Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

YITSO 23

“Lɛ Tsutsu Esumɔ Wɔ”

“Lɛ Tsutsu Esumɔ Wɔ”

1-3. Mɛɛ nibii komɛi ha Yesu gbele lɛ bafee nɔ ni gbele ko kwraa tamɔɔɔ lɛ yɛ yinɔsane be fɛɛ mli lɛ?

 AGBIƐNAA gbi ko, aaafee afii 2,000 ní eho nɛ lɛ, akojo nuu ko ni efeko nɔ ko, ni abu lɛ fɔ́ yɛ efɔji komɛi ni efeko kwraa lɛ ahewɔ, ni apiŋ lɛ aahu kɛtee gbele mli. Jeee no ji klɛŋklɛŋ gbɔmɔgbee ni ejaaa gbɛ, ní akɛ yiwalɛ fee yɛ yinɔsane be fɛɛ mli; ni dɔlɛ sane hu ji akɛ, jeee no ji naagbee nɔ̃. Ni kɛlɛ, gbele kroko ko kwraa tamɔɔɔ nakai gbele lɛ.

2 Beni nuu lɛ naa amanehulu kɛtsɔɔ enaagbee piŋmɔ ŋmɛlɛtswai lɛ amli lɛ, ŋwɛi diɛŋtsɛ kadi bɔ ni nifeemɔ nɛɛ he hiaa waa lɛ. Eyɛ mli akɛ enɛ ba mli yɛ shwane beaŋ moŋ, shi trukaa kɛkɛ ni duŋ wo yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. Taakɛ yinɔsaneŋmalɔ ko wie he lɛ, “hulu wo duŋ.” (Luka 23:44, 45) Kɛkɛ ni, beni eshwɛ fioo ni nuu lɛ baamu enaagbee mumɔ lɛ, ewie nɛkɛ wiemɔi ni hiɛ kpaaa nɔ kɔkɔɔkɔ nɛɛ, akɛ: “Ágbe naa!” Lɛɛlɛŋ, etsɔ ewala ní ekɛfɔ̃ shi lɛ nɔ enyɛ etsu nitsumɔ ko ni yɔɔ naakpɛɛ. Efɔleshaa lɛ ji suɔmɔ nifeemɔ kpele fe fɛɛ ni adesa ko enyɛ etsu dã.—Yohane 15:13; 19:30.

3 Yɛ anɔkwale lɛ mli lɛ, nuu lɛ ji Yesu Kristo. Ale emanehulu kɛ egbele ni ba yɛ nakai gbi ní miishɛɛ bɛ mli, ni ji Nisan 14, 33 Ŋ.B. lɛ jogbaŋŋ. Shi kɛlɛ, bei pii lɛ akuɔ hiɛ afɔ̃ɔ oti ko ni he hiaa waa nɔ. Eyɛ mli akɛ Yesu na amanehulu kpele moŋ, shi mɔ kroko hu na amanehulu fe nakai po. Yɛ anɔkwale mli lɛ, mɔ kroko hu kɛ nɔ ko ni da fe nakai po shã afɔle nakai gbi lɛ—no ji suɔmɔ nifeemɔ kpele fe fɛɛ ni mɔ ko efee pɛŋ yɛ jeŋ muu lɛ fɛɛ mli. Mɛɛ nifeemɔ ni? Hetoo lɛ bafeɔ hiɛkpamɔ wiemɔ ni sa waa kɛha saneyitso ni he hiaa fe fɛɛ lɛ: Yehowa suɔmɔ lɛ.

Suɔmɔ Nifeemɔ Kpele Fe Fɛɛ Lɛ

4. Te fee tɛŋŋ ni Roma asraafonyo ko bana akɛ Yesu jeee gbɔmɔ folo ko kɛkɛ, ni te nakai asraafonyo lɛ mu sane naa eha tɛŋŋ?

4 Roma asraafoi oha atsɛ ní kwɛ Yesu sɛŋmɔ lɛ nɔ lɛ naa kpɛ ehe waa yɛ duŋ ní wo kɛtsɔ Yesu gbele lɛ hiɛ, kɛ shikpɔŋhosomɔ ni naa wa waa ni nyiɛ sɛɛ kɛba lɛ he. Ewie akɛ: “Lɛɛlɛŋ, Nyɔŋmɔ bi nɛ!” (Mateo 27:54) Eyɛ faŋŋ akɛ, Yesu jeee gbɔmɔ folo ko kɛkɛ. Nakai asraafonyo lɛ eye ebua ni agbe Ŋwɛi Flooflo Nyɔŋmɔ lɛ Bi koome lɛ! Te Bi nɛɛ Tsɛ lɛ sumɔɔ esane waa ehaa tɛŋŋ?

