Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

YITSO 10

“Yehowa Wiemɔ Lɛ Tee Nɔ Eshwere”

“Yehowa Wiemɔ Lɛ Tee Nɔ Eshwere”

Ŋwɛibɔfo ko jie Petro kɛje tsuŋwoo mli, ni Kristofoi lɛ tee nɔ amɛshiɛ yɛ amɛyi ni awa lɛ fɛɛ sɛɛ

Edamɔ Bɔfoi 12:1-25 lɛ nɔ

1-4. Mɛɛ shihilɛ ni mli wa Petro kɛkpe? Ni kɛ́ bo ni lɛ, te obaanu he ohã tɛŋŋ?

 ASRAAFOI lɛ kɛ Petro bote tsuŋwoohe lɛ, ni amɛŋa dade agbó wulu lɛ ni egbɛɛ waa. No mli lɛ, Petro yɛ Roma bulɔi enyɔ ateŋ ni awo lɛ tsein kɛmɔmɔ amɛ, ni amɛyawo lɛ tsuŋ. Eye ŋmɛlɛtswai babaoo, loo ekolɛ gbii babaoo po yɛ tsuŋwoohe lɛ ni eleee nɔ ni abaafee lɛ. Nɔ pɛ ni enaa ji gbogboi, dadei, etsein lɛ, kɛ ebulɔi lɛ.

2 Nɔ ni akpɛ mli akɛ abaafee Petro lɛ naa wa tsɔ. Maŋtsɛ Herode Agripa I etswa efai shi akɛ ebaahã agbe Petro. a Yɛ anɔkwale mli lɛ, kɛ́ aye Hehoo lɛ agbe naa lɛ, abaajie Petro ahã maŋbii lɛ, ni ebaahã agbe lɛ koni amɛná miishɛɛ. Jeee ehe gbeyei kɛkɛ awoɔ lɛ, abaagbe lɛ lɛɛlɛŋ. Etsɛko tsɔ ni nɔyelɔ nɛɛ nɔŋŋ hã agbe Yakobo, ni lɛ hu eji Yesu bɔfo lɛ.

3 Yɛ gbi gbɛkɛ ni enɔ jetsɛremɔ lɛ ato akɛ abaagbe Petro lɛ mli lɛ, kɛ́ okwɛ lɛ mɛni tee nɔ yɛ ejwɛŋmɔ mli? No mli lɛ, ekome too eyɛ tsuŋwoohe ni mli ewo duŋ lɛ mli. Ekolɛ esusu nɔ ni Yesu kɛɛ lɛ afii komɛi ni eho lɛ he. Yesu kɛɛ lɛ akɛ gbi ko baashɛ ni abaamɔ lɛ, ni afimɔ lɛ ni ayagbe lɛ. (Yoh. 21:18, 19) Ekolɛ Petro susu akɛ nakai be lɛ eshɛ.

4 Bo ji Petro kulɛ, te obaanu he ohã tɛŋŋ? Mɛi pii yɛ ni kɛ́ amɛyaje shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ mli lɛ, amɛnijiaŋ baaje wui ni amɛhiɛnɔkamɔ fɛɛ baatã. Shi yɛ mɛi ni ji Yesu Kristo sɛɛnyiɛlɔi lɛɛlɛŋ lɛ agbɛfaŋ lɛ, shihilɛ ko kwraa bɛ ni baanyɛ ahã amɛhiɛnɔkamɔ fɛɛ atã. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ bɔ ni Petro kɛ enanemɛi Kristofoi lɛ fee amɛnii amɛhã be ni amɛkɛ yiwaa nɛɛ kpe lɛ mli? Wɔbaana hetoo lɛ yɛ yitso nɛɛ mli.

“Asafo Lɛ Tee Nɔ Esɔle Waa Diɛŋtsɛ” (Bɔfoi 12:1-5)

5, 6. (a) Mɛni hewɔ Maŋtsɛ Herode Agripa I wa Kristofoi lɛ ayi lɛ? Ni mɛɛ gbɛ nɔ etsɔ efee nakai? (b) Mɛni hewɔ Yakobo gbele lɛ gba asafo lɛ naa waa lɛ?

