Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

YITSO 17

“Bo Gog . . . Mikɛ Bo Ená”

“Bo Gog . . . Mikɛ Bo Ená”

EZEKIEL 38:3

NƆ NI ABAAWIE HE: Abaatsɔɔ mɔ ni “Gog” ji kɛ “shikpɔŋ lɛ” ni ebaatutua lɛ

1, 2. Mɛɛ ta wulu ko kã wɔhiɛ kpaakpa, ni mɛɛ saji wɔbaanyɛ wɔbi yɛ he? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)

AFII akpei abɔ nɛ lɛ, adesai ewu tai babaoo yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ, ni tai nɛɛ ekomɛi ji jeŋ tai enyɔ ni awu yɛ afi 1900 afii lɛ amli, ní agbe mɛi babaoo yɛ mli lɛ. Shi ta ni fe fɛɛ yɛ adesa yinɔsane mli lɛ kã wɔhiɛ kpaakpa. Ta nɛɛ ebafeŋ ta ni jeŋmaji lɛ kɛ amɛhe baawu yɛ amɛ pɛ amɛnɔ mli ni amɛfoɔ kɛkɛ lɛ hewɔ. Moŋ lɛ, ta nɛɛ ji “Nyɔŋmɔ Ofe lɛ gbi wulu lɛ nɔ ta lɛ.” (Kpo. 16:14) Henyɛlɔ ko ni woɔ ehe nɔ ji mɔ ni kɛ ta nɛɛ baaba, ni ebaatutua shikpɔŋ ni jara wa kɛhã Nyɔŋmɔ lɛ; tutuamɔ nɛɛ baahã Nuŋtsɔ Ofe Yehowa kɛ ehewalɛ ni ekɛkpãtãa nii ahiɛ lɛ atsu nii yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ bɔ ni anako enɔ dã.

2 Enɛ teɔ sanebimɔi komɛi ni he hiaa lɛ ashi, no mɛi ji: Namɔ ji henyɛlɔ nɛɛ? Mɛɛ shikpɔŋ ebaatutua lɛ? Mɛɛ be ebaatutua shikpɔŋ nɛɛ, mɛni hewɔ, ni mɛɛ gbɛ nɔ ebaafee nakai? Akɛni nibii nɛɛ ni baaya nɔ wɔsɛɛ lɛ kɔɔ wɔ ni ji Yehowa anɔkwa jálɔi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ahe hewɔ lɛ, esa akɛ wɔle hetoi lɛ. Wɔbaanyɛ wɔna hetoi lɛ yɛ gbalɛ ko ni taa mɔ tsuiŋ ni yɔɔ Ezekiel yitso 38 kɛ 39 lɛ.

Henyɛlɔ Lɛ Ji Gog Ni Jɛ Magog

3. Mɛni ji Ezekiel gbalɛ ni kɔɔ Gog ni jɛ Magog lɛ he lɛ mli otii?

 3 Kanemɔ Ezekiel 38:1, 2, 8, 18; 39:4, 11. Gbalɛ lɛ mli otii nɛ: “Yɛ afii lɛ anaagbee mli lɛ,” henyɛlɔ ko ni atsɛɔ lɛ “Gog ni jɛ Magog” lɛ baatutua Nyɔŋmɔ webii lɛ ‘ashikpɔŋ lɛ.’ Shi nakai tutuamɔ ni naa wa lɛ baahã Yehowa ‘mlila ni naa wa’ lɛ ate shi, ni Yehowa baaye Gog nɔ kunim. * Kɛkɛ lɛ, Yehowa kɛ ehenyɛlɔ ni eye enɔ kunim lɛ kɛ mɛi ni fata ehe lɛ “baahã loofɔji srɔtoi fɛɛ ni gbɔbiɔ kɛ ŋa mli kooloi lɛ akɛ niyenii.” Naagbee lɛ, Yehowa baahã Gog “fuuhe.” Kɛ́ wɔbaanu bɔ ni gbalɛ nɛɛ baaba mli ahã wɔsɛɛ lɛ shishi jogbaŋŋ lɛ, klɛŋklɛŋ lɛ, esa akɛ wɔle mɔ ni Gog ji.

