Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

YITSO 9

“Nyɔŋmɔ Kwɛɛɛ Mɛi Ahiɛiaŋ”

“Nyɔŋmɔ Kwɛɛɛ Mɛi Ahiɛiaŋ”

Kristofoi lɛ shiɛ amɛhã jeŋmajiaŋbii ni afolɔko amɛ ketia lɛ

Edamɔ Bɔfoi 10:1–11:30 lɛ nɔ

1-3. Mɛni Nyɔŋmɔ hã Petro na? Ni mɛni hewɔ esa akɛ wɔnu ninaa lɛ shishi lɛ?

 YƐ AFI 36 Ŋ.B. lɛ, Petro tee Yopa. Eyahi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Simon lɛ shĩa gbii saŋŋ. Simon shĩa lɛ yɛ ŋshɔ lɛ naa, ni ekɛ kooloo hewolo feɔ lɛda. a Yudafoi lɛ ebuuu mɛi ni tsuɔ nitsumɔ ni tamɔ nɛkɛ, ni amɛteŋ mɛi pii eyahiŋ mɔ ko ni tsuɔ nitsumɔ nɛɛ eko shĩa. Shi Petro ehiɛɛɛ amɛjwɛŋmɔ lɛ eko. Fɛɛ sɛɛ lɛ, Yehowa miisumɔ ni ewa Petro ni ena akɛ eji Nyɔŋmɔ ni kwɛɛɛ mɛi ahiɛiaŋ lɛɛlɛŋ. No hewɔ lɛ, be ni Petro tee sɔlemɔ yɛ tsũ lɛ yiteŋ lɛ, Yehowa hã ekase nɔ ko ni he hiaa waa.

2 Be ni Petro sɔleɔ lɛ, ena ninaa ko. Nɔ ni ena yɛ ninaa lɛ mli lɛ baanyɛ agba Yudanyo fɛɛ Yudanyo naa. Yɛ ninaa lɛ mli lɛ, ena ni aashiu klala agbo ko kɛmiiba shikpɔŋ, ni kooloi ni he tseee yɛ Mla lɛ naa lɛ yɛ mli. Akɛɛ Petro akɛ egbe ni eye, shi ekɛɛ akɛ: “Miyeko nɔ ko ni abule ni he tseee dã.” Akɛɛ lɛ shii etɛ sɔŋŋ akɛ: “Kpa nibii ni Nyɔŋmɔ efee amɛ krɔŋkrɔŋ lɛ tsɛmɔ akɛ nibii ni abule.” (Bɔf. 10:14-16) Kulɛ Petro nuuu nɔ ni ninaa lɛ tsɔɔ shishi, shi Yehowa ye ebua lɛ ni enu shishi.

3 Mɛni ji Petro ninaa lɛ shishi? Ehe miihia ni wɔnu ninaa lɛ shishi, ejaakɛ ebaatsɔɔ wɔ nɔ ko ni he hiaa waa yɛ bɔ ni Yehowa naa mɛi ehãa lɛ he. Akɛ anɔkwa Kristofoi lɛ, ja wɔna mɛi taakɛ Nyɔŋmɔ naa amɛ lɛ dani wɔbaanyɛ wɔye Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he odase fitsofitso. Amrɔ nɛɛ wɔbaasusu nɔ ni ba dani Petro na ninaa lɛ, kɛ nɔ ni ba yɛ no sɛɛ lɛ he bɔ ni afee ni wɔnu nɔ ni Petro na lɛ shishi.

“Eyaa Nɔ Esɔleɔ Kɛ Hiɛdɔɔ Kɛkpaa Nyɔŋmɔ Fai” (Bɔfoi 10:1-8)

4, 5. Namɔ ji Kornelio? Ni mɛni ba be ni esɔleɔ lɛ?

4 Petro leee kwraa akɛ yɛ gbi ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, Nyɔŋmɔ jie ninaa ko hu kpo etsɔɔ nuu ko ni atsɛɔ lɛ Kornelio. Nuu nɛɛ yɛ Kaisarea yɛ kooyigbɛ; Kaisarea kɛ Yopa teŋ jekɛmɔ aaafee kilomitai 50. Kornelio ji Roma asraafoiatsɛ, shi atsɛ lɛ “Nyɔŋmɔ jálɔ.” b Eji mɔ ko ni kwɛɔ eweku jogbaŋŋ, ni “ekɛ eshĩabii lɛ fɛɛ sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei.” Kornelio jeee Yudanyo, ni ehiii shi yɛ Yudafoi lɛ ahemɔkɛyeli lɛ naa. Shi bei pii lɛ, ehãa Yudafoi ni ehia amɛ lɛ shika loo ekeɔ amɛ nii. Nuu ni hiɛ tsui kpakpa nɛɛ ‘yaa nɔ esɔleɔ kɛ hiɛdɔɔ kɛkpaa Nyɔŋmɔ fai.’​—Bɔf. 10:2.

