Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

FÃ 3

Namɛi Yɔɔ Mumɔi Ashihilɛhe Lɛ?

Namɛi Yɔɔ Mumɔi Ashihilɛhe Lɛ?

1. Akɛ blema jamɔ toɔ tɛ tsũi ni amɛshishigbɛ lɛɛ, ni amɛŋwɛigbɛ yɔɔ somromoo lɛ ahe yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

AKƐ Afrika blema jamɔ mli hemɔkɛyelii lɛ toɔ tɛ tsũi ní amɛshishigbɛ lɛɛ, ní amɛŋwɛigbɛ yɔɔ somromoo lɛ ahe. Nyɔŋmɔ yɛ yiteŋ kwraa, ni enɔ kwɔ fe fɛɛ yɛ mumɔŋ hewalɛ naa. Nyɔŋmɔi bibii, loo mumɔi, ni ji Nyɔŋmɔ tsuji lɛ yɛ tsũ lɛ koji anɔ. Mɛi ni fata amɛhe ji blematsɛmɛi, ní kaiɔ amɛwekui yɛ shikpɔŋ nɔ, ní amɛnáa amɛhilɛ-kɛhamɔ he miishɛɛ waa lɛ. Mɛi ni yɔɔ shishigbɛ kwraa ji mumɔŋ hewalɛi ni baa shi lɛ: ashwaifeemɔ, klamɔ, kɛ ayɛkpɛmɔ.

2. Afrika wiemɔ ko tsɔɔ akɛ blema hemɔkɛyelii náa jamɔ nɔ hewalɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

2 Nɛkɛ blema hemɔkɛyelii nɛɛ ená hewalɛ ní mli wa waa yɛ jamɔi krokomɛi anɔ yɛ Afrika. Afrika wiemɔ ko ní afɔɔ wiemɔ lɛ kɛɔ akɛ: “(Kristojamɔ loo Islam) hemɔkɛyeli lɛ nɔkpɛlɛmɔ etsĩii wɔnaa akɛ wɔkajá nyɔŋmɔi ní wɔyɔɔ yɛ wɔmaŋ lɛ mli lɛ.”

3. Nɛgbɛ wɔbaanyɛ wɔle anɔkwale ni kɔɔ mɛi ni yɔɔ mumɔi ashihilɛhe lɛ ahe lɛ kɛjɛ?

3 Te Afrika blema hemɔkɛyelii lɛ ji anɔkwale ha tɛŋŋ? Biblia lɛ gbaa wɔ anɔkwa saji ní kɔɔ mɛi ni yɔɔ mumɔi ashihilɛhe lɛ ahe.

Yehowa, Anɔkwa Nyɔŋmɔ Lɛ

4. Jamɔi wuji ni yɔɔ Afrika lɛ kpãa gbee yɛ mɛni he?

4 Afrika jamɔ kui wuji etɛ lɛ kpɛlɛɔ nɔ akɛ Nyɔŋmɔ yɛ, ni ákɛ enɔ kwɔ fe fɛɛ. Biblia lɛ wieɔ ehe akɛ “nyɔŋmɔi a-Nyɔŋmɔ kɛ nuntsɔmɛi a-Nuntsɔ, Mawu ni da ni he wa ni ehe yɔɔ gbeyei.” (5 Mose 10:17) Muslimbii hu heɔ Nyɔŋmɔ kome ní nɔ kwɔ fe fɛɛ amɛyeɔ. Nilelɔ Geoffrey Parrinder wie blema jamɔ ní yaa nɔ yɛ Afrika lɛ he akɛ: “Afrikabii ateŋ mɛi pii heɔ Nyɔŋmɔ ní nɔ kwɔ fe fɛɛ, ni ji nyɔŋmɔi kɛ adesai fɛɛ atsɛ, jeŋ muu fɛɛ bɔlɔ ko nɔ amɛyeɔ.”

