Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

YITSO 2

Afɔ Maŋtsɛyeli lɛ yɛ Ŋwɛi

Afɔ Maŋtsɛyeli lɛ yɛ Ŋwɛi

YITSO NƐƐ MLI SANE

Bɔ ni Nyɔŋmɔ saa ewebii lɛ eto kɛhã Maŋtsɛyeli lɛ fɔmɔ

1, 2. Mɛɛ nifeemɔ ni eko kɛ lɛ yeee egbɔ tsake je lɛ yinɔsane, ni mɛni hewɔ ebɛ naakpɛɛ akɛ adesai enaaa lɛ?

 ANI kɛ́ fee lɛ, osusuɔ bɔ ni shihilɛ lɛ baaji ahã be ni yinɔsane mli tsakemɔ kpele ko ba lɛ he? Mɛi pii susuɔ he. Bo lɛ susumɔ he okwɛ: Eji oyɛ shihilɛ mli no beaŋ kulɛ, ani obaana nibii titri ni kɛ nakai tsakemɔ lɛ ba lɛ? Ekolɛ onaŋ. Saji loo nibii ni kɛ nɔyelii abutumɔ baa, ni eyimɔ yinɔsane woji amli lɛ babaoo jeee nɔ ko ni mɛi saŋŋ na. Yɛ shishinumɔ ko naa lɛ, saji babaoo ni kɛ tsakemɔi baa yɛ yinɔsane mli lɛ baa yɛ piai amli—yɛ teemɔŋ. Kɛ̃lɛ, tsakemɔi nɛɛ saa mɛi akpekpei abɔ he.

2 Ni nifeemɔ ko ni eko kɛ lɛ yeee egbɔ ni ba yɛ je lɛ yinɔsane mli lɛ hu? Nakai nifeemɔ lɛ ená mɛi akpekpei abɔ nɔ hewalɛ. Kɛ̃lɛ, be ni eyaa nɔ lɛ, adesai enaaa. Nɔ ni wɔwieɔ he nɛɛ ji Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ fɔmɔ yɛ ŋwɛi, ni ji Mesia nɔyeli ni ajɛ jeeŋmɔ awo he shi, ni etsɛŋ ni ekɛ je nɛŋ shihilɛ gbɛjianɔtoi fɛɛ baaba naagbee lɛ. (Kanemɔ Daniel 2:34, 35, 44, 45.) Akɛni adesai enaaa nakai fɔmɔ ni kɛ tsakemɔ kpele ba lɛ hewɔ lɛ, aso esa akɛ wɔmu sane naa akɛ Yehowa kɛ nifeemɔ nɛɛ tee adesai? Aloo esaa ewebii anɔkwafoi lɛ eto moŋ? Hã wɔkwɛ.

‘Mibɔfo lɛ Baasaa Gbɛ lɛ Eto Mi’

3-5. (a) Namɔ ji “kpaŋmɔ bɔfo” ni atsĩ etã yɛ Maleaki 3:1 lɛ? (b) Dani “kpaŋmɔ bɔfo lɛ” baaba sɔlemɔwe lɛ, mɛni baaya nɔ?

3 Jeeŋmɔ beebe ni Yehowa to akɛ ebaasaa ewebii lɛ kɛhã Mesia Maŋtsɛyeli lɛ fɔmɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ gbalɛ ni yɔɔ Maleaki 3:1 lɛ he okwɛ, ekɛɛ: “Naa, miitsu mibɔfo lɛ, ni eeesaa gbɛ lɛ eto mi; ni Nuŋtsɔ lɛ ni nyɛtaoɔ lɛ aaaba esɔlemɔwe lɛ trukaa; ni kpaŋmɔ bɔfo lɛ ni nyɛnáa ehe tsui lɛ, naa, eeba!”

4 Yɛ gbalɛ nɛɛ mlibaa gbɛfaŋ lɛ, mɛɛ be Yehowa, ni ji ‘anɔkwa Nuŋtsɔ lɛ’ ba ni ebasara mɛi ni sɔmɔɔ yɛ emumɔŋ sɔlemɔwe lɛ kpo ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ nɔ yɛ ŋmɛnɛ beaŋ? Gbalɛ lɛ tsɔɔ mli akɛ, Yehowa kɛ “kpaŋmɔ bɔfo lɛ” baaba. Namɔ ni? Lɛ ji Mesia Maŋtsɛ lɛ, Yesu Kristo! (Luka 1:68-73) Ákɛ Nɔyelɔ hee ni awo lɛ, ebaasara Nyɔŋmɔ webii ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ni ebaatsuu amɛhe.—1 Pet. 4:17.

5 Belɛ, namɔ ji ‘bɔfo’ ni atsĩ etã klɛŋklɛŋ yɛ Maleaki 3:1 lɛ? Bɔfo ni gbalɛ nɛɛ wieɔ ehe lɛ baahi shihilɛ mli kwraa dani Mesia Maŋtsɛ lɛ baaba. Afii nyɔŋmai komɛi dani afi 1914 lɛ shɛ lɛ, ani mɔ ko ‘saa gbɛ’ eto Mesia Maŋtsɛ lɛ?

6. Namɔ sɔmɔ akɛ “bɔfo” ni agba akɛ ebaasaa Nyɔŋmɔ webii lɛ eto nibii ni baaba lɛ?

6 Wɔbaaná sanebimɔi nɛɛ ahetoo yɛ Yehowa webii ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ ayinɔsane ni yɔɔ miishɛɛ lɛ mli yɛ wolo nɛɛ mli fɛɛ. Yinɔsane nɛɛ hãa wɔnaa akɛ, yɛ afi 1800 afii lɛ naagbee gbɛ lɛ, anɔkwafoi akuu bibioo kome ko bɔi amɛhe kpojiemɔ akɛ anɔkwa Kristofoi akuu kome too yɛ amale Kristofoi babaoo ateŋ. Abale kuu lɛ akɛ Biblia Kaselɔi. Anɔkwa, mɛi ni nyiɛ amɛhiɛ—Charles T. Russell kɛ mɛi ni ekɛbɔ kpaakpa—lɛ sɔmɔ akɛ ‘bɔfo’ ni agba ehe sane afɔ̃ shi lɛ, amɛkɛ mumɔŋ gbɛtsɔɔmɔ hã Nyɔŋmɔ webii lɛ, ni amɛsaa amɛ amɛto nibii ni baaba lɛ. Hã wɔsusu gbɛi ejwɛ ni ‘bɔfo’ lɛ tsɔ nɔ efee nakai lɛ ahe wɔkwɛ.

Amɛjá Nyɔŋmɔ yɛ Anɔkwale Mli

7, 8. (a) Namɛi bɔi susuma ni gbooo tsɔɔmɔ lɛ he mama kpamɔ yɛ afi 1800 afiiaŋ akɛ eji amale tsɔɔmɔ? (b) Mɛɛ amale tsɔɔmɔi Charles T. Russell kɛ mɛi ni ekɛbɔ kpaakpa lɛ kpa he mama?