5 Aaafee shwane ŋmɛji etɛ lɛ, Kornelio miisɔle ni ŋwɛibɔfo ko bakɛɛ lɛ akɛ: “Osɔlemɔi kɛ ejurɔ ni ofeɔ ohiafoi lɛ ekwɔ kɛtee ŋwɛi akɛ kaimɔnɔ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ.” (Bɔf. 10:4) Ŋwɛibɔfo lɛ kɛɛ Kornelio koni etsu mɛi ni amɛyatao bɔfo Petro. Nɔ ni baaba yɛ no sɛɛ lɛ baahã Kornelio afee mɔ klɛŋklɛŋ ni jeee Yudanyo ni batsɔ Kristofonyo.

6, 7. (a) Gbaa niiashikpamɔ ko ni tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ boɔ mɛi ni hiɛ tsui kpakpa ni miitao amɛle lɛ lɛ asɔlemɔi atoi. (b) Mɛni niiashikpamɔi ni tamɔ nakai lɛ tsɔɔ wɔ?

6 Ŋmɛnɛ lɛ, ani Nyɔŋmɔ boɔ mɛi ni hiɛ tsui kpakpa ni miitao amɛle lɛ lɛ asɔlemɔi atoi? Hɛɛ! Naa niiashikpamɔ ko ni tsɔɔ nakai. Odasefonyo ko hã yoo ko ni yɔɔ Albania lɛ Buu-Mɔɔ lɛ eko, ni emli sane ko wieɔ bii atsɔsemɔ he. c Yoo lɛ kɛɛ Odasefonyo ni tee eŋɔɔ lɛ akɛ: “Ani ole akɛ no mli lɛ miisɔle miihã Nyɔŋmɔ koni eye ebua mi ni matsɔse mibiyei lɛ? Lɛ etsu bo kɛba miŋɔɔ! Sane ni he hiaa mi lɛ pɛpɛɛpɛ okɛbahã mi lɛ!” Akɛ yoo lɛ kɛ ebiyei lɛ bɔi nikasemɔ, ni sɛɛ mli lɛ ewu hu bafata he.

7 Ani niiashikpamɔ nɛɛ ji nɔ ko ni efɔɔɔ kaa? Dabi kwraa! Niiashikpamɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ eba shii abɔ yɛ je lɛŋ hei srɔtoi​—ni efa aahu akɛ anyɛŋ akɛɛ akɛ amɛba yɛ heniianaa. Belɛ, mɛni niiashikpamɔi nɛɛ tsɔɔ wɔ? Klɛŋklɛŋ lɛ, Yehowa boɔ aŋkroaŋkroi ni hiɛ tsui kpakpa ni taoɔ esɛɛ gbɛ lɛ asɔlemɔi atoi. (1 Maŋ. 8:41-43; Lala 65:2) Nɔ ni ji enyɔ lɛ, ŋwɛibɔfoi lɛ fiɔ wɔsɛɛ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli.​—Kpo. 14:6, 7.

‘Petro Hiɛ Fee Lɛ Yaa’ (Bɔfoi 10:9-23a)

8, 9. Mɛni Nyɔŋmɔ kɛɛ Petro ni efee? Ni te efee enii yɛ he ehã tɛŋŋ?

8 Petro yɛ tsũ lɛ yiteŋ lolo, ni ‘ehiɛ efee lɛ yaa’ yɛ ninaa lɛ hewɔ. Shi nakai beiaŋ nɔŋŋ ni mɛi ni Kornelio tsu lɛ bashɛ shi. (Bɔf. 10:17) Petro ekɛɛ shii etɛ sɔŋŋ akɛ eyeŋ nii ni he tseee yɛ Mla lɛ naa, no hewɔ lɛ ani ebaasumɔ akɛ ekɛ hii nɛɛ aya ni eyabote jeŋmajiaŋnyo shĩa? Nyɔŋmɔ tsɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ ehã Petro le nɔ ni esa akɛ efee yɛ sane nɛɛ he. Akɛɛ Petro akɛ: “Naa! Hii etɛ miitao bo. No hewɔ lɛ, tee shi, kpelekemɔ shi ni okɛ amɛ aya, ni oyiŋ akafee bo kɔshikɔshi kwraa, ejaakɛ mi mitsu amɛ.” (Bɔf. 10:19, 20) Ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ nɔ ni Petro na yɛ ninaa lɛ mli lɛ saa ejwɛŋmɔ koni ebo mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ gbɛtsɔɔmɔi lɛ toi.

