Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

YITSO 16

Wɔkpeɔ Kutuu Kɛjáa Nyɔŋmɔ

Wɔkpeɔ Kutuu Kɛjáa Nyɔŋmɔ

YITSO NƐƐ MLI SANE

Bɔ ni fee ni wɔkpeei lɛ je shishi kɛ sɛɛnamɔi ni yɔɔ he

1. Be ni kaselɔi lɛ bua amɛhe naa kutuu lɛ, mɛɛ yelikɛbuamɔ amɛnine shɛ nɔ, ni mɛni hewɔ ehe hiaa amɛ lɛ?

 YESU shitee lɛ sɛɛ etsɛɛɛ nɔŋŋ ni kaselɔi lɛ bua amɛhe naa kutuu koni amɛwowoo amɛhe hewalɛ. Kɛ̃lɛ, akɛni amɛmiishe amɛhenyɛlɔi lɛ gbeyei hewɔ lɛ, amɛŋamɔ shinai lɛ. Kwɛ bɔ ni amɛgbeyeishemɔ lɛ laaje kwraa be ni Yesu pue yɛ amɛteŋ ni ekɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛhea Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ!” (Kanemɔ Yohane 20:19-22.) Sɛɛ mli lɛ, kaselɔi lɛ yakpe ekoŋŋ, ni Yehowa fɔse emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ eshwie amɛnɔ. Kwɛ bɔ ni awaje amɛ kɛhã shiɛmɔ nitsumɔ ni kã amɛhiɛ lɛ!—Bɔf. 2:1-7.

2. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔɔ ewajeɔ wɔ, ni mɛni hewɔ ehe hiaa wɔ lɛ? (b) Mɛni hewɔ weku jamɔ gbɛjianɔtoo lɛ he hiaa waa nakai lɛ? (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ kɛ akrabatsa ni ji “ Weku Jamɔ .”)

2 Wɔkɛ naagbai ni tamɔ nɔ ni wɔnyɛmimɛi lɛ kɛkpe yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ ekomɛi miikpe amrɔ nɛɛ. (1 Pet. 5:9) Bei komɛi lɛ, wɔteaŋ mɛi komɛi baaná gbɔmɔ gbeyeishemɔ. Ni kɛ́ wɔbaanyɛ wɔfĩ shi yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, ehe baahia ni wɔná nyɛmɔ ni Yehowa kɛhãa lɛ eko. (Efe. 6:10) Yehowa kɛ nakai nyɛmɔ lɛ hãa kɛtsɔ wɔkpeei lɛ anɔ. Amrɔ nɛɛ, wɔyɛ hegbɛ akɛ wɔbaayakase nii waa yɛ kpeei enyɔ ashishi yɛ otsi lɛ mli—Maŋshiɛmɔ kɛ Buu-Mɔɔ Nikasemɔ lɛ kɛ wɔ-otsi teŋ kpee ni atsɛɔ lɛ Wɔshiɛmɔ kɛ Wɔshihilɛ akɛ Kristofoi Kpee lɛ. a Agbɛnɛ hu, wɔnáa nifeemɔi ejwɛ amli gbɛfaŋnɔ daa afi—kpokpaa wulu nɔ kpee, kpokpaa nɔ kpee srɔtoi enyɔ, kɛ Kristo gbele lɛ Kaimɔ. Mɛni hewɔ ehe hiaa ni wɔya kpeei nɛɛ fɛɛ lɛ? Te fee tɛŋŋ wɔŋmɛnɛ beaŋ kpeei nɛɛ je shishi lɛ? Ni mɛni wɔnifeemɔ yɛ kpeei nɛɛ ahe lɛ hãa anaa yɛ wɔhe?

Nɔ Hewɔ ni Wɔkpeɔ Kutuu

3, 4. Mɛni Yehowa biɔ yɛ ewebii lɛ adɛŋ? Okɛ nɔkwɛmɔ nii ahã.

3 Kɛjɛ jeeŋmɔ beebe ni Yehowa bi koni ewebii lɛ akpe kutuu kɛjá lɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ afi 1513 D.Ŋ.B. lɛ, Yehowa kɛ e-Mla hã Israel maŋ lɛ, ni nɔ ni fata nakai Mla lɛ he ji daa otsi Hejɔɔmɔ koni weku fɛɛ weku anyɛ ajá Nyɔŋmɔ ní ajɛ Mla lɛŋ atsɔɔ amɛ nii. (5 Mose 5:12; 6:4-9) Kɛ́ Israelbii lɛ bo nakai famɔ lɛ toi lɛ, ewajeɔ wekui lɛ ni maŋ muu lɛ fɛɛ he tseɔ yɛ mumɔŋ ni amɛhe waa amɛ. Shi kɛ́ maŋ lɛ kɛ Mla lɛ tsuuu nii ni amɛku amɛhiɛ amɛshwie taomɔ nii tamɔ amɛkpe daa kɛjá Yehowa lɛ nɔ lɛ, amɛnáaa Nyɔŋmɔ hiɛ duromɔ.—3 Mose 10:11; 26:31-35; 2 Kron. 36:20, 21.

