Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yitso 13

‘Amɛkɛ Amɛ Kpãaa Gbee’

‘Amɛkɛ Amɛ Kpãaa Gbee’

Akɛ ketiafoo sane lɛ yafɔ̃ gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ hiɛ

Edamɔ Bɔfoi 15:1-12 lɛ nɔ

1-3. (a) Mɛni ba yɛ blema Kristofoi asafo lɛ mli ni kulɛ ekɛ mligbalamɔ miiba asafo lɛ mli? (b) Kɛ́ wɔkase sane nɛɛ ni yɔɔ Bɔfoi lɛ awolo lɛ mli lɛ, mɛɛ sɛɛ wɔbaaná?

 BE NI Paulo kɛ Barnaba gbe amɛ klɛŋklɛŋ gbɛfaa akɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔi lɛ naa lɛ, amɛkɛ miishɛɛ ku amɛsɛɛ kɛtee Antiokia ni yɔɔ Siria lɛ. Amɛmii shɛ amɛhe waa akɛ Yehowa “egbele hemɔkɛyeli shinaa lɛ ehã jeŋmaji lɛ.” (Bɔf. 14:26, 27) Yɛ Antiokia diɛŋtsɛ hu lɛ, aashiɛ sane kpakpa lɛ waa, ni jeŋmajiaŋbii babaoo miiba asafo lɛ mli.​—Bɔf. 11:20-26.

2 Be ni Kristofoi ni yɔɔ Yudea lɛ nu akɛ aabaptisi kaselɔi hei ni ji jeŋmajiaŋbii lɛ, jeee amɛ fɛɛ amɛná miishɛɛ yɛ no hewɔ. Amɛteŋ mɛi komɛi susuɔ akɛ esa akɛ afolɔ Kristofoi fɛɛ ketia, shi amɛteŋ mɛi komɛi hu kɛɛ ehe ehiaaa akɛ afeɔ nakai. Te esa akɛ Yudafoi ni ebatsɔmɔ Kristofoi lɛ kɛ jeŋmajiaŋbii ni ebatsɔmɔ Kristofoi lɛ kɛ amɛhe aye ahã tɛŋŋ, ni ani esa akɛ jeŋmajiaŋbii ni ebatsɔmɔ Kristofoi lɛ aye Mose Mla lɛ nɔ? Ataa sane nɛɛ naa aahu akɛ kulɛ ekɛ mligbalamɔ miiba Kristofoi asafo lɛ mli. Te abaatsu sane nɛɛ he nii ahã tɛŋŋ?

3 Be ni wɔsusuɔ sane nɛɛ ni yɔɔ Bɔfoi lɛ awolo lɛ mli lɛ he lɛ, wɔbaakase nibii babaoo ni he yɔɔ sɛɛnamɔ. Nibii nɛɛ baanyɛ awa wɔ ni wɔkpɛ yiŋ ni ja kɛ́ wɔkɛ saji ni baanyɛ afite ekomefeemɔ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ kpe ŋmɛnɛ.

“Kɛ́ Afolɔɔɔ Nyɛ Ketia” Lɛ (Bɔfoi 15:1)

4. Mɛɛ susumɔ ni ejaaa Yudafoi komɛi ni ebatsɔmɔ Kristofoi lɛ yɔɔ? Ni mɛɛ sanebimɔ enɛ teɔ lɛ shi?

4 Kaselɔ Luka ŋma akɛ: “Hii komɛi kpeleke shi kɛjɛ Yudea kɛba [Antiokia] ni amɛbabɔi nyɛmimɛi lɛ tsɔɔmɔ akɛ: ‘Kɛ́ afolɔɔɔ nyɛ ketia yɛ Mose Mla lɛ naa lɛ, anyɛŋ nyɛyiwala ahere.’” (Bɔf. 15:1) Atsɔɔɔ kɛji hii nɛɛ ni jɛ Yudea lɛ ji Farisifoi dani amɛbatsɔmɔ Kristofoi. Shi bɔ fɛɛ bɔ ni sane lɛ ji lɛ, etamɔ nɔ ni amɛsusuɔ nii ahe tamɔ Farisifoi ni feɔ kpɛŋŋ yɛ Mla lɛ he lɛ nɔŋŋ. Kɛfata he lɛ, ekolɛ amɛkɛɛ akɛ bɔfoi lɛ kɛ onukpai lɛ ni yɔɔ Yerusalem lɛ ji mɛi ni tsɔɔ nakai. (Bɔf. 15:23, 24) Be ni Nyɔŋmɔ fã bɔfo Petro akɛ ehere jeŋmajiaŋbii ni afolɔko amɛ ketia lɛ kɛba Kristofoi asafo lɛ mli lɛ sɛɛ aaafee afii 13 ni sane nɛɛ ba. No hewɔ lɛ, mɛni hewɔ Yudafoi ni ebatsɔmɔ Kristofoi lɛ susuɔ akɛ esa akɛ afolɔ mɛi ketia lɛ? a​—Bɔf. 10:24-29, 44-48.