7 Kɛ́ nakai Biblia Kaselɔi lɛ miikase ŋmalɛi lɛ, amɛsɔleɔ kɛbiɔ gbɛtsɔɔmɔ; amɛbaa gbeekpãmɔ, amɛŋmalaa amɛyiŋkpɛi lɛ amɛshwieɔ shi, ni amɛkalaa anɔkwalei ni mli kã shi faŋŋ nɛɛ akɛ tsɔɔmɔi yɛ woji amli. Kristendom bote mumɔŋ duŋ mli afii ohai komɛi nɛ; etsɔɔmɔi lɛ babaoo jɛ wɔŋjamɔ mli. Enɛ he nɔkwɛmɔnɔ titri ji susuma ni gbooo tsɔɔmɔ lɛ. Shi aaafee afi 1850 mli lɛ, mɛi fioo ko ni kɛ hiɛdɔɔ kaseɔ Biblia lɛ pɛi nakai tsɔɔmɔ lɛ mli, ni amɛna akɛ, Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ fiii nakai tsɔɔmɔ lɛ sɛɛ. Henry Grew, George Stetson, kɛ George Storrs ŋmala woji kɛkpa Satan amale tsɔɔmɔ nɛɛ he mama, ni amɛkɛ ekãa hã he wiemɔi. a Sɛɛ mli lɛ, amɛnitsumɔ lɛ ná C. T. Russell kɛ mɛi ni ekɛbɔɔ kpaakpa lɛ anɔ hewalɛ waa.

8 Biblia Kaselɔi akuu fioo lɛ yɔse akɛ shishinumɔ bɛ tsɔɔmɔi krokomɛi hu ni kɛ susuma ni gbooo tsɔɔmɔ lɛ yɔɔ tsakpãa lɛ ahe, ni amɛji amale tsɔɔmɔi—eko ji tsɔɔmɔ ákɛ gbɔmɛi kpakpai fɛɛ yaa ŋwɛi, loo ákɛ Nyɔŋmɔ piŋɔ efɔŋfeelɔi lɛ asusuma ni gbooo lɛ yɛ hɛl la mli lɛ. Russell kɛ mɛi ni ekɛbɔ kpaakpa lɛ kpa nakai amalei lɛ ahe mama yɛ saji ni amɛŋmala, woji, kɛ wiemɔi ni amɛhahai ni akala lɛ amli.

9. Mɛɛ gbɛ nɔ Zion’s Watch Tower lɛ kpa Triniti tsɔɔmɔ lɛ he mama?

9 Kɛfata he lɛ, Biblia Kaselɔi lɛ kpa Triniti tsɔɔmɔ ni mɛi pii nyaa he waa lɛ he mama akɛ eji amale tsɔɔmɔ. Yɛ afi 1887 lɛ, Buu-Mɔɔ lɛ, ni no beaŋ lɛ ale lɛ akɛ Zion’s Watch Tower lɛ wie akɛ: “Ŋmalɛi lɛ hãa anaa wekukpãa diɛŋtsɛ ni kã Yehowa kɛ wɔ-Nuŋtsɔ Yesu teŋ, ni efeɔ lɛ faŋŋ akɛ soro Yehowa ni soro Yesu.” Sane lɛ tee nɔ etsɔɔ akɛ, eyɛ naakpɛɛ akɛ “susumɔ akɛ ayɛ Nyɔŋmɔi etɛ ni efee ekome, ní nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ eji Nyɔŋmɔ kome ni efee etɛ lɛ etee nɔ ehé shi, ni mɛi fɛɛ ekpɛlɛ nɔ. Shi anɔkwale ni eji akɛ sɔlemɔi lɛ tee nɔ amɛkpɛlɛ tsɔɔmɔ nɛɛ nɔ lɛ hãa wɔnaa bɔ ni amɛwɔ vii ni amɛhã henyɛlɔ lɛ kɛ amale tsɔɔmɔi futu anɔkwale lɛ kɛyashi amɛnaaa srɔto ni yɔɔ mli dɔŋŋ lɛ.”

10. Mɛɛ gbɛ nɔ Buu-Mɔɔ lɛ tsɔɔ akɛ nɔ ko ni sa kadimɔ waa baaba yɛ afi 1914?

10 Taakɛ wolo lɛ saneyitso muu lɛ fɛɛ ni ji Zion’s Watch Tower and Herald of Christ’s Presence lɛ tsɔɔ lɛ, nɔ titri ni ewie he waa ji gbalɛi ni kɔɔ be ni Kristo eba lɛ he. Anɔkwafoi ni afɔ amɛ mu ni yeɔ amɛbuaa kɛŋmalaa Buu-Mɔɔ lɛ yɛ no beaŋ lɛ yɔse akɛ, Daniel gbalɛ ni kɔɔ “bei kpawo” lɛ he lɛ kɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoi ni kɔɔ Mesia Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ amlibaa lɛ yɛ tsakpãa. Mra mli tɔ̃ɔ yɛ afi 1870 afiiaŋ ni amɛtsɔɔ akɛ bei kpawo lɛ baaba naagbee yɛ afi 1914. (Dan. 4:25; Luka 21:24) Eyɛ mli akɛ wɔnyɛmimɛi ni hi shi yɛ no beaŋ lɛ eyanuuu nɔ fɛɛ nɔ ni kɔɔ nakai afi ni akadi lɛ he lɛ shishi jogbaŋŋ moŋ, shi amɛjaje Biblia mli anɔkwalei ni amɛle lɛ kɛtee je lɛŋ hei babaoo, ni anɔkwalei lɛ ni amɛshiɛ lɛ miiná mɛi anɔ hewalɛ lolo.

11, 12. (a) Namɛi Nyɔminuu Russell jie amɛ yi yɛ nibii ni etsɔɔ lɛ ahe? (b) Te nitsumɔ ni Russell kɛ ehefatalɔi lɛ tsu afii nyɔŋmai komɛi dani afi 1914 shɛ lɛ he ba sɛɛnamɔ hã tɛŋŋ?

11 Russell kɛ anɔkwafoi ni ekɛbɔ kpaakpa lɛ ateŋ mɔ ko kwraa ekɛɛɛ akɛ amɛmɔdɛŋbɔɔ hewɔ amɛna nakai mumɔŋ anɔkwalei ni he hiaa lɛ, ni amɛnu shishi. Russell jie mɛi komɛi ni tsɔ ehiɛ lɛ yi waa yɛ mɔdɛŋ ni amɛbɔ kɛjie anɔkwalei nɛɛ akpo lɛ hewɔ. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, ehã ale akɛ Yehowa Nyɔŋmɔ ji mɔ ni tsɔɔ E-webii lɛ nibii ni esa akɛ amɛle, kɛ be ni esa akɛ amɛle nakai nibii lɛ. Eyɛ faŋŋ akɛ, Yehowa jɔɔ mɔdɛŋ ni Russell kɛ ehefatalɔi lɛ bɔ koni amɛsha tsɔɔmɔi lɛ amli kɛjie anɔkwale lɛ yɛ amale lɛ mli lɛ nɔ. Be ni afii lɛ hoɔ yaa lɛ, amɛtse amɛhe kwraa kɛjɛ Kristendom he, ni anaa akɛ esoro amɛ kwraa.