5 Taakɛ wɔna yɛ wolo nɛɛ yitso ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, be ni Kornelio, ni eji jeŋmajiaŋnyo lɛ kɛ eweku lɛ batsɔmɔ Kristofoi lɛ, Kristofoi asafo lɛ ná miishɛɛ waa. Shi ekolɛ Yudafoi ni ebatsɔmɔko Kristofoi lɛ anaa kpɛ amɛhe akɛ, Kristofoi ni ji Yudafoi lɛ ateŋ mɛi babaoo kɛ mɛi ni jeee Yudafoi lɛ efee ekome kɛmiijá Nyɔŋmɔ agbɛnɛ.

6 Herode ji maŋkwralɔ ni hiɛ tɛ̃. Eyana nɔ ni yaa nɔ lɛ akɛ eji hegbɛ ni ená ni ekɛbaahã Yudafoi lɛ asumɔ esane, no hewɔ lɛ ejie ehiɛ eka Kristofoi lɛ, ni ebɔi amɛ yiwaa. Ekã shi faŋŋ akɛ, ená ele akɛ be ni Yesu Kristo yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, bɔfo Yakobo kɛ lɛ bɔ waa. No hewɔ lɛ, “ekɛ klante gbe Yohane nyɛmi Yakobo.” (Bɔf. 12:2) Enɛ gba asafo lɛ naa waa! Yakobo fata mɛi etɛ ni na Yesu tsakemɔ lɛ ahe, ni ena naakpɛɛ nibii ni Yesu fee lɛ ateŋ ekomɛi ni bɔfoi krokomɛi lɛ enaaa. (Mat. 17:1, 2; Mar. 5:37-42) Yesu tsɛ Yakobo kɛ enyɛmi Yohane akɛ “Nugbɔshiimɔ Bii,” ejaakɛ amɛyɛ ekãa waa. (Mar. 3:17) No hewɔ lɛ, be ni agbe Yakobo lɛ, bɔfo anɔkwafo ni yɔɔ ekãa ni asumɔɔ esane waa ŋmɛɛ asafo lɛ.

7, 8. Be ni awo Petro tsuŋ lɛ, mɛni asafo lɛ fee?

7 Be ni Agripa hã agbe Yakobo lɛ, eŋɔɔ Yudafoi lɛ anaa waa, taakɛ Agripa kpa gbɛ lɛ. Enɛ wo lɛ hewalɛ ni ejie ehiɛ eka Petro hu. Tamɔ awie yɛ shishijee gbɛ lɛ, ehã amɔ Petro. Shi eeenyɛ efee akɛ Agripa kai akɛ atsɔ naakpɛɛ gbɛ nɔ ajie bɔfoi lɛ kɛje tsuŋwoo mli pɛŋ. Awie nɔ ni ba lɛ he yɛ wolo nɛɛ Yitso 5 lɛ mli. Enɛ hewɔ lɛ, ehã awo Petro tsein kɛmɔmɔ bulɔi enyɔ, ni etu lɛ ewo asraafoi akui ejwɛ ni mɛi ejwɛ yɔɔ eko fɛɛ eko mli lɛ adɛŋ koni amɛto naa kɛbu ehe jetsɛremɔ kɛ jenamɔ, bɔ ni afee ni ekajo foi. Kɛ́ Petro jo foi lɛ, abaagbe bulɔi lɛ. Yɛ shihilɛ ni mli wa nɛɛ mli lɛ, mɛni Petro nyɛmimɛi Kristofoi lɛ baanyɛ afee?

8 Asafo lɛ le nɔ tuuntu ni esa akɛ amɛfee. Bɔfoi 12:5 lɛ kɛɛ akɛ: “No hewɔ lɛ, eyɛ mli akɛ atsĩ Petro naa yɛ tsuŋwoohe lɛ moŋ nɛ, shi asafo lɛ tee nɔ esɔle waa diɛŋtsɛ ehã Nyɔŋmɔ yɛ ehewɔ.” Hɛɛ, amɛjɛ amɛtsuiŋ amɛsɔle kɛ hiɛdɔɔ amɛhã amɛnyɛmi ni amɛsumɔɔ lɛ waa lɛ. Yakobo gbele lɛ hãaa amɛhemɔkɛyeli lɛ atã; amɛheɔ amɛyeɔ lolo akɛ Yehowa boɔ amɛsɔlemɔi toi. Yehowa nyaa sɔlemɔi ahe waa diɛŋtsɛ. Ehãa sɔlemɔi ni kɛ esuɔmɔnaa nii kpãa gbee lɛ ahetoo. (Heb. 13:18, 19; Yak. 5:16) Enɛ ji anɔkwa sane ko ni esa akɛ Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ fɛɛ kɛwo amɛkanto mli.

9. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkase Petro nyɛmimɛi Kristofoi lɛ ni sɔle amɛhã lɛ lɛ?

9 Ani ole nyɛmimɛi Kristofoi komɛi ni kɛ shihilɛi ni mli wawai miikpe? Ekolɛ aawa amɛ yi, nɔyelii lɛ etsĩ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ naa yɛ he ni amɛyɔɔ lɛ, loo adebɔɔ naa oshãrai ekpãtã amɛnibii ahiɛ. Obaanyɛ osɔle ohã amɛ. Ekolɛ ole mɛi krokomɛi hu ni kɛ shihilɛi ni mli wawai krokomɛi, tamɔ weku mli naagbai, nijiaŋwujee, loo hemɔkɛyeli he kai krokomɛi miikpe. Kɛ́ ojwɛŋ nii anɔ dani osɔle lɛ, ekolɛ no baahã ona mɛi pɔtɛi komɛi ni obaanyɛ otsĩ amɛgbɛ́i atã be ni okɛ Yehowa, “Sɔlemɔ Toibolɔ” lɛ wieɔ lɛ. (Lala 65:2) Yɛ anɔkwale mli lɛ, kɛ́ oyaje shihilɛi ni mli wawai amli lɛ, bo hu ehe baahia ni nyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ hu afee nakai nɔŋŋ amɛhã bo.

Kɛ́ awo wɔnyɛmimɛi lɛ tsuŋ yɛ amɛhemɔkɛyeli lɛ hewɔ lɛ, wɔsɔleɔ wɔhãa amɛ

‘Nyiɛmɔ Misɛɛ’ (Bɔfoi 12:6-11)

10, 11. Gbaa bɔ ni fee ni Yehowa bɔfo lɛ jie Petro kɛje tsuŋwoohe lɛ?

10 Ani Petro she nɔ ni Herode eka akɛ ebaafee lɛ lɛ gbeyei? Wɔleee, shi nakai naagbee gbɛkɛ ni Petro ye yɛ tsuŋwoohe lɛ mli lɛ, no mli lɛ ekã asraafoi enyɔ ni hiɛ yɔɔ amɛhe nɔ waa lɛ ateŋ, ni ewɔ. Akɛni eyɛ hemɔkɛyeli ni mli wa yɛ Yehowa mli hewɔ lɛ, ele akɛ ekɔɔɔ he eko nɔ ni baaba lɛ, Yehowa baakai lɛ kɛ̃. (Rom. 14:7, 8) Shi no mli lɛ, Petro leee akɛ nɔ ko ni yɔɔ naakpɛɛ nyiɛ gbɛ kɛmiiba. Trukaa lɛ, la ko kpɛ yɛ tsuŋwoohe lɛ. Kɛkɛ ni ŋwɛibɔfo ko badamɔ jɛmɛ, ekã shi faŋŋ akɛ bulɔi lɛ enaaa lɛ, ni etsĩɛ Petro oya. Kɛkɛ ni tsein ni akɛwo eniji ahe, ni etamɔ nɔ ni anyɛŋ atserɛ mli lɛ kpɔlɔ!

“Amɛyashɛ dade agbó ni kã kɛyaa maŋ lɛ mli lɛ he, ni agbó lɛ diɛŋtsɛ gbele ehã amɛ.”​—Bɔfoi 12:10

