli akɛ amɛbaatsu nitsumɔ lɛ jogbaŋŋ. Mɛni enɛ tsɔɔ kɛha wɔ ŋmɛnɛ? Kɛ́ wɔkɛ hiɛdɔɔ kɛ wɔtsui muu fɛɛ tsu sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ, wɔtsɔɔ akɛ hekɛnɔfɔɔ ni Yesu ná yɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ amli lɛ efeko efolo. Ani enɛ jeee hegbɛ ni nɔ bɛ?​—Luka 13:24.

Atsɔse Amɛ Koni Amɛye Odase

Suɔmɔ tsirɛɔ wɔ koni wɔshiɛ wɔha mɛi yɛ he fɛɛ he ni wɔbaana amɛ yɛ

8, 9. Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ Yesu fee yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli, ni te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkase enɔkwɛmɔnɔ lɛ?

8 Yesu tsɔse ekaselɔi lɛ jogbaŋŋ kɛha sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, efee nɔkwɛmɔnɔ ni hi kɛwula shi eha amɛ. (Luka 6:40) Yɛ yitso ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, wɔsusu bɔ ni Yesu bu sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ eha lɛ he. Agbɛnɛ, susumɔ kaselɔi ni kɛ Yesu nyiɛ kɛtee kɛba yɛ eshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ ahe okwɛ. Amɛna akɛ eshiɛɔ yɛ he fɛɛ he ni ebaana gbɔmɛi yɛ​—yɛ kpaakpoi anaa kɛ gɔji anɔ, yɛ maji kɛ jaji anɔ, kɛ agbɛnɛ hu, yɛ mɛi ashĩai amli. (Mateo 5:1, 2; Luka 5:1-3; 8:1; 19:5, 6) Amɛna akɛ etsuɔ nii waa, eteɔ shi mra ni etsuɔ nii aahu kɛyashiɔ jenamɔ yi waa. Ebuuu sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ akɛ nɔ ko ni ja ená dekã dani ebaatsu! (Luka 21:37, 38; Yohane 5:17) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, ekaselɔi lɛ na akɛ suɔmɔ ni mli wa ni eyɔɔ kɛha gbɔmɛi lɛ ji nɔ ni tsirɛɔ lɛ. Eeenyɛ efee akɛ amɛna yɛ ehiɛ akɛ emusuŋ tsɔɔ lɛ kɛjɛɔ etsui mli tɔ̃ɔ. (Marko 6:34) Kɛ́ okwɛ lɛ, te Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ ná ekaselɔi lɛ anɔ hewalɛ eha tɛŋŋ? Kɛ́ ofata ekaselɔi lɛ ahe kulɛ, te ebaaná onɔ hewalɛ eha tɛŋŋ?

9 Ákɛ Kristo sɛɛnyiɛlɔi lɛ, wɔkaseɔ nɔkwɛmɔnɔ ni efee yɛ esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ. No hewɔ lɛ, wɔŋɔɔ hegbɛ fɛɛ hegbɛ ni wɔnáa lɛ kɛyeɔ “odase” faŋŋ. (Bɔfoi lɛ Asaji 10:42) Taakɛ Yesu fee lɛ, wɔyaa mɛi aŋɔɔ yɛ amɛshĩai amli. (Bɔfoi lɛ Asaji 5:42) Wɔtsakeɔ wɔgbɛjianɔtoi amli, kɛ́ ehe bahia ni wɔfee nakai, koni wɔnyɛ wɔya mɛi lɛ aŋɔɔ yɛ bei ni amɛkɛhiɔ shĩa lɛ amli. Agbɛnɛ hu, wɔyaa hei ni mɛi pii yɔɔ lɛ​—gbɛjegbɛi ahe, shwɛmɔhei, shwapoi anaa, kɛ nitsumɔhei​—ni wɔyataoɔ mɛi, ni wɔtsɔɔ ŋaa gbɛ nɔ wɔshiɛɔ wɔhaa amɛ. Akɛni wɔbuɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ akɛ ehe hiaa waa hewɔ lɛ, wɔyaa nɔ “wɔgboɔ deŋme ni wɔpleɔ wɔhiɛ.” (1 Timoteo 4:10, Ga Biblia hee) Suɔmɔ ni mli kwɔ ni wɔyɔɔ kɛha mɛi krokomɛi lɛ tsirɛɔ wɔ koni wɔŋɔ hegbɛ fɛɛ hegbɛ ni wɔɔna lɛ kɛshiɛ be fɛɛ be yɛ he fɛɛ he ni wɔbaana mɛi yɛ.​—1 Tesalonikabii 2:8.