4 Susumɔ Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ hu he okwɛ. No mli lɛ, efɔɔ kpeehe lɛ yaa daa otsi yɛ Hejɔɔmɔ Gbi lɛ nɔ. (Luka 4:16) Yɛ Yesu gbele kɛ eshitee lɛ sɛɛ lɛ, eyɛ mli akɛ no mli lɛ ekaselɔi lɛ bɛ Hejɔɔmɔ mla lɛ shishi dɔŋŋ moŋ, kɛ̃lɛ amɛtee nɔ amɛkpe kutuu taakɛ amɛfɔɔ feemɔ lɛ. (Bɔf. 1:6, 12-14; 2:1-4; Rom. 14:5; Kol. 2:13, 14) Jeee nitsɔɔmɔ kɛ hewalɛwoo pɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛŋ Kristofoi lɛ anine shɛ nɔ yɛ nakai kpeei lɛ ashishi, amɛkɛ yijiemɔ afɔlei hu hã Nyɔŋmɔ kɛtsɔ amɛsɔlemɔi, amɛwiemɔi, kɛ lalai ni amɛlaa lɛ anɔ.—Kol. 3:16; Heb. 13:15.

Yesu kaselɔi lɛ kpe kutuu kɛwaje amɛhe, ni amɛwowoo amɛhe hewalɛ

5. Mɛni hewɔ wɔyaa daa otsi kpeei kɛ daa afi kpokpaa nɔ kpeei kɛ kpeei wuji lɛ? (Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Daa Afi Henaabuamɔi ni Feɔ Nyɔŋmɔ Webii Ekome .”)

5 Nakai nɔŋŋ kɛ́ wɔtee wɔdaa otsi kpeei, kpeei bibii kɛ kpeei wuji ni wɔfeɔ daa afi lɛ, wɔtsɔɔ akɛ wɔfiɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ sɛɛ, wɔnáa hewalɛwoo kɛjɛɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ŋɔɔ, ni wɔkɛ wɔwiemɔi ni tsɔɔ akɛ wɔyɛ hemɔkɛyeli lɛ woɔ mɛi hewalɛ. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, wɔtsɔɔ wɔsɔlemɔi, saji ahetoohamɔi, kɛ lalai ni wɔláa lɛ anɔ wɔjáa Yehowa. Ekolɛ, bɔ ni ato wɔkpeei lɛ ahe gbɛjianɔ ahã lɛ yɛ srɔto fioo yɛ Israelbii lɛ kɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛŋ Kristofoi lɛ anɔ lɛ he, shi wɔhenaabuamɔi lɛ hu ahe hiaa tamɔ amɛnɔ lɛ nɔŋŋ. Te fee tɛŋŋ wɔŋmɛnɛ beaŋ kpeei nɛɛ je shishi lɛ?

Daa Otsi Kpee ni Hãa Ajieɔ “Suɔmɔ kɛ Nitsumɔi Kpakpai” Akpo

6, 7. (a) Mɛɛ yiŋtoi ahewɔ afeɔ wɔkpeei lɛ? (b) Tsɔɔmɔ srɔto ni yɔɔ bɔ ni kui lɛ fee amɛkpeei amɛhã lɛ mli.

6 Be ni Nyɛminuu Charles Taze Russell bɔi anɔkwale lɛ taomɔ yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ, ena akɛ ehe miihia ni ekɛ mɛi ni hiɛ oti ni ma ehiɛ nɔŋŋ lɛ eko akpe. Yɛ afi 1879 lɛ, Russell ŋma akɛ: “Mi kɛ mɛi krokomɛi ni yɔɔ Pittsburgh lɛ to Biblia kasemɔ kuu ko shishi koni wɔkɛtao Ŋmalɛi lɛ amli, ni wɔkpeɔ daa Hɔgbaa.” Awo mɛi ni kaneɔ The Watch Tower lɛ hewalɛ koni amɛkpe kutuu, ni be ni shɛɔ afi 1881 lɛ, akpeɔ yɛ Pittsburgh yɛ Pennsylvania daa Hɔgbaa kɛ Shɔ. November 1895 Buu-Mɔɔ lɛ kɛɛ akɛ yiŋtoo ni yɔɔ nakai kpeei lɛ asɛɛ ji koni “Kristofoi kɛ amɛhe abɔ, amɛsumɔsumɔɔ amɛhe, ni amɛfee ekome,” koni ehã mɛi ni baa lɛ aná hegbɛ kɛwowoo amɛhe hewalɛ.—Kanemɔ Hebribii 10:24, 25.