4. Mɛni wɔbaanyɛ wɔwie yɛ Gog ni jɛ Magog lɛ he?

4 Belɛ, namɔ ji Gog ni jɛ Magog lɛ? Kɛ́ wɔkwɛ bɔ ni Ezekiel wie Gog he ehã lɛ, wɔbaanyɛ wɔmu sane naa akɛ eji anɔkwa jálɔi ahenyɛlɔ. Ani Gog ji gbɛ́i kroko ni akɛtsɛɔ Satan, ni ji anɔkwa jamɔ henyɛlɔ fe fɛɛ lɛ? Afii babaoo ni eho nɛ lɛ, nakai ji bɔ ni awie yɛ wɔwoji lɛ amli. Shi wɔsusu Ezekiel gbalɛ lɛ he ekoŋŋ, ni no hã wɔfee tsakemɔ yɛ bɔ ni wɔnuɔ shishi wɔhãa lɛ mli. Buu-Mɔɔ lɛ tsɔɔ mli akɛ gbɛnaa gbɛ́i ni ji Gog ni jɛ Magog lɛ jeee mumɔŋ bɔɔ nɔ ko ni anaaa lɛ, shi moŋ, eji adesai ahenyɛlɔ ko ni anaa lɛ, ni ji majimaji akuu ko ni baawu amɛshi anɔkwa jamɔ. * Dani wɔbaasusu nɔ ni hã wɔmu sane naa nakai lɛ he lɛ, klɛŋklɛŋ lɛ, hã wɔpɛi nibii enyɔ komɛi ni yɔɔ Ezekiel gbalɛ lɛ mli ni tsɔɔ akɛ, Gog jeee mumɔŋ bɔɔ nɔ lɛ mli wɔkwɛ.

5, 6. Mɛni yɔɔ Ezekiel gbalɛ lɛ mli ni tsɔɔ akɛ Gog ni jɛ Magog lɛ jeee mumɔŋ bɔɔ nɔ?

5 “Mikɛ bo baahã loofɔji srɔtoi fɛɛ ni gbɔbiɔ . . . akɛ niyenii.” (Eze. 39:4) Bei pii lɛ, Ŋmalɛ lɛ kɛ loofɔji ni yeɔ gbohii lɛ tsuɔ nii kɛbɔɔ kɔkɔ akɛ Nyɔŋmɔ kɛ kojomɔ baaba. Nyɔŋmɔ bɔ Israel maŋ lɛ kɛ maji krokomɛi hu kɔkɔ ni tamɔ nɛkɛ. (5 Mo. 28:26; Yer. 7:33; Eze. 29:3, 5) Shi kadimɔ akɛ, jeee mumɔŋ bɔɔ nii akɛ kɔkɔbɔi nɛɛ hã, shi moŋ adesai ni ji heloo kɛ lá. Ni eja nakai, ejaakɛ loofɔji ni gbɔbiɔ kɛ ŋa mli kooloi lɛ, loi amɛyeɔ, jeee mumɔŋ bɔɔ nii. No hewɔ lɛ, kɔkɔbɔɔ nɛɛ ni Nyɔŋmɔ kɛhã ni yɔɔ Ezekiel gbalɛ lɛ mli lɛ tsɔɔ akɛ Gog jeee mumɔŋ bɔɔ nɔ.

6 “Mahã Gog fuuhe yɛ . . . Israel.” (Eze. 39:11) Ŋmalɛ lɛ ewieee akɛ afuɔ mumɔŋ bɔɔ nii yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. Shi moŋ, etsɔɔ akɛ abaashɛ Satan kɛ edaimonioi lɛ afɔ̃ bu kwɔŋkwɔŋ lɛ mli afii 1,000, ni sɛɛ mli lɛ, abaashɛ amɛ afɔ̃ mfonirifeemɔŋ la kpaakpo lɛ mli, ni no damɔ shi kɛhã naanɔ hiɛkpatamɔ. (Luka 8:31; Kpo. 20:1-3, 10) Akɛni awie Gog he akɛ abaahã lɛ “fuuhe” yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔmu sane naa akɛ, ejeee mumɔŋ bɔɔ nɔ.

7, 8. Mɛɛ be “kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ” naagbee baaba, ni mɛɛ gbɛ nɔ enɛ tamɔ nɔ ni baaba Gog ni jɛ Magog lɛ nɔ lɛ nɔŋŋ?