5. Mɛni ji gbɛi ni akɛtsuɔ nii ni akɛtsɛɔ Nyɔŋmɔ lɛ ekomɛi?

5 Ni kɛlɛ, yɛ Nyɔŋmɔ mli hemɔkɛyeli ní egbɛ eshwã lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mɛi pii bɛ mɔ ni Nyɔŋmɔ ji lɛ he nilee ní yɔɔ faŋŋ. Klɛŋklɛŋ gbɛ ni atsɔɔ nɔ aleɔ mɔ ji, ní ale mɔ lɛ gbɛi. Yiŋfutumɔ babaoo yɛ jamɔi lɛ ateŋ, yɛ Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ gbɛfaŋ. Yɛ Kristendom nɛkɛ lɛ, gbɛi ní akɛfɔɔ lɛ tsɛmɔ fe fɛɛ ji Nyɔŋmɔ, ni ji sabala ní shishinumɔ ji “Hewalɔ.” Yɛ Muslimnyo gbɛfaŋ lɛ, atsɛɔ lɛ Allah. Yɛ mɛi ni yɔɔ blema jamɔi amli lɛ ateŋ lɛ, gbɛi ní akɛtsɛɔ Mɔ ni Nɔ Kwɔ Fe Fɛɛ lɛ tsakeɔ kɛjɛɔ wiemɔ kome mli kɛyaa ekroko mli. John S. Mbiti tsĩɔ Afrika gbɛi kɛ sabalai ni fa fe 500 ní akɛtsɛɔ Nyɔŋmɔ lɛ tã yɛ ewolo ní gbɛi ji Concepts of God in Africa lɛ mli. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ Yoruba wiemɔ (Nigeria) mli lɛ, atsɛɔ Nyɔŋmɔ akɛ Olodumare; yɛ Kikuyu (Kenya) mli lɛ, atsɛɔ lɛ Ngai; ni yɛ Zulu (South Africa) wiemɔ mli lɛ, atsɛɔ lɛ Unkulunkulu.

6, 7. Mɛni ji Nyɔŋmɔ gbɛi, ni te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ?

6 Mɛni Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ kɛɔ yɛ egbɛi lɛ he? Beni Nyɔŋmɔ tsu Mose akɛ eyanyiɛ Israelbii lɛ ahiɛ kɛjɛ Mizraim lɛ, Mose bi akɛ: “Naa, mi lɛ, kɛ́ mitee Israelbii lɛ aŋɔɔ, ni mikɛɛ amɛ akɛ: Nyɛtsɛmɛi a-Nyɔŋmɔ lɛ tsu mi nyɛŋɔɔ nɛɛ, ni amɛaabi mi akɛ: Te egbɛiŋ? lɛ, te mikɛɛ amɛ tɛŋŋ?”​—2 Mose 3:13.

7 Nyɔŋmɔ ha lɛ hetoo akɛ: “Bɔ ni okɛɛ Israelbii lɛ nɛ: Yehowa, nyɛtsɛmɛi a-Nyɔŋmɔ lɛ . . . tsu mi nyɛŋɔɔ nɛɛ; enɛ ji migbɛi kɛyaa naanɔ, ni enɛ ji mikaimɔ kɛyaa yinɔi fɛɛ.” (2 Mose 3:15) Nɛkɛ ŋwɛi gbɛi nɛɛ jeɔ kpo fe shii 7,000 yɛ Biblia lɛ mli, eyɛ mli akɛ Biblia shishitsɔɔlɔi komɛi kɛ sabalai tamɔ “Nyɔŋmɔ” loo “Nuntsɔ” eye najiaŋ.