“Mɛi nyɔŋmai-kpawo lɛ ku amɛsɛɛ amɛba kɛ miishɛɛ”

10-12. Mɛɛ nibii ni he hiaa waa Yesu tsɔɔ ekaselɔi lɛ dani etsu amɛ akɛ amɛyashiɛ lɛ?

10 Gbɛ kroko ni Yesu tsɔ nɔ etsɔse ekaselɔi lɛ ji, ekɛ gbɛtsɔɔmɔ ni mli kã shi faŋŋ ha amɛ. Dani Yesu baatsu ebɔfoi 12 lɛ, kɛ sɛɛ mli lɛ, kaselɔi 70 lɛ ni amɛyashiɛ lɛ, ekɛ amɛfee kpeei ko, ni ekɛ gbɛtsɔɔmɔ ha amɛ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he. (Mateo 10:1-15; Luka 10:1-12) Nɛkɛ tsɔsemɔ nɛɛ wo yibii kpakpai, ejaakɛ Luka 10:17 lɛ bɔ amaniɛ akɛ: “Mɛi nyɔŋmai-kpawo lɛ ku amɛsɛɛ amɛba kɛ miishɛɛ.” Nyɛhaa wɔsusua nibii enyɔ ni he hiaa waa ni Yesu tsɔɔ amɛ lɛ ahe wɔkwɛa, ni wɔkai akɛ beni Yesu wieɔ lɛ, no mli lɛ Yudafoi akusumii ni yɔɔ Biblia beaŋ lɛ ji nɔ ni yɔɔ ejwɛŋmɔŋ.

11 Yesu tsɔɔ ekaselɔi lɛ ni amɛkɛ amɛhiɛ afɔ̃ Yehowa nɔ. Ekɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛkataoa shika loo jwiɛtɛi loo akɔɔble nyɛwoa nyɛhɛfĩinii amli; asaŋ nyɛkataoa gbɛfãa kotoku, loo flakai enyɔ, loo tokotai, loo tso tete; shi nitsulɔ lɛ eŋmaa sa lɛ.” (Mateo 10:9, 10) No mli lɛ, gbɛfalɔi fɔɔ hɛfĩinii ni akɛ shika woɔ mli, gbɛfãa kotoku ni akɛ niyenii woɔ mli hiɛmɔ kɛ́ amɛmiifã gbɛ, ni amɛkɔɔ tokota kome amɛfataa nɔ ni amɛwo lɛ he. a Beni Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ amɛkahao amɛhe yɛ nibii ni tamɔ enɛɛmɛi ahe lɛ, no mli lɛ, yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, nɔ ni ekɛɔ amɛ lɛ ji akɛ: “Nyɛkɛ nyɛhiɛ afɔ̃a Yehowa nɔ kwraa, ni eeeha nyɛ nyɛhiamɔ nii.” Yehowa baaha amɛ amɛhiamɔ nii kɛtsɔ mɛi ni kpɛlɛɔ sanekpakpa lɛ nɔ lɛ ni eeetsirɛ amɛ koni amɛfee amɛ gbɔ lɛ nɔ, taakɛ gbɔfeemɔ ji Israelbii lɛ asu lɛ.​—Luka 22:35.

12 Agbɛnɛ hu, Yesu tsɔɔ ekaselɔi lɛ koni amɛkaha nibii ni he ehiaaa miigbala amɛjwɛŋmɔ. Ekɛɛ akɛ: “Nyɛkaŋaa mɔ ko yɛ gbɛ lɛ nɔ.” (Luka 10:4) Ani enɛ tsɔɔ akɛ Yesu miikɛɛ amɛ ni amɛkatse amɛhiɛ amɛha mɛi? Dabi kwraa. Yɛ Biblia beaŋ lɛ, bei pii lɛ ŋamɔ biɔ babaoo fe hɛloo kɛkɛ ni akɛɔ. Yɛ mɛi ni hi shi yɛ Biblia beaŋ lɛ akusum naa lɛ, ŋamɔi biɔ nibii babaoo kɛ sanegbaa kakadaŋŋ. Biblia he nilelɔ ko wie akɛ: “Kɛ́ Bokagbɛbii miiŋa mɛi lɛ, amɛmaaa amɛhiɛ shi fioo, loo amɛkpaaa amɛnine mli kɛfeee nakai, taakɛ wɔ mɛi ni wɔyɔɔ Anaigbɛ lɛ fɔɔ feemɔ lɛ, shi moŋ amɛŋaa mɛi kɛ fuamɔi srɔtoi, shikotomɔi, kɛ shikamɔi po. Enɛɛmɛi fɛɛ heɔ be babaoo.” Beni Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ amɛkɛ amɛhe akawo amɛkusum naa ŋamɔi lɛ amli lɛ, no mli lɛ yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, nɔ ni etaoɔ ekɛɛ lɛ ji akɛ: “Esa akɛ nyɛkɛ nyɛbe atsu nii jogbaŋŋ, ejaakɛ shɛɛ sane ni nyɛhiɛ lɛ he miihia waa.” b