7 Afii babaoo shwie mli ní soro bɔ ni Biblia Kaselɔi akui lɛ ekomɛi eto amɛkpeei lɛ ahe gbɛjianɔ amɛhã kɛ shii abɔ ni amɛkpeɔ lɛ yɛ kui krokomɛi anɔ lɛ he. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wolo ni nine shɛ nɔ kɛjɛ Biblia Kaselɔi akuu ko ni yɔɔ Amerika lɛ dɛŋ ni akala yɛ afi 1911 lɛ kɛɛ: “Kɛhooo kwraa lɛ wɔfeɔ kpeei enumɔ daa otsi.” No mli lɛ, amɛfeɔ ekome Ju, ekome Shɔ, ekome Sohaa, kɛ enyɔ hu Hɔgbaa. Wolo ko hu ni nine shɛ nɔ kɛjɛ kuu ko ni yɔɔ Afrika lɛ dɛŋ ni akala yɛ afi 1914 lɛ kɛɛ: “Wɔfeɔ kpeei shii enyɔ daa nyɔɔŋ, wɔjeɔ shishi Sohaa ni wɔgbeɔ naa Hɔgbaa.” Kɛ̃lɛ, be ni be shwie mli lɛ, ababɔi kpeei lɛ afeemɔ bɔ ni wɔfeɔ lɛ amrɔ nɛɛ. Hã wɔsusu kpeei nɛɛ eko fɛɛ eko he yinɔsane fioo ko he wɔkwɛ.

8. Mɛni ji maŋshiɛmɔ ni ahã mra beaŋ lɛ saneyitsei lɛ ekomɛi?

8 Maŋshiɛmɔ. Be ni Nyɛminuu Russell je Buu-Mɔɔ lɛ kalamɔ shishi sɛɛ afi kome, ni ji afi 1880 lɛ, enyiɛ Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ sɛɛ ni eyaa hei eyashiɛɔ. (Luka 4:43) Nyɛminuu Russell tsɔ enɛ feemɔ nɔ eto nɔ ni ŋmɛnɛ lɛ wɔtsɛɔ lɛ akɛ Maŋshiɛmɔ lɛ shishi. Be ni Buu-Mɔɔ lɛ tswaa Nyɛminuu Russell gbɛfãa lɛ eko he adafi lɛ, etsɔɔ mli akɛ, Russell “baaná he miishɛɛ akɛ mɛi abua amɛhe naa koni ehã amɛ wiemɔ yɛ ‘Nibii ni kɔɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ ahe.’” Yɛ afi 1911 be ni ato kui loo asafoi ashishi yɛ maji saŋŋ anɔ lɛ, awo asafo fɛɛ asafo hewalɛ koni etsu mɛi ni he esa yɛ wiemɔhamɔ mli lɛ kɛya amɛhewɔ maji lɛ amli, ni amɛyahã wiemɔi ni tsara nɔ ekpaa yɛ saji tamɔ kojomɔ kɛ kpɔ̃mɔnɔ lɛ he. Yɛ wiemɔ lɛ eko fɛɛ eko naagbee lɛ, atsɔɔ mɔ ni baahã wiemɔ otsi ni nyiɛ sɛɛ lɛ kɛ wiemɔ lɛ yitso.

9. Mɛɛ gbɛ nɔ atsake Maŋshiɛmɔ lɛ hiɛ yɛ afii ni eho lɛ amli, ni mɛni obaafee kɛfĩ kpee nɛɛ sɛɛ?

9 Yɛ afi 1945 lɛ, Buu-Mɔɔ lɛ tswa adafi akɛ abaabɔi Maŋshiɛmɔ ko he tafãa yɛ je lɛŋ fɛɛ, abaadamɔ Biblia lɛ nɔ ahã wiemɔi kpaanyɔ ni tsara nɔ ni kɔɔ “naagbai ni biɔ ni atsu he nii oya nɔŋŋ yɛ bei nɛɛ amli” lɛ ahe. Afii nyɔŋmai komɛi shwie mli ni mɛi ni yahãa wiemɔ lɛ damɔɔ saji ni nyɔŋ anɔkwafo lɛ kɛhã amɛ lɛ, kɛ nɔ ni amɛ diɛŋtsɛ hu amɛto he gbɛjianɔ lɛ anɔ amɛhãa wiemɔi lɛ. Shi, yɛ afi 1981 lɛ, akɛ gbɛtsɔɔmɔi hã wielɔi fɛɛ akɛ, amɛdamɔ wiemɔ he woji ni akɛhã asafo lɛ anɔ amɛhã wiemɔi lɛ. b Kɛyashi afi 1990 lɛ shɛ lɛ, no mli lɛ wiemɔhamɔ he woji lɛ ekomɛi biɔ ni afee lɛ toibolɔi kɛ sanegbaa loo ahã mɛi abafee nɔkwɛmɔ nii; shi yɛ nakai afi lɛ mli lɛ, atsake gbɛtsɔɔmɔ lɛ hiɛ, ni kɛjɛ no nɔ kɛyaa lɛ, ahãa maŋshiɛmɔ lɛ tɛ̃ɛ ní nifeemɔi nɛɛ bɛ mli. Afee tsakemɔ kroko yɛ January afi 2008 ni atse be ni akɛhãa maŋshiɛmɔ lɛ nɔ kɛjɛ miniti 45 kɛba miniti 30. Eyɛ mli akɛ afee tsakemɔi yɛ bɔ ni ahãa maŋshiɛmɔ lɛ mli moŋ, shi maŋshiɛmɔi ni asaa he jogbaŋŋ ahãa lɛ kã he eetswa wɔhemɔkɛyeli yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ eema shi, ni eetsɔse wɔ koni wɔle Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he nibii srɔtoi lɛ. (1 Tim. 4:13, 16) Ani okɛ miishɛɛ fɔ̃ɔ mɛi ni okɛ kaseɔ nii kɛ mɛi hu ni jeee Odasefoi lɛ nine koni amɛbabo maŋshiɛmɔi ni he hiaa ni ajɛɔ Biblia lɛ mli ahãa lɛ atoi?