5, 6. (a) Mɛni ekolɛ no ji yiŋtoo hewɔ ni Yudafoi ni ebatsɔmɔ Kristofoi lɛ ateŋ mɛi komɛi susu akɛ esa akɛ afolɔ mɛi ketia lɛ? (b) Ani ketiafoo kpaŋmɔ lɛ fata kpaŋmɔ ni Yehowa kɛ Abraham fee lɛ he? Tsɔɔmɔ mli. (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.)

5 Ekolɛ yiŋtoi babaoo ahewɔ amɛsusu nakai lɛ. Yiŋtoo kome ji akɛ Yehowa diɛŋtsɛ ni wo mla akɛ afolɔ hii ketia lɛ, ni enɛ fee wekukpaa krɛdɛɛ ni kã amɛ kɛ Yehowa teŋ lɛ he okadi. Efã Abraham kɛ hii fɛɛ ni kɛ lɛ yɔɔ lɛ ni amɛhã afolɔ amɛ ketia, ni sɛɛ mli lɛ, ekɛ famɔ nɛɛ nɔŋŋ hã Israelbii lɛ. b (3 Mo. 12:2, 3) Mose Mla lɛ bi ni afolɔ hii ni ji gbɔi lɛ po ketia dani amɛbaanyɛ amɛkɛ amɛhe awo nifeemɔi komɛi amli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, esa akɛ afolɔ amɛ ketia dani amɛbaanyɛ amɛye Hehoo lɛ eko. (2 Mo. 12:43, 44, 48, 49) Enɛ hewɔ lɛ, Yudafoi lɛ buɔ hii ni afolɔko amɛ ketia lɛ akɛ mɛi ni he tseee, ni amɛnyɛŋ amɛsɔmɔ Nyɔŋmɔ.​—Yes. 52:1.

6 No hewɔ lɛ, ehe bahia ni Yudafoi ni ebatsɔmɔ Kristofoi lɛ aná hemɔkɛyeli, ni amɛba amɛhe shi dani amɛbaanyɛ amɛsusu nii ahe tamɔ Yehowa. Akɛ kpaŋmɔ hee lɛ eye Mla kpaŋmɔ lɛ najiaŋ, no hewɔ lɛ kɛ́ afɔ́ mɔ ko akɛ Yudanyo lɛ, jeee no hãa ebatsɔɔ Nyɔŋmɔ webii lɛ ateŋ mɔ kome. Ni ehe bahia ni Yudafoi ni ebatsɔmɔ Kristofoi ni yɔɔ hei ni Yudafoi yɔɔ lɛ ana ekãa dani amɛbaanyɛ amɛhi shi akɛ Kristofoi, ni amɛkɛ jeŋmajiaŋbii ni afolɔko amɛ ketia ni ebatsɔmɔ Kristofoi lɛ afee ekome kɛsɔmɔ. Ni nakai ji bɔ ni eba lɛ yɛ Kristofoi ni yɔɔ Yudea lɛ agbɛfaŋ.​—Yer. 31:31-33; Luka 22:20.

7. Mɛɛ anɔkwalei hii ni jɛ Yudea lɛ eyanuuu shishi?

7 Yɛ anɔkwale mli lɛ, Nyɔŋmɔ taomɔ nii lɛ tsakeko. Nɔ ni maa enɛ nɔ mi ji akɛ, Mose Mla lɛ mli shishitoo mlai lɛ yɛ kpaŋmɔ hee lɛ mli. (Mat. 22:36-40) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, sɛɛ mli lɛ Paulo ŋma kɛkɔ ketiafoo he akɛ: “Mɔ ni ji Yudanyo yɛ mligbɛ lɛ ji Yudanyo lɛɛlɛŋ, ni eketiafoo lɛ ji tsui mli nɔ ni atsɔ mumɔ lɛ nɔ afo shi jeee mla ko ni aŋma nɔ.” (Rom. 2:29; 5 Mo. 10:16) Hii ni jɛ Yudea lɛ eyanuuu anɔkwalei nɛɛ ashishi, ni amɛma nɔ mi veveeve akɛ Nyɔŋmɔ efoko ketiafoo he mla lɛ mli. Ani amɛbaasumɔ ni amɛtsake amɛjwɛŋmɔ?