13. Mɛɛ gbɛi anɔ wɔɔtsɔ wɔtsɔɔ akɛ wɔkɛ hiɛdɔɔ boɔ gbɛtsɔɔmɔi ni Yesu kɛha ekaselɔi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ atoi?

13 Wɔkɛ hiɛdɔɔ boɔ gbɛtsɔɔmɔi ni Yesu kɛha ekaselɔi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ atoi. Wɔkɛ wɔhiɛ fɔ̃ɔ Yehowa nɔ kwraa, beni wɔtsuɔ wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ. (Abɛi 3:5, 6) Wɔle akɛ kɛ́ ‘wɔtee nɔ wɔtao maŋtsɛyeli lɛ tsutsu’ lɛ, ebaaha wɔ wɔshihilɛ mli hiamɔ nii fɛɛ. (Mateo 6:33) Be fɛɛ Maŋtsɛyeli shiɛlɔi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ baanyɛ aye odase akɛ, yɛ shihilɛi ni mli wawai amli po lɛ, Yehowa nine efooo kuku. (Lala 37:25) Agbɛnɛ hu, wɔyɔseɔ akɛ esaaa akɛ wɔhaa nibii gbalaa wɔjwɛŋmɔ. Kɛ́ wɔkwɛɛɛ jogbaŋŋ lɛ, nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ baanyɛ aha wɔkpalaŋ yɛ gbɛ ni waaa nɔ. (Luka 21:34-36) Shi jeee be ni esa akɛ wɔha nibii agbala wɔjwɛŋmɔ kwraa nɛ. Akɛni mɛi awala yɛ oshara mli hewɔ lɛ, wɔshɛɛ sane lɛ he miihia waa. (Romabii 10:13-15) Kɛ́ wɔha bɔ ni wɔshɛɛ sane he hiaa lɛ kã wɔtsui nɔ jogbaŋŋ lɛ, wɔŋmɛŋ gbɛ ni je lɛŋ nibii ni gbalaa mɔ jwɛŋmɔ lɛ ahe wɔbe kɛ wɔnyɛmɔ ni kulɛ wɔbaanyɛ wɔkɛtsu sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ. Kaimɔ akɛ, be ni eshwɛ lɛ faaa dɔŋŋ, ni nikpamɔ lɛ fa.​—Mateo 9:37, 38.

Fãmɔ ni Kɔɔ Wɔhe

14. Mɛni tsɔɔ akɛ fãmɔ ni yɔɔ Mateo 28:18-20 lɛ kɔɔ Kristo sɛɛnyiɛlɔi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu ahe? (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ hu.)

14 Beni Yesu ni atee lɛ shi lɛ wie akɛ, ‘nyɛyaa ni nyɛyafea kaselɔi’ lɛ, no mli lɛ ekɛ gbɛnaa nii ni tsii miifɔ̃ esɛɛnyiɛlɔi lɛ anɔ. No mli lɛ, jeee ekaselɔi ni ekɛwie yɛ gɔŋ ko ni yɔɔ Galilea lɛ nɔ lɛ pɛ yɔɔ ejwɛŋmɔ mli. c Nitsumɔ ni efã akɛ atsu lɛ biɔ ni ashiɛ aha “jeŋmaji fɛɛ,” ni esa akɛ aya nɔ atsu nitsumɔ nɛɛ ‘kɛyashi je lɛ naagbee’ lɛ baaba. Ekã shi faŋŋ akɛ, fãmɔ nɛɛ kɔɔ Kristo sɛɛnyiɛlɔi fɛɛ, ni wɔ mɛi ni wɔyɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu fata he lɛ ahe. Nyɛhaa wɔsusua Yesu wiemɔi ni yɔɔ Mateo 28:18-20 lɛ he jogbaŋŋ wɔkwɛa.