10-12. (a) Mɛɛ tsakemɔi afee yɛ bɔ ni afeɔ Buu-Mɔɔ Nikasemɔ ahãa lɛ mli? (b) Mɛɛ saji ebaahi akɛ wɔbi?

10 Buu-Mɔɔ Nikasemɔ. Yɛ afi 1922 lɛ, nyɛmimɛi komɛi ni Watch Tower Society lɛ tsuɔ amɛ koni amɛyahã wiemɔi yɛ asafoi lɛ amli ni amɛnyiɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ hiɛ lɛ jie yi akɛ, esa akɛ afee kpee ko ni akɛbaakase Buu-Mɔɔ lɛ daa. Akpɛlɛ amɛŋaawoo lɛ nɔ, ni shishijee mli lɛ, afeɔ Buu-Mɔɔ nikasemɔ lɛ yɛ otsi lɛ teŋ loo Hɔgbaa.

Buu-Mɔɔ Nikasemɔ, Ghana, afi 1931

11 June 15, 1932 Buu-Mɔɔ lɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔ kroko hu hã kɛtsɔɔ bɔ ni sa akɛ afee kpee lɛ ahã. Buu-Mɔɔ lɛ kɛ bɔ ni afeɔ kpee nɛɛ ahãa yɛ Betel shĩai lɛ amli lɛ he nɔkwɛmɔnɔ hã, ni atsɔɔ akɛ esa akɛ nyɛmi nuu anyiɛ hiɛ kɛfee kpee lɛ. Nyɛmimɛi hii etɛ baanyɛ atara hiɛgbɛ ni kɛ́ mɔ kome kane kuku lɛ mli lɛ, kɛkɛ lɛ mɔ kroko hu ekane. No beaŋ lɛ, akɛ sanebimɔi wooo kukuji lɛ anaa, no hewɔ lɛ ahãa nyɛmi nuu ni kwɛɔ nɔ lɛ kɛɔ toibolɔi lɛ koni amɛkwɛ sane ni asusuɔ he lɛ ní amɛbibii saji. No sɛɛ lɛ, ekwɛɔ mɛi lɛ ateŋ ni etsɛɔ mɔ ko koni ehã sanebimɔ lɛ hetoo. Akɛɛ mɔ ni kwɛɔ nɔ lɛ akɛ, kɛ́ ena akɛ mlitsɔɔmɔ he miihia lolo lɛ, ekɛ mligbalamɔ “kuku ni mli kã shi” afata he.

12 Be ni aje shishi lɛ, ahãa asafo fɛɛ asafo halaa wolo lɛ mli nɔ ni mɛi babaoo baasumɔ ni akase. Kɛ̃lɛ, April 15, 1933 Buu-Mɔɔ lɛ wo ŋaa akɛ asafo fɛɛ asafo kɛ Buu-Mɔɔ ni eba lɛ afee nikasemɔ. Yɛ afi 1937 lɛ, akɛ gbɛtsɔɔmɔ hã akɛ afee nikasemɔ lɛ Hɔgbaa. October 1, 1942 Buu-Mɔɔ lɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔi krokomɛi hu hã kɛtsake bɔ ni afeɔ kpee nɛɛ, ni ebatsɔ bɔ ni wɔle ni afeɔ lɛ ŋmɛnɛ lɛ. Klɛŋklɛŋ lɛ, Buu-Mɔɔ lɛ tsɔɔ akɛ, akɛ sanebimɔi ni akɛbaakase Buu-Mɔɔ lɛ baawo sane ni akaseɔ lɛ baafã lɛ eko fɛɛ eko shishi. Ekɛfata he akɛ, esa akɛ Buu-Mɔɔ lɛ kasemɔ lɛ ahe ŋmɛlɛtswaa kome. Agbɛnɛ hu, ekɛɛ mɛi ni baahã hetoo lɛ koni amɛhã hetoo lɛ “yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛwiemɔ mli” moŋ fe ni amɛbaakane kɛjɛ kukuji lɛ amli. Buu-Mɔɔ Nikasemɔ lɛ kã he eji gbɛ titri ni nyɔŋ anɔkwafo lɛ tsɔɔ nɔ ekɛ mumɔŋ niyenii hãa yɛ be ni sa mli. (Mat. 24:45) Esa akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ abi ehe akɛ: ‘Ani daa otsi lɛ, misaa mihe kɛhãa Buu-Mɔɔ lɛ nikasemɔ lɛ? Ni kɛ́ eyɛ minyɛmɔ mli akɛ mahã sane hetoo lɛ, ani mifeɔ nakai?’

