Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

YITSO 8

“Mawó Tookwɛlɔ Kome”

“Mawó Tookwɛlɔ Kome”

EZEKIEL 34:23

NƆ NI ABAAWIE HE: Mesia lɛ he gbalɛi ejwɛ kɛ bɔ ni Kristo hã amɛba mli

1-3. Mɛni hewɔ Ezekiel hao waa lɛ, ni mɛni akɛ mumɔ tsirɛ lɛ ni eŋmala eshwie shi?

EZEKIEL yɛ enomŋɔɔ afi ni ji ekpaa lɛ mli. * Gbalɔ lɛ sumɔɔ emaŋ Yuda ni kɛ lɛ teŋ jekɛ lɛ waa, ni kɛ́ esusu bɔ ni Yuda nɔyeli lɛ efite kwraa lɛ he lɛ, ehaoɔ waa. Ezekiel na nɔyelɔi srɔtoi ni ye nɔ yɛ ebeiaŋ lɛ.

2 Afɔ Ezekiel yɛ maŋtsɛ anɔkwafo Yosia nɔyeli afii lɛ teŋgbɛ. Eeenyɛ efee akɛ be ni Ezekiel ná ele bɔ ni Yosia tswa efai shi akɛ ebaakpãtã amagai ahiɛ ni eto jamɔ krɔŋŋ shishi ekoŋŋ yɛ Yuda lɛ, ená miishɛɛ waa. (2 Kro. 34:1-8) Shi Yosia mɔdɛŋbɔɔ lɛ eyaaa nɔ eyeee omanye, ejaakɛ maŋtsɛmɛi ni ye nɔ yɛ esɛɛ lɛ tee nɔ amɛjá amagai. Ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ, nɔyelɔi gbohii nɛɛ anifeemɔ hã maŋ muu lɛ fɛɛ ajeŋba kpɔtɔ, ni amɛkɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ fite. Ani hiɛnɔkamɔ ko kwraa bɛ? Dabi, hiɛnɔkamɔ yɛ!

3 Yehowa kɛ emumɔ lɛ tsirɛ egbalɔ anɔkwafo lɛ koni eŋmala gbalɛi srɔtoi ni kɔɔ Mesia lɛ he eshwie shi; Mesia nɛɛ baatsɔ Nɔyelɔ kɛ Tookwɛlɔ wɔsɛɛ, ebaato jamɔ krɔŋŋ shishi ekoŋŋ kɛya naanɔ, ni ebaajɛ suɔmɔ mli ekwɛ Yehowa toi lɛ. Esa akɛ wɔsusu gbalɛi nɛɛ ahe jogbaŋŋ, ejaakɛ amɛmlibaa lɛ kɔɔ naanɔ wala ni wɔbaaná wɔsɛɛ lɛ he. No hewɔ lɛ, hã wɔpɛi Mesia lɛ he gbalɛi ni yɔɔ Ezekiel wolo lɛ mli lɛ amli wɔkwɛ.

“Tso Ni Etsɛ̃” Batsɔ “Tseneduru Tso Wulu”

4. Mɛɛ gbalɛ Ezekiel gba, ni te Yehowa je nakai gbalɛ lɛ shishi tɛŋŋ?

4 Aaafee afi 612 D.Ŋ.B. lɛ, “Yehowa kɛɛ” Ezekiel akɛ egba gbalɛ ko ni tsɔɔ nɔ ni Mesia nɔyeli lɛ baatsu kɛ nɔ hewɔ ni esa akɛ akɛ hiɛ afɔ̃ e-Maŋtsɛyeli lɛ nɔ. Yehowa je gbalɛ lɛ shishi yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ: ekɛɛ Ezekiel ni egbá emaŋbii ni ekɛ amɛ yɔɔ nomŋɔɔ mli lɛ ajenu ko ni tsɔɔ bɔ ni Yuda nɔyelɔi lɛ ahemɔkɛyeli etã kwraa kɛ nɔ hewɔ ni esa akɛ Mesia Nɔyeli ni ja lɛ aba.​—Eze. 17:1, 2.

5. Mɛni ji ajenu lɛ mli otii komɛi?

5 Kanemɔ Ezekiel 17:3-10. Ajenu lɛ mli otii komɛi nɛ: “Okropɔŋ wulu” ko ku tseneduru tso ko yiteŋ tso ni etsɛ̃ lɛ ni eyadu “yɛ jarayelɔi lɛ amaŋ lɛ mli.” Kɛkɛ ni okropɔŋ lɛ kɔ “shikpɔŋ lɛ nɔ dumɔwui lɛ eko” ni eyadu yɛ shikpɔŋ kpakpa nɔ “yɛ nui babaoo ahe.” Dumɔwu lɛ kwɛ̃ ni eda ni ebatsɔ ‘wain tso ni lɛɛ shi.’ No sɛɛ lɛ, “okropɔŋ wulu” ni ji enyɔ nɔ ba. Wain tso lɛ “kɛ ekãa kpã” eshishifãi lɛ amli kɛtee okropɔŋ ni ji enyɔ lɛ ŋɔɔ koni eŋɔ lɛ kɛya he kroko ni nui babaoo yɔɔ. Yehowa nyaaa wain tso lɛ nifeemɔ lɛ he, ni etsɔɔ akɛ abaafamɔ eshishifãi lɛ, ni abaahã ‘egbi kwraa.’