15. Mɛni hewɔ nilee yɔɔ mli akɛ wɔbo Yesu fãmɔ akɛ wɔfee mɛi ekaselɔi lɛ toi lɛ?

15 Dani Yesu kɛ fãmɔ lɛ aaaha lɛ, ekɛɛ akɛ: “Aŋɔ hegbɛ fɛɛ aha mi yɛ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ nɔ.” (Kuku 18) Ani Yesu yɛ hegbɛ kpele ni tamɔ nɛkɛ lɛɛlɛŋ? Hɛɛ, anɔkwale shiishi ni! Lɛ ji bɔfonukpa ni ta bɔfoi akpei nyɔŋma toi akpei nyɔŋma lɛ anɔ. (1 Tesalonikabii 4:16; Kpojiemɔ 12:7) Ákɛ “asafo lɛ yitso” lɛ, eyɛ hegbɛ yɛ esɛɛnyiɛlɔi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ anɔ. (Efesobii 5:23) Kɛjɛ afi 1914 kɛbaa lɛ, eeye nɔ akɛ Mesia Maŋtsɛ yɛ ŋwɛi. (Kpojiemɔ 11:15) Eyɛ hegbɛ tete yɛ gbohii lɛ anɔ, ejaakɛ eyɛ hewalɛ ni ekɛaatee gbohii lɛ ashi. (Yohane 5:26-28) Hegbɛ kpele ni Yesu yɔɔ lɛ ni eha ale lɛ tsɔɔ akɛ, wiemɔi ni ewie kɛnyiɛ sɛɛ lɛ jeee ŋaawoo shi eji fãmɔ. Nilee yɛ mli akɛ wɔɔbo fãmɔ nɛɛ toi, ejaakɛ jeee lɛ diɛŋtsɛ eŋɔ hegbɛ ni tamɔ nɛkɛ lɛ eha ehe, shi moŋ Nyɔŋmɔ ni ŋɔ ha lɛ.​—1 Korintobii 15:27.

16. Mɛni Yesu fãa wɔ ni wɔfee beni ekɛɛ akɛ “nyɛyaa” lɛ, ni te wɔɔfee tɛŋŋ wɔtsu fãmɔ nɛɛ he nii lɛ?

16 Agbɛnɛ, Yesu je fãmɔ lɛ shishi kɛ wiemɔ nɛɛ: ‘Nyɛyaa.’ (Kuku 19) No hewɔ lɛ, eefã wɔ koni wɔ tsutsu wɔya mɛi aŋɔɔ ni wɔkɛ Maŋtsɛyeli shɛɛ sane lɛ ayaha amɛ. Wɔbaanyɛ wɔtsɔ gbɛi srɔtoi anɔ wɔtsu fãmɔ nɛɛ he nii. Shĩa kɛ shĩa shiɛmɔ lɛ ji gbɛ kome ni mɔɔ shi jogbaŋŋ ni wɔtsɔɔ nɔ wɔnine shɛɔ mɛi anɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 20:20) Agbɛnɛ hu, wɔtaoɔ hegbɛi ni wɔkɛye trukaa odase; wɔyɛ he miishɛɛ akɛ wɔɔŋɔ hegbɛ fɛɛ hegbɛ kɛshiɛ sanekpakpa lɛ wɔtsɔɔ mɛi yɛ he fɛɛ he ni sa be fɛɛ be. Wɔbaanyɛ wɔtsake gbɛi titri ni wɔtsɔɔ nɔ wɔshiɛɔ lɛ amli koni ekɔ mɛi ni yɔɔ hei ni wɔyɔɔ lɛ ahiamɔ nii kɛ amɛshihilɛi ahe. Shi nɔ kome ko yɛ ni tsakeee, no ji akɛ: ‘Wɔyaa’ ni wɔyataoɔ mɛi ni sa lɛ.​—Mateo 10:11.

17. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔtsɔɔ ‘wɔfeɔ kaselɔi’?