13, 14. Mɛni ji Asafoŋ Biblia Nikasemɔ lɛ yinɔsane, ni mɛni onáa he miishɛɛ yɛ kpee nɛɛ he?

13 Asafoŋ Biblia Nikasemɔ. Yɛ afi 1890 afii lɛ teŋgbɛ be ni ajie Millennial Dawn wolo kpoi lɛ akpo lɛ, Nyɛminuu H. N. Rahn, ni ji Biblia Kaselɔ ni yɔɔ maŋtiase ni ji Baltimore ni yɔɔ Maryland yɛ Amerika lɛ jie yi akɛ, abua henaa ni akɛ Dawn lɛ afee Biblia nikasemɔ. Klɛŋklɛŋ lɛ, afee kpeei nɛɛ yɛ mɛi ashĩai kɛka akwɛ. Kɛ̃lɛ, be ni shɛɔ September afi 1895 lɛ, aafee kpee nɛɛ yɛ Amerika maji babaoo amli ni eeye omanye. No hewɔ lɛ, Buu-Mɔɔ lɛ ni je kpo nakai nyɔɔŋ lɛ nɔ lɛ jie yi akɛ, mɛi fɛɛ ni kaseɔ anɔkwale lɛ akpe yɛ hei ni amɛyɔɔ lɛ kɛfee kpee nɛɛ. Ekɛ gbɛtsɔɔmɔ hã akɛ, esa akɛ mɔ ni kwɛɔ nikasemɔ lɛ nɔ lɛ afee mɔ ni le nikanemɔ jogbaŋŋ. Atsɔɔ akɛ esa akɛ ekane kukuji lɛ eko, ni no sɛɛ lɛ emɛ koni mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ atsɔɔ amɛjwɛŋmɔ. Be ni ekane kuku lɛ mli sane lɛ eko fɛɛ eko ni amɛsusu he lɛ, esa akɛ ekwɛ ŋmalɛi ni yɔɔ mli lɛ koni ekane. Kɛ́ agbe yitso lɛ eko naa lɛ, esa akɛ toibolɔi lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ awie nibii ni akase lɛ he kuku.

14 Atsake kpee nɛɛ gbɛ́i lɛ shii abɔ. Abale lɛ akɛ Berean Circles for Bible Study, aná gbɛ́i lɛ kɛjɛ Beroiabii ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli ni pɛi Ŋmalɛi lɛ amli jogbaŋŋ lɛ asane lɛ mli. (Bɔf. 17:11) Eyɛ mli aahu lɛ, atsake gbɛ́i lɛ ni ebatsɔ Asafoŋ Wolo Nikasemɔ. Amrɔ nɛɛ, atsɛɔ lɛ Asafoŋ Biblia Nikasemɔ, ni asafo muu lɛ fɛɛ kpeɔ kutuu yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ kɛkaseɔ moŋ fe ni kui baakpe yɛ mɛi ashĩai amli. Afii nyɔŋmai komɛi ni eho lɛ, akɛ woji, woji bibii, kɛ Buu-Mɔɔ lɛ mli saji lɛ ekomɛi po fee nikasemɔ lɛ. Kɛjɛ mra beaŋ tɔɔ lɛ, awoɔ mɛi fɛɛ ni baa lɛ hewalɛ koni amɛkɛ amɛhe awo kpee lɛ mli. Kpee nɛɛ eye ebua waa ni ehã nilee ni wɔyɔɔ yɛ Biblia lɛ mli lɛ etee hiɛ babaoo. Ani okaseɔ nii kɛsaa ohe daa kɛhãa kpee nɛɛ, ni okɛ ohe woɔ mli bɔ ni obaanyɛ?