8. Te Yehowa tamɔ ha tɛŋŋ, ni mɛni esa akɛ wɔfee kɛji akɛ wɔmiitao ni wɔná ehiɛ duromɔ?

8 Te Yehowa tamɔ eha tɛŋŋ? Eji mumɔ, ofe, mɔ ni yɔɔ anunyam mli. Enɔ kwɔ fe fɛɛ, bɔ ni anyɛɛɛ akɛ mɔ ko ato ehe, ni mɔ ko mɔ ko kɛ lɛ yeee hegbɔ. (5 Mose 6:4; Yesaia 44:6) Yehowa kɛɛ Mose akɛ: “Mi, Yehowa o-Nyɔŋmɔ lɛ, mi ji Nyɔŋmɔ ni biɔ he ni atuɔ ahaa ekome too.” Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, kɛ́ wɔɔná Yehowa hiɛ duromɔ lɛ, no lɛ esa akɛ wɔjá ekome too pɛ. Esumɔɔɔ ni wɔjá nɔ kroko loo mɔ kroko kwraa yɛ lɛ esɛɛ.​—2 Mose 20:3-5, NW.

Yesu Kristo, Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ Nɔ Maŋtsɛ

9. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ Yesu kɛ Yehowa yeee hegbɔ lɛ?

9 Ŋmɛnɛ, yiŋfutumɔ babaoo yɛ ni kɔɔ mɔ ni Yesu ji lɛ he. Mɛi pii yɛ Kristendom ni heɔ yeɔ akɛ Yesu ji Triniti “Krɔŋkrɔŋ” ko fã. Shi Biblia lɛ etsɔɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ ji mɛi etɛ ní efee ekome. Ni etsɔɔɔ hu akɛ Yesu kɛ Yehowa yeɔ hegbɔ. Yesu diɛŋtsɛ wie akɛ: “Mitsɛ da fe mi.”​—Yohane 14:28.

10. Nɛgbɛ Yesu yɔɔ dani eba shikpɔŋ lɛ nɔ?

10 Biblia lɛ tsɔɔ akɛ dani Yesu baaba ebahi shi ákɛ adesa yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ, no mli lɛ ehi shi yɛ ŋwɛi ákɛ mumɔŋ bɔɔ nɔ ní he wa. Taakɛ bɔ ni Yehowa bɔ Adam kɛ Hawa yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ, nakai nɔŋŋ E-bɔ mumɔŋ gbɔmɛi hu yɛ ŋwɛi. Yesu ji mumɔŋ gbɔmɔ ní Yehowa bɔ lɛ klɛŋklɛŋ.​—Yohane 17:5; Kolosebii 1:15.

11. Te fee tɛŋŋ ni abafɔ́ Yesu ákɛ adesa lɛ?

11 Aaafee afii 2,000 ní eho nɛ lɛ, Yehowa jie nɛkɛ mumɔŋ bɔɔ nɔ nɛɛ wala kɛjɛ ŋwɛi kɛbawo oblayoo fro ko ní atsɛɔ lɛ Maria lɛ fɔmɔ kotoku mli. Ŋwɛibɔfo Gabriel kɛɛ lɛ akɛ: “Obaaná musu ni ooofɔ́ binuu, ni ooowo lɛ gbɛi akɛ Yesu. Ni eeeye . . .  maŋtsɛ kɛaatee naanɔ, ni emaŋtsɛyeli lɛ sɛɛ efoŋ.”​—Luka 1:31, 33. *

12. Mɛni ji yiŋtoo kome hewɔ ní Yesu ba shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ?

12 No hewɔ lɛ afɔ́ Yesu, eda ni etsɔ nuu, ni etsɔɔ gbɔmɛi Yehowa suɔmɔnaa nii kɛ eyiŋtoo he nii. Ekɛɛ Roma amralo ko akɛ: “Mi lɛ, enɛ hewɔ afɔ́ mi ni [yiŋtoo nɛɛ] hewɔ nɔŋŋ miba je lɛ mli, koni mibaye anɔkwale lɛ he odase.” (Yohane 18:37) Kɛ́ wɔsusu nibii ní Yesu tsɔɔ lɛ ahe lɛ, wɔbaanyɛ wɔle anɔkwale ní kɔɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii kɛ eyiŋtoo he. Wɔbaanyɛ wɔle bɔ ni wɔɔfee ní wɔná Nyɔŋmɔ nɔkpɛlɛmɔ.

