Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

YITSO 20

Ani Osumɔɔ Ni Ofee Klɛŋklɛŋ Mɔ Be Fɛɛ Be?

Ani Osumɔɔ Ni Ofee Klɛŋklɛŋ Mɔ Be Fɛɛ Be?

ANI ole mɔ ko ni sumɔɔ ni efee klɛŋklɛŋ mɔ be fɛɛ be?— Ebaanyɛ etsi mɔ ko kɛjɛ gbɛhe ni ato lɛ mli koni efee klɛŋklɛŋ mɔ yɛ bɔ ni ato naa lɛ mli. Ani ona ni nɔ ko ni tamɔ nɛkɛ etee nɔ pɛŋ?— Tsɔɔlɔ Kpele lɛ na ni onukpai po miibɔ mɔdɛŋ ni amɛye klɛŋklɛŋ gbɛhe loo hei ni he hiaa fe fɛɛ lɛ. Ni esumɔɔɔ nakai. Nyɛhaa wɔkwɛa nɔ ni ba.

Ani ona ni gbɔmɛi miibɔ mɔdɛŋ koni amɛye klɛŋklɛŋ gbɛhe?

Biblia lɛ kɛɔ wɔ akɛ, afɔ̃ Yesu nine kɛtee okpɔlɔŋmɛɛ ko ni da shishi yɛ Farisifonyo ko ni eji jamɔ mli hiɛnyiɛlɔ ni nɔ kwɔ waa lɛ shia. Beni Yesu yashɛ jɛmɛ lɛ, eje shishi ekwɛ gbɔi krokomɛi ni baa ni halaa he ni hi fe fɛɛ lɛ. No hewɔ lɛ, egba mɛi ni afɔ̃ nine atsɛ amɛ lɛ sane ko. Ani obaasumɔ ni onu sane nɛɛ?—

Yesu kɛɛ: ‘Kɛ mɔ ko tsɛ bo kɛtee yookpeemɔ okpɔlɔŋmɛɛ shishi lɛ, kaahala he ni hi fe fɛɛ, loo he ni he hiaa fe fɛɛ lɛ.’ Ani ole nɔ hewɔ ni Yesu kɛɛ nakai lɛ?— Etsɔɔ mli akɛ, ekolɛ áfɔ̃ nine átsɛ mɔ ko ni he hiaa waa. No hewɔ lɛ, taakɛ onaa yɛ mfoniri lɛ mli lɛ, mɔ ni ŋmɛ okpɔlɔ lɛ baa ni ebakɛɛɔ akɛ: ‘Ha mɔnɛ gbɛ koni oya sɛɛgbɛ.’ Te gbɔ lɛ baanu he aha tɛŋŋ?— Ehiɛ baagbo, ejaakɛ gbɔi krokomɛi lɛ fɛɛ baakwɛ lɛ ni eeya eyata he ko ni he ehiaaa tsɔ̃.

Yesu miitsɔɔ akɛ ejaaa akɛ oootao he ni kwɔ fe fɛɛ lɛ. No hewɔ lɛ, ekɛɛ akɛ: ‘Kɛ́ afɔ̃ bo nine kɛtee yookpeemɔ okpɔlɔŋmɛɛ shishi lɛ, yaa ni oyata he ni baa shi lɛ. Kɛkɛ lɛ mɔ ni fɔ̃ nine etsɛ bo lɛ baaba ni ebaakɛɛ bo akɛ, “Shieŋtsɛ, ba yitsogbɛ lɛ.” Kɛkɛ lɛ ohiɛ baaba nyam yɛ gbɔi krokomɛi lɛ fɛɛ ahiɛ beni oyaa oyata he ni hi lɛ.’—Luka 14:1, 7-11.

Mɛɛ nikasemɔ Yesu tsɔɔ beni ewie mɛi ni ŋɔɔ klɛŋklɛŋ sɛii loo nɔ ni hi fe fɛɛ lɛ ahe lɛ?