5. Te afee be kakadaŋŋ diɛŋtsɛ ní Yehowa kɛ e-Bi lɛ kɛfee ekome kɛhi shi aahu yɛ ŋwɛi lɛ he mfoniri aha tɛŋŋ?

5 Biblia lɛ tsɛɔ Yesu akɛ “bɔɔ nii fɛɛ ateŋ kromɔ bi.” (Kolosebii 1:15) Bo diɛŋtsɛ susumɔ enɛ he okwɛ—Yehowa Bi lɛ yɛ shihilɛ mli kwraa dani abɔ jeŋ muu fɛɛ ní wɔnaa nɛɛ. Belɛ, bei enyiɛ Tsɛ lɛ kɛ Bi lɛ kɛhi shi kutuu? Jeŋ nilelɔi komɛi kaa amɛhiɛ amɛkɛɔ akɛ jeŋ muu lɛ fɛɛ eye afii akpekpei akpei 13. Ani obaanyɛ ofee be falɛ ni tamɔ nɛkɛ he mfoniri yɛ ojwɛŋmɔ mli? Bɔni afee ni eye ebua mɛi ni amɛnu afii abɔ ni jeŋ nilelɔi kaa amɛhiɛ amɛtsɔɔ akɛ jeŋ muu lɛ fɛɛ eye lɛ shishi lɛ, he ko ni afee shibɔlemɔ ŋulamii akuu lɛ he mfoniri ni akwɛɔ yɛ lɛ efo be he akɔntaabuu he liamɔ ko ni kɛlɛ ji mitai 110 ní ekɛtsɔɔ be sɛɛkɛlɛ mli. Kɛ́ nikwɛlɔi lɛ nyiɛ nɛkɛ be he akɔntaabuu he liamɔ nɛɛ he lɛ, amɛnaji faamɔi lɛ eko fɛɛ eko damɔɔ shi kɛhaa aaafee afii akpekpei 75 yɛ afii abɔ fɛɛ ní jeŋ muu lɛ fɛɛ eye lɛ mli. Yɛ be he akɔntaabuu liamɔ lɛ naagbee lɛ, akɛ okadi kome pɛ, ní etimɔ shɛɔ adesa yiteŋtsɔi kome lɛ damɔɔ shi kɛhaa adesai ayinɔsane be fɛɛ! Ni kɛlɛ, kɛ́ akɔntaa ni akaa hiɛ abuɔ nɛɛ ja po lɛ, nakai be sɛɛkɛlɛ liamɔ lɛ fɛɛ efeŋ nɔ ni sɛɛ kɛ bɔ ni sa, ní eeenyɛ edamɔ shi kɛha afii abɔ ni Yehowa Bi lɛ eye lɛ! Mɛɛ nitsumɔ ená etsu yɛ nakai be kakadaŋŋ ní eho lɛ fɛɛ mli?

6. (a) Mɛni Yehowa Bi lɛ tsu yɛ be ní ekɛhi shi dani ebatsɔ adesa lɛ fɛɛ mli? (b) Mɛɛ tsakpãa nɛkɛ yɔɔ Yehowa kɛ e-Bi lɛ teŋ?

6 Bi lɛ kɛ miishɛɛ sɔmɔ akɛ e-Tsɛ lɛ nitsumɔ “ŋaalɔ.” (Abɛi 8:30) Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Ashiii [Bi] lɛ afeee nɔ ko nɔ ko ni afee.” (Yohane 1:3) No hewɔ lɛ Yehowa kɛ e-Bi lɛ fee ekome kɛtsu nii ni amɛbɔ nibii krokomɛi fɛɛ kɛba shihilɛ mli. Kwɛ miishɛɛ be diɛŋtsɛ ní amɛná mli ŋɔɔmɔ! Amrɔ nɛɛ, mɛi pii baakpɛlɛ nɔ akɛ bɔ ni suɔmɔ ní yɔɔ fɔlɔ kɛ bi teŋ lɛ mli wa ha lɛ yɛ naakpɛɛ. Ni suɔmɔ “ji emuuyeli kpãa lɛ.” (Kolosebii 3:14) Belɛ, wɔteŋ namɔ baanyɛ aka akɛ eeje shishi ní enu hewalɛ ni yɔɔ ekomefeemɔ ni ehi shi aahu yɛ nakai be kakadaŋŋ diɛŋtsɛ mli lɛ shishi? Eyɛ faŋŋ akɛ, suɔmɔ kpãa ni mli wa fe eko fɛɛ eko ni ehi shi dã lɛ efee Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ e-Bi lɛ ekome diɛŋtsɛ.