Nyɛminuu Russell kɛ mɛi ni ekɛbɔ kpaakpa lɛ gbɛ Biblia mli anɔkwalei amɛshwã

12 Nitsumɔ ni nakai hii anɔkwafoi lɛ tsu kɛgbɛ anɔkwale lɛ amɛshwã afii nyɔŋmai komɛi dani afi 1914 shɛ lɛ sa kadimɔ waa! Afii fioo komɛi asɛɛ lɛ, November 1, 1917 Buu-Mɔɔ lɛ kɛɛ akɛ: “Mɛi akpekpei ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ eyɔse akɛ, amɛye amɛhe kɛjɛ gbeyeishemɔ ni hɛl la tsɔɔmɔ lɛ kɛ amale tsɔɔmɔi krokomɛi hã amɛná lɛ he, ni awo jatsu agbo kɛjɛ amɛnɔ . . . Anɔkwale lɛ ni ba tamɔ ŋshɔ aaafee afii nyɔŋmai ejwɛ kɛ sɛɛ nɛ lɛ kã he eeyi fiofio, ni ebaaya nɔ eyi kɛyaashi ebaakpele shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ; ni ehenyɛlɔi hu baabɔ mɔdɛŋ akɛ amɛkɛ wɔshĩa teŋ bɔlɔ abɛɛ ŋshɔkei wuji ni kumɔɔ lɛ koni amɛkɛtsĩ Anɔkwale lɛ naa ni ekagbɛ eshwã shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ.”

13, 14. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ “bɔfo” lɛ ye ebua kɛsaa gbɛ ehã Mesia Maŋtsɛ lɛ? (b) Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ wɔnyɛmimɛi ni hi shi afii oha ni eho lɛ adɛŋ?

13 Susumɔ enɛ he okwɛ: Eji Nyɔŋmɔ webii lɛ eyanyɛɛɛ amɛyɔse srɔto ni kã Yesu kɛ e-Tsɛ Yehowa teŋ kulɛ, ani Nyɔŋmɔ baasaa amɛ ato kɛhã be ni Kristo eba lɛ shishijee? Dabida! Eji amɛsusu akɛ adesai fɛɛ baaná wala ni gbooo, shi jeee mɛi ni nyiɛ Kristo sɛɛ kpaakpa lɛ ateŋ mɛi fioo kɛkɛ, loo amɛsusu akɛ Nyɔŋmɔ piŋɔ mɛi yɛ hɛl la mli kɛyaa naanɔ kulɛ, Nyɔŋmɔ esaŋ amɛ etoŋ. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, ‘bɔfo’ loo tsulɔ lɛ saa gbɛ lɛ eto Mesia Maŋtsɛ lɛ lɛɛlɛŋ!

14 Ni wɔ, mɛi ni wɔyɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu? Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ wɔnyɛmimɛi ni hi shi nɔ ni fa fe afii oha ni eho nɛ lɛ aŋɔɔ? Ehe miihia ni wɔ hu wɔhiɛ adɔ yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kanemɔ kɛ ekasemɔ he. (Yoh. 17:3) Be ni mumɔŋ hɔmɔ yeɔ jeŋ ni tiuɔ heloonaa ninámɔ sɛɛ nɛɛ, nyɛhãa shwelɛ ni wɔyɔɔ kɛhã mumɔŋ nibii lɛ mli awaa daa!—Kanemɔ 1 Timoteo 4:15.

“Nyɛjea Emli Mimaŋ”

15. Fiofio lɛ, mɛni Biblia Kaselɔi lɛ bayɔse? (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ hu.)

15 Biblia Kaselɔi lɛ yɔse akɛ ehe miihia ni amɛtsi amɛhe kwraa kɛjɛ je lɛŋ jamɔi lɛ ahe. Yɛ afi 1879 lɛ, Buu-Mɔɔ lɛ tsĩ “Babilon sɔlemɔ” lɛ tã. Ani no mli lɛ eewie paapa lɛ he? Ani Roma Katolik Sɔlemɔ lɛ? No beaŋ lɛ, Protɛstant sɔlemɔi lɛ kɛ afii ohai komɛi ewie akɛ Babilon ni atsĩ tã yɛ Biblia gbalɛ lɛ mli lɛ damɔ shi kɛhã Katolik Sɔlemɔ lɛ. Kɛ̃lɛ, fiofio lɛ Biblia Kaselɔi lɛ bayɔse akɛ, Kristendom sɔlemɔi lɛ fɛɛ fata ŋmɛnɛ beaŋ “Babilon” he. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ amɛ fɛɛ kwa amɛtsɔɔ amale tsɔɔmɔi tamɔ nɔ ni wɔsusu he kɛtsɔ hiɛ lɛ. b Be ni be shwieɔ mli lɛ, wɔwoji lɛ tee nɔ tsɔɔ nibii pɔtɛɛ ni esa akɛ mɛi fɛɛ ni hiɛ tsui kpakpa ni yɔɔ Babilon jamɔi lɛ amli lɛ afee.

16, 17. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ Millennial Dawn wolo lɛ Kpo III lɛ kɛ Buu-Mɔɔ lɛ wo mɛi hewalɛ koni amɛje apasa jamɔ mli? (b) Mɛni haaa nakai kɔkɔbɔɔ lɛ aná mɛi anɔ hewalɛ tsɔ lɛ? (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.)

16 Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ afi 1891 lɛ, Millennial Dawn wolo lɛ Kpo III lɛ wie bɔ ni Nyɔŋmɔ ekwa ŋmɛnɛ beaŋ Babilon lɛ he, ni etsɔɔ akɛ: “Akwa Kristendom sɔlemɔi lɛ fɛɛ.” Wolo lɛ kɛfata he akɛ, aabi ni mɛi fɛɛ ni “ekpɛlɛɛɛ emale tsɔɔmɔi kɛ nifeemɔi lɛ anɔ lɛ atsi amɛhe kwraa kɛjɛ ehe.”

17 Yɛ January afi 1900 lɛ, Buu-Mɔɔ lɛ wo mɛi fɛɛ ni gbɛ́i kã he eyɔɔ Kristendom sɔlemɔi lɛ awoji amli, ni amɛjieɔ amɛnaa akɛ, “Mikpɛlɛɔ anɔkwale lɛ nɔ, ni eyɛ mli aahu dani miyaa sɔlemɔ shi kome” lɛ ŋaa. Buu-Mɔɔ lɛ bi akɛ: “Ani eja gbɛ akɛ mɔ ko ahi anɔkwale lɛ mli, ni nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ ehi Babilon mli? Ani enɛ ji toi ni Nyɔŋmɔ biɔ ni wɔfee . . . ní saa ehiɛ ní ekpɛlɛɔ nɔ lɛ? Dabida. Kɛ́ mɔ lɛ kɛ sɔlemɔ lɛ kpaŋ yɛ mɛi ahiɛ be ni ekɛ ehe dɔmɔɔ sɔlemɔ lɛ, esa akɛ ehi shi yɛ nibii fɛɛ ni ekpaŋ yɛ he lɛ anaa kɛyashi ebaahã . . . ale yɛ faŋŋ akɛ ekɛ nakai sɔlemɔ loo jamɔ lɛ efo tako mli.” Afii ni nyiɛ sɛɛ lɛ amli lɛ, enɛ bafee hiɛdɔɔ sane. c Esa akɛ Yehowa tsuji kɛ amale jamɔ afo tako mli kwraa.