7 Kɛ́ Gog jeee mumɔŋ bɔɔ nɔ lɛ, belɛ, mɛni loo namɔ ji Gog, ni ji henyɛlɔ ni baatutua anɔkwa jálɔi naagbee nɔ kwraa lɛ? Hã wɔsusu Biblia mli gbalɛi enyɔ ni yeɔ ebuaa wɔ koni wɔna mɔ ni Gog ni jɛ Magog lɛ ji lɛ ahe wɔkwɛ.

8 “Kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ.” (Kanemɔ Daniel 11:40-45.) Daniel gba jeŋ hewalɛi komɛi ni baaba kɛjɛ egbii lɛ amli aahu kɛbashi wɔbei nɛɛ amli lɛ ahe sane efɔ̃ shi. Gbalɛ lɛ hu tsĩ maŋtsɛmɛi enyɔ ni kɛ amɛhe baatswa kɛpele jeŋ hewalɛ he lɛ atã, ni maŋtsɛmɛi nɛɛ ji “wuoyigbɛ maŋtsɛ lɛ” kɛ “kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ.” Yɛ afii ohai abɔ ni eho lɛ amli lɛ, maŋtsɛmɛi enyɔ nɛɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ etsake mɔ ni eji, ejaakɛ jeŋmaji srɔtoi kɛ amɛhe ewu kɛpele jeŋ hewalɛ he. Be ni Daniel wieɔ naagbee ta ni kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ baafã yɛ “naagbee be lɛ mli lɛ” he lɛ, ekɛɛ akɛ: “Ebaaje kpo kɛ mlifu ni naa wa koni eyafite mɛi babaoo ni ekpãtã amɛhiɛ.” Yehowa jálɔi lɛ ji mɛi titri ni kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ baajie ehiɛ eka. * Shi tamɔ Gog ni jɛ Magog lɛ ji lɛ, kɛ́ kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ tutua Nyɔŋmɔ webii lɛ, eyeŋ omanye ni ebaaba “enaagbee.”

9. Mɛɛ gbɛ nɔ nɔ ni baaba Gog ni jɛ Magog lɛ nɔ lɛ tamɔ nɔ ni baaba “shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ maŋtsɛmɛi lɛ” anɔ lɛ nɔŋŋ?

9 “Shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ maŋtsɛmɛi lɛ.” (Kanemɔ Kpojiemɔ 16:14, 16; 17:14; 19:19, 20.) Kpojiemɔ wolo lɛ gba akɛ “shikpɔŋ lɛ nɔ maŋtsɛmɛi lɛ” baatutua “maŋtsɛmɛi a-Maŋtsɛ” lɛ, ni ji Yesu Kristo lɛ. Shi akɛni amɛnine nyɛŋ ashɛ Yesu nɔ yɛ ŋwɛi hewɔ lɛ, amɛbaatutua mɛi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ ni fiɔ Yesu Maŋtsɛyeli lɛ sɛɛ lɛ. Abaaye shikpɔŋ lɛ nɔ maŋtsɛmɛi lɛ anɔ kunim yɛ Harmagedon. Kadimɔ akɛ amɛnaagbee baaba be ni amɛtutua Nyɔŋmɔ webii lɛ sɛɛ. Enɛ tamɔ nɔ ni awie yɛ Gog ni jɛ Magog lɛ he lɛ nɔŋŋ. *

10. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkɛɛ yɛ mɔ ni Gog ji lɛ he?

10 Yɛ nɔ ni wɔsusu he kɛtsɔ hiɛ lɛ naa lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔkɛɛ yɛ mɔ ni Gog ji lɛ he? Klɛŋklɛŋ lɛ, Gog jeee mumɔŋ bɔɔ nɔ. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, Gog damɔ shi kɛhã shikpɔŋ lɛ nɔ majimaji ni etsɛŋ ni amɛbaatutua Nyɔŋmɔ webii lɛ. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, majimaji nɛɛ baafee ekome akɛ kuu. Mɛni hewɔ? Akɛni Nyɔŋmɔ webii lɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ hewɔ lɛ, ebaabi ni majimaji lɛ ajwɛŋmɔ afee ekome bɔ ni afee ni amɛnyɛ amɛtutua Nyɔŋmɔ webii lɛ. (Mat. 24:9) Eyɛ mli akɛ majimaji lɛ ji mɛi ni baatutua Nyɔŋmɔ webii lɛ moŋ, shi Satan ji mɔ ni hɔ sɛɛ, ni lɛ etoɔ tutuamɔ lɛ he gbɛjianɔ. Kɛjɛ blema tɔ̃ɔ lɛ, ewo jeŋmaji lɛ ayiŋ ni amɛte shi amɛwo anɔkwa jamɔ. (1 Yoh. 5:19; Kpo. 12:17) Shi Ezekiel gbalɛ ni kɔɔ Gog ni jɛ Magog lɛ he lɛ gbalaa jwɛŋmɔ kɛyaa gbɛfaŋnɔ ni shikpɔŋ lɛ nɔ majimaji ni baatutua Yehowa webii lɛ baatsu lɛ nɔ. *

