Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

YITSO 11

Yelikɛbuamɔ Ni Jɛ Nyɔŋmɔ Ŋwɛibɔfoi Aŋɔɔ

Yelikɛbuamɔ Ni Jɛ Nyɔŋmɔ Ŋwɛibɔfoi Aŋɔɔ

MƐI komɛi kɛɔ akɛ nɔ ni amɛnyɛɔ amɛnaa lɛ pɛ amɛheɔ amɛyeɔ. Shi enɛ ji buului asane. Nibii babaoo yɛ diɛŋtsɛ ni wɔkɛ wɔhiŋmɛii enako dã. Ani obaanyɛ otsĩ ekome tã?—

Ni kɔɔyɔɔ ni wɔmuɔ lɛ hu? Ani wɔbaanyɛ wɔnu he?— Mɔ onine mli, ni ofili kɔɔyɔɔ oshwie nɔ. Ani onu nɔ ko he?— Onu nɔ ko he, shi onyɛɛɛ ona kɔɔyɔɔ lɛ, aloo obaanyɛ ona?—

Wɔwie mumɔŋ gbɔmɛi ni wɔnaaa amɛ lɛ ahe momo. Wɔkase akɛ amɛteŋ mɛi komɛi hi, shi amɛteŋ mɛi komɛi hu ehiii. Tsĩi mumɔŋ gbɔmɛi kpakpai ni wɔnaaa amɛ lɛ ateŋ mɛi komɛi agbɛi atã.— Hɛɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ yɛ, Yesu yɛ, ni ŋwɛibɔfoi kpakpai yɛ. Ani ŋwɛibɔfoi fɔji hu yɛ?— Biblia lɛ kɛɔ akɛ amɛyɛ. Gbaa mi nɔ ni okase yɛ amɛhe lɛ he sane.—

Nɔ kome ni wɔle ji akɛ ŋwɛibɔfoi kpakpai lɛ kɛ amɛteŋ mɛi ni feɔ efɔŋ lɛ fɛɛ ahe wa fe wɔ. Tsɔɔlɔ Kpele lɛ le ŋwɛibɔfoi ahe saji babaoo. Ejaakɛ be ko lɛ, eji ŋwɛibɔfo dani abafɔ lɛ akɛ abifao yɛ shikpɔŋ nɔ. Ekɛ ŋwɛibɔfoi krokomɛi ehi shi yɛ ŋwɛi pɛŋ. Ele amɛteŋ akpekpei abɔ. Ani ŋwɛibɔfoi nɛɛ fɛɛ yɛ gbɛi?—

Ojogbaŋŋ, wɔkase akɛ Nyɔŋmɔ wo ŋulamii lɛ gbɛi. No hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ ŋwɛibɔfoi lɛ fɛɛ hu yɛ gbɛi. Ni wɔle akɛ amɛbaanyɛ ni amɛkɛ amɛhe awie ejaakɛ Biblia lɛ wieɔ “ŋwɛibɔfoi alilɛii” ahe. (1 Korintobii 13:1) Mɛni osusuɔ akɛ ŋwɛibɔfoi wieɔ he? Ani amɛwieɔ wɔ mɛi ni wɔyɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ ahe?—

Wɔle akɛ Satan bɔfoi, ni ji daimonioi lɛ miibɔ mɔdɛŋ ni amɛha wɔfee mɛi ni booo Yehowa toi. No hewɔ lɛ, amɛwieɔ gbɛ ni amɛbaatsɔ nɔ amɛfee enɛ lɛ he. Amɛmiisumɔ ni wɔtamɔ amɛ, koni Yehowa akasumɔ wɔ hu wɔsane. Shi Nyɔŋmɔ ŋwɛibɔfoi anɔkwafoi lɛ hu? Ani osusuɔ akɛ amɛ hu amɛwieɔ wɔhe?— Hɛɛ, amɛwieɔ wɔhe. Amɛmiisumɔ ni amɛye amɛbua wɔ. Ha magba bo bɔ ni Nyɔŋmɔ ŋwɛibɔfoi lɛ ateŋ mɛi komɛi ye amɛbua gbɔmɛi ni sumɔ Yehowa ni amɛsɔmɔ lɛ lɛ ahe sane.

Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nuu ko hi shi ni atsɛɔ lɛ Daniel ni hi Babilon. Gbɔmɛi pii yɛ jɛmɛ ni bɛ suɔmɔ kɛha Yehowa. Gbɔmɛi fee mla ko ni akɛbaagbala mɔ fɛɛ mɔ ni baasɔle aha Yehowa Nyɔŋmɔ lɛ toi po. Shi Daniel kpaaa sɔlemɔ ni esɔleɔ ehaa Yehowa lɛ. Ani ole nɔ ni amɛfee Daniel?—

Hɛɛ, gbɔmɛi fɔji ha ashɛ́ Daniel awo jatai abu mli. Naa Daniel kome pɛ kɛ jatai komɛi ni hɔmɔ miiye amɛ. Ani ole nɔ ni ba yɛ nakai be lɛ mli?— Daniel kɛɛ: “Mi-Nyɔŋmɔ lɛ etsu ebɔfo, ni ebaŋamɔ jatai lɛ anaabui.” Amɛyeee lɛ awui ko kwraa! Ŋwɛibɔfoi baanyɛ afee naakpɛɛ nii amɛha mɛi ni sɔmɔɔ Yehowa lɛ.—Daniel 6:18-22.

Mɛni Nyɔŋmɔ fee ni ekɛhere Daniel yiwala?

Agbɛnɛ be bashɛ ni akɛ Petro wo gboklɛfoi atsuŋ. Obaakai akɛ Petro ji Tsɔɔlɔ Kpele, ni ji Yesu Kristo naanyo. Beni Petro kɛɛ mɛi komɛi akɛ Yesu ji Nyɔŋmɔ Bi lɛ, amɛsumɔɔɔ nakai kwraa. No hewɔ lɛ, amɛwo Petro tsuŋ. Asraafoi miibu Petro he koni ekajo foi. Ani mɔ ko yɛ ni baanyɛ aye abua lɛ?—

Petro miiwɔ yɛ gboklɛfoi akwɛlɔi enyɔ ateŋ, ni akɛ kɔsɔŋkɔsɔi ewo eniji. Shi Biblia lɛ kɛɔ akɛ: ‘Shi naa! Yehowa bɔfo ba, ni la kpɛ yɛ gboklɛfoi atsũ lɛŋ. Ŋwɛibɔfo lɛ ta Petro he ni etsĩɛ lɛ, ni ekɛɛ lɛ akɛ, “Tee shi mramra!”’

Mɛni ŋwɛibɔfo ko fee ni ekɛye ebua Petro kɛje gboklɛfoi atsuŋ?

Kɛkɛ ni Petro kɔsɔŋkɔsɔi lɛ kpɔlɔ yɛ eniji ahe! Ni ŋwɛibɔfo lɛ kɛɛ lɛ akɛ: ‘Wo otadei lɛ, ni owo otokotai lɛ ni onyiɛ misɛɛ.’ Gboklɛfoi lɛ nyɛɛɛ atsĩ amɛnaa ejaakɛ ŋwɛibɔfo lɛ miiye kɛmiibua Petro. Agbɛnɛ beni amɛbashɛ dade agbó lɛ naa lɛ, nɔ ko ni yɔɔ naakpɛɛ ba. Agbó lɛ diɛŋtsɛ gbele kɛha amɛ! Nakai ŋwɛibɔfo lɛ eŋmɛɛ Petro he koni eya nɔ eshiɛ.—Bɔfoi lɛ Asaji 12:3-11.

Ani Nyɔŋmɔ bɔfoi lɛ baanyɛ aye abua wɔ hu?— Hɛɛ, amɛbaanyɛ. Ani enɛ tsɔɔ akɛ amɛŋmɛŋ gbɛ koni nɔ ko apila wɔ kwraa?— Dabi, kɛji wɔfee buuluianii lɛ, ŋwɛibɔfoi lɛ baaha nɔ ko aye wɔ awui. Shi kɛji akɛ wɔfeee buuluianii kwraa po lɛ, kɛlɛ, nɔ ko baanyɛ aye wɔ awui. Akɛ ŋwɛibɔfoi lɛ ewieko akɛ amɛkaha enɛ miiba. Shi moŋ, Nyɔŋmɔ eha amɛ nitsumɔ krɛdɛɛ ko ni amɛbaatsu.