9 Be ni Petro ná ele akɛ ŋwɛibɔfo ko ni kɛɛ Kornelio akɛ etsu hii lɛ ni amɛbatao lɛ lɛ, ehã amɛba shĩa lɛ mli, “ni eto amɛ akɛ egbɔi.” (Bɔf. 10:23a) No mli lɛ Petro ebɔi ejwɛŋmɔ tsakemɔ momo ejaakɛ ena nɔ ni Nyɔŋmɔ sumɔɔ.

10. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔɔ etsɔɔ ewebii lɛ gbɛ? Ni mɛɛ saji esa akɛ wɔbi wɔhe?

10 Ŋmɛnɛ hu lɛ, Yehowa miiya nɔ eewa ewebii lɛ ni amɛnu nɔ ni ji esuɔmɔnaa nii lɛ shishi fiofio. (Abɛi 4:18) Eetsɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ eetsɔɔ “nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ” lɛ gbɛ. (Mat. 24:45) Eyɛ mli aahu lɛ, abaanyɛ atsake bɔ ni wɔnuɔ saji komɛi ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ shishi wɔhãa lɛ loo abaanyɛ atsake bɔ ni wɔfeɔ nibii komɛi yɛ asafo lɛ mli lɛ wɔhãa lɛ. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, esa akɛ wɔbi wɔhe akɛ: ‘Te mifeɔ minii yɛ tsakemɔi nɛɛ ahe mihãa tɛŋŋ? Ani mijɛɔ misuɔmɔ mli mikɛ gbɛtsɔɔmɔi ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ kɛhãa lɛ tsuɔ nii?’

Petro ‘Fã Akɛ Abaptisi Amɛ’ (Bɔfoi 10:23b-48)

11, 12. Mɛni Petro fee be ni eyashɛ Kaisarea lɛ? Ni mɛni eyɔse?

11 Enɔ jetsɛremɔ lɛ, Petro kɛ mɛi nɛɛhu yi mli kɛtee Kaisarea. Mɛi nɛɛhu lɛ ateŋ mɛi etɛ ji mɛi ni Kornelio tsu amɛ kɛba lɛ, ni mɛi ekpaa ni eshwɛ lɛ ji “nyɛmimɛi hii” ni ji Yudafoi ni jɛ Yopa. (Bɔf. 11:12) Akɛni Kornelio miikpa Petro gbɛ hewɔ lɛ, ebua “ewekumɛi kɛ enanemɛi ni bɛŋkɛ lɛ kpaakpa” lɛ anaa kɛkpe​—ni ekã shi faŋŋ akɛ jeŋmajiaŋbii ji amɛ fɛɛ. (Bɔf. 10:24) Be ni Petro shɛ shi lɛ, efee nɔ ko ni tsutsu ko lɛ efeŋ: Ebote jeŋmajiaŋnyo ko ni afoko lɛ ketia lɛ shĩa! Petro tsɔɔ mli akɛ: “Nyɛ diɛŋtsɛ nyɛle jogbaŋŋ akɛ mla eŋmɛɛɛ gbɛ ni Yudanyo kɛ maŋ kroko nɔ nyo bɔɔ loo etsiɔ ebɛŋkɛɔ lɛ, shi Nyɔŋmɔ etsɔɔ mi akɛ mikatsɛ mɔ ko, mɔ ni abule loo mɔ ni he tseee.” (Bɔf. 10:28) Agbɛnɛ lɛ, Petro ebanu shishi akɛ nɔ ni esa akɛ ekase yɛ ninaa ni ajie lɛ kpo atsɔɔ lɛ lɛ mli lɛ kɔɔɔ niyenii ni sa akɛ aye lɛ pɛ he. Esaaa akɛ ‘etsɛɔ mɔ ko, mɔ ni abule,’ kɛ́ jeŋmajiaŋnyo ji mɔ lɛ po.

