Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yitso 17

“Ejɛ Ŋmalɛi Lɛ Amli Ekɛ Amɛ Susu Nii Ahe”

“Ejɛ Ŋmalɛi Lɛ Amli Ekɛ Amɛ Susu Nii Ahe”

Nɔ ni baahã wɔtsɔɔ nii jogbaŋŋ; Beroiabii lɛ fee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa

Edamɔ Bɔfoi 17:1-15 lɛ nɔ

1, 2. Namɛi miifã gbɛ kɛmiijɛ Filipi kɛmiiya Tesalonika lɛ? Ni ekolɛ mɛni he amɛsusu?

 PAULO kɛ enanemɛi ni ji Sila kɛ Timoteo miifã gbɛ kɛmiijɛ Filipi kɛmiiya Tesalonika. Amɛbaanyiɛ kilomitai 130 kɛtsɔmɔ gɔji anɔ. Ni amɛbaatsɔ gbɛjegbɛ ni akala tɛi awo nɔ ni Romabii lɛ fee lɛ nɔ. Mɛi krokomɛi tamɔ asraafoi, jarayelɔi kɛ ŋaalɔi hu miifã gbɛ kɛmiitsɔ gbɛjegbɛ nɛɛ nɔŋŋ nɔ, ni amɛmiinu mɛi nɛɛ agbee, kooloi abolɔmɔi kɛ shwiilii agbɛɛmɔ. Akɛni ayi Paulo kɛ Sila yɛ Filipi ni amɛhe faji lɛ miiwa amɛhe lolo hewɔ lɛ, amɛnaaa gbɛfaa lɛ mlɛo kwraa.​—Bɔf. 16:22, 23.

2 Mɛni baaye abua hii nɛɛ ni gbɛfaa kakadaŋŋ nɛɛ akanyara amɛhiɛ? Ekã shi faŋŋ akɛ sanegbaa ye ebua amɛ. Be ni tsuŋwoohe nɔkwɛlɔ lɛ kɛ eweku lɛ batsɔmɔ Kristofoi yɛ Filipi lɛ amɛná miishɛɛ waa, ni amɛhiɛ kpako nɔ. Nakai niiashikpamɔ lɛ hã gbɛfalɔi nɛɛ tswa amɛfai shi waa akɛ amɛbaaya nɔ amɛjaje Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ. Shi be ni amɛbɛŋkɛ Tesalonika, ni ji maŋ ni yɔɔ ŋshɔ he lɛ, ekolɛ amɛsusu bɔ ni Yudafoi ni yɔɔ nakai maŋ lɛ mli lɛ kɛ amɛ baaye ahã lɛ he. Ani abaate shi awo amɛ, tamɔ bɔ ni afee amɛ yɛ Filipi lɛ?

3. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ nɔ ni Paulo fee koni ená ekãa kɛshiɛ lɛ mli?

3 Sɛɛ mli lɛ, Paulo hã ale bɔ ni enu he ehã lɛ yɛ wolo ni eŋma Kristofoi ni hi Tesalonika lɛ mli, ekɛɛ akɛ: “Eyɛ mli akɛ klɛŋklɛŋ lɛ wɔna nɔ, ni afee wɔ niseniianii yɛ Filipi, tamɔ bɔ ni nyɛle lɛ moŋ, shi wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ hã wɔná ekãa koni wɔkɛjaje Nyɔŋmɔ sane kpakpa lɛ wɔtsɔɔ nyɛ yɛ shiteekɛwoo babaoo mli.” (1 Tes. 2:2) Paulo wiemɔi nɛɛ tsɔɔ akɛ etamɔ nɔ ni kulɛ eshashao shi akɛ ebaaya Tesalonika, titri lɛ yɛ nɔ ni ba yɛ Filipi lɛ hewɔ. Ani onuɔ nɔ hewɔ ni Paulo nu he nakai lɛ shishi? Ani bei komɛi lɛ ewaa kɛhãa bo akɛ obaajaje sane kpakpa lɛ? Paulo kɛ ehiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ koni ewaje lɛ, ni ehã ená ekãa. Kɛ́ okase Paulo sane lɛ, no baanyɛ aye abua bo koni bo hu ofee nakai nɔŋŋ.​—1 Kor. 4:16.