18. Mɛni hewɔ ehe bahia ni mɛi aje “Babilon Kpeteŋkpele lɛ” mli lɛ?

18 Eji ayaaa nɔ abɔɔɔ kɔkɔ akɛ, aje Babilon Kpeteŋkpele lɛ mli kulɛ, ani Kristo, ni ji Maŋtsɛ hee ni awó lɛ baaná kuu ko ni asaa ato, tsuji ni afɔ amɛ mu yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ? Dabi! Ejaakɛ Kristofoi ni bɛ Babilon kudɔmɔ shishi lɛ pɛ ji mɛi ni baanyɛ amɛkɛ “mumɔ kɛ anɔkwale” ajá Yehowa. (Yoh. 4:24) Ŋmɛnɛ lɛ, ani wɔ hu wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔkɛ amale jamɔ naŋ nɔ ko feemɔ kwraa? Hã wɔya nɔ wɔbo fãmɔ akɛ, “Nyɛjea emli, mimaŋ” lɛ toi.—Kanemɔ Kpojiemɔ 18:4.

Henaabuamɔ Kɛhã Jamɔ

19, 20. Mɛɛ gbɛ nɔ Buu-Mɔɔ lɛ wo Nyɔŋmɔ webii lɛ hewalɛ koni amɛkpe kutuu kɛhã jamɔ?

19 Biblia Kaselɔi lɛ tsɔɔ akɛ yɛ hei ni abaaná nanemɛi héyelilɔi yɛ lɛ, esa akɛ akpe kutuu kɛjá Nyɔŋmɔ. Kɛhã anɔkwa Kristofoi lɛ, amale jamɔ mli ni abaaje lɛ kɛkɛ faaa. Ehe miihia ni akɛ he awo anɔkwa jamɔ nifeemɔi amli vii hu. Buu-Mɔɔ lɛ srɔtoi ni akala yɛ mra beaŋ tɔ̃ɔ lɛ wo mɛi ni kaneɔ lɛ hewalɛ koni amɛkpe kutuu kɛjá Nyɔŋmɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ July afi 1880 lɛ, Nyɛminuu Russell bɔ gbɛ ko ni efãfãi kɛyahã wiemɔi lɛ he amaniɛ, ni ewie bɔ ni kpeei srɔtoi lɛ wo mɛi hewalɛ lɛ he. Kɛkɛ ni ewo mɛi ni kaneɔ Buu-Mɔɔ lɛ hewalɛ koni amɛkɛ amɛhiɛyaa he amaniɛbɔi amaje—abaakala amaniɛbɔi nɛɛ ekomɛi yɛ Buu-Mɔɔ lɛ mli. Mɛni hewɔ? “Nyɛhãa wɔ fɛɛ wɔlea . . . bɔ ni Nuŋtsɔ lɛ ejɔɔ nyɛ ehã; koni wɔle akɛ nyɛkɛ mɛi ni yɔɔ hemɔkɛyeli krɔŋŋ tamɔ nyɛ lɛ kpeɔ lo.”

Charles Russell kɛ mra beaŋ Biblia Kaselɔi lɛ ekomɛi yɛ Copenhagen, Denmark, yɛ  afi 1909

20 Yɛ afi 1882 lɛ, sane ko ni yitso ji “Nyɛkpea Kutuu” lɛ je kpo yɛ Buu-Mɔɔ lɛ mli. Sane lɛ wo Kristofoi hewalɛ koni amɛkpe “kɛtsɔɔ amɛhe nii, amɛwowoo amɛhe hewalɛ, ni amɛwajewajee amɛhe.” Efee lɛ faŋŋ akɛ: “Kɛ́ nyɛyɛ woloŋlelɔ loo mɔ ko ni he esa yɛ nyɛteŋ jio, nyɛbɛ eko jio, no he ehiaaa. Mɔ fɛɛ mɔ kɛ e-Biblia, wolo, kɛ pɛnsil aba, koni nyɛye nyɛbua nyɛhe kɛtao nibii amli nyɛkwɛa akɛ amɛkɛ amɛhe kpãa gbee . . . bɔ ni sa lo. Nyɛhalaa sane ko, nyɛbia koni Mumɔ lɛ aye abua nyɛ ni nyɛnu shishi; no sɛɛ lɛ nyɛkanea Ŋmalɛ lɛ, nyɛjwɛŋa nɔ, nyɛkɛ ŋmalɛ atoa ŋmalɛ he, ni bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baaye abua nyɛ koni nyɛna anɔkwale lɛ.”

21. Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ Allegheny Asafo ni yɔɔ Pennsylvania lɛ fee yɛ kpeeyaa kɛ saramɔ nitsumɔ lɛ he?

21 No beaŋ lɛ, Biblia Kaselɔi lɛ anitsumɔhe yitso lɛ yɛ Allegheny, Pennsylvania yɛ Amerika. Amɛfee nɔkwɛmɔnɔ ko ni sa kadimɔ waa yɛ jɛmɛ, no ji amɛkpeɔ kɛyeɔ ŋmalɛ naa fãmɔ ni yɔɔ Hebribii 10:24, 25 lɛ nɔ. (Kanemɔ.) Afii komɛi asɛɛ lɛ, nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Charles Capen lɛ kai be ni eji gbekɛ ni eyaa nakai kpee lɛ eko lɛ. Eŋma akɛ: “Mikaiɔ ŋmalɛi aŋmala akpɛtɛ Asafo lɛ kpee asa lɛ gbogbo lɛ he lɛ ateŋ ekome lolo. ‘Mɔ kome ji nyɛ-Tsɔɔlɔ, lɛ ji Kristo; shi nyɛ fɛɛ lɛ, nyɛmimɛi ji nyɛ.’ Mihiɛ kpako nakai ŋmalɛ lɛ nɔ lolo—abɛ osɔfoi akuu kɛ asafoŋbii akuu yɛ Yehowa webii lɛ ateŋ.” (Mat. 23:8) Nyɛminuu Capen kaiɔ bɔ ni kpeei lɛ tswaa mɔ emaa shi ni amɛwoɔ mɔ hewalɛ, kɛ bɔ ni Nyɛminuu Russell bɔ mɔdɛŋ kɛsara asafoŋbii lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ lɛ hu.

22. Mɛni hewɔ Kristofoi akpeei ni afee dani afi 1914 shɛ lɛ he bahia waa nakai, ni mɛni wɔkaseɔ yɛ nakai be lɛ mli?

22 Anɔkwafoi komɛi nyiɛ nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ sɛɛ, ni amɛkɛ gbɛtsɔɔmɔ ni akɛhã lɛ tsu nii. Ato asafoi ashishi yɛ maŋtiasei krokomɛi tamɔ Ohio kɛ Michigan, kɛ agbɛnɛ hu yɛ North America kɛ shikpɔji krokomɛi anɔ. Susumɔ he okwɛ: Eji atsɔseee anɔkwafoi nɛɛ koni amɛbo ŋmalɛ naa ŋaawoo akɛ akpe kutuu kɛjá Nyɔŋmɔ lɛ toi kulɛ, ani abaaná mɛi ni asaa amɛ ato kɛhã be ni Kristo eba lɛ? Dabi kwraa! Ni wɔ, mɛi ni wɔyɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu? Esa akɛ wɔ hu wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaaya Kristofoi akpeei daa, ni no atsɔɔ akɛ wɔmiiŋɔ hegbɛi fɛɛ ni wɔnáa lɛ kɛjá kutuu, ní wɔjɛ Ŋmalɛi lɛ amli wɔwowoo wɔhe hewalɛ.