Mɛni Ji “Shikpɔŋ Lɛ”?

11. Te Ezekiel gbalɛ lɛ wie “shikpɔŋ lɛ” ni Gog baaya nɔ lɛ he ehã tɛŋŋ?

11 Tamɔ wɔkase yɛ  kuku 3 lɛ mli lɛ, Gog ni jɛ Magog lɛ baatutua shikpɔŋ ni jara wa kɛhã Yehowa lɛ, ni no baahã Yehowa mli afu waa. Mɛni ji shikpɔŋ nɛɛ? Hã wɔsusu Ezekiel gbalɛ lɛ he ekoŋŋ. (Kanemɔ Ezekiel 38:8-12.) Gbalɛ lɛ kɛɛ Gog ‘baaya shikpɔŋ ni aku sɛɛ akɛ enɔ bii lɛ eba,’ ni “abua amɛnaa kɛjɛ jeŋmaji lɛ amli” lɛ anɔ. Kadimɔ nɔ ni ekɛɛ yɛ Nyɔŋmɔ jálɔi ni akɛ amɛ eku sɛɛ kɛba shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ ahe lɛ hu, ekɛɛ akɛ: “Amɛyɛ shweshweeshwe”; amɛbɛ “gbogboi kɛ adabaŋi kɛ agbói” ni ‘baabu amɛshihilɛhei lɛ ahe’; ni ‘amɛmiibua nii babaoo anaa.’ Enɛ ji shikpɔŋ ni Yehowa anɔkwa jalɔi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ yɔɔ nɔ. Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔle shikpɔŋ nɛɛ?

12. Mɛni ato shishi ekoŋŋ yɛ Israel shikpɔŋ lɛ nɔ yɛ Biblia beiaŋ?

12 Kɛ́ wɔsusu bɔ ni Nyɔŋmɔ to anɔkwa jamɔ shishi ekoŋŋ yɛ blema Israel lɛ he lɛ, ebaaye ebua wɔ waa; Israel shikpɔŋ lɛ ji he ni Nyɔŋmɔ webii ni ehala lɛ hi, jɛmɛ amɛtsu nii yɛ, ni jɛmɛ nɔŋŋ amɛjá Nyɔŋmɔ yɛ afii babaoo. Be ni Israelbii lɛ eyayeee Yehowa anɔkwa lɛ, Yehowa tsɔ Ezekiel nɔ egba akɛ abaakpãtã amɛshikpɔŋ lɛ hiɛ ni abaashi lɛ amaŋfɔ ni akɛfeee nɔ ko. (Eze. 33:27-29) Shi Yehowa gba hu akɛ, sɛɛ mli lɛ, abaahã mɛi ni aŋɔ amɛ nom lɛ ateŋ mɛi ni eshwɛ ni etsake amɛtsui lɛ aku amɛsɛɛ kɛjɛ Babilon koni amɛbato jamɔ krɔŋŋ shishi ekoŋŋ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. Yehowa baajɔɔ Israel shikpɔŋ lɛ, ni ebaafee frɔ̃frɔ̃ “tamɔ Eden abɔɔ” lɛ. (Eze. 36:34-36) Enɛ je shishi yɛ afi 537 D.Ŋ.B., be ni Yudafoi ni aŋɔ amɛ nom lɛ ku amɛsɛɛ kɛtee Yerusalem ni amɛyato anɔkwa jamɔ shishi ekoŋŋ yɛ amɛjakumaŋ lɛ.