Ani onuɔ nɔ ni Yesu tsɔɔ lɛ shishi?— Nyɛhaa wɔsusua nɔkwɛmɔnɔ ko he wɔkwɛa, koni wɔkwɛ akɛ onuɔ shishi lo. Susumɔ akɛ ookwɔ bɔɔs ko ni gbɔmɛi eyi mli obɔ. Ani esa akɛ oye oyai ni oyatao sɛi ni oha onukpa ko adamɔ shi?— Ani Yesu baasumɔ osane kɛji akɛ ofee nakai?—

Ekolɛ mɔ ko baakɛɛ akɛ, nɔ ni wɔfeɔ lɛ kɔɔɔ Yesu he eko. Shi ani oheɔ enɛ oyeɔ?— Beni Yesu yɔɔ nakai okpɔlɔŋmɛɛ ni da lɛ shishi yɛ Farisifonyo lɛ shia lɛ, ekwɛ bɔ ni gbɔmɛi lɛ halaa amɛsɛii amɛhaa lɛ. Ani osusuuu akɛ eyɛ nɔ ni wɔfeɔ ŋmɛnɛ lɛ he miishɛɛ nakai nɔŋŋ?— Amrɔ nɛɛ ni Yesu yɔɔ ŋwɛi lɛ, eyɛ gbɛhe ni hi waa mli ni ekɛaakwɛ wɔ.

Kɛ mɔ ko bɔ mɔdɛŋ ni efee klɛŋklɛŋ mɔ lɛ, ebaanyɛ ni ekɛ naagba aba. Bei pii lɛ naataamɔ teɔ shi, ni gbɔmɛi amli fuɔ. Bei komɛi lɛ enɛ baa beni gbekɛbii eyatara bɔɔs mli kɛha shisharamɔ. Kɛ agbele bɔɔs lɛ shinaai lɛ nɔŋŋ pɛ lɛ, gbekɛbii lɛ joɔ foi koni amɛfee klɛŋklɛŋ mɛi ni baakwɔ. Amɛmiisumɔ sɛii ni hi fe fɛɛ, nɔ ni bɛŋkɛ samfɛji lɛ anaa lɛ. No sɛɛ lɛ mɛni baanyɛ aba?— Hɛɛ, amɛmli baafu amɛhe.

Ní mɔ aaapele akɛ efee klɛŋklɛŋ mɔ lɛ baanyɛ ni ekɛ naagbai pii aba. Ekɛ naagba ba Yesu bɔfoi lɛ po ateŋ. Taakɛ wɔkase yɛ wolo nɛɛ Yitso 6 lɛ, amɛje ŋwane yɛ mɔ ni ji agbo fe fɛɛ yɛ amɛteŋ lɛ he. No sɛɛ lɛ mɛni Yesu fee?— Hɛɛ, ejaje amɛ. Shi sɛɛ mli lɛ amɛje ŋwane ekoŋŋ yɛ amɛteŋ. Ha wɔkwɛ bɔ ni eje shishi eha.

Bɔfoi lɛ, ni mɛi krokomɛi fata amɛhe lɛ kɛ Yesu miifã gbɛ kɛmiiya Yerusalem maŋ lɛ mli nɔ ni ji naagbee nɔ̃. Yesu kɛ amɛ miiwie e-Maŋtsɛyeli lɛ he, no hewɔ lɛ Yakobo kɛ Yohane miijwɛŋ maŋtsɛmɛi ni amɛkɛ lɛ aaaye lɛ he. Amɛkɛ amɛnyɛ, Salome po ewie he. (Mateo 27:56; Marko 15:40) No hewɔ lɛ, beni amɛnyiɛ gbɛ kɛyaa Yerusalem lɛ, Salome ba Yesu ŋɔɔ, ekula shi eŋa lɛ, ni ebi ni aduro lɛ nɔ ko.

Yesu bi lɛ akɛ: “Mɛni otaoɔ?” Eha hetoo akɛ, ebaasumɔ ni Yesu aha ebihii lɛ atara emasɛi tuuntu yɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ mli, mɔ kome yɛ eninejurɔ nɔ ni mɔ kroko lɛ hu yɛ ebɛku nɔ. Ojogbaŋŋ, beni bɔfoi krokomɛi nyɔŋma lɛ nu nɔ ni Yakobo kɛ Yohane eha amɛmami ebi lɛ, te osusuɔ akɛ amɛnu he amɛha tɛŋŋ?—

Mɛni Salome bi ni Yesu afee, ni mɛni jɛ mli ba?