Biblia lɛ wieɔ ŋwɛibɔfo ko ni kɛɔ gbɔmɛi ni yɔɔ he fɛɛ he lɛ akɛ amɛjá Nyɔŋmɔ lɛ he. (Kpojiemɔ 14:6, 7) Mɛɛ gbɛ ŋwɛibɔfo lɛ tsɔɔ nɔ ekɛɔ amɛ nakai? Ani ebolɔɔ kɛjɛɔ ŋwɛi koni mɔ fɛɛ mɔ anu ehe?— Dabi, shi moŋ, Yesu sɛɛnyiɛlɔi ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ wieɔ Nyɔŋmɔ he amɛtsɔɔ mɛi krokomɛi, ni ŋwɛibɔfoi lɛ kudɔɔ amɛ yɛ amɛnitsumɔ lɛ mli. Ŋwɛibɔfoi lɛ kwɛɔ koni mɛi ni sumɔɔ diɛŋtsɛ ni amɛle Nyɔŋmɔ he sane lɛ aná hegbɛ ni amɛnu. Wɔbaanyɛ wɔná nakai shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli gbɛfaŋnɔ, ni ŋwɛibɔfoi lɛ baaye abua wɔ.

Shi kɛji akɛ mɛi ni sumɔɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ hao wɔ hu? Kɛji akɛ amɛwo wɔ tsuŋ hu? Ani ŋwɛibɔfoi lɛ baaha wɔye wɔhe?— Amɛbaanyɛ amɛfee nakai. Shi jeee no amɛfeɔ be fɛɛ be.

Mɛni ŋwɛibɔfo lɛ kɛɔ Paulo lɛ?

Be ko lɛ Yesu sɛɛnyiɛlɔ Paulo ji gboklɛfonyo. Beni efãa gbɛ yɛ lɛlɛ ko mli lɛ, ahum ko ni naa wa tswa. Shi ŋwɛibɔfoi lɛ haaa eye ehe amrɔ nɔŋŋ. Ejaakɛ mɛi krokomɛi yɛ ni esa akɛ amɛnu Nyɔŋmɔ he sane lɛ. Ŋwɛibɔfo ko kɛɛ lɛ akɛ: “Kaashe gbeyei, Paulo! ja akɛo yadamɔ Kaisare hiɛ kɛ̃.” Hɛɛ, akɛ Paulo baaya jeŋ nɔyelɔ, ni ji Kaisare hiɛ, koni Paulo anyɛ ashiɛ atsɔɔ lɛ. Be fɛɛ be lɛ, ŋwɛibɔfoi lɛ le he fɛɛ he ni Paulo yɔɔ, ni amɛyeɔ amɛbuaa lɛ. Amɛbaaye amɛbua wɔ hu, kɛji akɛ wɔsɔmɔ Nyɔŋmɔ yɛ anɔkwale mli.—Bɔfoi lɛ Asaji 27:23-25.

Nitsumɔ agbo ko yɛ ni ŋwɛibɔfoi lɛ baatsu, ni etsɛŋ ni amɛbaatsu enɛ. Be ni Nyɔŋmɔ kɛbaakpata efɔŋfeelɔi ahiɛ lɛ ebɛŋkɛ waa. Abaakpata mɛi fɛɛ ni sumɔɔɔ ni amɛjá anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ hiɛ. Mɛi ni kɛɛ amɛheee ŋwɛibɔfoi amɛyeee akɛni amɛnyɛɛɛ amɛna amɛ hewɔ lɛ baana akɛ amɛtɔ̃ kwraa.—2 Tesalonikabii 1:6-8.

Mɛni no baatsɔɔ kɛha wɔ?— Kɛji akɛ wɔyɛ Nyɔŋmɔ bɔfoi lɛ agbɛfaŋ lɛ, amɛbaaye amɛbua wɔ. Shi ani wɔyɛ amɛgbɛfaŋ?— Kɛji akɛ wɔsɔmɔ Yehowa lɛ, belɛ wɔyɛ amɛgbɛfaŋ. Ni kɛji akɛ wɔsɔmɔ Yehowa lɛ, no lɛ wɔbaakɛɛ mɛi krokomɛi koni amɛ hu amɛsɔmɔ lɛ.

Bɔni afee ni wɔkase babaoo yɛ bɔ ni ŋwɛibɔfoi lɛ náa gbɔmɛi ashihilɛ nɔ hewalɛ amɛhaa lɛ, kanemɔ Lala 34:8; Mateo 4:11; 18:10; Luka 22:43; kɛ Bɔfoi lɛ Asaji 8:26-31.