7. Beni abaptisi Yesu lɛ, te Yehowa jie ehenumɔi akpo yɛ e-Bi lɛ he eha tɛŋŋ?

7 Shi yɛ enɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Tsɛ lɛ tsu e-Bi lɛ kɛba shikpɔŋ lɛ nɔ ni afɔ́ lɛ akɛ adesa bi abifao. Nakai feemɔ tsɔɔ akɛ ehe bahia ni Yehowa aŋmɛɛ naanyobɔɔ ni mli wa, ní ekɛ e-Bi lɛ náa yɛ ŋwɛi nɛɛ he yɛ afii nyɔŋmai fioo komɛi amli. Ekɛ miishɛɛ ni mli wa waa jɛ ŋwɛi E-kwɛ beni Yesu daa kɛtsɔɔ nuu ní eye emuu lɛ. Beni Yesu ye aaafee afii 30 lɛ, abaptisi lɛ. Ehe ehiaaa ni wɔka wɔyiŋ wɔtsɔɔ bɔ ni Yehowa nu he eha yɛ ehe. Tsɛ lɛ diɛŋtsɛ wie kɛjɛ ŋwɛi akɛ: “Mɔnɛ ji misuɔmɔ bi ní mináa ehe tsui lɛ.” (Mateo 3:17) Akɛni Tsɛ lɛ na akɛ Yesu kɛ anɔkwayeli etsu nibii fɛɛ ní agba afɔ̃ shi, ni ji nibii fɛɛ ni ataoɔ yɛ ehe lɛ he nii hewɔ lɛ, eka shi faŋŋ akɛ ená miishɛɛ waa!—Yohane 5:36; 17:4.

8, 9. (a) Mɛɛ shihilɛ Yesu tsɔ mli yɛ Nisan 14, afi 33 Ŋ.B., ni te esa eŋwɛi Tsɛ lɛ he eha tɛŋŋ? (b) Mɛni hewɔ Yehowa ŋmɛ gbɛ ni e-Bi lɛ na amanehulu ni egbo lɛ?

8 Shi, te Yehowa nu he yɛ Nisan 14, afi 33 Ŋ.B. eha tɛŋŋ? Te enu he eha tɛŋŋ beni atsɔɔ Yesu sɛɛgbɛ ní no sɛɛ lɛ asafo yuu ko bamɔ lɛ nyɔɔŋteŋ lɛ? Ni beni Yesu nanemɛi lɛ kwá lɛ ní atsɔ gbɛ ni mla eŋmɛɛɛ gbɛ nɔ aye esane lɛ hu? Ni beni aye ehe fɛo, ní afɛ̃ lajɔ̃ ashwie ehe, ní amamɔ lɛ atswɛrɛ lɛ hu? Ni beni akɛ kpelebii yi lɛ, ní esɛɛ fɛɛ folɔ kɛ lá sɔŋŋ lɛ hu? Beni akɛ plɛkoobii kala eniji kɛ enaji akpɛtɛ tso nɔ, ní ashĩ lɛ atsotsoro shi ní gbɔmɛi kɛ jɛmɔi sopaa lɛ lɛ hu? Te Tsɛ lɛ nu he eha tɛŋŋ beni esuɔmɔ Bi lɛ bolɔɔ etsɛɔ lɛ yɛ piŋmɔ ní naa wa waa mli lɛ? Te Yehowa nu he eha tɛŋŋ beni Yesu mu enaagbee mumɔ, ní kɛjɛ be mli ni abɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ aahu kɛbashi nakai beaŋ lɛ, E-suɔmɔ Bi lɛ je shihilɛ mli nɔ ni ji klɛŋklɛŋ kwraa lɛ?—Mateo 26:14-16, 46, 47, 56, 59, 67; 27:38-44, 46; Yohane 19:1.

‘Nyɔŋmɔ ŋɔ e-Bi koome lɛ eha’

9 Wɔnáŋ wiemɔi ni wɔkɛaatsɔɔ mli. Akɛni Yehowa yɛ henumɔi hewɔ lɛ, dɔlɛ ni enu he yɛ e-Bi lɛ gbele lɛ hewɔ lɛ mli wa kwraa fe bɔ ni wɔwiemɔ mli hewalɛ baanyɛ atsɔɔ mli. Nɔ ni abaanyɛ atsɔɔ mli ji yiŋtoo ni Yehowa hiɛ hewɔ ní eŋmɛ gbɛ ni eha eba lɛ nakai lɛ. Mɛni hewɔ ni Tsɛ lɛ kɛ ehe wo henumɔi ni tamɔ nɛkɛ mli lɛ? Yehowa jieɔ nɔ ko ni yɔɔ naakpɛɛ kpo ehaa wɔ yɛ Yohane 3:16—eji Biblia lɛ mli kuku ko ni he hiaa aahu akɛ awo lɛ gbɛi akɛ Sanekpakpa lɛ yɛ gbɛ bibioo ko nɔ. Ekaneɔ akɛ: “Nɛkɛ Nyɔŋmɔ sumɔ je lɛ, akɛ eŋɔ ebi koome lɛ eha, koni mɔ fɛɛ mɔ ni heɔ enɔ yeɔ lɛ hiɛ akakpata, shi moŋ ená naanɔ wala.” No hewɔ lɛ Yehowa yiŋtoo lɛ naa yashiɔ enɛ: suɔmɔ. Yehowa nikeenii—ni ji e-Bi lɛ ní etsu lɛ kɛba koni ebana amanehulu ni egbo yɛ wɔ hewɔ lɛ—ji suɔmɔ nifeemɔ kpele fe fɛɛ ni afee dã.