13, 14. (a) Mɛni ji mfonirifeemɔŋ shikpɔŋ lɛ? (b) Mɛni hewɔ shikpɔŋ nɛɛ jara wa waa kɛhã Yehowa lɛ?

13 Yɛ wɔbei nɛɛ amli hu lɛ, ato jamɔ krɔŋŋ shishi ekoŋŋ ahã Nyɔŋmɔ webii lɛ. Tamɔ wɔkase yɛ wolo nɛɛ Yitso 9 lɛ mli lɛ, yɛ afi 1919 lɛ, Nyɔŋmɔ webii lɛ ye amɛhe kɛje nom ni Babilon Kpeteŋkpele lɛ ŋɔ amɛ bei kpalaŋŋ lɛ mli. Nakai afi lɛ nɔ lɛ, Yehowa kɛ ewebii ni jáa lɛ lɛ ba mfonirifeemɔŋ shikpɔŋ ko nɔ. Nakai shikpɔŋ lɛ ji mfonirifeemɔŋ paradeiso, ni ji mfonirifeemɔŋ shihilɛ ko ni yɔɔ shweshweeshwe ni miiya nɔ eeshwere, ni mɛi ni jáa anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ yɔɔ mli lɛ. Yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ, wɔfeɔ ekome kɛhiɔ shi shweshweeshwe yɛ toiŋjɔlɛ mli, ni wɔtsui hu nyɔɔ wɔmli. (Abɛi 1:33) Ahãa wɔ mumɔŋ niyenii babaoo, ni wɔnáa nitsumɔi babaoo ni hãa mɔ tsui nyɔɔ emli wɔtsuɔ yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ jajemɔ mli. Anɔkwa, sane ni yɔɔ Abɛi awolo lɛ mli lɛ baa mli yɛ wɔgbɛfaŋ, ekɛɛ: “Yehowa jɔɔmɔ lɛ, no feɔ mɔ niiatsɛ, ni ekɛ piŋmɔ ko fataaa he.” (Abɛi 10:22) Ekɔɔɔ he eko he ni wɔyɔɔ yɛ je nɛɛ mli lɛ, wɔyɛ mfonirifeemɔŋ shikpɔŋ nɛɛ nɔ, ni ji mfonirifeemɔŋ paradeiso lɛ mli, bei abɔ ni wɔtsɔɔ wɔwiemɔ kɛ wɔnifeemɔ nɔ wɔkɛ ekãa fiɔ jamɔ krɔŋŋ sɛɛ lɛ.

14 Mfonirifeemɔŋ shikpɔŋ nɛɛ jara wa waa kɛhã Yehowa. Mɛni hewɔ? Yɛ ehiɛ lɛ, mɛi ni yɔɔ mfonirifeemɔŋ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ ji “jeŋmaji lɛ fɛɛ anibii ni jara wala,” ni ji mɛi ni lɛ diɛŋtsɛ egbala amɛ kɛba jamɔ krɔŋŋ mli lɛ. (Hag. 2:7; Yoh. 6:44) Amɛbɔɔ mɔdɛŋ waa akɛ amɛbaawo subaŋ hee lɛ, ni no tsɔɔ akɛ amɛmiikase Nyɔŋmɔ sui ni nɔ bɛ lɛ. (Efe. 4:23, 24; 5:1, 2) Akɛ anɔkwa jálɔi lɛ, amɛkɛ amɛhe hãa kwraa kɛsɔmɔɔ lɛ, ni amɛfeɔ nakai yɛ gbɛi ni woɔ ehiɛ nyam nɔ, ni amɛkɛtsɔɔ hu akɛ amɛsumɔɔ lɛ. (Rom. 12:1, 2; 1 Yoh. 5:3) Kɛ́ Yehowa na bɔ ni ejálɔi lɛ bɔɔ mɔdɛŋ waa koni amɛhã mfonirifeemɔŋ shikpɔŋ nɛɛ nɔ afee fɛo lɛ, ehãa etsui nyaa waa. Bo lɛ susumɔ enɛ he okwɛ: Kɛ́ wɔkɛ jamɔ krɔŋŋ ye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ wɔshihilɛ mli lɛ, wɔhãa mfonirifeemɔŋ paradeiso lɛ mli feɔ fɛo, ni jeee no pɛ kɛkɛ, shi moŋ wɔhãa Yehowa tsui hu nyaa!​—Abɛi 27:11.