“Amɛ Kpãaa Gbee, Ni Amɛkɛ Amɛ Taa Naa” (Bɔfoi 15:2)

8. Mɛni hewɔ akɛ ketiafoo sane lɛ yafɔ̃ gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ hiɛ yɛ Yerusalem lɛ?

8 Luka tee nɔ etsɔɔ mli akɛ: “Be ni Paulo kɛ Barnaba kɛ amɛ [ni ji hii ni jɛ Yudea lɛ] kpãaa gbee, ni amɛkɛ amɛ taa naa saŋŋ lɛ, ato akɛ Paulo, kɛ Barnaba kɛ mɛi krokomɛi lɛ ateŋ mɛi komɛi akwɔ kɛya Yerusalem kɛya bɔfoi lɛ kɛ onukpai lɛ aŋɔɔ yɛ sane nɛɛ hewɔ.” c (Bɔf. 15:2) Wiemɔ ni ji, “amɛ kpãaa gbee, ni amɛkɛ amɛ taa naa” lɛ tsɔɔ akɛ kui enyɔ lɛ fɛɛ nu he waa akɛ amɛsusumɔ lɛ ja, ni asafo ni yɔɔ Antiokia lɛ nyɛɛɛ he nii atsu. Bɔ ni afee ni amɛbaa toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ yi lɛ, asafo lɛ kɛ sane lɛ yafɔ̃ “bɔfoi lɛ kɛ onukpai lɛ” ni yɔɔ Yerusalem lɛ, ni ji gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ hiɛ, ni nilee yɛ nɔ ni amɛfee nɛɛ mli. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ nɔ ni asafoŋ onukpai ni yɔɔ Antiokia lɛ fee lɛ mli?

Mɛi komɛi ma nɔ mi veveeve akɛ: “Ehe miihia ni . . . afã [jeŋmajiaŋbii lɛ] koni amɛye Mose Mla lɛ nɔ”

9, 10. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkase nyɛmimɛi ni hi Antiokia lɛ, kɛ Paulo kɛ Barnaba?

9 Nɔ kome ni he hiaa ni wɔkaseɔ yɛ nɔ ni amɛfee lɛ mli ji, esa akɛ wɔhe Nyɔŋmɔ asafo lɛ wɔye waa. Susumɔ enɛ he okwɛ: Nyɛmimɛi ni yɔɔ Antiokia lɛ le jogbaŋŋ akɛ, gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ mli bii lɛ fɛɛ ji Yudafoi ni ebatsɔmɔ Kristofoi. Fɛɛ sɛɛ lɛ, amɛhe amɛye akɛ gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ mli bii lɛ baatsu ketiafoo sane lɛ he nii bɔ ni kɛ Ŋmalɛ lɛ baakpã gbee. Mɛni hewɔ amɛhe gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ mli bii lɛ amɛye waa lɛ? Amɛle akɛ Yehowa baatsɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kɛ Yesu Kristo ni ji Kristofoi asafo lɛ Yitso lɛ nɔ etsu saji ahe nii. (Mat. 28:18, 20; Efe. 1:22, 23) Ŋmɛnɛ lɛ, kɛ́ saji ni yɔɔ hiɛdɔɔ te shi lɛ, nyɛhãa wɔkasea Kristofoi ni hi Antiokia lɛ, ni wɔhe Nyɔŋmɔ asafo lɛ kɛ e-Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ ni mli bii lɛ ji Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ wɔye waa.