15. Mɛni ato Teokrase Sɔɔmɔ Skul lɛ he gbɛjianɔ koni etsu?

15 Teokrase Sɔɔmɔ Skul. Carey Barber, ni no beaŋ lɛ esɔmɔɔ yɛ nitsumɔhe yitso ni yɔɔ Brooklyn, New York, lɛ kɛɛ akɛ: “Ju gbɛkɛ yɛ February 16, 1942 lɛ, abi ni hii fɛɛ ni yɔɔ Brooklyn Betel weku lɛ mli lɛ kɛ amɛhe awo nɔ ni sɛɛ mli lɛ abaatsɛ lɛ akɛ Teokrase Sɔɔmɔ Skul lɛ mli.” Nyɛminuu Barber, ni sɛɛ mli kwraa lɛ ebatsɔ Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ mlinyo lɛ wie skul lɛ he akɛ, “eji bɔ ni Yehowa kɛ ewebii yeɔ jogbaŋŋ amrɔ nɛɛ he nibii ni sa kadimɔ waa lɛ ateŋ ekome.” Gbɛjianɔtoo lɛ ye omanye jogbaŋŋ, ejaakɛ eye ebua nyɛmimɛi hii lɛ ni amɛnitsɔɔmɔ kɛ hesai ni amɛyɔɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ tee hiɛ waa aahu akɛ kɛjɛ afi 1943 kɛyaa lɛ, ahã asafoi ni yɔɔ je lɛŋ fɛɛ lɛ anine shɛ wolo ni ji Course in Theocratic Ministry lɛ nɔ fiofio. June 1, 1943, Buu-Mɔɔ lɛ tsɔɔ akɛ, ato Teokrase Sɔɔmɔ Skul lɛ he gbɛjianɔ koni ehã Nyɔŋmɔ webii lɛ “atsɔse amɛhe ni amɛbatsɔmɔ Odasefoi kpakpai yɛ Maŋtsɛyeli lɛ shiɛmɔ mli.”—2 Tim. 2:15.

16, 17. Ani hesai kɛkɛ Teokrase Sɔɔmɔ Skul lɛ hã aná? Tsɔɔmɔ mli.

16 Shishijee lɛ, ewa kɛhã mɛi pii akɛ amɛbaahã wiemɔ yɛ mɛi babaoo ahiɛ. Clayton Woodworth, Jr., ni awo epapa tsuŋ afata Nyɛminuu Rutherford kɛ mɛi krokomɛi ahe yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ yɛ afi 1918 lɛ tsɔɔ bɔ ni enu he ehã be ni eŋma egbɛ́i yɛ skul lɛ mli klɛŋklɛŋ kwraa yɛ afi 1943 lɛ. Nyɛminuu Woodworth kɛɛ akɛ: “No mli lɛ, ewa waa kɛhã mi akɛ mahã wiemɔ. Efee tamɔ mililɛi etsii yɛ midaaŋ, minaabu fɛɛ gbi, ni migbee bafee nɔ ko ko.” Kɛ̃lɛ, be ni Clayton he basa kɛ wiemɔ hamɔ lɛ, ebaná hegbɛi ni ehã wiemɔi babaoo. Jeee wiemɔ mli hesai kɛkɛ skul lɛ ye ebua lɛ ni ená. Skul lɛ tsɔɔ lɛ bɔ ni ehe hiaa ni aba he shi ni akɛ hiɛ afɔ̃ Yehowa nɔ. Ekɛɛ akɛ: “Mibayɔse akɛ, wielɔ lɛ diɛŋtsɛ he ehiaaa. Shi kɛ́ ekase nii lɛ kɛsaa ehe jogbaŋŋ ni ekɛ ehiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ lɛ, etoibolɔi lɛ baaná ewiemɔ lɛ he miishɛɛ ni amɛbaakase nɔ ko kɛjɛ mli.”

17 Yɛ afi 1959 lɛ, aŋmɛ nyɛmimɛi yei lɛ gbɛ ni amɛŋmala amɛgbɛ́i yɛ skul lɛ mli. Nyɛmiyoo Edna Bauer tsɔɔ bɔ ni enu he ehã be ni atswa adafi yɛ kpee ko ni etee lɛ shishi lɛ. Ewie akɛ: “Mikaiɔ bɔ ni adafi ni atswa lɛ hã nyɛmimɛi yei lɛ amii shɛ amɛhe waa hã lɛ. Agbɛnɛ amɛná hegbɛi babaoo.” Yɛ afii ni eho lɛ amli lɛ, nyɛmimɛi hii kɛ yei babaoo kɛ amɛhe wo Teokrase Sɔɔmɔ Skul lɛ mli koni Yehowa atsɔɔ amɛ nii. Ŋmɛnɛ lɛ, wɔnine shɛɔ tsɔsemɔ ni tamɔ nakai lɛ nɔ lolo yɛ wɔ-otsi teŋ kpee lɛ shishi.—Kanemɔ Yesaia 54:13.