“Anɔkwa, Kornelio miikpa amɛ gbɛ, no mli lɛ, etsɛ ewekumɛi kɛ enanemɛi ni bɛŋkɛ lɛ kpaakpa lɛ kɛkpe.”​—Bɔfoi 10:24

12 Mɛi fɛɛ ni naa ekpe shi lɛ yɛ nɔ ni Petro yɔɔ kɛɛmɔ lɛ he miishɛɛ waa. Kornelio wie akɛ: “Wɔ fɛɛ wɔbua wɔhe naa yɛ biɛ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ koni wɔbo nibii fɛɛ ni Yehowa efã bo akɛ owie lɛ toi.” (Bɔf. 10:33) Kɛ́ mɔ ko ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ kɛɛ bo nakai lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ obaaná miishɛɛ! Petro kɛ wiemɔ ni sa kadimɔ waa nɛɛ je shishi: “Agbɛnɛ minu shishi lɛɛlɛŋ akɛ Nyɔŋmɔ kwɛɛɛ mɛi ahiɛiaŋ, shi moŋ, yɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ mli lɛ, mɔ ni sheɔ lɛ gbeyei ni efeɔ nɔ ni ja lɛ, lɛ ji mɔ ni enáa ehe miishɛɛ.” (Bɔf. 10:34, 35) Petro yɔse akɛ Nyɔŋmɔ kɛ mɛi fɛɛ yeɔ jogbaŋŋ ekɔɔɔ he eko amɛhewolonɔ su, maŋ nɔ ni amɛjɛ, loo bɔ ni amɛji yɛ kponɔgbɛ. Petro gba amɛ Yesu sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ, egbele lɛ, kɛ eshitee lɛ he sane.

13, 14. (a) Mɛni sa kadimɔ waa yɛ Kornelio kɛ jeŋmajiaŋbii krokomɛi lɛ ni batsɔmɔ Kristofoi yɛ afi 36 Ŋ.B. lɛ he? (b) Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔdamɔɔ bɔ ni mɛi ji yɛ kponɔgbɛ lɛ nɔ wɔkojoɔ amɛ lɛ?

13 Agbɛnɛ lɛ, nɔ ko ni bako pɛŋ ba: “Be ni Petro wieɔ saji nɛɛ ahe lolo lɛ,” afɔse mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ashwie nakai ‘jeŋmajiaŋbii lɛ anɔ.’ (Bɔf. 10:44, 45) Enɛ ji be pɛ ni Ŋmalɛ lɛ tsĩ tã akɛ afɔse mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ashwie mɛi anɔ dani abaptisi amɛ. Petro na akɛ enɛ tsɔɔ akɛ Yehowa ekpɛlɛ amɛnɔ akɛ ewebii. No hewɔ lɛ, “efã akɛ abaptisi amɛ.” (Bɔf. 10:48) Enɛ hewɔ lɛ, jeŋmajiaŋbii nɛɛ batsɔmɔ Kristofoi. Enɛ ba yɛ afi 36 Ŋ.B., ni kɛjɛ nakai afi lɛ nɔ kɛbaa lɛ, Nyɔŋmɔ enaaa Yudafoi lɛ dɔŋŋ akɛ emaŋ ni eshwɛɛɛ amɛhe. (Dan. 9:24-27) Yɛ be nɛɛ mli lɛ, Petro kɛ ‘Maŋtsɛyeli lɛ naa samfee’ ni ji etɛ, ni no ji naagbee nɔ lɛ tsu nii. (Mat. 16:19) Samfee nɛɛ hã jeŋmajiaŋbii ni afolɔko amɛ ketia lɛ ná hegbɛ akɛ amɛbatsɔmɔ Kristofoi ni akɛ mumɔ efɔ amɛ mu.

14 Akɛ Maŋtsɛyeli shiɛlɔi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ, wɔyɔseɔ akɛ “Nyɔŋmɔ lɛ, ekwɛɛɛ hiɛiaŋ.” (Rom. 2:11) Eesumɔ ni “ahere gbɔmɛi srɔtoi fɛɛ yiwala.” (1 Tim. 2:4) No hewɔ lɛ, esaaa akɛ wɔdamɔɔ bɔ ni mɛi yɔɔ yɛ kponɔgbɛ lɛ nɔ wɔkojoɔ amɛ. Nitsumɔ ni akɛwo wɔdɛŋ ji ni wɔye Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he odase fitsofitso, ni enɛ biɔ ni wɔshiɛ wɔhã mɛi fɛɛ, ekɔɔɔ he eko maŋ nɔ ni amɛjɛ, bɔ ni amɛji yɛ kponɔgbɛ, loo jamɔ mli ni amɛyɔɔ.

