Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shishinumɔ Hei Ni Wɔná Lɛ Amli Otii

Shishinumɔ Hei Ni Wɔná Lɛ Amli Otii

Yɛ afii ni eho lɛ amli lɛ, Buu-Mɔɔ lɛ ehã wɔna tsakemɔi ni afee yɛ bɔ ni wɔnuɔ Ezekiel gbalɛi lɛ babaoo ashishi wɔhãa lɛ amli. Ni yɛ wolo nɛɛ ni ji, Ato Yehowa Jamɔ Krɔŋŋ Shishi Ekoŋŋ Agbɛnɛ! lɛ mli lɛ, obaana tsakemɔi krokomɛi hu ni afee. Kwɛmɔ akɛ obaanyɛ ohã sanebimɔi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ahetoo lo.

Mɛni bɔɔ nii ni hiɛ kamɔ lɛ ahiɛi ejwɛ lɛ damɔ shi kɛhã?

Bɔ ni wɔnuɔ shishi tsutsu: Bɔɔ nii ni hiɛ kamɔ lɛ loo kerubim lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ hiɛi ejwɛ lɛ damɔ shi kɛhã Yehowa sui titrii ejwɛ lɛ.

Shishinumɔ hee: Eyɛ mli akɛ bɔɔ nii ni hiɛ kamɔ lɛ ahiɛi ejwɛ lɛ ateŋ eko fɛɛ eko damɔ shi kɛhã Yehowa sui titrii ejwɛ lɛ ateŋ ekome moŋ, shi kɛ́ akwɛ hiɛi ejwɛ lɛ fɛɛ shi kome lɛ, amɛdamɔ shi kɛhã sui srɔtoi fɛɛ ni Yehowa yɔɔ lɛ. Agbɛnɛ hu, hiɛi ejwɛ lɛ hãa wɔnaa bɔ ni Yehowa hewalɛ kɛ enunyam lɛ nɔ bɛ hã.

Yiŋtoo hewɔ ni afee tsakemɔ lɛ: Yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ, akɛ yibɔ ni ji ejwɛ lɛ tsuɔ nii kɛtsɔɔ nɔ ko ni kɔɔ mɛi fɛɛ ahe, loo nɔ ko ni eye emuu. No hewɔ lɛ, kɛ́ akwɛ hiɛi ejwɛ lɛ fɛɛ shi kome lɛ, anaa akɛ amɛhiɛɛɛ amɛhe ekomekome akɛ sui titrii ejwɛ komɛi kɛkɛ​—shi moŋ nomɛi hãa anaa mɔ ni Yehowa ji diɛŋtsɛ. Agbɛnɛ hu, hiɛi nɛɛ ateŋ eko fɛɛ eko ji bɔɔ nɔ ko hiɛ, ni akɛ bɔɔ nii nɛɛ damɔɔ shi kɛhãa agbojee, nyɛmɔ, kɛ hewalɛ. Kɛ̃lɛ, bɔɔ nii wuji ejwɛ lɛ fɛɛ, ni kerubim lɛ ateŋ eko fɛɛ eko hiɛi ejwɛ lɛ feɔ he mfoniri lɛ, yɛ Yehowa maŋtsɛ sɛi lɛ shishi. Enɛ tsɔɔ akɛ Yehowa ji Nɔyelɔ Ofe yɛ nii fɛɛ nɔ.

Namɔ nuu ni woloŋmalɔ iŋki tɔ ŋmɔ ehɛ lɛ damɔ shi kɛhã?

Bɔ ni wɔnuɔ shishi tsutsu: Nuu ni woloŋmalɔ iŋki tɔ ŋmɔ ehɛ lɛ damɔ shi kɛhã mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi ni eshwɛ lɛ. Mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ miitsɔ shiɛmɔ kɛ kaselɔfeemɔ nitsumɔ lɛ nɔ amɛmiikadi mɛi ni batsɔmɔɔ “asafoku babaoo” lɛ mli bii lɛ yɛ mfonirifeemɔŋ bianɛ.​—Kpo. 7:9.

Shishinumɔ hee: Nuu ni woloŋmalɔ iŋki tɔ ŋmɔ ehɛ lɛ damɔ shi kɛhã Yesu Kristo. Ebaakadi asafoku babaoo lɛ mli bii lɛ be ni ekojo amɛ akɛ gwantɛŋi yɛ “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ mli lɛ.​—Mat. 24:21.