Bei abɔ ni wɔkɛ ekãa fiɔ jamɔ krɔŋŋ sɛɛ lɛ, wɔyɛ mfonirifeemɔŋ shikpɔŋ nɛɛ nɔ ekɔɔɔ he eko he ni wɔyɔɔ (Kwɛmɔ kuku 13, 14)

Mɛɛ Be Gog Baatutua Mfonirifeemɔŋ Shikpɔŋ Lɛ, Mɛni Hewɔ, Ni Mɛɛ Gbɛ Nɔ Ebaafee Nakai?

15, 16. Mɛɛ be Gog ni jɛ Magog lɛ baatutua mfonirifeemɔŋ shikpɔŋ lɛ?

15 Kɛ́ wɔsusu bɔ ni etsɛŋ jeŋmaji lɛ baafee ekome kɛtutua wɔfonirifeemɔŋ shikpɔŋ ni jara wa lɛ he lɛ, wɔnaa akɛ ejeee shwɛmɔ sane. Akɛni tutuamɔ ni agba he sane afɔ̃ shi nɛɛ baasa Yehowa anɔkwa jálɔi ahe hewɔ lɛ, wɔmiisumɔ ni wɔle ehe saji krokomɛi. Hã wɔsusu sanebimɔi etɛ ni enɛ teɔ amɛ shi lɛ ahe wɔkwɛ.

16 Mɛɛ be Gog ni jɛ Magog lɛ baatutua mfonirifeemɔŋ shikpɔŋ lɛ? Gbalɛ lɛ hã hetoo akɛ: “Yɛ afii lɛ anaagbee mli lɛ obaaya shikpɔŋ . . . lɛ nɔ.” (Eze. 38:8) Enɛ tsɔɔ akɛ tutuamɔ nɛɛ baaba yɛ je nɛɛ naagbee gbii lɛ amli. Kaimɔ akɛ kɛ́ akpãtã Babilon Kpeteŋkpele lɛ, ni ji amale jamɔi fɛɛ ni yɔɔ je lɛ mli lɛ ahiɛ lɛ, no tsɔɔ akɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ eje shishi. Be ni akpãtã amale jamɔi fɛɛ ahiɛ agbe naa lɛ, Gog baatutua anɔkwa jálɔi lɛ nɔ ni ji naagbee nɔ kwraa dani Harmagedon baaje shishi.

17, 18. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa baakudɔ nibii yɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli?

17 Mɛni hewɔ Gog baatutua mfonirifeemɔŋ shikpɔŋ lɛ ni Yehowa anɔkwa jálɔi lɛ yɔɔ nɔ lɛ? Ezekiel gbalɛ lɛ tsɔɔ nibii enyɔ hewɔ ni ebaafee nakai​—klɛŋklɛŋ lɛ, bɔ ni Yehowa baakudɔ nibii ehã, kɛ nɔ ni ji enyɔ lɛ, Gog jwɛŋmɔi fɔji lɛ.

18 Bɔ ni Yehowa baakudɔ nibii ehã. (Kanemɔ Ezekiel 38:4, 16.) Kadimɔ nɔ ni Yehowa kɛɛ Gog lɛ, ekɛɛ: “Mikɛ kpoji baawo okadai amli” ni “mahã ote shi owo mishikpɔŋ lɛ.” Ani wiemɔi nɛɛ tsɔɔ akɛ, Yehowa baanyɛ jeŋmaji lɛ anɔ koni amɛtutua lɛ diɛŋtsɛ ewebii lɛ? Dabi! Ehãŋ sane fɔŋ aba ewebii lɛ anɔ kɔkɔɔkɔ. (Hiob 34:12) Shi Yehowa le akɛ ehenyɛlɔi lɛ baate shi awo enɔkwa jálɔi lɛ, ni amɛbaaka akɛ amɛbaabule amɛshishi kwraa. (1 Yoh. 3:13) Yehowa baakudɔ nibii oookɛɛ nɔ ni ekɛ kpoji ewo Gog kadai amli kɛmiigbala lɛ koni nibii aya lɛ bɔ ni Yehowa sumɔɔ kɛ yɛ be ni eto lɛ naa pɛpɛɛpɛ. Be ni akpãtã Babilon Kpeteŋkpele lɛ hiɛ sɛɛ lɛ, ekolɛ Yehowa baatsɔ gbɛ ko nɔ ehã jeŋmaji lɛ atsu nɔ ni yɔɔ amɛtsuiiaŋ momo lɛ he nii. No hewɔ lɛ, Yehowa baakudɔ nibii ni baahã atutua ewebii lɛ, ni no kɛ Harmagedon, ni ji ta ni fe fɛɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ baaba. Kɛkɛ lɛ, ebaakpɔ̃ ewebii lɛ, ni ebaahã ana akɛ enɔyeli lɛ je agbo, ni ebaatse egbɛ́i krɔŋkrɔŋ lɛ he.​—Eze. 38:23.