“Amɛwieee Amɛshiii Lɛ Dɔŋŋ, Ni Amɛwo Nyɔŋmɔ Hiɛ Nyam” (Bɔfoi 11:1-18)

15, 16. Mɛni hewɔ Kristofoi komɛi ni ji Yudafoi lɛ mli fu Petro lɛ? Ni te egbála nibii ni efee lɛ amli ehã tɛŋŋ?

15 Petro miisumɔ ni eya Yerusalem ni eyakɛɛ nyɛmimɛi lɛ nɔ ni tee nɔ lɛ. Shi etamɔ nɔ ni anu yɛ Yerusalem akɛ jeŋmajiaŋbii lɛ “emɔ Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ mli” dani eyashɛ jɛmɛ. Be ni Petro yashɛ shi etsɛɛɛ nɔŋŋ lɛ, “mɛi ni fiɔ ketiafoo lɛ sɛɛ lɛ bɔi ehiɛ wiemɔ.” Amɛmli fu, ni amɛkɛɛ Petro akɛ: “Otee hii ni afolɔko amɛ ketia lɛ ashĩa ni okɛ amɛ yaye nii.” (Bɔf. 11:1-3) Jeee jeŋmajiaŋbii ni ebatsɔmɔ Kristo sɛɛnyiɛlɔi lɛ hewɔ amɛmli fu lɛ lɛ. Moŋ lɛ, kaselɔi ni ji Yudafoi nɛɛ yasusu akɛ ja jeŋmajiaŋbii lɛ eye Mla lɛ nɔ, ni amɛhã afolɔ amɛ ketia hu dani Yehowa baana amɛ akɛ etsuji. Eyɛ faŋŋ akɛ, ewa kɛhã kaselɔi ni ji Yudafoi nɛɛ akɛ amɛbaakpɛlɛ nɔ akɛ Mose Mla lɛ eba naagbee.

16 Te Petro gbála nɔ hewɔ ni ebaptisi jeŋmajiaŋbii lɛ mli ehã tɛŋŋ? Petro tsɔɔ yiŋtoi ejwɛ ahewɔ ni ehe eye akɛ Nyɔŋmɔ miisumɔ ni efee nakai lɛ yɛ Bɔfoi 11:4-16: (1) ninaa ni Nyɔŋmɔ jie lɛ kpo etsɔɔ lɛ lɛ (Kuku 4-10); (2) nɔ ni mumɔ kɛɛ lɛ akɛ efee lɛ (Kuku 11, 12); (3) saramɔ ni ŋwɛibɔfo ko yasara Kornelio lɛ (Kuku 13, 14); kɛ (4) mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ni afɔse ashwie jeŋmajiaŋbii lɛ anɔ lɛ. (Kuku 15, 16) Petro bi sane ko ni anyɛɛɛ aje he ŋwane kwraa akɛ: “No hewɔ lɛ, kɛ́ Nyɔŋmɔ ehã amɛ [ni ji jeŋmajiaŋbii ni heɔ amɛyeɔ lɛ] nakai dromɔ nikeenii lɛ [ni ji mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ] nɔŋŋ ni ekɛhã wɔ [ni ji Yudafoi lɛ] mɛi ni wɔheɔ Nuŋtsɔ Yesu Kristo nɔ wɔyeɔ lɛ hu lɛ, namɔ ji mi ni manyɛ Nyɔŋmɔ naa matsĩ?”​—Bɔf. 11:17.

17, 18. (a) Mɛɛ yiŋ ehe bahia ni Kristofoi ni ji Yudafoi lɛ akpɛ? (b) Mɛni hewɔ ebɛ mlɛo akɛ ekomefeemɔ baahi asafo lɛ mli daa lɛ? Ni mɛɛ saji esa akɛ wɔbi wɔhe?

17 Be ni Kristofoi ni ji Yudafoi lɛ nu nɔ ni Petro wie lɛ, ehe bahia ni amɛkpɛ yiŋ agbɛnɛ. Ani amɛbaakpa jeŋmajiaŋbii lɛ akojomɔ, ni amɛna amɛteŋ mɛi ni ebatsɔmɔ Kristofoi lɛ akɛ amɛnyɛmimɛi? Abɔ amaniɛ akɛ: “Be ni [bɔfoi lɛ kɛ Kristofoi krokomɛi ni ji Yudafoi lɛ nu] nibii nɛɛ, amɛwieee amɛshiii lɛ dɔŋŋ, ni amɛwo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam amɛkɛɛ: ‘Belɛ, eyɛ faŋŋ akɛ, Nyɔŋmɔ ehã jeŋmajiaŋbii lɛ hu hegbɛ koni amɛtsake amɛtsui ni amɛná wala.’” (Bɔf. 11:18) Akɛni amɛmiisumɔ ni amɛtsake amɛjwɛŋmɔ hewɔ lɛ, asafo lɛ tee nɔ efee ekome.