Akɛ Ekãa Shiɛ

23. Mɛɛ gbɛ nɔ Buu-Mɔɔ lɛ fee lɛ faŋŋ akɛ, esa akɛ mɛi fɛɛ ni afɔ amɛ mu lɛ afee anɔkwale lɛ he shiɛlɔi?

23 Biblia Kaselɔi lɛ tsɔɔ akɛ, esa akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ fɛɛ ashiɛ anɔkwale lɛ. Yɛ afi 1885 lɛ, Buu-Mɔɔ lɛ wie akɛ: “Esaaa akɛ wɔhiɛ kpaa nɔ akɛ, mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ lɛ, afɔ lɛ mu koni eshiɛ, sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ hewɔ atsɛ lɛ.” (Yes. 61:1) Afi 1888 Buu-Mɔɔ lɛ mli sane ko wo hewalɛ akɛ: “Wɔnitsumɔ lɛ yɛ faŋŋ . . . Kɛ́ wɔku wɔhiɛ wɔshwie nɔ, ni wɔjie wɔnaa lɛ, no lɛ tsuji anihaolɔi ji wɔ, ni wɔkɛ no feemɔ tsɔɔ akɛ wɔsaaa mɛi ni afɔɔ amɛ mu.”

24, 25. (a) Yɛ hewalɛ ni Russell kɛ ehefatalɔi lɛ wo mɛi koni amɛshiɛ lɛ sɛɛ lɛ, mɛni hu amɛfee? (b) Te gbɛgbalɔ ko tsɔɔ bɔ ni etsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ehã lɛ tɛŋŋ “be ni lɔle kɛ ehenɔi bɛ” lɛ?

24 Jeee hewalɛ kɛkɛ Nyɛminuu Russell kɛ mɛi ni ekɛbɔ kpaakpa lɛ wo mɛi akɛ amɛshiɛ. Amɛbɔi dɛhiɛmɔ woji ni atsɛɔ lɛ Bible Students’ Tracts, ni sɛɛ mli lɛ, abatsɛ lɛ akɛ Old Theology Quarterly lɛ hu kalamɔ. Ahã mɛi ni kaneɔ Buu-Mɔɔ lɛ woji nɛɛ eko koni amɛjara amɛhã mɛi fɛɛ yaka.

Esa akɛ wɔbi wɔhe akɛ, ‘Ani ale mi akɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ji nɔ titri ni mitsuɔ?’

25 Atsɛ mɛi ni kɛ amɛhe hã kɛtsu be fɛɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ akɛ gbɛgbalɔi. Charles Capen, ni atsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ fata mɛi nɛɛ ahe. Sɛɛ mli lɛ, ewie akɛ: “Mikɛ map srɔtoi ni Amerika nitsumɔhe ko (United States Government Geological Survey) fee lɛ tsu nii kɛtsu shikpɔŋkuku lɛ mli nii yɛ Pennsylvania. Map srɔtoi lɛ hãa anaa gbɛjegbɛi fɛɛ ni yɔɔ lɛ, ni ehãa efeɔ mlɛo akɛ abaatswa nantu kɛya kpokpai lɛ eko fɛɛ eko nɔ. Bei komɛi lɛ, mifãa gbɛ gbii etɛ kɛkpaa akrowai amli kɛŋmalaa mɛi ni miisumɔ ni ahã amɛ Studies in the Scriptures lɛ eko lɛ agbɛ́i, ni no sɛɛ lɛ, mihaiɔ okpɔŋɔ ni shwiilii yɔɔ sɛɛ ni mikɛ woji lɛ woɔ mli kɛyahãa mɛi ni shɛ lɛ. Bei pii lɛ, kɛ́ je na mi lɛ, miyawɔɔ okwaafoi aŋɔɔ. No beaŋ lɛ, lɔle kɛ ehenɔi bɛ tsɔ.”

Gbɛgbalɔ ko. Kadimɔ sane ko (“Chart of the Ages”) ni aŋma akpɛtɛ okpɔŋɔ shwiili lɛ he lɛ

26. (a) Mɛni hewɔ ehe bahia ni Nyɔŋmɔ webii lɛ kɛ amɛhe awo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli dani asaa amɛ ato Kristo nɔyeli lɛ? (b) Mɛɛ saji esa akɛ wɔbi wɔhe?

26 Ekã shi faŋŋ akɛ, mɔdɛŋ ni abɔ mra mli kɛshiɛ lɛ biɔ hiɛwaa kɛ ekãa. Eji ahãaa anɔkwa Kristofoi lɛ ale bɔ ni shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he hiaa hã kulɛ, ani amɛbaafee klalo kɛhã Kristo nɔyeli lɛ? Dabi kwraa! Ejaakɛ nakai nitsumɔ lɛ ji okadi ni baatsɔɔ akɛ Kristo eba lɛ fã titri ko. (Mat. 24:14) Ehe bahia ni asaa Nyɔŋmɔ webii lɛ ato koni amɛkɛ nitsumɔ ni abaatsɔ nɔ ahere mɛi ayiwala nɛɛ afee nɔ titri yɛ amɛshihilɛ mli. Ŋmɛnɛ lɛ, esa akɛ wɔ hu wɔbi wɔhe akɛ: ‘Ani ale mi akɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ji nɔ titri ni mitsuɔ? Ani mikɛ nibii shãa afɔle koni manyɛ mikɛ mihe awo nitsumɔ nɛɛ mli kɛmɔ shi?’

Afɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ!

27, 28. Mɛni bɔfo Yohane na yɛ ninaa mli, ni te Satan kɛ edaimonioi lɛ fee amɛnii yɛ Maŋtsɛyeli lɛ fɔmɔ lɛ he amɛhã tɛŋŋ?

27 Naagbee aahu lɛ, afi ni sa kadimɔ waa ni ji afi 1914 lɛ bashɛ. Taakɛ wɔsusu he yɛ yitso nɛɛ shishijee lɛ, adesai enaaa anunyam nibii ni tee nɔ yɛ ŋwɛi lɛ. Kɛ̃lɛ, ajie ninaa ko atsɔɔ bɔfo Yohane, ni ninaa lɛ tsɔɔ shihilɛ ni baaya nɔ nɛɛ mli yɛ okadifeemɔ gbɛ nɔ. Feemɔ he mfoniri okwɛ: Yohane na “okadi kpeteŋkpele ko” yɛ ŋwɛi. Nyɔŋmɔ “yoo” lɛ—Nyɔŋmɔ mumɔŋ bɔɔnii ni yɔɔ ŋwɛi lɛ—hiɛ musu ni efɔ binuu. Ninaa lɛ tsɔɔ akɛ, etsɛŋ ni mfonirifeemɔ bi nɛɛ “kɛ dadetso baakpala jeŋmaji lɛ fɛɛ.” Shi be ni afɔ lɛ nɔŋŋ kɛkɛ ni ‘asha bi lɛ kɛtee Nyɔŋmɔ ŋɔɔ yɛ emaŋtsɛsɛi lɛ masɛi.’ Anu gbee wulu ko yɛ ŋwɛi kɛɛ: “Agbɛnɛ, yiwalaheremɔ lɛ kɛ hewalɛ lɛ kɛ maŋtsɛyeli lɛ etsɔ wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ nɔ̃, ni akɛ hegbɛ lɛ ehã e-Kristo” lɛ.—Kpoj. 12:1, 5, 10.