Klɛŋklɛŋ okropɔŋ wulu lɛ damɔ shi kɛhã Babilon Maŋtsɛ Nebukadnezar (Kwɛmɔ kuku 6)

6. Tsɔɔmɔ ajenu lɛ shishi.

6 Mɛni ji ajenu nɛɛ shishi? (Kanemɔ Ezekiel 17:11-15.) Yɛ afi 617 D.Ŋ.B. lɛ, Babilon Maŋtsɛ Nebukadnezar (ni ji klɛŋklɛŋ “okropɔŋ wulu” lɛ) bawo Yerusalem he ka. Ejie Yuda Maŋtsɛ Yehoiakin (ni ji “yiteŋ tso ni etsɛ̃ lɛ”) yɛ emaŋtsɛ sɛi lɛ nɔ, ni ekɛ lɛ tee Babilon (ni ji “jarayelɔi lɛ amaŋ lɛ mli”). Nebukadnezar kɛ Zedekia (“shikpɔŋ lɛ nɔ dumɔwui lɛ” ni ji maŋtsɛ seshibii lɛ ateŋ mɔ kome lɛ) ta maŋtsɛ sɛi lɛ nɔ yɛ Yerusalem. Ahã Yuda maŋtsɛ hee nɛɛ kã kitã yɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ mli akɛ ebaaye Nebukadnezar anɔkwa ni ebaaye nɔ yɛ eshishi. (2 Kro. 36:13) Shi Zedekia ku ekitã lɛ mli; etse Babilon hiɛ atua ni etee Ejipt Maŋtsɛ Farao (ni ji “okropɔŋ wulu” ni ji enyɔ lɛ) ŋɔɔ ni ehã lɛ asraafoi ni amɛye amɛbua lɛ, shi amɛnyɛɛɛ amɛye amɛbua lɛ. Yehowa bu Zedekia, kitamlikulɔ lɛ fɔ yɛ anɔkwa ni eyayeee lɛ hewɔ. (Eze. 17:16-21) Naagbee lɛ, akpa Zedekia maŋtsɛyeli, ni egbo be ni eyɔɔ tsuŋwoo mli yɛ Babilon.​—Yer. 52:6-11.

7. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ ajenu ni ji gbalɛ lɛ mli?

7 Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ ajenu ni ji gbalɛ lɛ mli? Klɛŋklɛŋ lɛ, akɛ anɔkwa jálɔi lɛ, esa akɛ wɔye wɔwiemɔ nɔ. Yesu kɛɛ: “Nyɛhãa nyɛwiemɔ ‘Hɛɛ’ afea hɛɛ, ‘Dabi’ afea dabi.” (Mat. 5:37) Kɛ́ ehe bahia ni wɔkã kitã yɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ mli kɛwie anɔkwale​—tamɔ be ni wɔmiiye odase yɛ saneyelihe lɛ​—wɔbuɔ kitakamɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ akɛ hiɛdɔɔ sane. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ yɛ mɔ ni wɔkɛ wɔhiɛ fɔ̃ɔ enɔ lɛ he. Biblia lɛ bɔɔ wɔ kɔkɔ akɛ: “Nyɛkɛ nyɛhiɛ akafɔ̃a lumɛi anɔ, loo gbɔmɔ bi ko, ni yiwalaheremɔ ko bɛ edɛŋ lɛ nɔ.”​—Lala 146:3.

8-10. Te Yehowa tsɔɔ mɔ ni baaye nɔ akɛ Mesia wɔsɛɛ lɛ mli ehã tɛŋŋ, ni te fee tɛŋŋ ni gbalɛ nɛɛ ba mli? (Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “Mesia Lɛ He Gbalɛ​—Tseneduru Tso Wulu Lɛ” hu.)

8 Nɔyelɔ ko yɛ ni sa akɛ wɔhe lɛ wɔye ni wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ enɔ kwraa. Be ni Yehowa kɛ ajenu ni ji gbalɛ ni kɔɔ tso ni etsɛ̃ ni ayadu yɛ he kroko lɛ he lɛ hã lɛ sɛɛ lɛ, ekɛ mfonirifeemɔŋ wiemɔ ko ni tamɔ nakai nɔŋŋ tsu nii kɛtsɔɔ mɔ ni baafee Nɔyelɔ ni afɔ lɛ mu lɛ.

9 Nɔ ni gbalɛ lɛ kɛɔ. (Kanemɔ Ezekiel 17:22-24.) Agbɛnɛ, Yehowa diɛŋtsɛ baatsu saji ahe nii shi jeee okropɔŋ wuji lɛ dɔŋŋ. Ebaaku tso ko ni etsɛ̃ lɛ ‘kɛjɛ tseneduru tso ni kwɔ lɛ yiteŋ ni ebaayadu yɛ gɔŋ ko ni kwɔ gojoo nɔ.’ Tso ni etsɛ̃ nɛɛ baada ni ebaatsɔ “tseneduru tso wulu” ni “loofɔji srɔtoi fɛɛ” baahi nɔ. Kɛkɛ lɛ, “ŋa nɔ tsei lɛ fɛɛ” baaná ale akɛ Yehowa diɛŋtsɛ hã tso wulu nɛɛ da jogbaŋŋ nakai lɛ.