11 Ŋwɛibɔfo lɛ kɛ famɔi srɔtoi ni yɔɔ faŋŋ hã Petro. Ekɛɛ lɛ akɛ: “Tee shi mramra!” No sɛɛ lɛ, ekɛɛ lɛ akɛ: “Saamɔ ohe ni owo otokotai lɛ.” Agbɛnɛ, ekɛɛ lɛ akɛ: “Wo otade nɔhaanɔ lɛ.” Petro fee nɔ ni akɛɛ efee lɛ oya. Naagbee lɛ, ŋwɛibɔfo lɛ kɛɛ lɛ akɛ: ‘Nyiɛmɔ misɛɛ,’ kɛkɛ ni Petro nyiɛ esɛɛ. Amɛje kpo kɛje tsuŋwoohe lɛ, ni amɛho bulɔi ni buɔ tsuŋwoohe lɛ he lɛ ahe, ni amɛnyiɛ kɛtee dade agbó wulu lɛ he ni mɔ ko nuuu amɛhe. Ekolɛ, Petro bi ehe akɛ, ‘Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔgbele dade agbó nɛɛ ni wɔtsɔ mli?’ Kɛ́ susumɔ ni tamɔ nakai ba Petro jwɛŋmɔ mli po lɛ, etsɛɛɛ ni ena naa. Be ni amɛshɛ dade agbó lɛ he lɛ, “agbó lɛ diɛŋtsɛ gbele ehã amɛ.” Be ni Petro hɛle shi lɛ, amɛtsɔ dade agbó lɛ mli kɛho ni amɛdamɔ gbɛjegbɛ lɛ nɔ, ni no sɛɛ lɛ enaaa ŋwɛibɔfo lɛ dɔŋŋ. Agbɛnɛ, Petro kome damɔ jɛmɛ, kɛkɛ ni eyɔse akɛ jeee ninaa enaa lɛ. Ajie lɛ lɛɛlɛŋ, ebɛ tsuŋwoohe lɛ dɔŋŋ!​—Bɔf. 12:7-11.

12. Kɛ́ wɔsusu bɔ ni Yehowa jie Petro kɛje tsuŋwoohe lɛ he lɛ, mɛni hewɔ ebaanyɛ eshɛje wɔmii lɛ?

12 Le ni wɔle akɛ Yehowa yɛ hewalɛ ni etãaa ni ebaanyɛ ekɛhere etsuji lɛ shɛjeɔ wɔmii waa. No mli lɛ, adesa nɔyeli ni yɔɔ hewalɛ fe nɔyelii fɛɛ ni ehi shi pɛŋ lɛ fĩɔ Maŋtsɛ ni wo Petro tsuŋ lɛ sɛɛ. Kɛ̃lɛ, Petro nyiɛ kɛkɛ kɛshi tsuŋwoohe lɛ! Eji anɔkwale akɛ, Yehowa tsɔɔɔ naakpɛɛ gbɛ nɔ ehereee etsuji lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ. Ehereee Yakobo; ni sɛɛ mli be ni wiemɔi ni Yesu wie yɛ Petro he lɛ ba mli lɛ ehereee lɛ. Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ kpaaa gbɛ akɛ Yehowa baatsɔ naakpɛɛ gbɛ nɔ ehere amɛ. Shi wɔle akɛ Yehowa tsakeko. (Mal. 3:6) Gbele tamɔ tsuŋwoohe ko ni anyɛɛɛ ajie mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ, shi etsɛŋ, Yehowa baatsɔ e-Bi lɛ nɔ etee mɛi akpekpei abɔ ni egboi lɛ ashi. (Yoh. 5:28, 29) Kɛ́ wɔkɛ kai miikpe ŋmɛnɛ lɛ, shiwoi nɛɛ baanyɛ awo wɔ hewalɛ waa.

“Amɛna Lɛ, Ni Amɛnaa Kpɛ Amɛhe” (Bɔfoi 12:12-17)

13-15. (a) Be ni Petro yashɛ Maria shĩa lɛ, te asafoŋbii ni ekpe yɛ jɛmɛ lɛ fee amɛnii amɛhã tɛŋŋ? (b) Yɛ enɛ sɛɛ lɛ, mɛni he titri Bɔfoi lɛ awolo lɛ wie? Shi mɛni Petro tee nɔ efee ehã enyɛmimɛi Kristofoi lɛ?

13 Petro damɔ gbɛjegbɛ ni nɔ ewo duŋ lɛ nɔ, ni eesusu he ni esa akɛ eya lɛ he. Kɛkɛ ni ekpɛ eyiŋ. Kristofonyo yoo ko ni atsɛɔ lɛ Maria lɛ shĩa bɛŋkɛ. Eeenyɛ efee akɛ Maria ji yoo okulafo ni hiɛ edɛŋ saŋŋ, ni eshĩa lɛ da bɔ ni asafo baanyɛ akpe yɛ jɛmɛ. Ebi ji Yohane Marko, ni enɛ ji klɛŋklɛŋ be ni atsĩ Marko tã yɛ Bɔfoi lɛ awolo lɛ mli. Sɛɛ mli lɛ, Petro kɛ lɛ hi shi tamɔ ebi. (1 Pet. 5:13) No mli lɛ, je ena waa moŋ, shi asafoŋbii lɛ ateŋ mɛi babaoo yɛ Maria shĩa lɛ ni amɛkɛ hiɛdɔɔ miisɔle. Ekã shi faŋŋ akɛ amɛmiisɔle koni aŋmɛɛ Petro he​—shi bɔ ni Yehowa hã amɛsɔlemɔ lɛ hetoo lɛ hã amɛnaa kpɛ amɛhe waa!