“Ekɛ Amɛ Susu Nii Ahe . . . Ni Etsɛ Ŋmalɛi Ayisɛɛ” (Bɔfoi 17:1-3)

4. Mɛni hewɔ eeenyɛ efee akɛ Paulo ye fe otsii etɛ yɛ Tesalonika lɛ?

4 Amaniɛbɔɔ lɛ hãa wɔleɔ akɛ, be ni Paulo yɔɔ Tesalonika lɛ, eshiɛ yɛ kpeehe lɛ Hejɔɔmɔ Gbii etɛ sɔŋŋ. Ani enɛ tsɔɔ akɛ otsii etɛ pɛ eye yɛ jɛmɛ? Jeee doo. Be ni Paulo yashɛ jɛmɛ lɛ, wɔleee gbii abɔ ni eye dani etee kpeehe lɛ klɛŋklɛŋ kwraa. Kɛfata he lɛ, woji ni Paulo ŋmala eyahã Tesalonikabii lɛ tsɔɔ akɛ be ni ekɛ enanemɛi lɛ yɔɔ jɛmɛ lɛ, amɛtsu nii kɛkwɛ amɛhe. (1 Tes. 2:9; 2 Tes. 3:7, 8) Agbɛnɛ hu, be ni Paulo yɔɔ jɛmɛ lɛ, nyɛmimɛi ni yɔɔ Filipi lɛ kɛ nibii maje lɛ shii enyɔ sɔŋŋ. (Fip. 4:16) No hewɔ lɛ, eeenyɛ efee akɛ Paulo ye fe otsii etɛ yɛ Tesalonika.

5. Mɛɛ gbɛ nɔ Paulo tsɔ ekɔne etoibolɔi lɛ ayiŋ?

5 Akɛni Paulo ená ekãa ni ekɛbaashiɛ hewɔ lɛ, eshiɛ etsɔɔ mɛi ni naa ebakpe shi yɛ kpeehe lɛ. Tamɔ bɔ ni efɔɔ feemɔ lɛ, “ejɛ ŋmalɛi lɛ amli ekɛ amɛ susu nii ahe Hejɔɔmɔ Gbii srɔtoi etɛ, ni etsɔɔ nibii amli, ni etsɛ ŋmalɛi ayisɛɛ kɛtsɔɔ hu akɛ ehe miihia ni Kristo lɛ ana nɔ ni ete shi kɛjɛ gbohii ateŋ, ni ekɛɛ akɛ: ‘Yesu nɛɛ ni mijajeɔ ehe sane mitsɔɔ nyɛ nɛɛ, lɛ ji Kristo lɛ.’” (Bɔf. 17:2, 3) Tamɔ bɔ ni ŋmalɛ nɛɛ tsɔɔ lɛ, jeee akɛ Paulo miitao ni etoibolɔi lɛ aná nɔ ni ewieɔ lɛ he miishɛɛ kɛkɛ, moŋ lɛ, ewa amɛ ni amɛsusu nɔ ni ewieɔ lɛ he jogbaŋŋ. Ele akɛ mɛi ni baa kpeehe lɛ le Ŋmalɛ lɛ mli, ni amɛheɔ saji ni yɔɔ mli lɛ amɛyeɔ. Shi amɛnuuu shishi jogbaŋŋ. No hewɔ lɛ, Paulo kɛ amɛ susu nii ahe, ni ejɛ ŋmalɛi lɛ amli egbala saji amli etsɔɔ amɛ, ni etsɔɔ faŋŋ akɛ Yesu ni jɛ Nazaret lɛ ji Mesia ni awo ehe shi loo Kristo lɛ.

6. Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu wa mɛi ni amɛmu saji anaa jogbaŋŋ? Ni mɛni jɛ mli kɛba?

6 Yesu jɛ Ŋmalɛ lɛ mli etsɔɔ nii be fɛɛ be, ni Paulo kase lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Yesu kɛɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ shii abɔ akɛ, Ŋmalɛ lɛ tsɔɔ akɛ esa akɛ gbɔmɔ Bi lɛ ana nɔ, egbo, ni atee lɛ shi kɛjɛ gbohii ateŋ. (Mat. 16:21) Be ni atee Yesu shi lɛ, ejie ehe kpo etsɔɔ ekaselɔi lɛ. No kɛkɛ po tsɔɔ akɛ nɔ ni ewie lɛ ji anɔkwale. Shi Yesu kɛwaaa jɛmɛ. Biblia lɛ kɛɔ akɛ be ko be ni ekɛ ekaselɔi lɛ ekomɛi wieɔ lɛ, “eje shishi kɛjɛ Mose kɛ Gbalɔi lɛ fɛɛ anɔ, ni etsɔɔ amɛ nibii ni kɔɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe ni yɔɔ ŋmalɛi lɛ fɛɛ amli lɛ ashishi.” Mɛni jɛ mli kɛba? Kaselɔi nɛɛ anaa kpɛ amɛhe aahu akɛ amɛkɛɛ: “Ani wɔtsuii ahe edɔɔɔ la be ni ekɛ wɔ wieɔ yɛ gbɛ lɛ nɔ, ni egbeleɔ ŋmalɛi lɛ anaa etsɔɔ wɔ lɛ?”​—Luka 24:13, 27,32.