10 Nɔ kroko hu ni wɔkaseɔ ji, esa akɛ wɔba wɔhe shi ni wɔto wɔtsui shi. Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ diɛŋtsɛ hala Paulo kɛ Barnaba akɛ amɛya jeŋmaji lɛ aŋɔɔ, shi ebaaa amɛjwɛŋmɔ mli akɛ no hewɔ lɛ amɛyɛ hegbɛ ni amɛtsuɔ ketiafoo sane lɛ he nii yɛ Antiokia. (Bɔf. 13:2, 3) Kɛfata he lɛ, sɛɛ mli lɛ, Paulo ŋma akɛ: “Mikwɔ kɛtee [Yerusalem] yɛ kpojiemɔ ko hewɔ”​—ni enɛ tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ ji mɔ ni hã etee. (Gal. 2:2) Kɛ́ sane ko ni baanyɛ afite toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ te shi lɛ, asafoŋ onukpai ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ bɔɔ mɔdɛŋ koni amɛba amɛhe shi ni amɛto amɛtsui shi. Amɛtaaa saji anaa ni amɛmaaa nɔ mi doo akɛ amɛsane ja, moŋ lɛ, amɛkaseɔ Ŋmalɛ lɛ ni amɛtaoɔ gbɛtsɔɔmɔi ni nyɔŋ anɔkwafo lɛ kɛhã yɛ sane lɛ he koni amɛna Yehowa susumɔ yɛ he.​—Fip. 2:2, 3.

11, 12. Mɛni hewɔ ehe hiaa ni wɔmɛ Yehowa lɛ?

11 Bei komɛi lɛ, ehe baahia ni wɔmɛ Yehowa kɛyashi ebaahã sane ko afee faŋŋ. Kaimɔ akɛ yɛ Paulo beiaŋ lɛ, ehe bahia ni nyɛmimɛi lɛ amɛ kɛjɛ be ni afɔ Kornelio mu yɛ afi 36 Ŋ.B. kɛyashi aaafee afi 49 Ŋ.B., ni ji afii 13 sɔŋŋ, dani Yehowa hã efee faŋŋ kɛhã mɔ fɛɛ mɔ akɛ ehe ehiaaa ni afolɔɔ jeŋmajiaŋbii lɛ ketia. Mɛni hewɔ Yehowa hã sane lɛ sɛɛ gbala shi nakai lɛ? Ekolɛ Nyɔŋmɔ miitao ni Yudafoi anɔkwafoi lɛ aná be saŋŋ koni amɛkɛtsake amɛsusumɔ, ni amɛkpɛlɛ tsakemɔ kpele nɛɛ nɔ. No mli lɛ, afii 1,900 sɔŋŋ eho be ni Yehowa kɛ Abraham, mɔ ni amɛsumɔɔ lɛ ni amɛbuɔ lɛ waa lɛ kpaŋ ketiafoo kpaŋmɔ lɛ, ni no hewɔ lɛ, enɛ bafee tsakemɔ wulu diɛŋtsɛ kɛhã amɛ!​—Yoh. 16:12.

12 Eji hegbɛ kpele ni wɔná akɛ Yehowa toɔ etsui shi ehãa wɔ, ni ejɛɔ suɔmɔ mli etsɔɔ wɔ nii, ni ewaa wɔ koni fiofio lɛ wɔsusu nii ahe tamɔ lɛ! Kɛ́ wɔŋmɛ gbɛ ni etsɔɔ wɔ nii lɛ, wɔnáa he sɛɛ be fɛɛ be. (Yes. 48:17, 18; 64:8) No hewɔ lɛ, esaaa akɛ wɔwóɔ wɔhe nɔ ni wɔmaa nɔ mi doo akɛ wɔsusumɔ ja, ni kɛ́ asafo lɛ fee tsakemɔi yɛ bɔ ni wɔnuɔ ŋmalɛi komɛi ashishi lɛ he, loo bɔ ni ato nibii ahe gbɛjianɔ ahã lɛ mli lɛ, esaaa akɛ wɔwieɔ wɔshiɔ. (Jaj. 7:8) Kɛ́ ona akɛ oná su ni tamɔ nakai bibioo po lɛ, sɔlemɔ ni ojwɛŋ nikasemɔi ni yɔɔ Bɔfoi lɛ awolo lɛ yitso 15 lɛ mli lɛ anɔ. d

13. Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔkase bɔ ni Yehowa toɔ etsui shi lɛ yɛ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli?