Atsɔɔ Nyɔŋmɔ Suɔmɔ lɛ Mli

10. Mɛɛ hiamɔ nii ko adesai yɔɔ, ni mɛni eba wiemɔ ni ji “suɔmɔ” lɛ shishinumɔ he?

10 Mɛni ji wiemɔ “suɔmɔ” nɛɛ shishinumɔ? Awieɔ suɔmɔ he akɛ adesai ahiamɔ nii lɛ ateŋ ewulu fe fɛɛ. Kɛjɛ fɔmɔ mli aahu kɛyashi gbele mli lɛ, gbɔmɛi taoɔ suɔmɔ sɛɛgbɛ waa, ni amɛshwereɔ yɛ emli hedɔɔ lɛ mli, ni amɛtãa loo ni amɛgboiɔ po kɛji amɛnaaa suɔmɔ. Ni kɛlɛ, eyɛ naakpɛɛ waa akɛ bɔ ni eji lɛ mlitsɔɔmɔ wa. Yɛ anɔkwale mli lɛ, gbɔmɛi wieɔ suɔmɔ he babaoo. Aaya nɔ aafee woji, ni afo lalai, kɛ lalafoo wiemɔi babaoo ní kɔɔ he. Shi jeee be fɛɛ be nɔ ni jɛɔ mli baa lɛ haa bɔ ni suɔmɔ shishinumɔ ji lɛ mli feɔ faŋŋ. Kɛ́ nɔ ko kwraa lɛ, akɛ wiemɔ lɛ etsu nii fe nine, aahu akɛ eha eshishinumɔ etee nɔ elaaje kwraa fe tsutsu lɛ.

11, 12. (a) Nɛgbɛ wɔbaanyɛ wɔle suɔmɔ he nii babaoo kɛjɛ, ni mɛni hewɔ wɔbaaná kɛjɛ jɛmɛ lɛ? (b) Mɛɛ suɔmɔ srɔtoi atsɔɔ mli faŋŋ yɛ blema Hela wiemɔ lɛ mli, ni mɛɛ wiemɔ ni akɛtsuɔ nii kɛha “suɔmɔ” akɛfɔɔ nitsumɔ fe fɛɛ yɛ Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ amli? (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ hu.) (d) Mɛni ji a·gaʹpe?

11 Shi kɛlɛ, Biblia lɛ kɛ suɔmɔ mlitsɔɔmɔ ni yɔɔ faŋŋ haa. Expository Dictionary of New Testament Words ni Vine fee lɛ kɛɔ akɛ: “Abaanyɛ ale suɔmɔ kɛjɛ nifeemɔi ni ekanyaa lɛ pɛ mli.” Yehowa nifeemɔi ahe saji ni aŋmala yɛ Biblia lɛ mli lɛ tsɔɔ wɔ nibii babaoo diɛŋtsɛ yɛ esuɔmɔ lɛ he—no ji mlihilɛ kɛ hedɔɔ ni eyɔɔ kɛha ebɔɔ nii lɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, mɛni baanyɛ ajie su nɛɛ mlitsɔɔmɔ babaoo kpo fe Yehowa diɛŋtsɛ suɔmɔ nifeemɔ ni fe fɛɛ ni wɔwie he kɛtsɔ hiɛ lɛ? Wɔbaana Yehowa suɔmɔ ní miitsu nii lɛ he nɔkwɛmɔnii krokomɛi yɛ yitsei ni baanyiɛ sɛɛ lɛ amli. Kɛfata he lɛ, wɔbaanyɛ wɔná sɛɛyoomɔ kɛjɛ shishijee wiemɔi kɛha “suɔmɔ,” ní akɛtsu nii yɛ Biblia lɛ mli lɛ mli. Ayɛ wiemɔi ejwɛ kɛha “suɔmɔ,” yɛ blema Hela wiemɔ lɛ mli. a Wiemɔi nɛɛ ateŋ nɔ ni akɛtsu nii fe fɛɛ yɛ Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ amli ji a·gaʹpe. Biblia mli wiemɔi komekomei ashishitsɔɔmɔ wolo ko tsɛɔ lɛ akɛ “wiemɔ ni yɔɔ hewalɛ fe fɛɛ, ní asusu he pɛŋ kɛha suɔmɔ.” Mɛni hewɔ?