10 Bɔ ni fee ni gbalɛ lɛ ba mli. Yehowa jie e-Bi, Yesu Kristo kɛjɛ David (“tseneduru tso ni kwɔ lɛ”) maŋtsɛmɛi awekutɔkpãa lɛ mli ni eyadu lɛ yɛ mfonirifeemɔŋ Zion Gɔŋ (“gɔŋ ko ni kwɔ gojoo”) lɛ nɔ yɛ ŋwɛi. (Lala 2:6; Yer. 23:5; Kpo. 14:1) No hewɔ lɛ, Yehowa wó e-Bi lɛ ni ehenyɛlɔi lɛ buɔ lɛ akɛ “mɔ ni bɛ nɔ ko mli kwraa yɛ hii ateŋ lɛ” nɔ kɛtsɔ “etsɛ David maŋtsɛ sɛi lɛ” ni ekɛhã lɛ lɛ nɔ. (Dan. 4:17; Luka 1:32, 33) Tamɔ tseneduru tso wulu ji lɛ, Mesia Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ, Yesu Kristo baajɛ ŋwɛi eye shikpɔŋ lɛ fɛɛ nɔ, ni ekɛ jɔɔmɔi baahã eshishi bii lɛ fɛɛ. Anɔkwa, mɔ nɛ ji Nɔyelɔ ni sa akɛ wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ enɔ lɛ. Yɛ Yesu Maŋtsɛyeli lɛ shishi lɛ, adesai ni boɔ Nyɔŋmɔ toi lɛ ‘baahi shi shweshweeshwe, ni amɛsheŋ sane fɔŋ ko kwraa gbeyei.’​—Abɛi 1:33.

11. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ gbalɛ ni kɔɔ “tso ni etsɛ̃” ni batsɔ “tseneduru tso wulu lɛ” he lɛ mli?

11 Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ gbalɛ lɛ mli. Gbalɛ ni taa mɔ tsuiŋ ni kɔɔ “tso ni etsɛ̃” ni batsɔ “tseneduru tso wulu” lɛ he lɛ yeɔ ebuaa wɔ koni wɔhã sanebimɔ ni he hiaa waa nɛɛ hetoo: Namɔ nɔ esa akɛ wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃? Nilee bɛ mli akɛ wɔkɛ wɔhiɛ baafɔ̃ adesai anɔyelii kɛ amɛsraafoi babaoo lɛ anɔ. Kɛ́ wɔmiitao wɔhi shi shweshweeshwe lɛ, no lɛ, esa akɛ wɔhe Mesia Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ, Yesu Kristo wɔye ni wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ enɔ kwraa, ni no baatsɔɔ akɛ wɔhiɛ kã shi. Nɔyeli ni yɔɔ ŋwɛi ni atu awo edɛŋ lɛ pɛ baanyɛ atsu adesai anaagbai lɛ ahe nii.​—Kpo. 11:15.

“Mɔ Ni Yɔɔ Hegbɛ Yɛ Mla Naa Lɛ”

12. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔɔ faŋŋ akɛ, ekuko ehiɛ efɔ̃ko kpaŋmɔ ni ekɛ David kpaŋ lɛ nɔ?

12 Yɛ nɔ ni Nyɔŋmɔ wie yɛ ajenu ni ji gbalɛ ni kɔɔ okropɔŋi enyɔ lɛ ahe lɛ naa lɛ, Ezekiel nu shishi akɛ abaakpa Zedekia, ni ji maŋtsɛ ni jɛ David wekutɔkpãa lɛ mli ni yeee anɔkwa lɛ kɛje maŋtsɛsɛi lɛ nɔ ni abaaŋɔ lɛ nom kɛya Babilon. Ekolɛ, gbalɔ lɛ bi ehe akɛ, ‘Ni kpaŋmɔ ni Nyɔŋmɔ kɛ David kpaŋ akɛ, maŋtsɛ ko baajɛ David wekutɔkpãa lɛ mli aye nɔ kɛya naanɔ lɛ hu?’ (2 Sam. 7:12, 16) Kɛ́ Ezekiel shwie eyiŋ yɛ sane ni tamɔ nɛkɛ he lɛ, no lɛ, etsɛɛɛ ni ená hetoo lɛ. Aaafee afi 611 D.Ŋ.B. lɛ, be ni Ezekiel miihe aná afii kpawo yɛ nomŋɔɔ mli, ni Zedekia miiye nɔ yɛ Yuda lolo lɛ, ‘Yehowa kɛ Ezekiel wie.’ (Eze. 20:2) Yehowa hã egba Mesia lɛ he gbalɛ kroko, gbalɛ ni hã ana faŋŋ akɛ Nyɔŋmɔ ekuko ehiɛ efɔ̃ko kpaŋmɔ ni ekɛ David kpaŋ lɛ nɔ. Moŋ lɛ, gbalɛ lɛ tsɔɔ akɛ, mɔ ni baaye nɔ wɔsɛɛ akɛ Mesia lɛ baafee David niyelɔ ni yɔɔ hegbɛ yɛ mla naa akɛ eyeɔ nɔ.

13, 14. Mɛni ji Ezekiel 21:25-27 lɛ mli otii komɛi, ni te fee tɛŋŋ ni gbalɛ nɛɛ ba mli?