28 Ŋwanejee ko bɛ he akɛ Mesia Maŋtsɛyeli lɛ fɔmɔ lɛ he ninaa Yohane na lɛ. Ekã shi faŋŋ akɛ nakai nifeemɔ lɛ ji anunyam nɔ, kɛ̃lɛ jeee mɔ fɛɛ mɔ ná he miishɛɛ. Satan kɛ ebɔfoi lɛ fã ta amɛshi ŋwɛi bɔfoi anɔkwafoi ni Mikael, loo Kristo nyiɛ amɛhiɛ lɛ. Mɛni jɛ mli kɛba? Wɔkaneɔ akɛ: “Ni ashɛ́ drako kpeteŋkpele lɛ afɔ̃, mɔ ni ji blema onufu lɛ ní atsɛɔ lɛ diabolo (naafolɔlɔ loo abonsam) lɛ kɛ satan (henyɛlɔ) lɛ ní shishiuɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ lɛ, ashɛ́ lɛ afɔ̃ shikpɔŋ lɛ nɔ, ni ashɛrɛ ebɔfoi lɛ hu ashwie afata ehe.”—Kpoj. 12:7, 9.

Yɛ afi 1914 lɛ, Biblia Kaselɔi lɛ yɔse ba ni Kristo eba shi anaŋ lɛ kɛ hiŋmɛi lɛ he okadi lɛ

29, 30. Be ni afɔ Mesia Maŋtsɛyeli lɛ sɛɛ lɛ, mɛni ba yɛ (a) shikpɔŋ lɛ nɔ? (b) ŋwɛi?

29 Jeeŋmɔ dani afi 1914 lɛ baashɛ lɛ, Biblia Kaselɔi lɛ tsɔɔ akɛ jaramɔ be ko baaje shishi yɛ nakai afi ni sa kadimɔ waa lɛ mli. Shi amɛ diɛŋtsɛ po lɛ, amɛyabɔleee akɛ nɔ ni amɛwie nɛɛ baaba mli bɔ pɛ ni amɛtsɔɔ lɛ. Taakɛ Yohane ninaa lɛ jie lɛ kpo lɛ, Satan baabɔi adesai anɔ hewalɛnamɔ kwraa fe tsutsu lɛ. Ninaa lɛ tsɔɔ akɛ: “Kpóo hã mɛi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ kɛ ŋshɔ hiɛ lɛ! Ejaakɛ abonsam lɛ ekpeleke shi kɛba nyɛŋɔɔ, egiri naakpa, ni ele akɛ be fioo kɛkɛ eyɔɔ.” (Kpoj. 12:12) Yɛ afi 1914 lɛ, klɛŋklɛŋ jeŋ ta lɛ fɛ, ni okadi ni tsɔɔ akɛ Kristo eba ni eeye nɔ akɛ Maŋtsɛ lɛ bɔi mlibaa yɛ jeŋ fɛɛ. Shihilɛ gbɛjianɔtoo nɛɛ “naagbee gbii” lɛ je shishi.—2 Tim. 3:1.

30 Kɛ̃lɛ miishɛɛ ba yɛ ŋwɛi. Ashwie Satan kɛ edaimonioi lɛ kwraa kɛjɛ ŋwɛi. Yohane amaniɛbɔɔ lɛ kaneɔ akɛ: “No hewɔ lɛ, nyɛ ŋwɛii kɛ nyɛ mɛi ni nyɛyɔɔ jɛi nyɛnáa tsuijurɔ!” (Kpoj. 12:12) Amrɔ nɛɛ ni atsuu ŋwɛi ni awo Yesu akɛ Maŋtsɛ hewɔ lɛ, Mesia Maŋtsɛyeli lɛ fee klalo akɛ ebaagbala ejwɛŋmɔ kɛba Nyɔŋmɔ webii ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ anɔ. Mɛni Maŋtsɛyeli nɛɛ baafee? Taakɛ wɔna yɛ yitso nɛɛ shishijee lɛ, klɛŋklɛŋ lɛ, Kristo ni ji “kpaŋmɔ bɔfo lɛ,” baatsuu Nyɔŋmɔ tsuji ni yɔɔ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ ahe. Mɛni no baatsɔɔ?

Kaa Be

31. Mɛni Maleaki gba yɛ hetsuumɔ be lɛ he, ni mɛɛ gbɛ nɔ nakai gbalɛ lɛ bɔi mlibaa? (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ hu.)

31 Maleaki gba akɛ hetsuumɔ lɛ ebafeŋ mlɛo kwraa. Eŋma akɛ: “Namɔ aaanyɛ akpee ebaa gbi lɛ naa? ni namɔ aaanyɛ shi adamɔ be ni eeebapue lɛ? Ejaakɛ etamɔ niiahetsuulɔ la, kɛ niiahefɔlɔi asamla.” (Mal. 3:2) Kwɛ bɔ ni nakai wiemɔ lɛ bafee anɔkwale hã! Kɛjɛ afi 1914 lɛ, Nyɔŋmɔ tsuji ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ kɛ kai wuji kɛ shihilɛi ni mli wawai ni eko nyiɛ eko sɛɛ kpe. Be ni Jeŋ Ta I lɛ yaa nɔ lɛ, awa Biblia Kaselɔi lɛ saŋŋ yi gbeyeigbeyei, ni awo amɛ tsuŋ hu. d

32. Mɛɛ naagbai wuji komɛi bate shi yɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ ateŋ yɛ afi 1916 sɛɛ kɛbaa?

32 Kɛfata he lɛ, naagbai wuji komɛi hu te shi yɛ asafo lɛŋ. Yɛ afi 1916 lɛ, Nyɛminuu Russell gbo be ni eye afii 64 pɛ, ni enɛ hã Nyɔŋmɔ webii lɛ babaoo anaa kpɛ amɛhe pam. Egbele lɛ hã ebafee faŋŋ akɛ, nyɛmimɛi lɛ ekomɛi kɛ amɛjwɛŋmɔ ema nuu kome ko ni feɔ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa lɛ nɔ fe nine. Eyɛ mli akɛ Nyɛminuu Russell sumɔɔɔ nakai nifeemɔ lɛ moŋ, shi mɛi komɛi anifeemɔ tsɔɔ akɛ amɛmiijá lɛ. Mɛi pii yasusu akɛ, akɛni Nyɛminuu Russell egbo hewɔ lɛ, anɔkwalei ni ajieɔ amɛ kpo fiofio lɛ sɛɛ efo ji no, ni mɛi komɛi amli fu akɛ akɛwa jɛmɛ. Su nɛɛ hã mɛi saŋŋ batsɔmɔ hemɔkɛyeli kwalɔi, ni ekɛ mligbalamɔ ba asafo lɛŋ.