13 Kɛ́ wɔkɛ mɔ ko miikase Biblia lɛ ni ewa kɛhã lɛ akɛ ebaaŋmɛɛ hemɔkɛyeli ko ni ejaaa loo kusumii komɛi ni kɛ Biblia lɛ kpãaa gbee lɛ ahe lɛ, esa akɛ wɔkase Yehowa ni wɔto wɔtsui shi wɔhã mɔ lɛ. Esa akɛ wɔya nɔ wɔye wɔbua lɛ ni wɔkwɛ kɛji ebaaŋmɛ gbɛ ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ awa lɛ ni etsake lo. (1 Kor. 3:6, 7) Kɛfata he lɛ, esa akɛ wɔsɔle yɛ sane lɛ he. Yɛ be ni sa mli lɛ, Nyɔŋmɔ baahã wɔna nɔ ni hi fe fɛɛ ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛwa lɛ.​—1 Yoh. 5:14.

Amɛgba Niiashikpamɔi Ni Woɔ Mɔ Hewalɛ Lɛ Fitsofitso (Bɔfoi 15:3-5)

14, 15. Mɛɛ gbɛ nɔ Antiokia asafo lɛ tsɔɔ akɛ amɛbuɔ Paulo, Barnaba, kɛ gbɛfalɔi krokomɛi lɛ? Ni mɛɛ gbɛ nɔ Paulo kɛ mɛi ni fata ehe lɛ wo nyɛmimɛi ni amɛkɛkpe yɛ amɛgbɛfaa lɛ mli lɛ hewalɛ?

14 Luka tsa amaniɛbɔɔ lɛ nɔ akɛ: “Be ni asafo lɛ yajie amɛ gbɛ lɛ, hii nɛɛ tsa amɛgbɛnyiɛmɔ lɛ nɔ kɛyatsɔ Foinike kɛ Samaria, ni amɛgba jeŋmajiaŋbii lɛ atsakemɔ lɛ fitsofitso amɛtsɔɔ, ni amɛhã nyɛmimɛi lɛ fɛɛ ná miishɛɛ babaoo.” (Bɔf. 15:3) Asafo lɛ yajie Paulo, Barnaba, kɛ gbɛfalɔi krokomɛi lɛ agbɛ kɛtsɔɔ akɛ amɛsumɔɔ amɛ ni amɛbuɔ amɛ. Amɛmiitao amɛna akɛ amɛfiɔ amɛsɛɛ ni amɛmiisumɔ ni Nyɔŋmɔ ajɔɔ amɛ. Shi kome ekoŋŋ lɛ, nyɛmimɛi ni hi Antiokia lɛ fee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa amɛhã wɔ! Ani okɛ onifeemɔ tsɔɔ akɛ obuɔ onyɛmimɛi Kristofoi lɛ, “titri lɛ, [asafoŋ onukpai] ni tsuɔ nii waa yɛ wiemɔ kɛ nitsɔɔmɔ mli lɛ”?​—1 Tim. 5:17.

15 Be ni gbɛfalɔi lɛ yatsɔ Foinike kɛ Samaria lɛ, amɛgba amɛnyɛmimɛi Kristofoi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ bɔ ni shiɛmɔ nitsumɔ lɛ yaa nɔ ehãa yɛ jeŋmajiaŋbii lɛ ateŋ lɛ he sane fitsofitso, ni enɛ hã nyɛmimɛi lɛ ná miishɛɛ waa. Ekã shi faŋŋ akɛ Yudafoi ni ebatsɔmɔ Kristofoi ni jo foi kɛtee nakai kpokpai lɛ anɔ be ni agbe Stefano sɛɛ lɛ, fata mɛi ni bo niiashikpamɔi lɛ toi lɛ ahe. Ŋmɛnɛ lɛ, kɛ́ wɔnu amaniɛbɔi ni tsɔɔ bɔ ni Yehowa hãa kaselɔfeemɔ nitsumɔ lɛ shwereɔ lɛ, ewoɔ wɔ hewalɛ waa, titri lɛ kɛ́ wɔkɛ kaa ko miikpe. No hewɔ lɛ, bɔɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni ooonyɛ koni oya asafoŋ kpeei, kpokpaa nɔ kpeei kɛ kpokpaa wulu nɔ kpeei koni amaniɛbɔi nɛɛ eko akaho ohe. Bɔɔ mɔdɛŋ ni okane wala shihilɛ he saji kɛ niiashikpamɔi ni yɔɔ asafo lɛ woji lɛ amli lɛ kɛ nɔ ni yɔɔ jw.org lɛ nɔ lɛ hu.