7. Mɛni hewɔ ehe miihia ni wɔjɛ ŋmalɛi lɛ amli wɔtsɔɔ nii lɛ?

7 Sane ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ yɛ hewalɛ. (Heb. 4:12) No hewɔ lɛ, Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ jɛɔ nakai Wiemɔ lɛ mli amɛtsɔɔ nii tamɔ bɔ ni Yesu, Paulo, kɛ bɔfoi krokomɛi lɛ fee lɛ. Wɔ hu wɔwaa mɛi ni amɛmu saji anaa jogbaŋŋ, wɔgbalaa ŋmalɛi lɛ amli wɔtsɔɔ amɛ, ni wɔhãa amɛnaa nɔ ni yɔɔ ŋmalɛi lɛ amli koni amɛna akɛ nɔ ni wɔtsɔɔ amɛ lɛ yɛ Biblia lɛ mli. Ejaakɛ sane ni wɔshiɛɔ lɛ, jeee wɔnɔ ni. Kɛ́ wɔkɛ Biblia lɛ fɔɔ nitsumɔ lɛ, ehãa mɛi naa akɛ jeee wɔ diɛŋtsɛ wɔsusumɔi wɔshiɛɔ, shi moŋ Nyɔŋmɔ tsɔɔmɔi. Esa akɛ wɔkai hu akɛ sane ni wɔshiɛɔ lɛ jɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli. No hewɔ lɛ, abaanyɛ ahe aye. Sane ni wɔshiɛɔ lɛ ji anɔkwale, no hewɔ lɛ tamɔ bɔ ni Paulo fee lɛ, wɔshiɛɔ kɛ ekãa ni wɔsheee gbeyei.

‘Amɛteŋ Mɛi Komɛi He Amɛye’ (Bɔfoi 17:4-9)

8-10. (a) Te mɛi ni yɔɔ Tesalonika lɛ fee amɛnii yɛ sane kpakpa lɛ he amɛhã tɛŋŋ? (b) Mɛni hewɔ Yudafoi lɛ ekomɛi ye Paulo he awuŋa lɛ? (d) Mɛni Yudafoi shiteekɛwolɔi lɛ fee?

8 Yesu wie akɛ: “Nyɔŋ nɔ kwɔɔɔ fe enuŋtsɔ. Kɛ́ amɛwa mi yi lɛ, amɛbaawa nyɛ hu nyɛ yi; kɛ́ amɛye miwiemɔ lɛ nɔ lɛ, amɛbaaye nyɛ hu nyɛnɔ lɛ nɔ.” (Yoh. 15:20) Awa Paulo yi. Agbɛnɛ hu, be ni eshiɛɔ yɛ Tesalonika lɛ, mɛi komɛi jɛ amɛtsuiŋ amɛbo ewiemɔ lɛ toi, shi mɛi krokomɛi te shi amɛwo lɛ, no hewɔ lɛ, ele akɛ nɔ ni Yesu wie lɛ ji anɔkwale. Luka ŋma yɛ mɛi ni bo wiemɔ lɛ toi lɛ ahe akɛ: “Amɛteŋ mɛi komɛi [ni ji Yudafoi lɛ] bahe Nuŋtsɔ lɛ nɔ amɛye [amɛbatsɔmɔ Kristofoi] ni amɛkɛ amɛhe kpɛtɛ Paulo kɛ Sila he, ni Greekbii Nyɔŋmɔ jálɔi lɛ ateŋ mɛi babaoo kɛ yei hiɛnaanɔbii saŋŋ hu fee nakai nɔŋŋ.” (Bɔf. 17:4) Ekã shi faŋŋ akɛ kaselɔi hei nɛɛ ná miishɛɛ waa akɛ aye abua amɛ ni amɛnu ŋmalɛi lɛ ashishi jogbaŋŋ.