33. Mɛɛ gbɛ nɔ gbɛkpamɔi komɛi ni eyabaaa mli lɛ bafee kaa kɛhã Nyɔŋmɔ webii lɛ?

33 Gbɛkpamɔi komɛi ni eyabaaa mli lɛ hu bafee kaa. Eyɛ mli akɛ Buu-Mɔɔ lɛ wie afi 1914 he yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ eji afi ni Jeŋmaji Abe lɛ baaba naagbee moŋ, kɛ̃lɛ nyɛmimɛi lɛ eyanuuu nɔ ni baaba yɛ nakai afi lɛ mli lɛ shishi. (Luka 21:24) Amɛyasusu akɛ yɛ afi 1914 lɛ, Kristo baaŋɔ emɛi ni afɔ amɛ mu, ni ji eyemforo kuu lɛ kɛya ŋwɛi koni amɛkɛ lɛ aye nɔ yɛ jɛmɛ. Nakai gbɛkpamɔi lɛ eyabaaa mli. Afi 1917 naagbee gbɛ lɛ, Buu-Mɔɔ lɛ tswa adafi akɛ, nikpamɔ be ko ni heɔ afii 40 lɛ baaba naagbee yɛ afi 1918 mra beaŋ. Shi shiɛmɔ nitsumɔ lɛ baaa naagbee. Atee nɔ ashiɛ ni ewo yibii yɛ nakai be lɛ sɛɛ. Buu-Mɔɔ lɛ tsɔɔ mli akɛ, nikpamɔ be lɛ eba naagbee lɛɛlɛŋ shi eshwɛ be fioo ko kɛhã kpɛkpɛoyeli. Fɛɛ sɛɛ lɛ, mɛi pii anijiaŋ je wui ni amɛkpa Yehowa sɔɔmɔ.

34. Mɛɛ kaa kpele ko ba yɛ afi 1918 lɛ, ni mɛni hewɔ Kristendom susu akɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ ‘egboi’ lɛ?

34 Kaa kpele ko bate shi yɛ afi 1918. Amɔ Nyɛminuu J. F. Rutherford ni baye C. T. Russell sɛɛ akɛ mɔ ni nyiɛɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ hiɛ yɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ ateŋ lɛ kɛ nyɛmimɛi hii kpawo komɛi hu ni tsuɔ sɔ̃i komɛi ahe nii lɛ afata ehe. Atsɔ anɔkwale hiɛ abu shi, ni awo amɛ tsuŋ koni amɛyaye afii babaoo yɛ tsuŋwoohe ni yɔɔ Atlanta, Georgia, yɛ Amerika lɛ. Yɛ be fioo ko mli lɛ, ebafee tamɔ nɔ ni nitsumɔ ni Nyɔŋmɔ webii lɛ tsuɔ lɛ eyawa gbɛteŋ. Kristendom osɔfoi lɛ ateŋ mɛi babaoo ná miishɛɛ waa. Amɛyasusu akɛ, akɛni awo mɛi ni amɛtsɛɔ akɛ wɔhiɛnyiɛlɔi lɛ tsuŋ, aŋa nitsumɔhe yitso ni yɔɔ Brooklyn, ni ate shi awo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ yɛ Amerika kɛ Yuropa maji lɛ amli hewɔ lɛ, nakai Biblia Kaselɔi ni haoɔ amɛ lɛ ‘egboi’—amɛhe bɛ oshara dɔŋŋ. (Kpoj. 11:3, 7-10) Kwɛ bɔ ni amɛsusumɔ lɛ fee yaka hã!

Atsĩɛ Amɛ!

35. Mɛni hewɔ Yesu ŋmɛ gbɛ ni haomɔ ba esɛɛnyiɛlɔi lɛ anɔ lɛ, ni mɛni efee kɛye ebua amɛ?

35 Anɔkwale lɛ henyɛlɔi lɛ eyaleee kwraa akɛ no mli lɛ, Yehowa eta shi ‘akɛ jwiɛtɛi hetsuulɔ kɛ krɔŋŋfeelɔ,’ no hewɔ ni Yesu eŋmɛ gbɛ ni ewebii lɛ kɛ shihilɛ ni mli wawai nɛɛ kpeɔ lɛ. (Mal. 3:3) Yehowa kɛ e-Bi lɛ ná nɔmimaa akɛ, anɔkwafoi lɛ baaje kai ni tamɔ la lɛ mli shweshweeshwe, ni no baatsuu amɛhe, efee amɛ krɔŋŋ, ni amɛfee mɛi ni sa jogbaŋŋ akɛ Maŋtsɛ lɛ sɔɔlɔi fe tsutsu lɛ. Kɛjɛ afi 1919 mra beaŋ tɔ̃ɔ lɛ, nibii bafee faŋŋ akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ efee nɔ ni ewebii lɛ ahenyɛlɔi lɛ susu akɛ anyɛŋ afee kɔkɔɔkɔ lɛ. Atsĩɛ anɔkwafoi lɛ! (Kpoj. 11:11) Ekã shi faŋŋ akɛ, Kristo hã naagbee gbii lɛ he okadi lɛ fã titri ko ba mli yɛ nakai beaŋ. Ehala ‘nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ,’ kuu bibioo ko ni ji hii ni afɔ amɛ mu, ni baanyiɛ ewebii lɛ ahiɛ koni amɛhã ewebii lɛ mumɔŋ niyenii yɛ be ni sa mli.—Mat. 24:45-47.

36. Mɛni hãa wɔnaa akɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ ahiɛ bɔi tsĩɛmɔ yɛ mumɔŋ fiofio?

36 Yɛ March 26 afi 1919 lɛ, ajie Nyɛminuu Rutherford kɛ mɛi kpawo ni fata ehe lɛ kɛjɛ tsuŋwoo mli. Nɔŋŋ kɛkɛ ni ato gbɛjianɔ akɛ abaafee kpee wulu ko yɛ September mli yɛ nakai afi lɛ nɔŋŋ nɔ. Ato gbɛjianɔ koni abɔi wolo kroko kalamɔ afata Buu-Mɔɔ lɛ he, abaatsɛ wolo nɛɛ The Golden Age. Ebafee Buu-Mɔɔ hefatalɔ, ni afee koni akɛtsu nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. e Nakai afi lɛŋ nɔŋŋ lɛ, akala wolo ni ji Bulletin, ni amrɔ nɛɛ eji nifeemɔ wolo kɛhã Wɔshiɛmɔ kɛ Wɔshihilɛ akɛ Kristofoi Kpee lɛ klɛŋklɛŋ nɔ lɛ. Kɛjɛ shishijee mli tɔ̃ɔ lɛ, wolo lɛ etee nɔ ewo mɛi hewalɛ koni amɛkɛ amɛhe awo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ, kɛjɛ afi 1919 kɛbaa lɛ, ahã shĩa kɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ni aŋkroaŋkroi kɛ amɛhe baawo mli lɛ bafee nɔ titri.