18 Ŋmɛnɛ lɛ, akɛni anɔkwa jálɔi “jɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ weku fɛɛ weku kɛ gbɔmɛi srɔtoi fɛɛ kɛ wiemɔ fɛɛ wiemɔ mli” hewɔ lɛ, ebɛ mlɛo akɛ ekomefeemɔ baahi amɛteŋ daa. (Kpo. 7:9) Mɛi ni jɛ maji srɔtoi anɔ, ni esoro amɛmaŋ nifeemɔi kɛ bɔ ni atsɔse amɛ ahã lɛ yɛ asafoi babaoo amli. Belɛ, esa akɛ wɔbi wɔhe akɛ: ‘Ani miyeɔ mihe oyai mikojoɔ mɛi akɛni esoro amɛ lɛ hewɔ? Mɛi ni yɔɔ je lɛ mli lɛ nuɔ he akɛ amɛnɔ kwɔlɔ fe mɛi krokomɛi, shi ani mitswa mifai shi akɛ mifeŋ minii tamɔ amɛ yɛ bɔ ni mikɛ minyɛmimɛi Kristofoi lɛ yeɔ mihãa lɛ mli?’ Ani okaiɔ akɛ be ni jeŋmajiaŋbii lɛ ekomɛi batsɔmɔ Kristofoi klɛŋklɛŋ kwraa lɛ sɛɛ afii komɛi lɛ, Petro tɔ̃ tɔmɔ ko? Akɛni Kristofoi ni ji Yudafoi lɛ ekomɛi ebuuu jeŋmajiaŋbii ni ebatsɔmɔ Kristofoi lɛ hewɔ lɛ, Petro ‘tse ehe’ kɛje amɛhe, ni ehe bahia ni Paulo ajaje lɛ. (Gal. 2:11-14) Nyɛhãa wɔkwɛa wɔhe nɔ jogbaŋŋ be fɛɛ be koni wɔkanu he akɛ wɔnɔ kwɔlɔ fe mɛi komɛi akɛni esoro amɛ lɛ hewɔ.

“Mɛi Babaoo He Amɛye” (Bɔfoi 11:19-26a)

19. Namɛi Kristofoi ni ji Yudafoi ni yɔɔ Antiokia lɛ shiɛ amɛtsɔɔ? Ni mɛni jɛ mli kɛba?

19 Be ni Kristofoi lɛ nu Nyɔŋmɔ gbɛtsɔɔmɔ lɛ shishi lɛ, ani amɛshiɛ amɛhã jeŋmajiaŋbii lɛ? Kadimɔ nɔ ni ba yɛ sɛɛ mli yɛ Antiokia ni yɔɔ Siria lɛ. d Yudafoi babaoo yɛ nakai maŋ lɛ mli, ni amɛkɛ mɛi ni jeee Yudafoi lɛ ateŋ yɛ jogbaŋŋ. No hewɔ lɛ, ewaaa akɛ abaashiɛ atsɔɔ jeŋmajiaŋbii ni yɔɔ Antiokia lɛ. Biɛ ji he ni Yudafoi komɛi ni ebatsɔmɔ kaselɔi lɛ je shishi amɛshiɛ sane kpakpa lɛ amɛtsɔɔ “mɛi ni wieɔ Greek lɛ.” (Bɔf. 11:20) Jeee Yudafoi ni wieɔ Greek lɛ pɛ amɛshiɛ amɛtsɔɔ, shi moŋ amɛshiɛ amɛtsɔɔ jeŋmajiaŋbii lɛ hu. Yehowa jɔɔ nitsumɔ lɛ nɔ, ni “mɛi babaoo he amɛye.”​—Bɔf. 11:21.

20, 21. Mɛni Barnaba fee kɛtsɔɔ akɛ ebaa ehe shi? Ni te wɔbaafee tɛŋŋ wɔkase lɛ yɛ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli?