12 A·gaʹpe tsɔɔ suɔmɔ ni shishitoo mla kudɔɔ lɛ. No hewɔ lɛ efe henumɔ mli nifeemɔ ni akɛhereɔ nɔ ni mɔ kroko feɔ loo ekɛɔ lɛ nɔ kɛkɛ. Eshishinumɔ mli lɛɛ, ni enɔdaamɔ nɔ̃ lɛ biɔ saji ahesusumɔ kɛ enɔjwɛŋmɔ diɛŋtsɛ. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, a·gaʹpe efeee pɛsɛmkunya kwraa. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kwɛmɔ Yohane 3:16 lɛ ekoŋŋ. Mɛni ji “je lɛ” ni Nyɔŋmɔ sumɔ aahu akɛ eŋɔ e-Bi koome lɛ eha yɛ ehewɔ lɛ? No ji adesai ni abaanyɛ akpɔ̃ amɛ lɛ aje lɛ. Mɛi ni fata he ji gbɔmɛi babaoo diɛŋtsɛ, ni ekɔ eshafeemɔ gbɛ yɛ amɛshihilɛ mli lɛ hu. Ani Yehowa sumɔɔ mɔ fɛɛ mɔ akɛ eshieŋtsɛ diɛŋtsɛ, tamɔ bɔ ni esumɔ anɔkwafo Abraham sane lɛ? (Yakobo 2:23) Dabi, shi Yehowa jɛɔ suɔmɔ mli ekpãa ejurɔfeemɔ mli ehaa mɛi fɛɛ, ni efeɔ enɛ kɛ jara ni wa kɛha lɛ diɛŋtsɛ ehe po. Eetao ni mɛi fɛɛ atsake amɛtsui, ní amɛtsake amɛgbɛ̀i. (2 Petro 3:9) Mɛi pii feɔ nakai. Ni ekɛ miishɛɛ hereɔ mɛnɛɛmɛi atuu akɛ eshieŋtsɛmɛi.

13, 14. Mɛni tsɔɔ akɛ bei pii lɛ miishɛɛ kɛ hedɔɔ fataa a·gaʹpe he?

13 Shi, mɛi komɛi hiɛ susumɔ ni ejaaa yɛ a·gaʹpe he. Amɛsusuɔ akɛ etsɔɔ suɔmɔ su ko ni henumɔ bɛ mli, ní akaseɔ he nii kɛkɛ. Anɔkwale lɛ ji akɛ, bei pii lɛ nɔ ni fataa a·gaʹpe he ji hedɔɔ kɛ miishɛɛ ní anáa ahaa mɔ diɛŋtsɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, beni Yohane ŋma akɛ, “Tsɛ lɛ miisumɔ bi lɛ,” no mli lɛ ekɛ wiemɔ ni ji a·gaʹpe lɛ henɔ ko miitsu nii. Ani miishɛɛ kɛ hedɔɔ bɛ nakai suɔmɔ lɛ mli? Kadimɔ akɛ Yesu wie akɛ, “Tsɛ lɛ sumɔɔ bi lɛ,” ni akɛ wiemɔ ni ji phi·leʹo lɛ henɔ ko tsu nii. (Yohane 3:35; 5:20) Bei pii lɛ, mɔ hedɔɔ fataa Yehowa suɔmɔ lɛ he. Shi kɛlɛ, henumɔ ko kɛkɛ haaa esuɔmɔ lɛ atɔ fã. Eshishitoo mlai ni ja, ní nilee yɔɔ mli lɛ kudɔɔ enɛ be fɛɛ be.

14 Taakɛ wɔna lɛ, Yehowa sui lɛ fɛɛ yɛ krɔŋŋ diɛŋtsɛ, ni amɛye emuu, ni anáa amɛhe miishɛɛ. Shi suɔmɔ ji amɛteŋ nɔ ni anáa he miishɛɛ fe fɛɛ. Nɔ kroko gbalaaa wɔ kɛbɛŋkɛɛɛ Yehowa he waa fe enɛ. Miishɛɛ sane ji akɛ, suɔmɔ ji esu ni nɔ kwɔ fe fɛɛ. Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ enɛ?

“Nyɔŋmɔ lɛ, Suɔmɔ Ji Lɛ”

15. Mɛɛ wiemɔ ko Biblia lɛ wieɔ yɛ Yehowa su ni ji suɔmɔ lɛ he, ni wiemɔ nɛɛ yɛ srɔto kwraa yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ hu.)

15 Biblia lɛ wieɔ nɔ ko yɛ suɔmɔ he ní ewieee nakai nɔ ko yɛ Yehowa sui titrii krokomɛi lɛ ahe. Ŋmalɛi lɛ ekɛɛɛ akɛ Nyɔŋmɔ lɛ, hewalɛ ji lɛ, loo ákɛ Nyɔŋmɔ lɛ, jalɛsaneyeli ji lɛ, aloo po akɛ Nyɔŋmɔ lɛ, nilee ji lɛ. Eyɛ nakai sui lɛ, ni eji amɛ jɛɛhe ní nɔ kwɔ fe fɛɛ, ni anyɛɛɛ akɛ mɔ ko ato ehe yɛ nakai sui etɛ lɛ fɛɛ mli. Shi, awieɔ wiemɔ ko ni mli kwɔ waa yɛ su ni ji ejwɛ lɛ he, akɛ: “Nyɔŋmɔ lɛ, suɔmɔ ji lɛ.” b (1 Yohane 4:8) Mɛni no tsɔɔ?

16-18. (a) Mɛni hewɔ Biblia lɛ kɛɔ akɛ “Nyɔŋmɔ lɛ, suɔmɔ ji lɛ” lɛ? (b) Yɛ shikpɔŋ nɔ bɔɔ nii lɛ fɛɛ ateŋ lɛ, mɛni hewɔ gbɔmɔ ji Yehowa su ni ji suɔmɔ lɛ he okadi ní sa jogbaŋŋ lɛ?