13. Mɛni ji yiŋtoo ni ji enyɔ hewɔ ní Yesu ba shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ?

13 Yiŋtoo ni ji enyɔ hewɔ ní Yesu ba je lɛ mli ji ní ekɛ ewala ákɛ adesa lɛ abaha akɛ kpɔmɔ nɔ yɛ adesai ahewɔ. (Mateo 20:28) Efee enɛ bɔni afee ni wɔnyɛ wɔye wɔhe kɛjɛ esha ni wɔná kɛjɛ wɔ blematsɛ Adam ŋɔɔ lɛ mli. Ni enɛ hu baaha wɔná hegbɛ akɛ wɔɔnyɛ wɔhi shi kɛya naanɔ. Bɔfo Yohane ŋma akɛ: “Nyɔŋmɔ sumɔ je lɛ, ákɛ eŋɔ ebi koome lɛ eha, koni mɔ fɛɛ mɔ ni heɔ enɔ yeɔ lɛ hiɛ akakpata, shi moŋ ená naanɔ wala.”​—Yohane 3:16.

14. (a) Mɛni ba Yesu nɔ yɛ egbele ákɛ adesa lɛ sɛɛ? (b) Mɛɛ gbɛhe Yesu hiɛ yɛ ŋwɛi bianɛ?

14 Yɛ Yesu gbele ákɛ adesa lɛ sɛɛ lɛ, atée lɛ shi kɛtee ŋwɛi ni eyatsá eshihilɛ nɔ yɛ jɛmɛ ákɛ mumɔŋ bɔɔ nɔ ní he wa. (Bɔfoi lɛ Asaji 2:32, 33) Yɛ sɛɛ mli lɛ, Yehowa ha lɛ “nɔyeli kɛ anunyam kɛ maŋtsɛyeli, koni majimaji kɛ asafoi kɛ wiemɔi lɛ fɛɛ asɔmɔ lɛ.” (Daniel 7:13, 14) Awó Yesu ákɛ Maŋtsɛ ní he wa waa; lɛ ji Yehowa ŋwɛi nɔyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ. Etsɛŋ ni ebaajie ehewalɛ lɛ kpo yɛ shikpɔŋ lɛ fɛɛ nɔ.

Ŋwɛibɔfoi, Nyɔŋmɔ Sɔɔlɔi

15. Mɛɛ be, ni nɛgbɛ abɔ ŋwɛibɔfoi lɛ yɛ?

15 Jeee Yehowa kɛ Yesu pɛ ji mɛi ní yɔɔ mumɔi ashihilɛhe lɛ. Yehowa bɔ mumɔŋ bɔɔ nii krokomɛi hu, ni ji ŋwɛibɔfoi lɛ. Gabriel, mɔ ni kɛ Maria bawie lɛ, ji amɛteŋ mɔ kome. Ŋwɛibɔfoi lɛ ejeee amɛshihilɛ shishi ákɛ adesai yɛ shikpɔŋ nɔ. Abɔ amɛ yɛ ŋwɛi be kpalaŋŋ ko sɛɛ dani abɔ adesai yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. (Hiob 38:4-7) Ŋwɛibɔfoi lɛ ayifalɛ shɛɔ akpekpei abɔ.​—Daniel 7:10.

Ŋwɛibɔfoi anɔkwafoi lɛ ekpɛlɛɛɛ ni ajá amɛ

16. Mɛni hewɔ esaaa akɛ adesai jáa ŋwɛibɔfoi lɛ?

16 Ŋwɛibɔfoi anɔkwafoi lɛ sumɔɔɔ ni wɔjá amɛ. Shii enyɔ sɔŋŋ, beni bɔfo Yohane ka akɛ ebaajá ŋwɛibɔfoi lɛ, amɛkã ehiɛ, ni amɛkɛɛ lɛ akɛ: “Kaakwɛ ni ofee! . . . Nyɔŋmɔ moŋ ojá!”​—Kpojiemɔ 19:10; 22:8, 9.