Yiŋtoo hewɔ ni afee tsakemɔ lɛ: Yehowa kɛ mɛi akojomɔ ewo e-Bi lɛ dɛŋ. (Yoh. 5:22, 23) Tamɔ bɔ ni Mateo 25:31-33 lɛ tsɔɔ lɛ, Yesu ji mɔ ni baakojo adesai ni etsɔɔ mɛi ni ji “gwantɛŋi” kɛ mɛi ni ji “abotiai.”

Ani nyɛmimɛi yei enyɔ ni ji Ohola kɛ Oholiba lɛ feɔ Kristendom he mfoniri, titri lɛ, efãi titrii enyɔ ni ji Katolik kɛ Protɛstant sɔlemɔi lɛ?

Bɔ ni wɔnuɔ shishi tsutsu: Ohola kɛ Oholiba ji nyɛmimɛi yei. Ohola (Samaria, Israel maŋtiase lɛ), ni ji onukpatsɛ lɛ feɔ Katolik Sɔlemɔ lɛ he mfoniri; ni Oholiba (Yerusalem, Yuda maŋtiase lɛ), ni ji fiootsɛ lɛ feɔ Protɛstant Sɔlemɔi lɛ ahe mfoniri.

Shishinumɔ hee: Nyɛmimɛi yei ashawoi enyɔ nɛɛ damɔɔɔ shi kɛhãaa Kristendom fã ko kwraa. Moŋ lɛ, amɛnifeemɔ lɛ hãa wɔnaa bɔ ni Yehowa nuɔ he ehãa kɛ́ mɛi ni tsutsu ko lɛ amɛyeɔ lɛ anɔkwa lɛ je esɛɛ amɛyajá nyɔŋmɔi krokomɛi. Bɔ ni amɛnifeemɔ lɛ dɔ Yehowa lɛ, nakai nɔŋŋ amale jamɔi fɛɛ ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ anifeemɔi lɛ dɔɔ lɛ.

Yiŋtoo hewɔ ni afee tsakemɔ lɛ: Nɔ ko bɛ Ŋmalɛ lɛ mli ni tsɔɔ akɛ Ohola kɛ Oholiba feɔ Kristendom he mfoniri. Tsutsu ko lɛ, Israel kɛ Yuda tamɔ Yehowa ŋamɛi ni yeɔ lɛ anɔkwa, shi Kristendom kɛ Yehowa nako wekukpaa ni tamɔ nakai dã. Kɛfata he lɛ, akɛ Nyɔŋmɔ webii ni yeee lɛ anɔkwa lɛ to ashawoi ahe yɛ Ezekiel yitso 1623 lɛ, shi ahã amɛná hiɛnɔkamɔ akɛ kɛ́ amɛtsake amɛgbɛi lɛ, akɛ amɛ baaku sɛɛ kɛba amɛtsutsu shihilɛ lɛ mli ekoŋŋ. Kristendom, ni ji Babilon Kpeteŋkpele lɛ fã lɛ bɛ hiɛnɔkamɔ ni tamɔ nakai.

Ani Yerusalem feɔ Kristendom he mfoniri?

Bɔ ni wɔnuɔ shishi tsutsu: Yerusalem ni yeee anɔkwa lɛ feɔ Kristendom he mfoniri. No hewɔ lɛ, yɛ gbalɛ naa lɛ, Yerusalem hiɛ ni akpãtã lɛ fee Kristendom hiɛ ni abaakpãtã lɛ he mfoniri.

Shishinumɔ hee: Shihilɛi gbohii ni tee nɔ yɛ Yerusalem, tamɔ amagajamɔ kɛ efɔŋfeemɔ ni fa babaoo yɛ maŋ lɛ mli lɛ kaiɔ wɔ nɔ ni yaa nɔ yɛ Kristendom ŋmɛnɛ lɛ, shi bianɛ lɛ, wɔkɛɛɛ akɛ Yerusalem feɔ Kristendom he mfoniri dɔŋŋ.

Yiŋtoo hewɔ ni afee tsakemɔ lɛ: Nɔ ko bɛ Ŋmalɛ lɛ mli ni wɔbaadamɔ nɔ wɔkɛɛ akɛ Yerusalem feɔ Kristendom he mfoniri. Nɔ ni tamɔɔɔ blema Yerusalem lɛ, Kristendom kɛ ehe woko jamɔ krɔŋŋ mli dã. Ni eyɛ mli akɛ be ko lɛ, Yehowa kɛ Yerusalem he eshai lɛ ke lɛ moŋ, shi nɔ ko kwraa bɛ ni tsɔɔ akɛ akɛ Kristendom he baake lɛ.