16 Kɛɛmɔ ni akɛɔ akɛ “Nyɔŋmɔ lɛ, suɔmɔ ji lɛ” lɛ jeee egbɔyeli wiemɔ ko ni yɔɔ mlɛo, tamɔ nɔ ni aawie akɛ, “Nyɔŋmɔ kɛ suɔmɔ yeɔ egbɔ.” Wɔnyɛŋ wɔtsake wiemɔ lɛ sɛɛsɛɛ hu ni efee nɔ ni ja, ní wɔkɛɛ akɛ “suɔmɔ lɛ, Nyɔŋmɔ ni.” Yehowa fe su folo ko kɛkɛ ní jwɛŋmɔ nyɛɛɛ akɔ sɛɛ. Eji mɔ diɛŋtsɛ ni yɔɔ henumɔi kɛ sui krokomɛi babaoo kɛfata suɔmɔ he. Ni kɛlɛ, suɔmɔ jeɔ kpo yɛ Yehowa nɔ fɛɛ nɔ feemɔ mli. Wolo ko wie ŋmalɛ kuku nɛɛ he akɛ: “Bɔ ni Nyɔŋmɔ ji diɛŋtsɛ, loo esu ji suɔmɔ.” Bei pii lɛ, wɔbaanyɛ wɔsusu he yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ: Yehowa hewalɛ lɛ haa enyɛɔ efeɔ nii. Ejalɛsaneyeli kɛ enilee kudɔɔ gbɛ ni etsɔɔ nɔ efeɔ nii. Shi Yehowa suɔmɔ lɛ kanyaa lɛ ni efeɔ nii lɛ. Ni esuɔmɔ lɛ jeɔ kpo yɛ gbɛ ni etsɔɔ nɔ ekɛ esui krokomɛi lɛ tsuɔ nii lɛ mli be fɛɛ be.

17 Afɔɔ wiemɔ akɛ Yehowa ji suɔmɔ ni ejie ehe kpo yɛ gbɔmɔ su diɛŋtsɛ mli. No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔmiitao ni wɔkase suɔmɔ ni damɔ mla nɔ lɛ he nii lɛ, no lɛ esa akɛ wɔkase Yehowa he nii. Yɛ anɔkwale mli lɛ, ekolɛ wɔbaanyɛ wɔna nɛkɛ su fɛfɛo nɛɛ yɛ adesai hu mli. Shi mɛni hewɔ eyɔɔ jɛmɛ lɛ? Beni Yehowa bɔɔ nibii lɛ, eka shi faŋŋ akɛ ekɛ e-Bi lɛ wie nɛkɛ wiemɔi nɛɛ, akɛ: “Ha wɔbɔ gbɔmɔ yɛ wɔsubaŋ lɛ nɔ, tamɔ wɔ henɔ.” (1 Mose 1:26, NW) Yɛ bɔɔ nii ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ fɛɛ ateŋ lɛ, hii kɛ yei pɛ baanyɛ ahala akɛ amɛaajie suɔmɔ kpo ní amɛkɛ nakai feemɔ akase amɛ ŋwɛi Tsɛ lɛ. Kaimɔ akɛ Yehowa kɛ bɔɔ nii srɔtoi tsu nii ni ekɛfee esui titrii lɛ ahe okadi. Ni kɛlɛ, Yehowa hala eshikpɔŋ nɔ bɔɔ nii lɛ ateŋ nɔ ni nɔ kwɔ fe fɛɛ, ni ji gbɔmɔ, ni ekɛfee E-su ni nɔ kwɔ fe fɛɛ, ni ji suɔmɔ lɛ he okadi.—Ezekiel 1:10.

18 Kɛ́ wɔjie suɔmɔ kpo yɛ gbɛ ni pɛsɛmkunya bɛ mli nɔ lɛ, belɛ yɛ shishitoo mla naa lɛ, wɔmiijie Yehowa su ni nɔ kwɔ fe fɛɛ lɛ kpo. Etamɔ bɔ pɛ ni bɔfo Yohane ŋma lɛ pɛpɛɛpɛ, akɛ: “Wɔsumɔɔ lɛ, ejaakɛ lɛ tsutsu esumɔ wɔ.” (1 Yohane 4:19) Shi Yehowa tsutsu sumɔ wɔ yɛ mɛɛ gbɛ̀i anɔ?

Yehowa Tsutsu Ŋɔ Hegbɛ Lɛ

19. Mɛni hewɔ abaanyɛ akɛɛ akɛ suɔmɔ tsu gbɛfaŋnɔ krɛdɛɛ ko yɛ Yehowa adebɔɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ?