20 Yerusalem asafo lɛ wo Barnaba gbɛ kɛtee Antiokia koni eyashiɛ etsɔɔ mɛi ni efee klalo akɛ amɛbaabo sane lɛ toi lɛ. Mɛi ni bo sane kpakpa lɛ toi lɛ ayi fa aahu akɛ, ekome enyɛɛɛ eshiɛ etsɔɔ amɛ fɛɛ. Ebaahi waa akɛ Barnaba baayatsɛ Saul ni ebawa lɛ ni amɛshiɛ amɛhã jeŋmajiaŋbii lɛ, ejaakɛ ahala Saul akɛ bɔfo kɛhã jeŋmaji lɛ. (Bɔf. 9:15; Rom. 1:5) Kɛ́ okwɛ lɛ, ani Barnaba baanu he akɛ Saul baatsɔɔ nii jogbaŋŋ fe lɛ, ni no hewɔ lɛ, etsɛŋ Saul ni ebaye ebua lɛ? Barnaba efeee nakai, shi moŋ ena akɛ yelikɛbuamɔ he miihia lɛ. No hewɔ lɛ, etee Tarso eyatao Saul, ni ekɛ lɛ ba Antiokia koni ebaye ebua lɛ. Amɛye afi yɛ jɛmɛ, ni amɛwo kaselɔi ni yɔɔ asafo ni yɔɔ jɛmɛ lɛ mli lɛ hewalɛ.​—Bɔf. 11:22-26a.

21 Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔkase bɔ ni Barnaba ba ehe shi lɛ yɛ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli? Wɔ fɛɛ wɔyɛ nibii komɛi ni wɔbɔɔ mɔdɛŋ waa yɛ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, mɛi komɛi nyɛɔ amɛshiɛɔ jogbaŋŋ be ni amɛnyiɛɛɛ shiɛmɔ nɔ, loo amɛbɔɔ mɔdɛŋ waa yɛ shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli, shi ewaa kɛhãa amɛ akɛ amɛbaafee sɛɛkuukɛsaramɔi loo amɛbaaje Biblia mli nikasemɔi ashishi. Kɛ́ oosumɔ ni ohe asa jogbaŋŋ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ fã ko mli lɛ, mɛni hewɔ obiii ni mɔ ko aye abua bo? Kɛ́ ofee nakai lɛ, obaatsɔɔ nii jogbaŋŋ ni obaaná miishɛɛ waa yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli.​—1 Kor. 9:26.

Amɛkɛ Nii Maje Nyɛmimɛi Lɛ Ni Akɛyaye Abua Amɛ (Bɔfoi 11:26b-30)

22, 23. Mɛni nyɛmimɛi ni yɔɔ Antiokia lɛ fee kɛtsɔɔ akɛ amɛsumɔɔ amɛnyɛmimɛi lɛ lɛɛlɛŋ? Ni mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ webii ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu feɔ nakai nɔŋŋ?

22 Antiokia klɛŋklɛŋ “atsɛ kaselɔi lɛ akɛ Kristofoi yɛ, yɛ Nyɔŋmɔ gbɛtsɔɔmɔ naa.” (Bɔf. 11:26b) Gbɛ́i ni Nyɔŋmɔ hã akɛtsɛ amɛ nɛɛ sa mɛi fɛɛ ni miisumɔ ni amɛnyiɛ Kristo nanemaahei lɛ asɛɛ lɛ jogbaŋŋ. Be ni jeŋmajiaŋbii lɛ batsɔmɔ Kristofoi lɛ, ani Yudafoi ni ji Kristofoi lɛ kɛ jeŋmajiaŋbii ni ebatsɔmɔ Kristofoi lɛ basumɔ amɛhe jogbaŋŋ? Susumɔ nɔ ni nyɛmimɛi lɛ fee be ni hɔmɔ kpele ko ba yɛ afi 46 Ŋ.B. lɛ he okwɛ. e Yɛ blema lɛ, kɛ́ hɔmɔ ba lɛ, mɛi ni naa nɔ waa ji ohiafoi ejaakɛ amɛkɛ shika loo niyenii ko kwraa etoko. Be ni hɔmɔ kpele lɛ ba lɛ, niyenii kɛ nibii krokomɛi ahe bahia Yudafoi ni ji Kristofoi ni yɔɔ Yudea lɛ, ejaakɛ amɛteŋ mɛi babaoo ji ohiafoi. Be ni nyɛmimɛi ni yɔɔ Antiokia​—ni amɛteŋ mɛi komɛi ji jeŋmajiaŋbii ni ebatsɔmɔ Kristofoi lɛ​—ná amɛle enɛ lɛ, amɛkɛ nibii hã ni “akɛmaje nyɛmimɛi ni yɔɔ Yudea lɛ ni akɛyaye abua amɛ.” (Bɔf. 11:29) Nɔ ni amɛfee nɛɛ tsɔɔ akɛ amɛsumɔɔ amɛnyɛmimɛi lɛ waa lɛɛlɛŋ.