14 Petro shi agbó lɛ shinaa lɛ, ni shinaa nɛɛ kɛmɔ yaa shĩa lɛ kpoteŋ. Tsulɔ yoo ko ni atsɛɔ lɛ Roda lɛ ba shinaa lɛ naa. Egbɛ́i lɛ ji Greek gbɛ́i ko ni awoɔ waa ni shishi ji “Rose,” eji fɔfɔi ko gbɛ́i. Be ni Roda nu Petro gbee lɛ, enaa kpɛ ehe waa! Miishɛɛ sɔŋŋ ni ená hewɔ lɛ, egbeleee lɛ, moŋ lɛ eshi lɛ yɛ agbó lɛ sɛɛ, ni ejo foi kɛtee shĩa lɛ mli eyakɛɛ asafo lɛ akɛ Petro damɔ agbó lɛ naa. Amɛkɛɛ eeye sɛkɛ, shi no ejeee enijiaŋ wui. Moŋ lɛ, ema nɔ mi veveeve akɛ nɔ ni ewieɔ lɛ ji anɔkwale. Sɛɛ mli lɛ, amɛteŋ mɛi komɛi he amɛye akɛ ekolɛ enu mɔ ko he lɛɛlɛŋ, ni eeenyɛ efee akɛ mɔ ni he ni enu lɛ ji ŋwɛibɔfo ko ni damɔ Petro najiaŋ. (Bɔf. 12:12-15) Yɛ be nɛɛ mli fɛɛ lɛ, Petro tee nɔ eshi agbó lɛ, kɛyashi amɛtee amɛyagbele lɛ.

15 Be ni amɛna lɛ damɔ agbó lɛ naa lɛ “amɛnaa kpɛ amɛhe”! (Bɔf. 12:16) Akɛni amɛmiinyã waa hewɔ lɛ, Petro kɛɛ amɛ akɛ amɛfee diŋŋ koni egba amɛ nɔ ni tee nɔ lɛ. Be ni egba amɛ etã lɛ, ekɛɛ amɛ koni amɛyabɔ kaselɔ Yakobo kɛ nyɛmimɛi lɛ amaniɛ, ni no sɛɛ lɛ, eshi etee koni Herode asraafoi lɛ akabana lɛ. Petro tee he kroko ni yɔɔ shweshweeshwe, ni etee nɔ esɔmɔ Yehowa yɛ jɛmɛ. Yɛ be nɛɛ sɛɛ lɛ, he pɛ ni atsĩ Petro tã yɛ Bɔfoi lɛ awolo lɛ mli ji yitso 15 lɛ be ni eye ebua kɛtsu ketiafoo sane lɛ he nii lɛ. Be ni ŋwɛibɔfo lɛ here Petro sɛɛ lɛ, Bɔfoi lɛ awolo lɛ wie nibii ni bɔfo Paulo tsu kɛ gbɛi srɔtoi ni efã lɛ ahe titri. Shi wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ he fɛɛ he ni Petro tee lɛ ewaje nyɛmimɛi hii kɛ yei ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ahemɔkɛyeli lɛ. Be ni eshi mɛi ni ekpe yɛ Maria shĩa lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ no mli lɛ amɛyɛ miishɛɛ waa.

16. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ wɔbaaná miishɛɛ waa wɔsɛɛ lɛ?

16 Bei komɛi lɛ, Yehowa jɔɔ etsuji lɛ kwraa fe bɔ ni amɛkpaa gbɛ, ni enɛ hãa amɛnáa miishɛɛ waa diɛŋtsɛ. Nakai ji bɔ ni Petro nyɛmimɛi hii kɛ yei Kristofoi lɛ nu he nakai gbɛkɛ lɛ. Wɔ hu kɛ́ Yehowa jɔɔ wɔ waa lɛ, nakai nɔŋŋ ekolɛ wɔbaanu he. (Abɛi 10:22) Wɔsɛɛ lɛ, Yehowa shiwoi lɛ fɛɛ baaba mli yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ. Nibii kpakpai ni ebaafee ehã wɔ lɛ baahi kwraa fe bɔ ni wɔkpaa gbɛ ŋmɛnɛ lɛ. No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔtee nɔ wɔye anɔkwa lɛ, wɔbaaná miishɛɛ waa wɔsɛɛ.