13 Nɔ ni gbalɛ lɛ kɛɔ. (Kanemɔ Ezekiel 21:25-27.) Yehowa tsɔ Ezekiel nɔ ekɛɛ “Israel lumɔ ni yitsoŋ wa,” ni etoigbalamɔ be eshɛ lɛ nɔ ni baaba enɔ lɛ faŋŋ. Yehowa kɛɛ nɔyelɔ ni yitsoŋ wa lɛ akɛ abaajie ‘efai’ lɛ ni abaakpɔ ‘ekekere’ lɛ (nibii nɛɛ ji okadii ni tsɔɔ hewalɛ ni maŋtsɛ yɔɔ). Kɛkɛ lɛ, abaahole nɔyelɔi ni “baa shi” lɛ anɔ, ni abaaba nɔyelɔi ni ‘nɔ kwɔlɔ’ lɛ ashi. Nɔyelɔi ni ahole amɛnɔ lɛ baaya nɔ aye nɔ kɛyashi “mɔ ni yɔɔ hegbɛ yɛ mla naa lɛ baaba,” ni Yehowa kɛ Maŋtsɛyeli lɛ baahã lɛ.

14 Bɔ ni fee ni gbalɛ lɛ ba mli. Yɛ afi 607 D.Ŋ.B., be ni Babilonbii lɛ kpãtã Yerusalem hiɛ, ni amɛkpa Maŋtsɛ Zedekia kɛje maŋtsɛ sɛi lɛ nɔ, ni amɛŋɔ lɛ nom lɛ, no ba Yuda maŋtsɛyeli ni “nɔ kwɔ” ni yɔɔ Yerusalem lɛ shi. Ni akɛni maŋtsɛ ko bɛ ni jɛ Maŋtsɛ David wekutɔkpãa lɛ mli ni miiye nɔ yɛ Yerusalem hewɔ lɛ, awó Jeŋmajiaŋbii lɛ anɔyelii ni “baa shi” lɛ anɔ, ni no hã amɛye shikpɔŋ lɛ nɔ​—shi amɛye nɔ kɛyashi be fioo kɛkɛ. Jeŋmajiaŋ Abe, loo “jeŋmaji lɛ abei ni ato lɛ,” ba naagbee yɛ afi 1914, be ni Yehowa wó Yesu Kristo maŋtsɛ lɛ. (Luka 21:24) Yesu ji Maŋtsɛ David seshinyo, no hewɔ lɛ, eyɛ “hegbɛ yɛ mla naa” akɛ efeɔ Mesia Maŋtsɛyeli lɛ nɔ maŋtsɛ lɛɛlɛŋ. * (1 Mo. 49:10) No hewɔ lɛ, kɛtsɔ Yesu nɔ lɛ, Yehowa ye shi ni ewo akɛ ebaahã David niyelɔ ko aye Maŋtsɛ kɛya naanɔ lɛ nɔ.​—Luka 1:32, 33.

Yesu yɛ hegbɛ yɛ mla naa akɛ eyeɔ nɔ akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ (Kwɛmɔ kuku 15)

15. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ Maŋtsɛ Yesu Kristo nɔ kwraa lɛ?

15 Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ gbalɛ lɛ mli. Wɔbaanyɛ wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ Maŋtsɛ, Yesu Kristo nɔ kwraa. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ Yesu tamɔɔɔ je lɛŋ nɔyelɔi ni adesai fɔ̃ɔ oshiki kɛhalaa amɛ loo amɛ diɛŋtsɛ amɛshɔ̃ɔ nɔyeli hegbɛi lɛ. Yehowa diɛŋtsɛ hala Yesu, ni ekɛ “maŋtsɛyeli ko” ni Yesu yɔɔ hegbɛ yɛ mla naa akɛ eŋɔ lɛ hã lɛ. (Dan. 7:13, 14) Ekã shi faŋŋ akɛ, Maŋtsɛ ni Yehowa diɛŋtsɛ hala lɛ lɛ ji mɔ ni sa akɛ wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ enɔ!

“Mitsulɔ David” Baakwɛ “Amɛ Akɛ Tookwɛlɔ”

16. Te Yehowa naa etoi lɛ ehãa tɛŋŋ, ni te “Israel tookwɛlɔi” ni hi shi yɛ Ezekiel gbii lɛ amli lɛ kɛ tooku lɛ ye hã tɛŋŋ?

16 Yehowa, ni ji Tookwɛlɔ Kpeteŋkpele lɛ, susuɔ etoi lɛ ni ji ejálɔi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ahe waa. (Lala 100:3) Kɛ́ ekɛ etoi lɛ wo adesai tookwɛlɔi ni ji asafoŋ onukpai lɛ adɛŋ akɛ amɛkwɛ amɛnɔ lɛ, ekwɛɔ bɔ ni amɛkɛ etoi lɛ yeɔ hãa lɛ jogbaŋŋ. Belɛ, susumɔ bɔ ni Yehowa na “Israel tookwɛlɔi” ni hi shi yɛ Ezekiel gbii lɛ amli lɛ ehã lɛ he okwɛ. Hiɛnyiɛlɔi nɛɛ ye Yehowa toi lɛ anɔ ‘kɛ yitsoŋwalɛ ni amɛwa amɛ yi,’ ni efeee amɛ hiɛgbele. Enɛ hã tooku lɛ na nɔ waa, ni amɛteŋ mɛi pii kwa jamɔ krɔŋŋ lɛ.​—Eze. 34:1-6.

17. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa jie etoi lɛ?