9 Eyɛ mli akɛ mɛi komɛi nya Paulo wiemɔi lɛ he moŋ, shi mɛi krokomɛi hu mli fu lɛ. Yudafoi ni yɔɔ Tesalonika lɛ ateŋ mɛi komɛi ye Paulo he awuŋa ejaakɛ ‘Greekbii lɛ ateŋ mɛi babaoo’ he esane lɛ amɛye. Akɛni nakai Yudafoi lɛ miitao ni jeŋmajiaŋbii ni ji Greekbii lɛ abatsɔmɔ Yudafoi hewɔ lɛ, amɛtsɔɔ amɛ Hebri Ŋmalɛ lɛ, ni amɛbuɔ Greekbii nɛɛ akɛ amɛkaselɔi. Shi Paulo eba amɛkpeehe lɛ ni ebakɔne Greekbii nɛɛ ayiŋ, ni amɛbatsɔmɔ Kristofoi, ni amɛhiii shi yɛ Yudafoi lɛ ahemɔkɛyeli lɛ naa dɔŋŋ. Enɛ hã Yudafoi lɛ amli wo la waa!

“Amɛmiitao amɛjie Paulo kɛ Sila kɛje kpo kɛbahã mɛi babaoo lɛ.”​—Bɔfoi 17:5

10 Luka bɔ nɔ ni ba yɛ enɛ sɛɛ lɛ he amaniɛ akɛ: “Yudafoi lɛ ye awuŋa, ni amɛbua hii efɔŋfeelɔi komɛi ni foɔ shi kɛkɛ yɛ jara lɛ nɔ lɛ anaa ni amɛná mɛi babaoo, ni amɛtee amɛyawo maŋ lɛ mli hirihiri. Amɛyatutua Yason shĩa lɛ, no mli lɛ amɛmiitao amɛjie Paulo kɛ Sila kɛje kpo kɛbahã mɛi babaoo lɛ. Be ni amɛnaaa amɛ lɛ, amɛkɛ Yason kɛ nyɛmimɛi lɛ ekomɛi tee maŋ nɔyelɔi lɛ ahiɛ, ni amɛbolɔ amɛkɛɛ: ‘Hii nɛɛ ni etsɔ shikpɔŋ lɛ hiɛ ebu shi lɛ eba biɛ hu, ni Yason ehere amɛ ni efee amɛ gbɔ. Hii nɛɛ fɛɛ teɔ shi amɛwoɔ famɔi ni Kaisare kɛhã lɛ, ni amɛkɛɔ akɛ maŋtsɛ kroko ko yɛ, ni atsɛɔ lɛ Yesu.’” (Bɔf. 17:5-7) Te hii efɔŋfeelɔi lɛ anifeemɔ lɛ baasa Paulo kɛ enanemɛi lɛ ahe ahã tɛŋŋ?

11. Mɛɛ saji akɛfɔ̃ Paulo kɛ enanemɛi Maŋtsɛyeli shiɛlɔi lɛ anɔ? Ni ekolɛ mɛɛ mla yɔɔ mɛi ni kɛ sane lɛ fɔ amɛnɔ lɛ jwɛŋmɔ mli? (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.)

11 Kɛ́ efɔŋfeelɔi asafoi babaoo bua amɛhe naa lɛ, bei pii lɛ amɛfeɔ basabasa. Ni tamɔ faa ni eyi kɛteke nɔ lɛ, amɛyeɔ awui, ni anyɛɛɛ akudɔ amɛ. Yudafoi lɛ kɛ hii efɔŋfeelɔi nɛɛ tsu nii koni amɛkɛtsĩ nitsumɔ ni Paulo kɛ Sila tsuɔ lɛ naa. No sɛɛ be ni Yudafoi lɛ ‘wo maŋ lɛ mli hirihiri’ lɛ, amɛtao akɛ amɛkɔne maŋ onukpai lɛ ayiŋ akɛ kaselɔi lɛ efee efɔŋ ni yɔɔ hiɛdɔɔ. Klɛŋklɛŋ sane ni amɛkɛfɔ̃ Paulo kɛ enanemɛi Maŋtsɛyeli shiɛlɔi lɛ anɔ ji akɛ ‘amɛtsɔ shikpɔŋ lɛ hiɛ ebu shi,’ tsɛbelɛ jeee Paulo kɛ enanemɛi lɛ ji mɛi ni wo Tesalonika maŋ lɛ mli hirihiri lɛ! Sane ni ji enyɔ ni akɛfɔ̃ amɛnɔ lɛ yɛ hiɛdɔɔ kwraa po fe klɛŋklɛŋ nɔ lɛ. Yudafoi lɛ tsɔɔ akɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔi lɛ miishiɛ akɛ Maŋtsɛ kroko yɛ, ni lɛ ji Yesu, ni enɛ teɔ shi ewoɔ nɔyelɔ lɛ mlai lɛ. a