“Yehowa Bɔfo Tswa Lɛ Nɔ” (Bɔfoi 12:18-25)

17, 18. Mɛni hã asafo babaoo lɛ wo Herode yiteŋ mulu lɛ?

17 Herode naa kpɛ ehe waa akɛ Petro ejo foi, shi no hã emli fu waa. Oya nɔŋŋ ni Herode fã ni ayatao Petro fitsofitso, ni no sɛɛ lɛ, ehã abibii bulɔi lɛ saji. Efã ni “akɛ amɛ aya ni ayagbala amɛtoi,” ni eeenyɛ efee akɛ ayagbe amɛ. (Bɔf. 12:19) Ale Herode Agripa akɛ mɔ ko ni musuŋ etsɔɔɔ lɛ ni enaaa mɔbɔ hu. Ani agbala nɔyelɔ ni yitsoŋ wa nɛɛ toi?

18 Ekolɛ Agripa hiɛ gbo akɛni enyɛɛɛ egbe Petro lɛ hewɔ, shi etsɛɛɛ ni ená hegbɛ ko ni baahã ehole ekɔ̃ji anɔ ekoŋŋ. Herode henyɛlɔi komɛi ba koni amɛbasaa amɛ kɛ lɛ teŋ, ni no hã ená hegbɛ ni ewie yɛ asafo babaoo ko hiɛ. Luka bɔ amaniɛ akɛ, dani Herode baayahã wiemɔ lɛ, ‘ewo emaŋtsɛ atade lɛ.’ Yinɔsaneŋmalɔ ko ni eji Yudanyo ni atsɛɔ lɛ Josephus lɛ ŋma akɛ, akɛ jwiɛtɛi fee Herode atade lɛ, no hewɔ lɛ, kɛ́ la kpɛ enɔ lɛ, ekpɛlɛɔ kaŋkaŋ tamɔ nyɔŋmɔ ko. Kɛkɛ ni maŋtsɛ ni wóɔ ehe nɔ nɛɛ bɔi ewiemɔ lɛ hamɔ. Ni asafo babaoo lɛ wo eyiteŋ mulu kɛ bolɔmɔ akɛ: “Enɛ lɛ, nyɔŋmɔ ko gbee ni, shi jeee gbɔmɔ gbee ni.”​—Bɔf. 12:20-22.

19, 20. (a) Mɛni hewɔ Yehowa gbala Herode toi lɛ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ gbo ni Herode Agripa gbo trukaa lɛ baanyɛ ashɛje wɔmii?

19 Nyɔŋmɔ pɛ ji mɔ ni esa akɛ awo ehiɛ nyam yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ, ni ena nɔ ni tee nɔ lɛ. Kulɛ, Herode baanyɛ afee nɔ ko koni akagbala etoi. Kulɛ ebaanyɛ ekã mɛi lɛ ahiɛ, loo ehã amɛna akɛ nɔ ni amɛfee lɛ esaaa. Moŋ lɛ, ehã ana akɛ abɛ ni ji: “Henɔwomɔ nyiɛɔ shigbeemɔ hiɛ” lɛ ji anɔkwale shiishi. (Abɛi 16:18) Atsa amaniɛbɔɔ lɛ nɔ akɛ: “Amrɔ lɛ, Yehowa bɔfo tswa lɛ nɔ,” ni enɛ hã nuu henɔwolɔ ni fóɔ lɛ pɛ enɔ mli lɛ gbo yɛ gbɛ ni yɔɔ nyaŋemɔ waa nɔ. “Gɔgɔmii ye [Herode] ni egbo.” (Bɔf. 12:23) Josephus hu tsɔɔ akɛ, atswa Agripa nɔ trukaa, ni etsɔɔ mli hu akɛ maŋtsɛ lɛ na akɛ eegbo akɛni ehã mɛi lɛ wo eyiteŋ mulu lɛ hewɔ. Josephus ŋma akɛ Agripa na nɔ gbii enumɔ dani egbo. b