Akɛni jeŋmaji lɛ nyɛɔ jamɔ krɔŋŋ kɛ mɛi fɛɛ ni fiɔ sɛɛ lɛ hewɔ lɛ, amɛbaafee nɔ fɛɛ nɔ ni amɛbaanyɛ koni amɛhã wɔkpa Yehowa jamɔ

19. Mɛni baahã Gog aka akɛ ebaashɔ̃ jamɔ krɔŋŋ lɛ yɛ wɔdɛŋ?

19 Gog jwɛŋmɔi fɔji lɛ. Jeŋmaji lɛ ‘baatsɔ ŋaa fɔŋ ko.’ Akɛni kɛjɛ blema tɔ̃ɔ lɛ, amɛnyɛɔ Yehowa jálɔi ni amɛmli efu amɛ hewɔ lɛ, amɛbaate shi amɛwo amɛ, ejaakɛ amɛbaana Yehowa jálɔi tamɔ mɛi ni bɛ hebuu ko loo mɛi ni yɔɔ “shihilɛhei ni gbogboi kɛ adabaŋi kɛ agbói bɛ he ni baabu amɛhe.” Agbɛnɛ hu, jeŋmaji lɛ ‘baayaloo ta mli nii ní amɛshɔ̃ nibii babaoo’ yɛ mɛi ni ‘miibua nii babaoo anaa’ lɛ adɛŋ. (Eze. 38:10-12) Mɛni ji “nii babaoo” lɛ? Yehowa webii lɛ yɛ mumɔŋ jwetrii babaoo; wɔnii ni wɔyɔɔ ni jara wa fe fɛɛ lɛ ji jamɔ krɔŋŋ ni wɔkɛhãa Yehowa kome too pɛ lɛ. Akɛni jeŋmaji lɛ nyɛɔ jamɔ krɔŋŋ kɛ mɛi fɛɛ ni fiɔ sɛɛ lɛ hewɔ lɛ, amɛbaaka akɛ amɛbaashɔ̃ jamɔ krɔŋŋ lɛ, ni tsɔɔ akɛ amɛbaafee nɔ fɛɛ nɔ ni amɛbaanyɛ koni amɛhã wɔkpa Yehowa jamɔ.

Gog ‘baatsɔ ŋaa fɔŋ ko’ koni ekɛbule anɔkwa jamɔ shishi, shi eyeŋ omanye (Kwɛmɔ kuku 19)

20. Mɛɛ gbɛ nɔ Gog baatutua mfonirifeemɔŋ shikpɔŋ lɛ, loo paradeiso lɛ?

20 Mɛɛ gbɛ nɔ Gog baatutua mfonirifeemɔŋ shikpɔŋ lɛ, loo paradeiso lɛ? Jeŋmaji lɛ baaka akɛ amɛkɛ nibii komɛi baawo wɔnajiaŋ koni wɔkpa jamɔ krɔŋŋ ni wɔkɛhãa Nyɔŋmɔ lɛ. Bɔ ni afee ni amɛnyɛ amɛtsu enɛ he nii lɛ, ekolɛ amɛbaatsĩ gbɛ ni wɔtsɔɔ nɔ wɔnáa mumɔŋ niyenii lɛ naa, amɛbaatsĩ wɔnaa koni wɔkakpe kɛjá Nyɔŋmɔ, amɛbaafite ekomefeemɔ ni yɔɔ wɔteŋ lɛ, ni amɛbaahã wɔkpa Nyɔŋmɔ he sane ni wɔkɛ ekãa shiɛɔ lɛ. Nibii nɛɛ fɛɛ fata nibii ni feɔ mumɔŋ paradeiso lɛ he. Satan baawo jeŋmaji lɛ ayiŋ koni amɛfee nɔ fɛɛ nɔ ni amɛbaanyɛ kɛbule anɔkwa jálɔi kɛ jamɔ krɔŋŋ fɛɛ shishi kɛje shikpɔŋ lɛ nɔ.

21. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔda Yehowa shi akɛ ehɛle wɔ shi yɛ nɔ ni etsɛŋ kwraa ebaaba lɛ he?

21 Tutuamɔ ni Gog ni jɛ Magog lɛ kɛbaaba lɛ baasa anɔkwa jálɔi fɛɛ ni yɔɔ Nyɔŋmɔ mfonirifeemɔŋ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ahe. No hewɔ lɛ, wɔmiida Yehowa shi waa akɛ, ehɛle wɔ shi yɛ nɔ ni etsɛŋ kwraa ebaaba lɛ he! Shi be ni wɔmɛɔ amanehulu kpeteŋkpele lɛ, nyɛhãa wɔfia jamɔ krɔŋŋ sɛɛ be fɛɛ be ni wɔkɛye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ wɔshihilɛ mli. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, belɛ wɔmiiye wɔmiibua koni mfonirifeemɔŋ shikpɔŋ lɛ aya nɔ afee fɛo bianɛ. Ni no baahã wɔná hegbɛ kɛna nɔ ko ni sa kadimɔ waa ni etsɛŋ kwraa ebaaba lɛ, no ji: Bɔ ni Yehowa baafã ewebii lɛ kɛ egbɛ́i krɔŋkrɔŋ lɛ he yɛ Harmagedon lɛ, ni yitso ni nyiɛ sɛɛ lɛ baagbala enɛ mli.

^ kk. 3 Yɛ wolo nɛɛ yitso ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, wɔbaasusu bɔ ni Yehowa mlila ni naa wa lɛ baate shi awo Gog ni jɛ Magog lɛ kɛ be ni enɛ baaba mli lɛ he, ni wɔbaana nɔ ni enɛ tsɔɔ kɛhã anɔkwa jálɔi.

^ kk. 4 Kwɛmɔ “Sanebimɔi Ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ” ni yɔɔ May 15, 2015 Buu-Mɔɔ lɛ, bf. 27-28 lɛ mli lɛ.

^ kk. 8 Daniel 11:45 lɛ tsɔɔ akɛ kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ baajie ehiɛ eka Nyɔŋmɔ webii lɛ, ejaakɛ jɛmɛ kɛɔ akɛ, “ekɛ emaŋtsɛ mama tsũi lɛ baama ŋshɔ wulu lɛ [Mediterenia Ŋshɔ lɛ] kɛ Fɛfɛo Nɔ lɛ gɔŋ krɔŋkrɔŋ lɛ teŋ.” Fɛfɛo Nɔ lɛ gɔŋ krɔŋkrɔŋ lɛ ji he ni tsutsu ko lɛ Nyɔŋmɔ sɔlemɔ shĩa lɛ ma ni Nyɔŋmɔ webii lɛ já lɛ yɛ lɛ.

^ kk. 9 Biblia lɛ wie hu akɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beiaŋ “Asirianyo” lɛ baaka akɛ ebaabule Nyɔŋmɔ webii lɛ ashishi. (Mika 5:5) Biblia lɛ gba tutuamɔi ejwɛ ni akɛbaaba Nyɔŋmɔ webii lɛ anɔ lɛ efɔ̃ shi, ni nomɛi ji, nɔ ni Gog ni jɛ Magog lɛ kɛbaaba lɛ, nɔ ni kooyigbɛ maŋtsɛ lɛ kɛbaaba lɛ, nɔ ni shikpɔŋ lɛ nɔ maŋtsɛmɛi lɛ kɛbaaba lɛ, kɛ nɔ ni Asirianyo lɛ kɛbaaba lɛ. Eeenyɛ efee akɛ Biblia lɛ kɛ gbɛ́i srɔtoi miitsu nii kɛhã tutuamɔ kome too lɛ nɔŋŋ.

^ kk. 10 Kɛ́ ootao ole “Gog kɛ Magog” ni atsĩ etã yɛ Kpojiemɔ 20:7-9 lɛ he sane lɛ, kwɛmɔ wolo nɛɛ Yitso 22 lɛ.