18, 19. (a) Bianɛ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ atsɔɔ akɛ gbɛtsɔɔmɔi hãa wɔ koni wɔkɛtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ? (b) Mɛni hewɔ wɔláa yɛ wɔkpeei ashishi lɛ? (Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Anɔkwale lɛ Lalai lɛ Alámɔ” lɛ hu.

18 Sɔɔmɔ Kpee. Mra mli tɔ̃ɔ yɛ afi 1919 lɛ, no mli lɛ akpeɔ kɛtoɔ shiɛmɔyaa he gbɛjianɔ. No beaŋ lɛ, jeee asafoŋbii lɛ fɛɛ yaa kpee nɛɛ—mɛi ni kɛ amɛhe woɔ woji ajaa mli lɛ pɛ yaa. Afi 1923 lɛ mli fã kpotoo lɛ, atoɔ Sɔɔmɔ Kpee lɛ he gbɛjianɔ shi kome yɛ nyɔɔŋ lɛ mli, ni akpaa gbɛ akɛ asafoŋbii lɛ fɛɛ baaya kpee nɛɛ. Be ni afi 1928 lɛ shɛɔ lɛ, awo asafoi fɛɛ hewalɛ koni amɛfee Sɔɔmɔ Kpee lɛ daa otsi, ni yɛ afi 1935 lɛ mli lɛ, Buu-Mɔɔ lɛ wo asafoi fɛɛ hewalɛ koni amɛdamɔ saji ni akalaa yɛ Director lɛ (ni sɛɛ mli lɛ atsɛ lɛ Informant, ni no hu sɛɛ mli lɛ abatsɛ lɛ akɛ Wɔ Maŋtsɛyeli Sɔɔmɔ lɛ) mli lɛ anɔ afee Sɔɔmɔ Kpee lɛ. Etsɛɛɛ ni kpee nɛɛ batsɔ asafoi fɛɛ agbɛjianɔtoo lɛ fã.

19 Ŋmɛnɛ lɛ, akɛ gbɛtsɔɔmɔi ni sa ni hãa wɔnyɛɔ wɔkɛ wɔhe woɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ hãa wɔ yɛ otsi teŋ kpee ni wɔyaa lɛ shishi. (Mat. 10:5-13) Kɛ́ oshɛɔ taomɔ nii lɛ ahe, ni ahãa bo kpee nifeemɔ wolo lɛ eko lɛ, ani okaseɔ ni okɛ emli ŋaawoi lɛ tsuɔ nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli?

Kpee ni He Hiaa Fe Fɛɛ yɛ Afi lɛ Mli

Kɛjɛ klɛŋklɛŋ afii oha Ŋ.B. tɔ̃ɔ lɛ, Kristofoi kpeɔ kutuu daa afi kɛyeɔ Kristo gbele lɛ Kaimɔ lɛ gbi jurɔ (Kwɛmɔ kuku 20)

20-22. (a) Mɛni hewɔ wɔyeɔ Yesu gbele lɛ kaimɔ lɛ? (b) Daa afi kɛ́ wɔtee Kaimɔ lɛ, mɛɛ sɛɛ wɔnáa?

20 Yesu fã esɛɛnyiɛlɔi lɛ koni amɛya nɔ amɛkai egbele lɛ kɛyashi ebaaba. Taakɛ eji yɛ Hehoo gbijurɔyeli lɛ gbɛfaŋ lɛ, Kristo gbele lɛ Kaimɔ ji daa afi nifeemɔ. (1 Kor. 11:23-26) Mɛi akpekpei komɛi baa kpee nɛɛ daa afi. Ehãa mɛi ni afɔ amɛmu lɛ ajwɛŋmɔ hiɔ hegbɛ ni amɛná akɛ amɛbaafata he kɛye nɔ yɛ Maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ anɔ. (Rom. 8:17) Ni yɛ toi krokomɛi lɛ agbɛfaŋ lɛ, ewoɔ bulɛ ni mli kwɔ kɛ anɔkwa ni amɛyeɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ lɛ mli hewalɛ waa.—Yoh. 10:16.

21 Nyɛminuu Russell kɛ ehefatalɔi lɛ yɔse bɔ ni ehe hiaa ni aye Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛ Niyenii lɛ kaimɔ he gbi jurɔ lɛ, ni amɛle akɛ esa akɛ aye lɛ shi kome pɛ yɛ afi lɛ mli. April afi 1880 Buu-Mɔɔ lɛ kɛɛ akɛ: “Afii abɔ nɛ ni wɔ mɛi ni wɔyɔɔ Pittsburgh lɛ wɔtee nɔ wɔye  . . . Hehoo [Kaimɔ] gbi jurɔ lɛ, ni wɔye okadi nibii ni damɔ shi kɛhã Nuŋtsɔ lɛ gbɔmɔtso kɛ elá lɛ eko.” Etsɛɛɛ ni abɔi kpee wuji afeemɔ yɛ Kaimɔ be lɛ mli. Klɛŋklɛŋ be ni akane mɛi abɔ ni ba kpee ni tamɔ nɛkɛ lɛ ji afi 1889, mɛi 225 tee kpee lɛ, ni abaptisi mɛi 22.