17. Mɛni tsɔɔ akɛ Ŋwɛibɔfoi nyɛɔ amɛbuɔ Nyɔŋmɔ tsuji ahe lɛ, ni mɛni hewɔ enɛ haa mɔ náa miishɛɛ lɛ?

17 Ŋwɛibɔfoi ejieee amɛhe kpo amɛtsɔɔɔ Nyɔŋmɔ webii yɛ shikpɔŋ nɔ dɔŋŋ, tamɔ bɔ ni amɛfee beni amɛjie Yesu bɔfoi lɛ kɛjɛ tsuŋwoo mli lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 5:18, 19) Shi kɛlɛ, kɛ́ wɔjáa Yehowa yɛ e-Wiemɔ ni ji Biblia lɛ naa lɛ, no lɛ wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ Nyɔŋmɔ ŋwɛibɔfoi atai ní anaaa amɛ kɛ hiŋmɛi, ní amɛyɔɔ hewalɛ waa lɛ baabu wɔhe. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Yehowa bɔfo lɛ bɔɔ nsara yɛ mɛi ní sheɔ lɛ gbeyei lɛ ahe kɛkpeɔ, ni ejieɔ amɛ.” (Lala 34:8; 91:11) Mɛni hewɔ esa akɛ enɛ ashɛje wɔmii lɛ? Ejaakɛ henyɛlɔi ní he yɔɔ oshara yɛ mumɔi ashihilɛhe lɛ ni amɛmiitao ni amɛkpata wɔhiɛ!

Satan, Nyɔŋmɔ Henyɛlɔ

18. (a) Mɛni hewɔ ŋwɛibɔfo kome ko tse Nyɔŋmɔ hiɛ atua lɛ? (b) Mɛɛ gbɛii akɛha nɛkɛ ŋwɛibɔfo atuatselɔ nɛɛ?

18 Jeee Nyɔŋmɔ ŋwɛibɔfoi lɛ fɛɛ tee nɔ amɛye Nyɔŋmɔ anɔkwa. Mɛi komɛi tse ehiɛ atua. Amɛfee amɛhe Nyɔŋmɔ henyɛlɔi kɛ gbɔmɛi ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ hu ahenyɛlɔi. Te enɛ ba lɛ eha tɛŋŋ? Ŋwɛibɔfoi fɛɛ ní Yehowa bɔ lɛ ji jalɔi ni amɛhi. Shi kɛlɛ, nɛkɛ mumɔŋ bii ni eye emuu nɛɛ ateŋ mɔ kome miitao ni gbɔmɛi ajá lɛ, no hewɔ lɛ etsu nɛkɛ akɔnɔ fɔŋ nɛɛ he nii. Awo nakai mumɔŋ bɔɔ nɔ lɛ gbɛi akɛ Satan, ni shishinumɔ ji “Mɔ ni Teɔ Shi Ewoɔ [Nyɔŋmɔ].” Atsɛɔ lɛ Abonsam hu, ni eshishinumɔ ji “Heguɔgbelɔ,” akɛni ewieɔ Yehowa he amale wiemɔi fɔji lɛ hewɔ.