37. Mɛɛ gbɛ nɔ mɛi komɛi eyayeee anɔkwa kɛjɛ afi 1919 sɛɛ kɛbaa?

37 Shiɛmɔ nitsumɔ lɛ tee nɔ etsuu Kristo tsuji lɛ ahe, ejaakɛ henɔwolɔi kɛ kuɛŋtilɔi ni yɔɔ amɛteŋ lɛ eyanyaaa he akɛ amɛbaatsu nitsumɔ ni mɛi ebuuu nɛɛ. Mɛi ni sumɔɔɔ ni amɛkɛ amɛhe woɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ kɛ anɔkwafoi lɛ fo tako mli. Kɛjɛ afi 1919 sɛɛ kɛbaa lɛ, mɛi komɛi ni eyayeee anɔkwa lɛ bɔi amɛtsui naa saneyeli, amɛfolɔ Yehowa anɔkwa tsuji lɛ anaa ni amɛgbe amɛhe guɔ yɛ adafitswaa woji kɛ ehenɔi lɛ amli, ni amɛyafata yiwalɔi lɛ ahe po kɛwa anɔkwafoi nɛɛ ayi.

38. Mɛɛ nɔmimaa shweremɔ ni Kristo sɛɛnyiɛlɔi ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ shwere kɛ omanyei ni amɛye lɛ hãa wɔnáa?

38 Nakai tutuamɔi lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Kristo sɛɛnyiɛlɔi lɛ tee nɔ amɛshwere ni amɛhe wa yɛ mumɔŋ. Shweremɔi nɛɛ kɛ omanyei fɛɛ ni amɛye kɛjɛ no nɔ kɛbaa nɛɛ hãa wɔnáa nɔmimaa kwraa akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ miiye nɔ! Nyɔŋmɔ yelikɛbuamɔ kɛ ejɔɔmɔi—ni etsɔɔ e-Bi lɛ kɛ Mesia Maŋtsɛyeli lɛ nɔ ekɛhãa lɛ—pɛ baanyɛ ahã kuu bibioo ko kɛkɛ ni amɛyeee emuu lɛ anyɛ aya nɔ aye Satan kɛ shihilɛ gbɛjianɔtoo fɔŋ nɛɛ nɔ kunim kɛtsara nɔ!—Kanemɔ Yesaia 54:17.

Nyɛminuu Rutherford ni miihã wiemɔ ko ni kanyaa mɔ waa yɛ kpee wulu ko shishi be ni ajie lɛ kɛjɛ tsuŋwoo mli lɛ sɛɛ nyɔji fioo komɛi

39, 40. (a) Mɛɛ nibii komɛi obaana yɛ wolo nɛɛ mli? (b) Kɛ́ okase wolo nɛɛ, mɛɛ sɛɛ obaaná?

39 Yɛ yitsei ni baanyiɛ sɛɛ lɛ amli lɛ, wɔbaapɛi nibii ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ etsu yɛ afii oha mli yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ kɛjɛ be ni ato shishi yɛ ŋwɛi lɛ mli. Wolo nɛɛ fã fɛɛ fã baawie nitsumɔi ni sa kadimɔ waa ni Maŋtsɛyeli lɛ tsuɔ yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ ateŋ eko he. Akɛ akrabatsa ko ni hiɛ sanebimɔi baawo yitso fɛɛ yitso naagbee, koni eye ebua wɔ ni wɔpɛi wɔmli akɛ aŋkroaŋkroi wɔkwɛ akɛ Maŋtsɛyeli lɛ ji nɔ ko ni yɔɔ diɛŋtsɛ kɛhã wɔ lo. Yɛ naagbee yitsei lɛ amli lɛ, wɔbaasusu nibii ni esa akɛ wɔkpa gbɛ kɛ́ Maŋtsɛyeli lɛ ba wɔsɛɛ koni ebakpãta mɛi fɔji ahiɛ ni ekɛ paradeiso aba shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ahe. Kɛ́ okase wolo nɛɛ, mɛɛ sɛɛ obaaná?

40 Satan baasumɔ ni fiofio lɛ, efite hemɔkɛyeli ni oyɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ. Shi Yehowa miisumɔ ni ewaje ohemɔkɛyeli lɛ koni no abu ohe ni ehã ohe aya nɔ awa. (Efe. 6:16) No hewɔ lɛ, wɔmiibi koni okɛ hiɛdɔɔ akase wolo nɛɛ jogbaŋŋ. Yaa nɔ obi ohe akɛ, ‘Ani Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ji nɔ ko ni yɔɔ diɛŋtsɛ kɛhã mi?’ Yaa nɔ ohã Maŋtsɛyeli lɛ afee nɔ diɛŋtsɛ ni yɔɔ kɛhã bo amrɔ nɛɛ, koni gbi nɔ ni mɛi fɛɛ ni hiɛ kã lɛ baana akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ji nɔ ko ni yɔɔ diɛŋtsɛ, ni eeye nɔ lɛ, ona kɛ ohiŋmɛi ní okɛ anɔkwayeli kɛ ekãa afi sɛɛ.

a Kɛ́ ootao ole Grew, Stetson, kɛ Storrs he saji krokomɛi lɛ, kwɛmɔ wolo ni ji Jehovah’s Witnesses—Proclaimers of God’s Kingdom, baafa 45-46 lɛ.

b Eyɛ mli akɛ Biblia Kaselɔi lɛ gbala amɛhe shi kɛjɛ jamɔi ni kɛ je lɛ bɔɔ naanyo lɛ ahe moŋ, shi amɛtee nɔ amɛna aŋkroaŋkroi ni jeee Biblia Kaselɔi, shi amɛkɛɔ akɛ amɛheɔ kpɔ̃mɔnɔ lɛ amɛyeɔ lɛ akɛ nyɛmimɛi Kristofoi ni ejɔɔ amɛhe nɔ amɛhã Nyɔŋmɔ.

c Nɔ kome ni hãaa nakai mra beaŋ kɔkɔbɔɔ lɛ afee hiɛdɔɔ ji akɛ, akɛkɔ Kristo tooku bibioo ni ji mɛi 144,000 lɛ pɛ ahe. Wɔbaana yɛ Yitso 5 lɛ mli akɛ, dani afi 1935 baashɛ lɛ, asusu akɛ Kristendom sɔlemɔi lɛ mli bii kpotoo fata “asafo babaoo” ni awie amɛhe yɛ Kpojiemɔ 7:9, 10King James Version lɛ mli lɛ ahe, ni ákɛ abaajuro amɛ akɛ kuu ni ji enyɔ nɔ ni baaya ŋwɛi, akɛni amɛhi Kristo gbɛfaŋ be ni naagbee lɛ shɛɔ lɛ hewɔ.

d Yɛ September afi 1920 mli lɛ, akala The Golden Age (amrɔ nɛɛ Awake!) lɛ krɛdɛɛ ko, ni tsɔɔ ta beaŋ yiwai srɔtoi ni akɛba Yehowa webii anɔ lɛ mli fitsofitso—ekomɛi yɛ musuŋshãa waa—yɛ Canada, England, Germany, kɛ United States. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, yiwaa nɛɛ fioo kɛkɛ Yehowa tsuji lɛ kɛkpe yɛ afii nyɔŋmai komɛi ni tsɔ klɛŋklɛŋ jeŋ ta lɛ hiɛ lɛ mli.

e Buu-Mɔɔ bafee wolo ko ni akala, titri lɛ kɛhã kuu fioo lɛ mli bii koni akɛlɛ amɛ yɛ mumɔŋ, ni enɛ tee nɔ afii saŋŋ.