22 Ŋmɛnɛ lɛ, akɛ Kaimɔ gbijurɔyeli lɛ fataaa kpokpaa wulu nɔ kpee gbɛjianɔtoo lɛ he dɔŋŋ, shi wɔfɔ̃ɔ mɛi fɛɛ ni yɔɔ wɔkutsei lɛ amli lɛ nine koni amɛbafata wɔhe yɛ wɔ-Maŋtsɛyeli Asai anɔ loo hei ni wɔyahai kɛhã gbi jurɔ lɛ. Yɛ afi 2013 lɛ, mɛi akpekpei 19 kɛ sɛɛ ba Yesu gbele lɛ kaimɔ nifeemɔ lɛ shishi. Kwɛ hegbɛ kple ni wɔná akɛ wɔbaaya Kaimɔ lɛ shishi, ni agbɛnɛ hu wɔwo mɛi krokomɛi ahewalɛ ni amɛbafata wɔhe yɛ gbi gbɛkɛ ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ fe fɛɛ nɛɛ nɔ! Ani daa afi lɛ, okɛ miishɛɛ fɔ̃ɔ mɛi babaoo anine kɛbaa Kaimɔ lɛ shishi bɔ ni obaanyɛ?

Wɔnifeemɔ Hãa Anaa Bɔ ni Wɔbuɔ Kpeei Wɔhãa

23. Te onaa kpee ni wɔkpeɔ kutuu lɛ ohãa tɛŋŋ?

23 Yehowa tsuji anɔkwafoi lɛ enaaa fãmɔ akɛ akpe kutuu lɛ akɛ eji jatsu. (Heb. 10:24, 25; 1 Yoh. 5:3) Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Maŋtsɛ David ná miishɛɛ waa akɛ eya Yehowa we lɛ koni eyajá lɛ. (Lala 27:4) Enya enɛ feemɔ he waa, titri kɛ́ eyɛ mɛi ni sumɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ ateŋ. (Lala 35:18) Agbɛnɛ, susumɔ Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ he okwɛ. Be ni eji gbekɛ po lɛ, ená shwelɛ ni mli wa akɛ ebaaya e-Tsɛ sɔlemɔwe lɛ.—Luka 2:41-49.

Bɔ ni wɔsumɔɔ waa akɛ wɔkpe kutuu lɛ hãa anaa wɔ akɛ . . . wɔheɔ wɔyeɔ akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ji nɔ ko ni yɔɔ diɛŋtsɛ

24. Kɛ́ wɔtee kpeei lɛ, mɛɛ hegbɛi wɔnáa?

24 Kɛ́ wɔtee kpeei lɛ, wɔtsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ Yehowa, ni ekã wɔtsui nɔ akɛ wɔbaatswa wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ wɔma shi. Agbɛnɛ hu, wɔhãa anaa akɛ wɔmiisumɔ ni wɔle bɔ ni wɔbaafee wɔhi shi akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishi bii, ejaakɛ wɔsafoŋ kpeei, kpokpaa nɔ kpeei, kɛ kpeei wuji lɛ ashishi titri wɔnine shɛɔ tsɔsemɔi nɛɛ anɔ yɛ. Kɛfata he lɛ, wɔkpeei lɛ hãa wɔnáa hesai kɛ nyɛmɔ ni he hiaa wɔ koni wɔnyɛ wɔfĩ shi yɛ nitsumɔ ni he hiaa waa ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ tsuɔ ŋmɛnɛ lɛ ateŋ ekome mli, no ji ní afee mɛi kaselɔi ahã Maŋtsɛ Yesu Kristo, ni atsɔse amɛ. (Kanemɔ Mateo 28:19, 20.) Ekã shi faŋŋ akɛ, bɔ ni wɔsumɔɔ waa akɛ wɔkpe kutuu lɛ hãa anaa wɔ akɛ, wɔji aŋkroaŋkroi ni heɔ yeɔ akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ji nɔ ko ni yɔɔ diɛŋtsɛ. Nyɛhãa wɔkɛ wɔnifeemɔi atsɔa akɛ wɔhiɛ sɔɔ kpeei nɛɛ jogbaŋŋ diɛŋtsɛ!

a Kɛfata wɔdaa otsi asafoŋ kpeei lɛ he lɛ, awoɔ wekui kɛ aŋkroaŋkroi fɛɛ hewalɛ koni kɛhooo kwraa lɛ, amɛto be ko kɛhã aŋkro nikasemɔ loo weku jamɔ.

b Be ni afi 2013 lɛ shɛɔ lɛ, no mli lɛ afee maŋshiɛmɔ hamɔ he woji 180 kɛ sɛɛ sɔŋŋ.