20 Bei komɛi lɛ, efeɔ tamɔ nɔ ni efɔŋfeelɔi yeɔ amɛhe, ni agbalaaa amɛtoi yɛ nibii fɔji ni amɛfeɔ lɛ ahe. Esaaa akɛ enɛ feɔ wɔ naakpɛɛ ejaakɛ “jeŋ muu lɛ fɛɛ kã mɔ fɔŋ lɛ hewalɛ mli.” (1 Yoh. 5:19) Kɛ̃lɛ, bei komɛi lɛ, kɛ́ efee tamɔ nɔ ni agbalaaa efɔŋfeelɔi lɛ atoi lɛ, enɛ gbaa Nyɔŋmɔ tsuji anɔkwafoi lɛ anaa. Enɛ hewɔ ni saji ni tamɔ nɛkɛ lɛ shɛjeɔ wɔmii lɛ. Saji nɛɛ tsɔɔ akɛ Yehowa kojoɔ efɔŋfeelɔi, ni no kaiɔ etsuji fɛɛ akɛ esumɔɔ jalɛsaneyeli. (Lala 33:5) Etsɛŋ kwraa, ebaahã aye jalɛ sane yɛ jeŋ fɛɛ.

21. Mɛni ji nɔ ni he hiaa fe fɛɛ ni wɔkaseɔ yɛ Bɔfoi yitso 12 lɛ mli? Ni mɛni hewɔ enɛ baanyɛ ashɛje wɔmii ŋmɛnɛ lɛ?

21 Amu amaniɛbɔɔ lɛ naa kɛ sane ko ni woɔ mɔ hewalɛ waa. No ji: “Yehowa wiemɔ lɛ tee nɔ eshwere ni etee nɔ egbɛ eshwã.” (Bɔf. 12:24) Amaniɛbɔɔ nɛɛ tsɔɔ akɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ tee nɔ eshwere, ni ekaiɔ wɔ bɔ ni Yehowa ejɔɔ nitsumɔ nɛɛ nɔŋŋ nɔ yɛ wɔgbii nɛɛ amli lɛ. Eyɛ faŋŋ akɛ, amaniɛbɔɔ ni yɔɔ Bɔfoi yitso 12 lɛ kɔɔɔ bɔfo ko ni agbe lɛ, kɛ bɔfo kroko ni ajie lɛ kɛje tsuŋwoo mli lɛ pɛ he. Ekɔɔ Yehowa hu he, ni ehãa wɔnaa nɔ ni Yehowa fee be ni Satan bɔ mɔdɛŋ ni ekpãtã Kristofoi asafo lɛ hiɛ koni akpa shiɛmɔ nitsumɔ ni akɛ ekãa tsuɔ lɛ. Satan yeee omanye, ni nakai nɔŋŋ mɔdɛŋ fɛɛ ni abɔɔ ŋmɛnɛ koni atsĩ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ naa lɛ hu yeŋ omanye. (Yes. 54:17) Shi mɛi ni jáa Yehowa ni amɛnyiɛɔ Yesu Kristo sɛɛ lɛ, miitsu nitsumɔ ko ni efeŋ efolo. Sane nɛɛ shɛjeɔ mɔ mii waa, aloo jeee nakai? Eji hegbɛ kpele ni wɔná akɛ wɔfata he ni aashiɛ “Yehowa wiemɔ lɛ” ŋmɛnɛ!

a Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Maŋtsɛ Herode Agripa I” lɛ.

b Datrɛfonyo ko ni eji woloŋmalɔ hu lɛ ŋma akɛ, ekolɛ nɔ ni Josephus kɛ Luka tsɔɔ akɛ efee Agripa lɛ jɛ titiŋtrɔ̃ ni yi emusuŋnii lɛ mli fɛɛ hewɔ, ni enɛ nyɛɔ egbeɔ mɔ. Bei komɛi lɛ, mɔ lɛ shweɔ titiŋtrɔ̃i lɛ, loo kɛ́ mɔ lɛ gbo lɛ amɛjeɔ kpo kɛjeɔ emli. Wolo ko tsɔɔ akɛ: “Akɛni Luka ji datrɛfonyo hewɔ lɛ, enyɛ etsɔɔ nɔ ni ba [Herode] nɔ lɛ mli fitsofitso, ni enɛ hãa wɔnaa akɛ gbɛ nɔ ni [Herode] tsɔ egbo lɛ yɛ gbeyei waa.”