17 Mɛni Yehowa baafee? Ekɛɛ Israel nɔyelɔi ni yitseiaŋ wala lɛ akɛ, ‘mabi migwantɛŋi lɛ ashi yɛ nyɛdɛŋ.’ Ni ewo shi akɛ: “Majie migwantɛŋi lɛ.” (Eze. 34:10) Yehowa yeɔ ewiemɔ nɔ be fɛɛ be. (Yos. 21:45) Yɛ afi 607 D.Ŋ.B. lɛ, ehã Babilonbii lɛ shɔ̃ nɔyeli lɛ kɛje nakai tookwɛlɔi ni foɔ amɛ pɛ amɛnɔ mli lɛ adɛŋ, ni ekɛjie etoi lɛ kɛje amɛdɛŋ. Afii nyɔŋmai kpawo sɛɛ lɛ, ejie ejálɔi ni feɔ amɛnii tamɔ gwaŋtɛŋi lɛ kɛjɛ Babilon, ni ekɛ amɛ ku sɛɛ kɛba amɛmaŋ koni amɛbato jamɔ krɔŋŋ shishi ekoŋŋ yɛ jɛmɛ. Shi no etsɔɔɔ akɛ Yehowa toi lɛ yɛ shweshweeshwe kɛmɔ shi, ejaakɛ je lɛŋ nɔyelii baaya nɔ aye amɛnɔ. Ebaahe afii ohai pii lolo dani “jeŋmaji lɛ abei ni ato lɛ” baaba naagbee.​—Luka 21:24.

18, 19. Mɛɛ gbalɛ Ezekiel gba yɛ afi 606 D.Ŋ.B.? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)

18 Yɛ afi 606 D.Ŋ.B., ni ji aaafee afi kome sɛɛ be ni akpãtã Yerusalem hiɛ, kɛ agbɛnɛ hu afii nyɔŋmai abɔ dani ajie Israelbii lɛ kɛje nom ni Babilon ŋɔ amɛ lɛ mli lɛ, Yehowa, ni ji Tookwɛlɔ Kpeteŋkpele lɛ, hã Ezekiel gba gbalɛ ko ni tsɔɔ bɔ ni ejwɛŋɔ etoi lɛ ahe jogbaŋŋ, ni eesumɔ ni amɛhi shi shweshweeshwe kɛya naanɔ. Gbalɛ lɛ tsɔɔ bɔ ni Mesia Maŋtsɛ lɛ baakwɛ Yehowa toi lɛ ehã.

19 Nɔ ni gbalɛ lɛ kɛɔ. (Kanemɔ Ezekiel 34:22-24.) Nyɔŋmɔ kɛɛ ‘ebaawó tookwɛlɔ kome,’ mɔ ni etsɛ lɛ akɛ “mitsulɔ David” lɛ. Wiemɔi ni ji “tookwɛlɔ kome” kɛ “mitsulɔ” ni akɛtsu nii lɛ tsɔɔ akɛ, Nɔyelɔ lɛ baafee David niyelɔ kome pɛ ni baaye nɔ kɛya naanɔ, shi jeee akɛ ebaahã aná maŋtsɛmɛi srɔtoi ni jɛ David wekutɔkpaa lɛ mli aye nɔ ekoŋŋ. Tookwɛlɔ nɛɛ ni eji Nɔyelɔ hu lɛ baalɛ Nyɔŋmɔ toi lɛ, ni ebaatsɔ “lumɔ yɛ amɛteŋ.” Yehowa kɛ etoi lɛ “baakpaŋ toiŋjɔlɛ kpaŋmɔ.” Ni “jɔɔmɔi baanɛ ashwie [amɛnɔ] tamɔ nugbɔ,” amɛbaahi shi shweshweeshwe yɛ miishɛɛ mli ni amɛbaashwere. Jeee akɛ toiŋjɔlɛ baahi gbɔmɛi ateŋ pɛ kɛkɛ, shi toiŋjɔlɛ baahi gbɔmɛi kɛ kooloi hu ateŋ!​—Eze. 34:25-28.

20, 21. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ gbalɛ ni kɔɔ “mitsulɔ David” he lɛ ba mli? (b) Mɛni Ezekiel wiemɔi ni kɔɔ “toiŋjɔlɛ kpaŋmɔ” lɛ he lɛ tsɔɔ wɔ yɛ nibii ni baaya nɔ wɔsɛɛ lɛ ahe?

20 Bɔ ni fee ni gbalɛ lɛ ba mli. Nyɔŋmɔ tsɛ Nɔyelɔ nɛɛ akɛ “mitsulɔ David,” ni no tsɔɔ akɛ eewie Yesu he, mɔ ni ji David seshinyo ni yɔɔ hegbɛ yɛ mla naa akɛ eyeɔ nɔ lɛ. (Lala 89:35, 36) Be ni Yesu yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, ekɛ enifeemɔ tsɔɔ akɛ lɛ ji “tookwɛlɔ kpakpa lɛ,” ni ekɛ ewala fɔ̃ shi ‘ehã gwantɛŋi lɛ.’ (Yoh. 10:14, 15) Shi amrɔ nɛɛ eji Tookwɛlɔ yɛ ŋwɛi. (Heb. 13:20) Yɛ afi 1914 lɛ, Nyɔŋmɔ wó Yesu Maŋtsɛ yɛ ŋwɛi ni ekɛ nitsumɔ wo edɛŋ akɛ, ekwɛ Nyɔŋmɔ toi lɛ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, ni elɛ amɛ. Afii fioo komɛi asɛɛ, yɛ afi 1919 lɛ, mɔ ni awó lɛ Maŋtsɛ etsɛko lɛ hala “nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ” koni elɛ “ewebii lɛ”​—ni ji Nyɔŋmɔ anɔkwa jálɔi ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaaya ŋwɛi loo amɛbaahi shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ. (Mat. 24:45-47) Nyɔŋ anɔkwafo lɛ etee nɔ ekɛ mumɔŋ niyenii elɛ Nyɔŋmɔ gwantɛŋi lɛ jogbaŋŋ yɛ Kristo gbɛtsɔɔmɔ naa. Mumɔŋ niyenii nɛɛ yeɔ ebuaa amɛ ni amɛhãa toiŋjɔlɛ kɛ shweshweeshwe shihilɛ hiɔ mfonirifeemɔŋ paradeiso ni miiya nɔ eeshwere lɛ mli.