19. Mɛni hewɔ, ni mɛɛ gbɛ nɔ Satan piŋ Hiob waa yɛ?

19 Satan nyɛɔ adesai anɔ koni amɛbafata ehe ní akɛtse Nyɔŋmɔ hiɛ atua. Susumɔ nɔ ni efee Nyɔŋmɔ tsulɔ anɔkwafo Hiob lɛ he okwɛ. Hiob ji mɔ ko ni yɔɔ nii waa diɛŋtsɛ. Eyɛ tooi 7,000, yomai 3,000, tsina yei kɛ tsina hii 1,000, kɛ teji yei hu 500. Eyɛ bii nyɔŋma kɛ tsuji babaoo hu. Klɛŋklɛŋ lɛ, Satan kpata Hiob kooloi kɛ etsuji lɛ fɛɛ hiɛ. No sɛɛ lɛ, eha “ahum kpele” ko tswa ni ekumɔ shia lɛ, ni egbe Hiob bii lɛ fɛɛ. Yɛ no sɛɛ lɛ, Satan piŋ Hiob waa, “ni eha asanei ní jaraa tsɛ̃rɛ̃ Hiob kɛjɛ enaneshi aahu kɛyashi eyiteŋ pampam.”​—Hiob 1:3-19; 2:7.

20. (a) Awo Hiob nyɔmɔ yɛ enɔkwayeli lɛ hewɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Eyɛ mli akɛ Hiob ye Nyɔŋmɔ anɔkwa moŋ, shi mɛni Satan enyɛ efee mɛi krokomɛi babaoo?

20 Yɛ kaa ni naa wa waa nɛɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Hiob tee nɔ eye Nyɔŋmɔ anɔkwa. No hewɔ lɛ Yehowa tsá lɛ ni “[eku] nii fɛɛ ní Hiob yɔɔ sá lɛ ebɔ he toi enyɔ eha lɛ.” (Hiob 42:10) Satan nyɛɛɛ aku Hiob emuuyeli lɛ mli, shi enyɛ egbala gbɔmɛi krokomɛi babaoo kɛjɛ Nyɔŋmɔ masɛi. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Jeŋ muu lɛ fɛɛ kã mɔ fɔŋ lɛ mli.”​—1 Yohane 5:19.

21. (a) Satan tsɔɔ akɛ eetao ni ajá lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Mɛni hewɔ Yesu ekpɛlɛɛɛ ni ejá Satan lɛ?

21 Satan miitao ni wɔjá lɛ. Efee enɛ faŋŋ yɛ ka ní eka Yesu aaafee afii 2,000 ní eho nɛ lɛ mli. Biblia lɛ gbaa wɔ akɛ: “Abonsam lɛ ŋɔ [Yesu] kɛtee gɔŋ kpeteŋkpele ni kwɔ ko nɔ, ni eŋɔ jeŋ maŋtsɛyelihei fɛɛ kɛ amɛnunyam lɛ etsɔɔ lɛ; ni ekɛɛ lɛ akɛ: Maŋɔ enɛɛmɛi fɛɛ mahao, kɛji okula shi oja mi lɛ. Kɛkɛ ni Yesu kɛɛ lɛ akɛ: Ho misɛɛ, satan! ejaakɛ aŋma akɛ: ‘[Yehowa, NW] o-Nyɔŋmɔ lɛ, ojá, ni lɛ kɛkɛ osɔmɔ!’” (Mateo 4:8-10) Yesu le Yehowa mla lɛ jogbaŋŋ, no hewɔ lɛ etsuuu nɔ ni Satan taoɔ akɛ etsu lɛ he nii.

Daimonioi, Mumɔi Fɔji

22. Mɛni daimonioi lɛ efee adesai?

22 Ŋwɛibɔfoi krokomɛi yafata Satan he ni amɛtse Nyɔŋmɔ hiɛ atua. Nɛkɛ ŋwɛibɔfoi daimonioi nɛɛ ji gbɔmɛi ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ ahenyɛlɔi. Yiwalɔi ji amɛ, ni amɛfeɔ efɔŋ hu. Be ko ní eho lɛ, amɛha mɛi komɛi tsɔmɔ mumuii kɛ shwilafoi. (Mateo 9:32, 33; 12:22) Amɛha helai mɔmɔ mɛi krokomɛi ni amɛha mɛi komɛi hu ye sɛkɛ. (Mateo 17:15, 18; Marko 5:2-5) Amɛhao gbekɛbii tete po.​—Luka 9:42.