23 Nakai nɔŋŋ Nyɔŋmɔ webii ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu feɔ. Kɛ́ wɔná wɔle akɛ wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ maŋ kroko nɔ, loo he ni wɔyɔɔ lɛ ahe efi amɛ lɛ, wɔjɛɔ wɔsuɔmɔ mli wɔyeɔ wɔbuaa amɛ yɛ gbɛi srɔtoi anɔ. Kɛ́ oshãrai wuji tamɔ lasuogbele, shikpɔŋhosomɔi kɛ tsunami ba lɛ, nitsumɔhe nine ajinafoi akui ahe feɔ oya kɛtoɔ yelikɛbuamɔ ajinafoi akui koni amɛkwɛ ni aye abua wɔnyɛmimɛi ni ekolɛ oshãra lɛ ekpata amɛnibii ahiɛ lɛ. Kɛ́ wɔye wɔbua wɔnyɛmimɛi ni ehia amɛ lɛ, wɔkɛ no tsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ amɛ lɛɛlɛŋ.​—Yoh. 13:34, 35; 1 Yoh. 3:17.

24. Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔkase nii yɛ ninaa ni ajie lɛ kpo atsɔɔ Petro lɛ mli?

24 Akɛ anɔkwa Kristofoi lɛ, wɔle akɛ esa wɔkase nii yɛ ninaa ni ajie lɛ kpo atsɔɔ Petro yɛ tsũ lɛ yiteŋ yɛ Yopa lɛ mli. Nyɔŋmɔ ni wɔjáa lɛ lɛ kwɛɛɛ mɛi ahiɛiaŋ. Yehowa miisumɔ ni wɔye e-Maŋtsɛyeli lɛ he odase fitsofitso wɔtsɔɔ mɛi fɛɛ, ekɔɔɔ he eko amɛhewolonɔ su, maŋ nɔ ni amɛjɛ loo bɔ ni mɛi naa amɛ amɛhãa. No hewɔ lɛ, wɔmiisumɔ ni wɔshiɛ wɔhã mɔ fɛɛ mɔ ni baabo wɔtoi koni ená hegbɛ ni ebale Yehowa.​—Rom. 10:11-13.

Kɛ́ wɔnyɛmimɛi lɛ ahe fi amɛ lɛ, wɔjɛɔ wɔsuɔmɔ mli wɔyeɔ wɔbuaa amɛ yɛ gbɛi srɔtoi anɔ

a Yudafoi lɛ ekomɛi ebuuu kooloo hewolo kpoolɔ loo mɛi ni feɔ lɛda, ejaakɛ amɛtaa kooloi ni egboi kɛ nibii ni anyaŋeɔ ahe. Yudafoi lɛ sumɔɔɔ ni mɛi ni tsuɔ nitsumɔ nɛɛ baa sɔlemɔ shĩa lɛ, ni esa akɛ he ni amɛtsuɔ nii yɛ lɛ kɛ maŋ teŋ ajekɛ kɛ́ hooo kwraa lɛ ninetalɔi 50, loo nɔ ni fa fe mitai 20. Ekolɛ enɛ ji yiŋtoo kome hewɔ ni Simon shĩa lɛ yɔɔ “ŋshɔ lɛ naa lɛ.”​—Bɔf. 10:6.

b Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Kornelio Kɛ Roma Asraafoi Lɛ” lɛ.

c Sane lɛ yitso ji, “Ŋaawoo Kpakpa Kɛhã Bii Atsɔsemɔ,” ni eje kpo yɛ November 1, 2006 Buu-Mɔɔ baafa 4 kɛyashi 7 lɛ mli.

d Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Antiokia Ni Yɔɔ Siria” lɛ.

e Yinɔsaneŋmalɔ ko ni atsɛɔ lɛ Josephus ni eji Yudanyo lɛ tsɔɔ akɛ “hɔmɔ kpele” nɛɛ ba yɛ Nɔyelɔ Klaudio nɔyeli lɛ beiaŋ (41-54 Ŋ.B.).