16. Mɛni tsɔɔ akɛ ketiafoo sane lɛ etsɔ sane wulu?

16 Mɛi ni awo amɛ gbɛ kɛjɛ Antiokia lɛ fã gbɛ aaafee kilomitai 550, ni amɛyashɛ Yerusalem, eyɛ Antiokia wuoyigbɛ. Luka ŋma akɛ: “Be ni amɛshɛ Yerusalem lɛ, asafo lɛ kɛ bɔfoi lɛ kɛ onukpai lɛ here amɛ hiɛmɛɛ, ni amɛgba amɛ nibii pii ni Nyɔŋmɔ tsɔ amɛnɔ efee lɛ.” (Bɔf. 15:4) Shi no sɛɛ lɛ, “Farisifoi lɛ ajamɔ kuu lɛ mli bii lɛ ateŋ mɛi komɛi ni ehe eye lɛ te shi kɛjɛ amɛsɛii anɔ ni amɛkɛɛ: ‘Ehe miihia ni afolɔ amɛ ketia ni afã amɛ koni amɛye Mose Mla lɛ nɔ.’” (Bɔf. 15:5) Eyɛ faŋŋ akɛ ketiafoo sane lɛ etsɔ sane wulu ni esa akɛ atsu he nii.

“Bɔfoi Lɛ Kɛ Onukpai Lɛ Bua Amɛhe Naa” (Bɔfoi 15:6-12)

17. Namɛi ji gbɛtsɔɔmɔ kuu ni yɔɔ Yerusalem lɛ mli bii? Ni mɛni ekolɛ no hewɔ “onukpai” lɛ fata he lɛ?

17 Abɛi 13:10 lɛ kɛɛ: “Mɛi ni biɔ ŋaawoo lɛ, amɛhiɛ kã shi.” Nakai pɛpɛɛpɛ “bɔfoi lɛ kɛ onukpai lɛ” fee. Amɛbua amɛhe naa, “koni amɛtao [ketiafoo sane lɛ] mli.” (Bɔf. 15:6) “Bɔfoi lɛ kɛ onukpai lɛ” kpɛ yiŋ srɔtoi amɛhã Kristofoi asafo muu lɛ fɛɛ, ni nakai nɔŋŋ Gbɛtsɔɔmɔ Kuu ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu feɔ. Mɛni hewɔ “onukpai” lɛ fata bɔfoi lɛ ahe kɛsɔmɔ lɛ? Kaimɔ akɛ agbe bɔfo Yakobo, ni awo bɔfo Petro tsuŋ be kukuoo ko. Ani ekolɛ bɔfoi krokomɛi lɛ baayaje shihilɛi ni tamɔ nakai amli? Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, ehe baahia ni aná hii krokomɛi ni sa ni afɔ amɛ mu ni amɛkwɛ asafo lɛ nɔ.

18, 19. Mɛɛ wiemɔ ni sa kadimɔ Petro wie? Ni te esa akɛ mɛi ni boɔ lɛ toi lɛ anu nɔ ni ewie lɛ shishi amɛhã tɛŋŋ?

18 Luka tsa nɔ akɛ: “Be ni amɛsusu nii ahe saŋŋ lɛ, Petro te shi ni ekɛɛ . . .  akɛ: ‘Ataamɛi, nyɛmimɛi, nyɛle jogbaŋŋ akɛ kɛjɛ mra mli tɔ̃ɔ Nyɔŋmɔ hala mi kɛjɛ nyɛteŋ akɛ minaa esa akɛ jeŋmajiaŋbii lɛ anu wiemɔ lɛ he sane kpakpa lɛ yɛ ni amɛhe amɛye. Ni Nyɔŋmɔ, mɔ ni le tsuiŋ lɛ, hã amɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ tamɔ bɔ ni ehã wɔ hu lɛ nɔŋŋ, ni ekɛye odase. Ni ehãaa srɔto ko kwraa ahi wɔ kɛ amɛ teŋ, shi moŋ etsɔ hemɔkɛyeli nɔ ehã amɛtsuii ahe tse.’” (Bɔf. 15:7-9) Wolo ko tsɔɔ akɛ Greek wiemɔ ni atsɔɔ shishi yɛ kuku 7 lɛ akɛ “amɛsusu nii ahe saŋŋ” lɛ baanyɛ atsɔɔ hu akɛ amɛbibii saji ni amɛtao sane lɛ mli jogbaŋŋ. Eyɛ mli akɛ amɛhiɛ susumɔi srɔtoisrɔtoi yɛ sane lɛ he moŋ, shi amɛmiisumɔ ni asusu sane lɛ he, ni amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ tsɔɔ ejwɛŋmɔ.