21 Mɛni Ezekiel wiemɔi ni kɔɔ “toiŋjɔlɛ kpaŋmɔ” kɛ jɔɔmɔi ni “baanɛ ashwie shi tamɔ nugbɔ” lɛ he lɛ tsɔɔ wɔ yɛ nibii ni baaya nɔ wɔsɛɛ lɛ ahe? Yɛ jeŋ hee ni kã wɔhiɛ lɛ mli lɛ, Yehowa anɔkwa jálɔi ni baahi shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ baaná “toiŋjɔlɛ kpaŋmɔ” lɛ he sɛɛ kɛmɔ shi. Shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ baatsɔ paradeiso diɛŋtsɛ, ni ta, efɔŋfeemɔ, hɔmɔ, hela, loo kooloi awuiyelɔi gbaŋ adesai anɔkwafoi lɛ anaa dɔŋŋ. (Yes. 11:6-9; 35:5, 6; 65:21-23) Ani eŋɔɔɔ onaa akɛ obaanyɛ ohi shi kɛya naanɔ yɛ Paradeiso mli, yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, he ni Nyɔŋmɔ gwantɛŋi lɛ ‘baahi shi ni efɔŋ ko ninaaa amɛ, ni mɔ ko mɔ ko woŋ amɛhe gbeyei’ lɛ?​—Eze. 34:28.

Yesu ji Tookwɛlɔ yɛ ŋwɛi, ni ekwɛɔ bɔ ni akɛ Nyɔŋmɔ toi lɛ yeɔ ahãa lɛ (Kwɛmɔ kuku 22)

22. Te Yesu naa toi lɛ ehãa tɛŋŋ, ni mɛɛ gbɛ nɔ mɛi ni sɔmɔɔ akɛ asafoŋ onukpai lɛ baanyɛ akase bɔ ni ejwɛŋɔ toi lɛ ahe ehãa lɛ?

22 Nɔ ni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ gbalɛ lɛ mli. Yesu jwɛŋɔ toi lɛ ahe waa tamɔ bɔ ni e-Tsɛ lɛ feɔ lɛ nɔŋŋ. Akɛ Tookwɛlɔ kɛ Maŋtsɛ lɛ, ekwɛɔ koni alɛ e-Tsɛ toi lɛ jogbaŋŋ yɛ mumɔŋ ni amɛná toiŋjɔlɛ kɛ shweshweeshwe shihilɛ yɛ mfonirifeemɔŋ paradeiso lɛ mli. Kwɛ bɔ ni wɔtsui nyɔɔ wɔmli akɛ, wɔbaahi Nɔyelɔ tamɔ nɛkɛ kwɛmɔ shishi! Esa akɛ mɛi ni sɔmɔɔ akɛ tookwɛlɔi loo asafoŋ onukpai lɛ ahã toi lɛ asane akã amɛtsui nɔ tamɔ Yesu feɔ lɛ. Esa akɛ asafoŋ onukpai lɛ ‘ajɛ amɛsuɔmɔ mli’ amɛkwɛ tooku lɛ nɔ yɛ “tsuijurɔ naa,” ni amɛfee mɛi ni toi lɛ baanyɛ akase amɛ. (1 Pet. 5:2, 3) Esaaa akɛ asafoŋ onukpa ko kɛ toi lɛ yeɔ bɔ ni esaaa! Kaimɔ nɔ ni Yehowa kɛɛ Israel tookwɛlɔi ni yitseiaŋ wala ni hi shi yɛ Ezekiel gbii lɛ amli lɛ, ekɛɛ akɛ: “Mabi migwantɛŋi lɛ ashi yɛ amɛdɛŋ.” (Eze. 34:10) Tookwɛlɔ Kpeteŋkpele lɛ gbalaa ejwɛŋmɔ kɛyaa bɔ ni akɛ etoi lɛ yeɔ hãa lɛ nɔ waa, ni nakai nɔŋŋ e-Bi lɛ hu feɔ.

“Mitsulɔ David Baatsɔ Amɛlumɔ Kɛya Naanɔ”