19 Suɔmɔ jeee nɔ̃ hee. Ejaakɛ kɛ hoo lɛ, mɛni tsirɛ Yehowa ni ebɔi nibii bɔɔ lɛ? Jeee akɛ no mli lɛ ehe efee shoo ní eetao mɔ ko afata ehe. Yehowa eshɛ kɛmɔ shi ni eyɛ ehe nɔ fɛɛ nɔ, ni nɔ ko eshwɛɛɛ lɛ ni mɔ kroko baanyɛ afee aha lɛ. Shi taakɛ akpaa gbɛ lɛ, esuɔmɔ lɛ, ni ji su ko ni tsuɔ nii lɛ, tsirɛ lɛ ni esumɔ akɛ bɔɔ nii ni yɔɔ nilee, ní hiɛ baanyɛ asɔ nikeenii ni tamɔ nɛkɛ lɛ hu aná shihilɛ mli ŋɔɔmɔi lɛ eko. “Nyɔŋmɔ nibɔɔ lɛ shishijee” ji e-Bi koome lɛ. (Kpojiemɔ 3:14) No sɛɛ lɛ, Yehowa kɛ Nitsumɔ Ŋaalɔ nɛɛ tsu nii ni ekɛbɔ nibii krokomɛi kɛba shihilɛ mli, ni ekɛ ŋwɛibɔfoi lɛ je shishi. (Hiob 38:4, 7; Kolosebii 1:16) Akɛni akɛ heyeli, nilee, kɛ henumɔi jɔɔ nɛkɛ mumɔi nɛɛ hewɔ lɛ, amɛná hegbɛ ní amɛ diɛŋtsɛ amɛkɛ amɛhe aaakpɛtɛ mɛi ni amɛsumɔɔ lɛ ahe—ní amɛkɛ amɛhe akpɛtɛ amɛhe, kɛ nɔ ni fe fɛɛ lɛ, ní amɛkɛ amɛhe akpɛtɛ Yehowa Nyɔŋmɔ he. (2 Korintobii 3:17) Enɛ hewɔ lɛ, amɛjie suɔmɔ kpo ejaakɛ ajie suɔmɔ kpo atsɔɔ amɛ tsutsu.

20, 21. Mɛɛ odaseyeli Adam kɛ Hawa ná ní tsɔɔ akɛ Yehowa sumɔɔ amɛsane, ni kɛlɛ te amɛhere nɔ amɛha tɛŋŋ?

20 Nakai nɔŋŋ eba lɛ yɛ adesai hu ahe. Kɛjɛ shishijee lɛ, Adam kɛ Hawa ná suɔmɔ yɛ amɛshihilɛ mli nɔ fɛɛ nɔ mli. He fɛɛ he ni amɛaakwɛ yɛ amɛ Paradeiso shia lɛ mli yɛ Eden lɛ, amɛnyɛɔ amɛnaa suɔmɔ ní Tsɛ lɛ yɔɔ kɛha amɛ lɛ he odaseyeli. Kadimɔ nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ lɛ: “Yehowa Nyɔŋmɔ fee trom yɛ Eden yɛ bokagbɛ, ni eŋɔ gbɔmɔ ni eshɔ̃ lɛ eto jɛi.” (1 Mose 2:8) Ani otee abɔɔ loo shisharamɔhe fɛfɛo ko mli dã? Mɛni ji nɔ ni oná he miishɛɛ fe fɛɛ? Ani hulu la kpɛmɔ fɛfɛo ni tsɔmɔ tsei lɛ abaai lɛ ateŋ beni ota he ko ni etse ehe banee lɛ? Ani oná sui srɔtoi fɛfɛji ni ona yɛ fɔfɔii ní ebua amɛhe naa yɛ hekome lɛ ateŋ lɛ he miishɛɛ? Ani faa bibioo ko ni hoɔ lɛ gbɛɛmɔ ni waaa lɛ, aloo loofɔji ni miila, kɛ kooloi filikilɔi bibii ahũumɔ lɛ? Ni tsei, aduawai, kɛ kwɛ̃ɛnii ní egba afofro lɛ aŋmajee lɛ hu? Bɔ fɛɛ bɔ ni eji lɛ, abɔɔ ko bɛ ŋmɛnɛ ní abaanyɛ akɛto nɔ ni afee yɛ Eden lɛ he. Mɛni hewɔ?

21 Yehowa diɛŋtsɛ ji mɔ ni fee nakai abɔɔ lɛ! Eka shi faŋŋ akɛ ebaafee fɛo waa diɛŋtsɛ, fe bɔ ni abaanyɛ atsɔɔ mli. Tso fɛɛ tso ni yɔɔ akɔnɔ yɛ efɛo loo eyibii ni ayeɔ lɛ hewɔ lɛ eko yɛ jɛmɛ. Nui fá jogbaŋŋ yɛ abɔɔ lɛ mli, ni emli da bɔ ni sa, ni eyi obɔ kɛ kooloi srɔtoi ni he yɔɔ miishɛɛ. Adam kɛ Hawa yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni baaha amɛshihilɛ afee miishɛɛ ni eteke nɔ, kɛ nitsumɔ ni haa mɔ miishɛɛ kɛ naanyobɔɔ ni eye emuu hu. Yehowa tsutsu sumɔ amɛ, ni amɛyɛ yiŋtoo kpakpa ni amɛaadamɔ nɔ ni amɛ hu amɛfee nakai. Ni kɛlɛ, amɛnyɛɛɛ amɛfee nakai. Yɛ nɔ najiaŋ ni amɛaajɛ suɔmɔ mli amɛbo amɛŋwɛi Tsɛ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ toi lɛ, amɛkɛ pɛsɛmkunya tse ehiɛ atua.—1 Mose, yitso 2.