19 Petro wiemɔ lɛ sa kadimɔ waa. Ehã mɛi ni ebua amɛhe naa lɛ na akɛ be ni akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ fɔ Kornelio kɛ eshĩabii lɛ mu yɛ afi 36 Ŋ.B. lɛ, no mli lɛ eyɛ jɛmɛ. Amɛji klɛŋklɛŋ jeŋmajiaŋbii ni afolɔko amɛ ketia ni akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ fɔ amɛ mu. Enɛ hewɔ lɛ, kɛ́ Yehowa enaaa akɛ esoro Yudafoi lɛ yɛ mɛi ni jeee Yudafoi lɛ ahe lɛ, mɛɛ hegbɛ adesai yɔɔ akɛ amɛbaate shi amɛshi? Nɔ ni Petro wie lɛ hãa anaa hu akɛ, mɛi ni kɛ amɛnifeemɔ tsɔɔ akɛ amɛheɔ Kristo nɔ amɛyeɔ lɛ ji mɛi ni Nyɔŋmɔ náa amɛhe miishɛɛ, shi jeee mɛi ni yeɔ Mose Mla lɛ nɔ.​—Gal. 2:16.

20. Mɛɛ gbɛ nɔ mɛi ni kɛɔ akɛ afolɔ ketia lɛ ‘miiwo Nyɔŋmɔ mlifu’?

20 Petro damɔ Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ kɛ bɔ ni Nyɔŋmɔ kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ miitsu nii eehã lɛ nɔ emu esane lɛ naa akɛ: “No hewɔ lɛ, agbɛnɛ, mɛni hewɔ nyɛkɛ kɔɔŋtso ni wɔ kɛ wɔtsɛmɛi lɛ fɛɛ nyɛɛɛ atere lɛ fɔ̃ɔ kaselɔi lɛ akuɛ nɔ kɛwoɔ Nyɔŋmɔ mlifu lɛ? Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, wɔyɛ hemɔkɛyeli akɛ Nuŋtsɔ Yesu dromɔ lɛ nɔ atsɔɔ ahereɔ wɔyiwala, ni amɛ hu amɛheɔ amɛyeɔ nakai nɔŋŋ.” (Bɔf. 15:10, 11) Yɛ anɔkwale mli lɛ, mɛi ni kɛɔ akɛ afolɔ ketia lɛ ‘miiwo Nyɔŋmɔ mlifu’ loo ‘amɛmiika Nyɔŋmɔ,’ taakɛ atsɔɔ shishi yɛ Biblia shishitsɔɔmɔ kroko ko mli lɛ. Amɛmiitao mɛi ni jeee Yudafoi lɛ aye Mla lɛ nɔ. Shi amɛ diɛŋtsɛ lɛ amɛnyɛɛɛ fɛɛ nɔ amɛye, no hewɔ lɛ, abu amɛ gbele fɔ. (Gal. 3:10) Hewɔ lɛ, nɔ moŋ ni esa akɛ nakai Yudafoi lɛ afee ji ni amɛda Nyɔŋmɔ shi yɛ dromɔ ni etsɔ Yesu nɔ edro amɛ lɛ hewɔ.

21. Mɛni Barnaba kɛ Paulo wie ni wa nyɛmimɛi lɛ ni amɛkpɛ yiŋ kpakpa?

21 Ekã shi faŋŋ akɛ nɔ ni Petro wie lɛ hã etoibolɔi lɛ susu nii ahe waa, ejaakɛ “amɛ fɛɛ amɛfee diŋŋ.” No sɛɛ lɛ, Barnaba kɛ Paulo “gba amɛ okadii kɛ naakpɛɛ nii babaoo ni Nyɔŋmɔ tsɔ amɛnɔ efee yɛ jeŋmaji lɛ ateŋ lɛ.” (Bɔf. 15:12) Agbɛnɛ lɛ, bɔfoi lɛ kɛ onukpai lɛ baanyɛ asusu odaseyelii srɔtoi lɛ fɛɛ he amɛkwɛ, ni amɛkpɛ yiŋ ni kɛ Nyɔŋmɔ susumɔ yɛ ketiafoo sane lɛ he lɛ baakpã gbee.