23. Mɛɛ shi Yehowa wo yɛ Israel maŋ lɛ ekomefeemɔ he, ni mɛɛ gbɛ nɔ etsu enɛ he nii?

23 Yehowa miisumɔ ni ejálɔi lɛ afee ekome kɛsɔmɔ lɛ. Yɛ gbalɛ ko ni Nyɔŋmɔ hã agba lɛ mli lɛ, ewo shi akɛ, ebaabua ewebii lɛ, ni ji Yuda wekui enyɔ maŋtsɛyeli lɛ kɛ Israel wekui nyɔŋma maŋtsɛyeli lɛ amli bii lɛ ateŋ mɛi komɛi anaa efee amɛ ekome. Ebaafee amɛ “jeŋmaŋ kome,” tamɔ nɔ ni ekɛ “tsei” enyɔ miitsa koni ‘amɛtsɔ tso kome’ yɛ edɛŋ. (Eze. 37:15-23) Nyɔŋmɔ kɛ ewebii lɛ ku sɛɛ kɛba Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ akɛ Israel maŋ ni efee ekome yɛ afi 537 D.Ŋ.B. kɛwo gbalɛ nɛɛ obɔ. * Shi nakai ekomefeemɔ lɛ ji ekomefeemɔ ko ni nɔ bɛ, ni baahi shi daa lɛ he okadi nyɛkɛsiɔɔ ko kɛkɛ. Be ni Yehowa wo shi akɛ ebaafee Israel ekome lɛ sɛɛ lɛ, ehã Ezekiel gba gbalɛ ko ni tsɔɔ bɔ ni Nɔyelɔ ni baaye nɔ wɔsɛɛ lɛ baabua anɔkwa jálɔi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ lɛ anaa efee amɛ ekome, ni ekomefeemɔ nɛɛ baahi shi kɛya naanɔ.

24. Te Yehowa tsɛ Mesia Maŋtsɛ lɛ tɛŋŋ, ni te Maŋtsɛ nɛɛ nɔyeli lɛ baatamɔ ahã tɛŋŋ?

24 Nɔ ni gbalɛ lɛ kɛɔ. (Kanemɔ Ezekiel 37:24-28.) Yehowa tsɛ Mesia Maŋtsɛ lɛ shi kome ekoŋŋ akɛ “mitsulɔ David,” “tookwɛlɔ kome,” kɛ ‘lumɔ,’ shi agbɛnɛ, esaa etsɛ Mɔ Ni Awo Ehe Shi nɛɛ akɛ “maŋtsɛ” hu. (Eze. 37:22) Te Maŋtsɛ nɛɛ nɔyeli lɛ baatamɔ ahã tɛŋŋ? Ebaaye nɔ kɛya naanɔ. Wiemɔ ni ji “naanɔ” ni akɛtsu nii yɛ ŋmalɛ nɛɛ mli lɛ tsɔɔ akɛ, jɔɔmɔi ni baajɛ Maŋtsɛ nɛɛ nɔyeli lɛ mli kɛba lɛ asɛɛ efoŋ. * Ekomefeemɔ baahi mɛi ateŋ yɛ enɔyeli lɛ shishi. Anɔkwafoi fɛɛ ni “Maŋtsɛ kome” lɛ baaye amɛnɔ lɛ baahi shi yɛ Nyɔŋmɔ ‘yiŋkpɛi’ lɛ anaa, ni amɛbaafee ekome ‘kɛhi shikpɔŋ lɛ nɔ.’ Maŋtsɛ nɛɛ nɔyeli lɛ baahã eshishi bii lɛ abɛŋkɛ Yehowa Nyɔŋmɔ kpaakpa. Yehowa kɛ maŋtsɛyeli nɛɛ shishi bii lɛ baakpaŋ “toiŋjɔlɛ kpaŋmɔ.” Yehowa baatsɔ amɛ-Nyɔŋmɔ, ni amɛ hu amɛbaatsɔ emaŋ. Ni ejamɔhe lɛ ‘baahi amɛteŋ kɛya naanɔ.’

25. Mɛɛ gbɛ nɔ gbalɛ ni kɔɔ Mesia Maŋtsɛ lɛ he lɛ eba mli?

25 Bɔ ni fee ni gbalɛ lɛ ba mli. Yɛ afi 1919 lɛ, afee anɔkwafoi ni afɔ amɛ mu lɛ ekome yɛ “tookwɛlɔ kome,” ni ji Mesia Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ, Yesu Kristo, shishi. Sɛɛ mli lɛ, “asafoku babaoo” ni jɛ “jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ weku fɛɛ weku kɛ gbɔmɛi srɔtoi fɛɛ kɛ wiemɔ fɛɛ wiemɔ mli” lɛ bafata amɛnyɛmimɛi Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe. (Kpo. 7:9) Kui enyɔ nɛɛ batsɔmɔ “tooku kome” yɛ “tookwɛlɔ kome shishi.” (Yoh. 10:16) Kɛ́ amɛhiɛnɔkamɔ ji amɛbaaya ŋwɛi jio, amɛbaahi shikpɔŋ nɛɛ nɔ jio lɛ, amɛ fɛɛ amɛhiɔ shi yɛ Yehowa yiŋkpɛi lɛ anaa. Enɛ hãa amɛfeɔ ekome akɛ nyɛmimɛi kɛhiɔ shi yɛ mfonirifeemɔŋ paradeiso lɛ mli yɛ jeŋ fɛɛ. Yehowa ehã amɛná toiŋjɔlɛ, ni ejamɔhe lɛ ni feɔ jamɔ krɔŋŋ he mfoniri lɛ yɛ amɛteŋ. Yehowa ji amɛ-Nyɔŋmɔ, ni eŋɔɔ amɛnaa waa akɛ amɛmiijá lɛ amrɔ nɛɛ, ni amɛbaajá lɛ kɛya naanɔ hu!