22. Bɔ ni Yehowa fee enii yɛ Eden atuatsemɔ lɛ he lɛ maa nɔ mi akɛ esuɔmɔ lɛ ji anɔkwa suɔmɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

22 Kwɛ bɔ ni enɛ baadɔ Yehowa waa aha! Shi ani nɛkɛ atuatsemɔ nɛɛ ha ená dɔlɛ henumɔi yɛ esuɔmɔ tsui lɛ mli? Dabi! “Naanɔ emɔbɔnalɛ [loo “anɔkwa suɔmɔ,” NW shishigbɛ niŋmaa] hiɔ shi kɛyaa!” (Lala 136:1) Enɛ hewɔ lɛ, eto eyiŋ amrɔ nɔŋŋ akɛ ebaato gbɛjianɔ ko ní suɔmɔ yɔɔ mli koni ekɛkpɔ̃ Adam kɛ Hawa shwiei lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ ni hiɛ tsui kpakpa lɛ. Taakɛ wɔna lɛ, nakai gbɛjianɔtoi lɛ ateŋ ekome ji esuɔmɔ Bi lɛ kpɔmɔ afɔleshaa lɛ, ní jara wa waa kɛha Tsɛ lɛ.—1 Yohane 4:10.

23. Mɛni ji yiŋtoi ahewɔ ni Yehowa ji “miishɛɛ Nyɔŋmɔ” lɛ ateŋ ekome, ni mɛɛ sanebimɔ ko ni he hiaa waa abaasusu he yɛ yitso ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ?

23 Hɛɛ, kɛjɛ shishijee lɛ, Yehowa tsutsu ŋɔ hegbɛ lɛ ni ekɛjie suɔmɔ kpo etsɔɔ adesai. “Lɛ tsutsu esumɔ wɔ,” yɛ gbɛ̀i srɔtoi babaoo diɛŋtsɛ nɔ. Suɔmɔ haa gbeekpamɔ kɛ miishɛɛ hiɔ shi, no hewɔ lɛ ebɛ naakpɛɛ akɛ awieɔ Yehowa he akɛ eji “miishɛɛ Nyɔŋmɔ.” (1 Timoteo 1:11, NW) Shi kɛlɛ, sanebimɔ ko ni he hiaa waa teɔ shi. Ani Yehowa sumɔɔ wɔ aŋkroaŋkro lɛɛlɛŋ? Yitso ni nyiɛ sɛɛ lɛ baasusu nakai sane lɛ he.

a Akɛ feemɔ-wiemɔ ni ji phi·leʹo, ní shishinumɔ ji “ní aná suɔmɔ kɛha, ní asumɔ nɔ ko waa, loo asumɔ nii (tamɔ bɔ ni mɔ ko baanyɛ anu he yɛ naanyo ko ni bɛŋkɛ kpaakpa loo nyɛmi he lɛ),” fɔɔ nitsumɔ yɛ Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ amli. Akɛ wiemɔ lɛ su ko, ni ji stor·geʹ, loo weku mli bii ni bɛŋkɛ kpaakpa lɛ ateŋ suɔmɔ lɛ tsuɔ nii yɛ 2 Timoteo 3:3 ni akɛtsɔɔ akɛ nɛkɛ suɔmɔ nɛɛ baalaaje kwraa yɛ naagbee gbii lɛ amli. Akɛ Eʹros, loo nuu kɛ yoo teŋ suɔmɔ lɛ, tsuuu nii yɛ Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ amli, eyɛ mli akɛ awieɔ nakai suɔmɔ lɛ he yɛ Biblia lɛ mli.—Abɛi 5:15-20.

b Ŋmalɛ mli wiemɔi krokomɛi hu yɛ ni su tamɔ nakai pɛpɛɛpɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, “Nyɔŋmɔ lɛ, la ji lɛ” kɛ “Nyɔŋmɔ lɛ, la ní fiteɔ mɔ . . . ji lɛ.” (1 Yohane 1:5; Hebribii 12:29) Shi esa akɛ anu wiemɔi nɛɛ ashishi akɛ amɛji mfonirifeemɔŋ wiemɔi, ejaakɛ amɛkɛ Yehowa miito nibii ni anaa diɛŋtsɛ lɛ ahe. Yehowa tamɔ la, ejaakɛ eyɛ krɔŋkrɔŋ ni eja hu. “Duŋ,” loo muji nɔ ko kwraa bɛ emli. Ni abaanyɛ akɛ lɛ ato la he, yɛ bɔ ni ekɛ ehewalɛ ni ekɛkpataa nii ahiɛ lɛ tsuɔ nii ehaa lɛ hewɔ.