22-24. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ Gbɛtsɔɔmɔ Kuu ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ kaseɔ blema gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ asafoŋ onukpai fɛɛ baahã ana akɛ amɛmiisumɔ ni amɛtsu saji ahe nii tamɔ bɔ ni Yehowa sumɔɔ ni amɛfee lɛ?

22 Ŋmɛnɛ hu lɛ, kɛ́ Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ kpe lɛ, amɛtaoɔ gbɛtsɔɔmɔ kɛjɛɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli, ni amɛkɛ hiɛdɔɔ sɔleɔ amɛbiɔ koni ahã amɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ. (Lala 119:105; Mat. 7:7-11) Bɔ ni afee ni Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ anyɛ akpɛ yiŋ ni kɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii kpãa gbee lɛ, atsɔɔ hiɛ ahãa emli bii lɛ leɔ saji ni abaasusu he lɛ, koni amɛjwɛŋ saji lɛ anɔ ni amɛsɔle yɛ he. (Abɛi 15:28) Kɛ́ nyɛmimɛi hii ni afɔ amɛ mu nɛɛ kpe lɛ, amɛjɛɔ bulɛ mli amɛjieɔ amɛsusumɔi akpo, ni amɛshiuuu nɔ ko nɔ. Kɛ́ amɛkpe lɛ, amɛkɛ Biblia lɛ tsuɔ nii waa.

23 Esa akɛ asafoŋ onukpai akase Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ. Ni kɛ́ amɛkpe kɛsusu sane ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ he shi amɛnaaa naa lɛ, onukpai akuu lɛ baanyɛ abi gbɛtsɔɔmɔ kɛjɛ nitsumɔhe nine lɛ loo enajiaŋdamɔlɔi, tamɔ kpokpaa nɔkwɛlɔi adɛŋ. Kɛ́ ehe bahia lɛ, nitsumɔhe nine lɛ hu baaŋma Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ koni amɛkɛ sane lɛ afɔ̃ amɛhiɛ.

24 Hɛɛ, Yehowa jɔɔ mɛi ni baa amɛhe shi, ni amɛyeɔ anɔkwa, ni amɛtoɔ amɛtsui shi, ni amɛboɔ egbɛtsɔɔmɔ toi lɛ. Taakɛ wɔbaana yɛ yitso ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, kɛ́ wɔfee nakai lɛ, Nyɔŋmɔ baahã wɔná toiŋjɔlɛ, ekomefeemɔ baahi asafo lɛ mli, ni asafo lɛ baashwere.

a Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Amale Nyɛmimɛi Lɛ Atsɔɔmɔi Lɛ,” ni yɔɔ baafa 103 lɛ.

b Ketiafoo kpaŋmɔ lɛ fataaa kpaŋmɔ ni Yehowa kɛ Abraham kpaŋ lɛ he. Kpaŋmɔ ni Yehowa kɛ Abraham fee lɛ bɔi nitsumɔ yɛ afi 1943 D.Ŋ.B. be ni Abraham (ni no mli lɛ atsɛɔ lɛ Abram lɛ) nyiɛ gbɛ kɛmiiya Kanaan ni efo Eufrate faa lɛ. No mli lɛ eye afii 75. Nakai kpaŋmɔ lɛ sɛɛ efoko. No sɛɛ dani afee ketiafoo kpaŋmɔ lɛ yɛ afi 1919 D.Ŋ.B., be ni Abraham eye afii 99 lɛ.​—1 Mo. 12:1-8; 17:1, 9-14; Gal. 3:17.

c Tito ji Greeknyo ni batsɔ Kristofonyo. Sɛɛ mli lɛ ebatsɔ Paulo naanyo ni eheɔ lɛ eyeɔ waa, ni etsuɔ lɛ ekɛ saji yahãa asafoi lɛ. Eeenyɛ efee akɛ efata mɛi ni atsu lɛ ahe. (Gal. 2:1; Tito 1:4) Afoko lɛ ketia shi akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ fɔ lɛ mu, ni eji nyɛmi nuu ni bɔ mɔdɛŋ waa.​—Gal. 2:3.

d Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Yehowa Odasefoi Atsɔɔmɔi Lɛ Jɛ Biblia Lɛ Mli,” ni yɔɔ baafa 105 lɛ.