17 Enɛ sɛɛ lɛ, Yesu tsɔɔ yiŋtoo ni yɔɔ fãmɔ lɛ sɛɛ, akɛ, ‘nyɛyafea jeŋmaji fɛɛ mikaselɔi.’ (Kuku 19) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔtsɔɔ ‘wɔfeɔ kaselɔi’? Yɛ kukufoo mli lɛ, kaselɔ ji mɔ ko ni atsɔɔ lɛ nii. Shi kɛlɛ, kaselɔfeemɔ biɔ babaoo fe nilee kɛkɛ ni wɔɔtere wɔwo mɛi ayitseiaŋ. Kɛ́ wɔ kɛ mɛi ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ miikase Biblia lɛ, oti ni ma wɔhiɛ ji wɔye wɔbua amɛ ni amɛbatsɔmɔ Kristo sɛɛnyiɛlɔi. Wɔwieɔ Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ he yɛ nikasemɔ lɛ mli he fɛɛ he ni ehe baahia ni wɔfee nakai, bɔni afee ni mɛi ni wɔkɛkaseɔ nii lɛ anyɛ ana Yesu akɛ amɛ-Tsɔɔlɔ kɛ amɛ-Nɔkwɛmɔnɔ, ni amɛhi shi taakɛ ehi shi lɛ, ni amɛtsu nitsumɔ ni etsu lɛ.​—Yohane 13:15.

18. Mɛni hewɔ baptisimɔ ji nifeemɔ ni he hiaa fe fɛɛ yɛ kaselɔ ko shihilɛ mli lɛ?

18 Oti ko ni he hiaa waa yɛ fãmɔ lɛ mli lɛ jeɔ kpo yɛ wiemɔi nɛɛ amli, akɛ: ‘Nyɛbaptisia amɛ nyɛwoa Tsɛ lɛ kɛ Bi lɛ kɛ Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ gbɛi amli.’ (Kuku 19) Baptisimɔ ji nifeemɔ ni he hiaa fe fɛɛ yɛ kaselɔ ko shihilɛ mli, ejaakɛ eji ehenɔ ni ejɛ etsui muu fɛɛ mli ejɔɔ eha Nyɔŋmɔ lɛ he okadi ni sa jogbaŋŋ. No hewɔ lɛ, ehe miihia kɛha yiwalaheremɔ. (1 Petro 3:21) Hɛɛ, kɛ́ kaselɔ ni abaptisi lɛ lɛ tee nɔ efee bɔ fɛɛ bɔ ni eeenyɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli lɛ, ebaanyɛ ekpa gbɛ akɛ ebaaná naanɔ jɔɔmɔi yɛ jeŋ hee ni baaba lɛ mli. Ani oye obua mɔ ko ni ebatsɔ Kristo sɛɛnyiɛlɔ ni abaptisi lɛ pɛŋ? Nɔ ko nɔ ko bɛ ni baanyɛ aha mɔ aná miishɛɛ yɛ Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛŋ fe enɛ.​—3 Yohane 4.

19. Mɛni wɔtsɔɔ mɛi hei, ni mɛni hewɔ ni wɔbaanyɛ wɔya nɔ wɔtsɔɔ amɛ nii yɛ amɛbaptisimɔ sɛɛ po lɛ?

19 Yesu tsɔɔ fãmɔ lɛ mli fã ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli akɛ: ‘Nyɛtsɔa amɛ ni amɛye nii fiaa ni mikɛɛ nyɛ lɛ nɔ.’ (Kuku 20) Wɔtsɔɔ mɛi hei lɛ ni amɛye Yesu fãmɔ lɛ nɔ, ni nɔ ni fata fãmɔ nɛɛ he ji ni amɛsumɔ Nyɔŋmɔ, amɛsumɔ amɛnaanyo gbɔmɔ, ni amɛ hu amɛfee mɛi Yesu kaselɔi. (Mateo 22:37-39) Wɔyaa nɔ wɔtsɔɔ amɛ bɔ ni amɛbaafee amɛgbala Biblia mli anɔkwale lɛ mli amɛha mɛi, ni amɛfã amɛhemɔkɛyeli ni mli yaa nɔ ewaa fiofio lɛ he. Kɛ́ amɛbafee mɛi ni sa ni amɛbaanyɛ amɛkɛ amɛhe awo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, wɔhaa amɛfataa wɔhe kɛyaa, ni wɔtsɔɔ wɔwiemɔ kɛ nifeemɔ nɔ wɔhaa amɛnaa bɔ ni amɛaafee amɛtsu nitsumɔ nɛɛ yɛ gbɛ ni mɔɔ shi nɔ. Kaselɔi hei lɛ anitsɔɔmɔ lɛ baaa naagbee kɛ́ aná abaptisi amɛ. Ekolɛ ehe baahia ni aya nɔ atsɔɔ kaselɔi hei ni abaptisi amɛ lɛ anii koni amɛnyɛ amɛkpee naagbai anaa akɛ Kristo sɛɛnyiɛlɔi.​—Luka 9:23, 24.