26. Mɛni obaanyɛ ofee kɛye obua koni ekomefeemɔ aya nɔ ahi wɔteŋ?

26 Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ gbalɛ lɛ mli. Wɔná hegbɛ kpele akɛ wɔfata nyɛmimɛi ni efee ekome yɛ jeŋ fɛɛ lɛ ahe, ni wɔkɛ jamɔ krɔŋŋ miihã Yehowa. Shi nakai hegbɛ lɛ kɛ sɔ̃ ko bafɔ̃ɔ wɔnɔ​—esa akɛ wɔfee nibii ni baahã ekomefeemɔ aya nɔ ahi wɔteŋ. No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔ fɛɛ wɔfee bɔ fɛɛ bɔ ni wɔbaanyɛ ni wɔhiɛ hemɔkɛyeli kome ni wɔjwɛŋmɔ hu afee ekome. (1 Kor. 1:10) Bɔ ni afee ni wɔnyɛ wɔfee enɛ lɛ, wɔkɛ miishɛɛ yeɔ mumɔŋ niyenii kome, wɔhiɔ shi yɛ Ŋmalɛ naa shishitoo mlai kome too ni kɔɔ jeŋba he lɛ anaa, ni wɔ fɛɛ wɔkɛ wɔhe woɔ nitsumɔ kome ni he hiaa waa, ni ji Maŋtsɛyeli lɛ shiɛmɔ kɛ kaselɔfeemɔ nitsumɔ lɛ mli. Shi nɔ diɛŋtsɛ ni hãa ekomefeemɔ hiɔ wɔteŋ ji suɔmɔ. Kɛ́ wɔbɔ mɔdɛŋ wɔjie suɔmɔ kpo yɛ gbɛ́i srɔtoi anɔ, tamɔ wɔnu he wɔhã mɛi, wɔmusuŋ tsɔ wɔ wɔhã mɛi, ni wɔkɛ mɛi ahe eshai ke amɛ lɛ, ekomefeemɔ yaa nɔ ehiɔ wɔteŋ. Biblia lɛ kɛɔ akɛ, “suɔmɔ” ji “kpãa ni feɔ mɛi ekome yɛ gbɛ ni eye emuu nɔ.”​—Kol. 3:12-14; 1 Kor. 13:4-7.

Yehowa jɔɔ ejálɔi ni hiɔ shi akɛ nyɛmimɛi ni sumɔɔ lɛ yɛ jeŋ fɛɛ lɛ (Kwɛmɔ kuku 26)

27. (a) Te onaa Mesia lɛ he gbalɛi ni yɔɔ Ezekiel wolo lɛ mli lɛ ohãa tɛŋŋ? (b) Mɛni he wɔbaasusu yɛ yitsei ni nyiɛ sɛɛ amli?

27 Wɔhiɛ esɔ Mesia lɛ he gbalɛi ni yɔɔ Ezekiel wolo lɛ mli lɛ waa diɛŋtsɛ! Kɛ́ wɔkane gbalɛi nɛɛ ni wɔjwɛŋ nɔ lɛ, ehãa wɔnaa akɛ, Yesu Kristo, wɔ-Maŋtsɛ ni wɔsumɔɔ lɛ lɛ ji mɔ ni sa akɛ wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ enɔ, lɛ ji mɔ ni yɔɔ hegbɛ yɛ mla naa akɛ eyeɔ nɔ, ejɛɔ suɔmɔ mli ekwɛɔ wɔ akɛ tookwɛlɔ, ni ebaahã ekomefeemɔ ahi wɔteŋ kɛya naanɔ. Eji hegbɛ kpele diɛŋtsɛ akɛ wɔji Mesia Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ lɛ shishi bii! Kaimɔ akɛ, Mesia lɛ he gbalɛi nɛɛ ji jamɔ krɔŋŋ ni abaato shishi ekoŋŋ lɛ he sane ni yɔɔ Ezekiel wolo lɛ mli lɛ fã ko. Yesu ji mɔ ni Yehowa tsɔɔ enɔ ebuaa ewebii lɛ anaa, ni etoɔ jamɔ krɔŋŋ shishi yɛ amɛteŋ. (Eze. 20:41) Yɛ wolo nɛɛ yitsei ni nyiɛ sɛɛ lɛ amli lɛ, wɔbaasusu miishɛɛ sane ni ji jamɔ krɔŋŋ ni abaato shishi ekoŋŋ lɛ kɛ bɔ ni awie he ahã yɛ Ezekiel wolo lɛ mli lɛ he.

^ kk. 1 Nomŋɔɔ klɛŋklɛŋ afi lɛ je shishi yɛ afi 617 D.Ŋ.B., ni be nɛɛ ji klɛŋklɛŋ kwraa ni aŋɔ Yudafoi lɛ ekomɛi nom kɛtee Babilon. No hewɔ lɛ, nomŋɔɔ afi ni ji ekpaa lɛ je shishi yɛ afi 612 D.Ŋ.B.

^ kk. 14 Saji ni yɔɔ Sanekpakpai lɛ amli lɛ tsɔɔ faŋŋ akɛ Yesu ji David seshinyo.​—Mat. 1:1-16; Luka 3:23-31.

^ kk. 23 Wɔbaasusu Ezekiel gbalɛ ni kɔɔ tsei enyɔ lɛ he lɛ kɛ bɔ ni gbalɛ nɛɛ ba mli ehã lɛ he yɛ wolo nɛɛ Yitso 12 lɛ mli.

^ kk. 24 Wolo ko wie Hebri wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “naanɔ” lɛ he akɛ: “Wiemɔ nɛɛ hiɛ shishinumɔ ni kɔɔ be he, ni etsɔɔ nɔ ko ni hiɔ shi daa, nɔ ko ni anyɛŋ afo sɛɛ, loo anyɛŋ atsake.”