Hɛɛ, amɛmli fu Yakobo kɛ Yohane waa. No hewɔ lɛ, Yesu kɛ ŋaawoo kpakpa ko ha ebɔfoi lɛ fɛɛ. Yesu kɛɛ amɛ akɛ jeŋmaji lɛ anɔyelɔi lɛ sumɔɔ waa ni amɛfee gbɔmɛi agboi kɛ mɛi ni he hiaa. Amɛmiisumɔ ni amɛná gbɛhe ni kwɔ, he ni mɔ fɛɛ mɔ boɔ amɛ toi. Shi Yesu kɛɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ esaaa akɛ amɛfeɔ nakai. Yɛ no najiaŋ lɛ, Yesu kɛɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni sumɔɔ akɛ etsɔ onukpa yɛ nyɛteŋ lɛ, lɛ moŋ etsɔ nyɛtsulɔ.” Susumɔ he okwɛ!—Mateo 20:20-28.

Ani ole nitsumɔ ni tsulɔ tsuɔ?— Esɔmɔɔ mɛi krokomɛi, ekpaaa gbɛ ni mɛi krokomɛi asɔmɔ lɛ. Ehalaa gbɛhe ni baa shi fe fɛɛ lɛ, shi jeee klɛŋklɛŋ gbɛhe. Efeɔ enii tamɔ lɛ ji mɔ ni he ehiaaa kwraa, jeee mɔ ni he hiaa fe fɛɛ. Ni kaimɔ akɛ, Yesu kɛɛ akɛ, esa akɛ mɔ ni sumɔɔ ni efee klɛŋklɛŋ mɔ lɛ afee enii tamɔ tsulɔ ni sɔmɔɔ mɛi krokomɛi.

Agbɛnɛ mɛni osusuɔ akɛ enɛ tsɔɔ kɛhaa wɔ?— Ani tsulɔ kɛ enuŋtsɔ baaje ŋwane yɛ mɔ ni baaná sɛi ni hi fe fɛɛ nɔ ata lɛ hewɔ? Aloo ebaaje ŋwane yɛ mɔ ni baaye nii klɛŋklɛŋ he? Te osusuɔ tɛŋŋ?— Yesu tsɔɔ mli akɛ tsulɔ kɛ enuŋtsɔ lɛ yeɔ lɛ diɛŋtsɛ ehiɛ be fɛɛ be.—Luka 17:7-10.

No hewɔ lɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni wɔɔbɔ mɔdɛŋ akɛ wɔɔfee klɛŋklɛŋbii lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee?— Hɛɛ, esa akɛ wɔfee tamɔ tsulɔ wɔha mɛi krokomɛi. Ni no tsɔɔ akɛ wɔkɛ mɛi krokomɛi baaye wɔhiɛ. Etsɔɔ akɛ wɔsusuɔ akɛ mɛi krokomɛi ahe hiaa waa fe wɔ. Ani obaanyɛ otsɔɔ gbɛ̀i komɛi ni obaatsɔ nɔ okɛ mɛi krokomɛi aye klɛŋklɛŋ gbɛhe?— Mɛni hewɔ okuuu osɛɛ kɛyaaa baafa 40 kɛ 41 lɛ ekoŋŋ koni osaa okwɛ gbɛ̀i krokomɛi ni obaanyɛ otsɔ nɔ okɛ mɛi krokomɛi aye klɛŋklɛŋ gbɛhe kɛtsɔ sɔɔmɔ ni ooosɔmɔ amɛ lɛ nɔ lɛ.

Obaakai akɛ Tsɔɔlɔ Kpele lɛ kɛ mɛi krokomɛi ye ehiɛ kɛtsɔ amɛsɔɔmɔ nɔ. Yɛ naagbee gbɛkɛ ni ekɛ ebɔfoi lɛ hi shi lɛ mli lɛ, eho ekula shi po ni efɔ ebɔfoi lɛ anaji ahe. Kɛji wɔkɛ mɛi krokomɛi ye wɔhiɛ kɛtsɔ amɛ sɔɔmɔ nɔ lɛ, wɔbaasa Tsɔɔlɔ Kpele lɛ kɛ e-Tsɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ fɛɛ hiɛ.

Nyɛhaa wɔkanea Biblia mli ŋmalɛi babaoo ni woɔ wɔ hewalɛ koni wɔkɛ mɛi krokomɛi aye wɔ diɛŋtsɛ wɔhiɛ lɛ ekomɛi: Luka 9:48; Romabii 12:3; kɛ Filipibii 2:3, 4.