“Mikɛ Nyɛ yɛ Daa”

20, 21. (a) Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔsheɔ gbeyei beni wɔtsuɔ Yesu fãmɔ lɛ he nii lɛ? (b) Mɛni hewɔ be nɛɛ jeee be ni ashashao shi kwraa lɛ, ni mɛni esa akɛ efee wɔfaishitswaa?

20 Yesu fãmɔ lɛ mli naagbee wiemɔi lɛ haa mɔ tsui nyɔɔ emli waa, ekɛɛ akɛ: “Naa, mi lɛ mikɛ nyɛ yɛ daa kɛyashi jeŋ naagbee lɛ.” (Mateo 28:20) Yesu le akɛ nitsumɔ nɛɛ ji nitsumɔ wulu diɛŋtsɛ. Ele hu akɛ, bei komɛi lɛ mɛi baate shi awo wɔ yɛ nitsumɔ nɛɛ tsumɔ mli. (Luka 21:12) Shi, esaaa akɛ wɔsheɔ gbeyei kwraa. Wɔ-Hiɛnyiɛlɔ lɛ kpaaa gbɛ akɛ wɔ kome too wɔtsu nitsumɔ nɛɛ ni mɔ ko yeee ebuaaa wɔ. Ani ejeee nɔ ni shɛjeɔ wɔmii akɛ wɔɔle akɛ, Mɔ ni aŋɔ “hegbɛ fɛɛ aha . . . yɛ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ nɔ” lɛ kɛ wɔ yɛ, ni eyeɔ ebuaa wɔ koni wɔtsu fãmɔ nɛɛ he nii?

21 Yesu wo ekaselɔi lɛ ashi akɛ ekɛ amɛ baahi shi ni ebaaye ebua amɛ yɛ amɛsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli kɛjɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli aahu “kɛyashi jeŋ naagbee lɛ.” Kɛyashi naagbee lɛ aaaba lɛ, esa akɛ wɔya nɔ ni wɔtsu fãmɔ ni Yesu kɛha lɛ he nii. Jeee be ni esa akɛ wɔshashao shi kwraa nɛ. Mumɔŋ nikpamɔ babaoo miiya nɔ! Aaabua mɛi babaoo ni boɔ wiemɔ lɛ toi lɛ anaa. Ákɛ Kristo sɛɛnyiɛlɔi lɛ, nyɛhaa wɔtswaa wɔfai shi akɛ wɔbaatsu nitsumɔ wulu ni akɛwo wɔdɛŋ nɛɛ he nii. Nyɛhaa wɔkɛ wɔbe, wɔnyɛmɔ kɛ nibii fɛɛ ni wɔyɔɔ lɛ atsua fãmɔ ni Kristo kɛha lɛ he nii, akɛ: ‘Nyɛyaa ni nyɛyafea kaselɔi.’

a Ekolɛ hɛfĩinii lɛ ji hao ni akɛ kapɛji woɔ mli. Gbɛfãa kotoku lɛ ji baagi agbo ko ni bei pii lɛ akɛ kooloo hewolo feɔ, ni akɛ niyenii kɛ nibii krokomɛi woɔ mli kɛtsotsoroɔ kɔŋ nɔ.

b Be ko lɛ, gbalɔ Elisha kɛ gbɛtsɔɔmɔi ni tamɔ nɛkɛ nɔŋŋ ha. Beni Elisha tsu etsulɔ Gehazi akɛ eya yoo ko ni binuu egbo lɛ ŋɔɔ lɛ, ekɛɛ lɛ akɛ: “Kɛji okɛ mɔ ko kpe lɛ, kaaŋa lɛ.” (2 Maŋtsɛmɛi 4:29) No mli lɛ tsumɔ lɛ he miihia waa, no hewɔ lɛ esaaa ni ashashaoɔ shi kwraa.

c Akɛni Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ ateŋ mɛi babaoo yɛ Galilea hewɔ lɛ, eeenyɛ efee akɛ be mli ni amaniɛbɔɔ ni yɔɔ Mateo 28:16-20 lɛ tee nɔ lɛ ji be ni Yesu ni atee lɛ shi lɛ jie ehe kpo etsɔɔ mɛi “aaafee . . . ohai enumɔ” lɛ. (1 Korintobii 15:6) No hewɔ lɛ, ekolɛ mɛi ohai abɔ yɛ jɛmɛ beni Yesu kɛ fãmɔ lɛ ha akɛ ayafee mɛi ekaselɔi lɛ.