Mɛɛ gbɛ nɔ wui ni egbigbii ni jwere shikpɔŋ kplanaa kɛ ehe gɔji lɛ nɔ lɛ he ninaa lɛ ba mli?

Bɔ ni wɔnuɔ shishi tsutsu: Yɛ afi 1918 lɛ, Babilon Kpeteŋkpele lɛ ŋɔ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ nom, ni ebafee tamɔ nɔ ni amɛgboi yɛ mfonirifeemɔŋ, no hewɔ lɛ, amɛnyɛɛɛ amɛtsu nitsumɔ ni atu awo amɛdɛŋ lɛ. Nakai nomŋɔɔ ni sɛɛ etsɛɛɛ lɛ ba naagbee yɛ afi 1919 be ni Yehowa hã amɛba wala mli ekoŋŋ akɛ Maŋtsɛyeli shiɛlɔi lɛ.

Shishinumɔ hee: Mfonirifeemɔŋ nom ni aŋɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ he be kplaŋŋ diɛŋtsɛ, ni eje shishi kwraa dani afi 1918 shɛ. Eje shishi kɛjɛ afi 100 Ŋ.B. afii lɛ amli, ni eba naagbee yɛ afi 1919 Ŋ.B., ni kɛ́ wɔɔkɛɛ lɛ, enɛ kɛ be kplaŋŋ ni Yesu wie he yɛ ebɛbua ni kɔɔ wiiti lɛ kɛ jwɛi lɛ he lɛ mli lɛ kpãa gbee.

Yiŋtoo hewɔ ni afee tsakemɔ lɛ: Nom ni aŋɔ blema Israel lɛ he be kplaŋŋ, eje shishi kɛjɛ afi 740 D.Ŋ.B. ni eba naagbee yɛ afi 537 D.Ŋ.B. Ezekiel gbalɛ lɛ tsɔɔ mli akɛ wui lɛ ‘egbigbii’ loo ‘amɛgbigbii waa diɛŋtsɛ,’ ni no tsɔɔ akɛ, mɛi ni wui lɛ feɔ amɛhe mfoniri lɛ gboi yɛ mfonirifeemɔŋ be kplaŋŋ diɛŋtsɛ. Atsɔɔ akɛ wui lɛ baaba wala mli fiofio, ni no tsɔɔ akɛ ebaahe be.

Mɛni tsei enyɔ lɛ ni afee amɛ ekome lɛ tsɔɔ?

Bɔ ni wɔnuɔ shishi tsutsu: Be ni Jeŋ Ta I lɛ yaa nɔ lɛ, mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi ni eshwɛ lɛ ateŋ gbala be kukuoo ko, shi yɛ afi 1919 lɛ, amɛteŋ anɔkwafoi lɛ saa amɛfee ekome ekoŋŋ.

Shishinumɔ hee: Gbalɛ lɛ tsɔɔ akɛ, Yehowa baahã mɛi ni jáa lɛ lɛ afee ekome. Be ni bei shwie mli yɛ afi 1919 sɛɛ lɛ, mɛi babaoo ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ babɔi mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi ni eshwɛ lɛ ahefatamɔ. Kui enyɔ nɛɛ efee ekome kɛmiijá Yehowa akɛ kuu kome.

Yiŋtoo hewɔ ni afee tsakemɔ lɛ: Gbalɛ lɛ ewieee tso kome ni aku mli ni etsɔ tsei enyɔ, ni sɛɛ mli lɛ atsa ni efee ekome ekoŋŋ lɛ he. No hewɔ lɛ, gbalɛ lɛ gbalaaa jwɛŋmɔ kɛyaaa bɔ ni kuu kome mli baagbala, ni sɛɛ mli lɛ abaafee amɛ ekome ekoŋŋ lɛ nɔ. Moŋ lɛ, egbalaa jwɛŋmɔ kɛyaa bɔ ni kui srɔtoi enyɔ baafee ekome lɛ nɔ.

Namɔ ji Gog ni jɛ Magog lɛ?