23. (a) Mɛni mumɔi fɔji lɛ taoɔ kɛjɛɔ adesai adɛŋ? (b) Satan kɛ edaimonioi lɛ elaka gbɔmɛi kɛwo mɛɛ nifeemɔ mli?

23 Taakɛ Satan ji lɛ, nɛkɛ mumɔi fɔji nɛɛ miitao ni ajá amɛ. Yɛ nɔ najiaŋ ni amɛaakpoo jamɔ ní adesai kɛaaha amɛ​—ní amɛkpɛlɛ nɔ akɛ Yehowa pɛ esa akɛ ajá lɛ​—amɛshweɔ moŋ ni ajá amɛ, amɛtaoɔ jamɔ, ni amɛwoɔ he hewalɛ. Satan kɛ daimonioi lɛ tsɔɔ lakamɔ, amale, kɛ hegbeyeiwoo nɔ amɛhaa gbɔmɛi jáa amɛ. Shi kɛlɛ, jeee mɛi fɛɛ ji mɛi ní le akɛ amɛmiijá Satan kɛ edaimonioi lɛ. Mɛi babaoo anaa baakpɛ amɛhe waa kɛji amɛná amɛle akɛ amɛjamɔ lɛ woɔ Satan hiɛ nyam lɛ. Ni kɛlɛ, Biblia lɛ bɔɔ kɔkɔ akɛ: “Afɔle ní wɔŋjalɔi lɛ shãa lɛ, daimonioi amɛshãa amɛhaa, shi jeee Nyɔŋmɔ.”​—1 Korintobii 10:20.

24. Mɛni ji ŋaa gbɛ kome ni Satan kɛtsuɔ nii ni ekɛlakaa gbɔmɛi?

24 Gbɛ kome ni Satan kɛ edaimonioi lɛ tsɔɔ nɔ amɛlakaa gbɔmɛi ni amɛjáa amɛ ji kɛtsɔ mɛi ni egboi lɛ ahe susumɔi ní ejaaa, ní amɛgbɛɔ amɛshwãa lɛ nɔ. Nyɛhaa wɔkwɛa nɔ ni Biblia lɛ yɔɔ kɛɛmɔ yɛ enɛ he.

^ kk. 11 Koran lɛ wieɔ naakpɛɛ gbɛ ní atsɔ nɔ afɔ́ Yesu lɛ he yɛ Surah 19 (Maria). Ekɛɔ akɛ: “Wɔtsu Wɔ mumɔ lɛ kɛba [Maria] ŋɔɔ yɛ su ní tamɔ nuu ní eda kɛmɔ shi mli. Ni beni yoo lɛ na lɛ lɛ, ekɛɛ akɛ: ‘Eba akɛ Mɔbɔnalɔ lɛ aaabu mihe kɛjɛ odɛŋ! Kɛ́ osheɔ Nuntsɔ lɛ gbeyei lɛ, no lɛ ŋmɛɛmɔ mihe ní okwɛ ohiɛ gbɛ ní oya.’ Ni eha yoo lɛ hetoo akɛ: ‘O-Nuntsɔ lɛ tsulɔ ji mi, ni miba ní mabaha bo binuu krɔŋkrɔŋ.’ Yoo lɛ to he eha lɛ akɛ: ‘Te aaafee tɛŋŋ ni mafɔ́ hu, yɛ be mli ni miji oblayoo fro, ní nuu ko nuu ko etako mihe lɛ?’ Ni eha yoo lɛ hetoo akɛ: ‘Nakai ji o-Nuntsɔ lɛ suɔmɔnaa nii. No jeee nɔ ko ni wa kwraa kɛha Lɛ. Nuntsɔ lɛ kɛɛ akɛ: “Ebaafee okadi kɛha adesai, kɛ jɔɔmɔ hu ni jɛ Wɔ ŋɔɔ. Enɛ ji akpɔ ní Wɔ-wo.”’”