Bɔ ni wɔnuɔ shishi tsutsu: Gog ni jɛ Magog lɛ ji gbɛ́i kroko ni akɛtsɛɔ Satan kɛjɛ be ni ashwie lɛ kɛjɛ ŋwɛi lɛ.

Shishinumɔ hee: Gog ni jɛ Magog lɛ damɔ shi kɛhã shikpɔŋ lɛ nɔ majimaji akuu ko ni baawu amɛshi anɔkwa jamɔ yɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli.

Yiŋtoo hewɔ ni afee tsakemɔ lɛ: Bɔ ni awie Gog he yɛ gbalɛi lɛ amli akɛ, akɛ lɛ baahã loofɔji ni gbɔbiɔ akɛ niyenii, ni abaahã lɛ fuuhe yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ tsɔɔ akɛ Gog jeee mumɔŋ bɔɔ nɔ. Kɛfata he lɛ, tutuamɔ ni Gog baatutua Nyɔŋmɔ webii lɛ kɛ tutuamɔ ni Daniel kɛ Kpojiemɔ woji lɛ wie he akɛ shikpɔŋ lɛ nɔ majimaji lɛ baatutua Nyɔŋmɔ webii lɛ kpãa gbee.​—Dan. 11:40, 44, 45; Kpo. 17:14; 19:19.

Ani Ezekiel na mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa kpeteŋkpele lɛ, nɔ ni sɛɛ mli lɛ Paulo wie he lɛ? Ani no mli Ezekiel yashara shi yɛ lɛ?

Bɔ ni wɔnuɔ shishi tsutsu: Sɔlemɔ shĩa ni Ezekiel na yɛ ninaa mli lɛ nɔŋŋ ji mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa ni bɔfo Paulo wie he lɛ.

Shishinumɔ hee: Jeee mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa ni ba shihilɛ mli yɛ afi 29 Ŋ.B. lɛ Ezekiel na lɛ, shi moŋ ena ninaa ko ni tsɔɔ bɔ ni kɛ́ nomŋɔɔ lɛ ba naagbee lɛ, abaasaa ato jamɔ krɔŋŋ shishi ekoŋŋ tamɔ bɔ ni atsɔɔ yɛ Mose Mla lɛ mli lɛ pɛpɛɛpɛ. Mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa ni akɛ mumɔ tsirɛ Paulo ni ewie he lɛ gbalaa jwɛŋmɔ kɛyaa nitsumɔ ni Yesu, ni ji Osɔfonukpa Kpeteŋkpele lɛ tsu kɛjɛ afi 29 kɛyashi 33 Ŋ.B. lɛ nɔ. Sɔlemɔ shĩa ni Ezekiel na yɛ ninaa lɛ mli ni atsĩii osɔfonukpa lɛ tã kwraa yɛ mli lɛ, gbalaa jwɛŋmɔ kɛyaa jamɔ krɔŋŋ ni abaasaa ato shishi ekoŋŋ, ni je shishi kɛjɛ afi 1919 Ŋ.B. lɛ nɔ lɛ. No hewɔ lɛ, wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ emaaa nɔ ni sɔlemɔ shĩa ni Ezekiel na yɛ ninaa mli lɛ he nibii lɛ fɛɛ kɛ bɔ ni asusu nɔ fɛɛ nɔ fitsofitso lɛ damɔ shi kɛhã lɛ nɔ. Moŋ lɛ, nɔ ni esa akɛ wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ ama nɔ titri ji, nɔ ni Ezekiel ninaa lɛ tsɔɔ wɔ yɛ Yehowa taomɔ nii kɛhã jamɔ krɔŋŋ lɛ he.

Yiŋtoo hewɔ ni afee tsakemɔ lɛ: Esoro sɔlemɔ shĩa ni Ezekiel na yɛ ninaa mli lɛ yɛ mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa lɛ he yɛ gbɛi titrii anɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ashã afɔlei srɔtoisrɔtoi yɛ sɔlemɔ shĩa ni Ezekiel na yɛ ninaa mli lɛ mli; shi yɛ mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa lɛ mli lɛ, afɔle kome pɛ ashã “shi kome nyɔŋlo.” (Heb. 9:11, 12) Afii ohai abɔ dani Kristo ba shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, no mli lɛ, be shɛko ni Yehowa kɛbaajie anɔkwalei ni mli kwɔlɔ ni kɔɔ mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa lɛ he lɛ akpo.