12. Mɛni tsɔɔ akɛ sane ni akɛfɔ̃ Kristofoi ni yɔɔ Tesalonika lɛ anɔ lɛ baanyɛ ahã agbe amɛ?

12 Kɛ́ obaakai lɛ, jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ kɛ sane ni tamɔ nakai nɔŋŋ fɔ̃ Yesu nɔ. Amɛkɛɛ Pilato akɛ: “Wɔna nuu nɛɛ ni eefite wɔmaŋbii lɛ ajwɛŋmɔ . . . ni ekɛɔ akɛ lɛ diɛŋtsɛ ji Kristo, maŋtsɛ lɛ.” (Luka 23:2) Ekolɛ Pilato yashe gbeyei akɛ Roma nɔyelɔ lɛ baamu sane naa akɛ eefi maŋtsɛ kroko sɛɛ, ni no hewɔ lɛ ehã agbe Yesu. Nakai nɔŋŋ sane ni akɛfɔ̃ Kristofoi ni yɔɔ Tesalonika lɛ anɔ lɛ baanyɛ ahã agbe amɛ. Wolo ko tsɔɔ akɛ: “Sane ni akɛfɔ̃ amɛnɔ lɛ ji hiɛdɔɔ sane. Bei pii lɛ, kɛ́ akɛ sane fɔ̃ mɔ ko nɔ akɛ eete shi eewo Roma Nɔyelɔ lɛ, agbeɔ lɛ.” Ani ŋaa fɔŋ nɛɛ ni Yudafoi lɛ tsɔ lɛ baaye omanye?

13, 14. (a) Mɛni hewɔ hii efɔŋfeelɔi lɛ nyɛɛɛ atsĩ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ naa lɛ? (b) Mɛni Paulo fee kɛtsɔɔ akɛ ekwɛɔ ehe nɔ jogbaŋŋ tamɔ Yesu? Ni mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkase lɛ?

13 Hii efɔŋfeelɔi lɛ nyɛɛɛ amɛtsĩ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ naa yɛ Tesalonika. Mɛni hewɔ? Yiŋtoo kome hewɔ ji akɛ amɛnaaa Paulo kɛ Sila. Agbɛnɛ hu, eeenyɛ efee akɛ maŋ lɛŋ onukpai lɛ heee saji ni akɛfɔ̃ amɛnɔ lɛ amɛyeee. Be ni amɛhe “beili” yɛ Yason kɛ nyɛmimɛi krokomɛi ni amɔmɔ amɛ kɛba amɛhiɛ lɛ adɛŋ lɛ, amɛŋmɛɛ amɛhe. (Bɔf. 17:8, 9) Paulo kɛ ŋaa ni Yesu wo akɛ “nyɛhiɛ atɛ̃a tamɔ onufui, ni kɛ̃lɛ nyɛfea mɛi ni he bɛ sane ko tamɔ okpoi” lɛ tsu nii, ni ekwɛ ehe nɔ jogbaŋŋ koni ekɛ ehe akawo oshãra mli bɔ ni afee ni enyɛ eya nɔ eshiɛ yɛ hei krokomɛi. (Mat. 10:16) Eyɛ faŋŋ akɛ Paulo fee ekãa, shi no etsɔɔɔ akɛ ekwɛɛɛ ehe nɔ jogbaŋŋ. Ŋmɛnɛ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ Kristofoi baanyɛ akase lɛ?

14 Yɛ wɔbei nɛɛ amli lɛ, bei pii lɛ osɔfoi lɛ woɔ basabasafeelɔi ayiŋ koni amɛte shi amɛwo Yehowa Odasefoi. Amɛfolɔɔ Odasefoi lɛ anaa akɛ amɛmiite shi amɛmiiwo amralofoi lɛ, ni amɛji maŋjwalɔi hu. Ni amɛfeɔ nakai koni amralofoi lɛ awa Odasefoi lɛ ayi. Tamɔ bɔ ni eba lɛ yɛ Paulo beiaŋ lɛ, osɔfoi lɛ miiye wɔhe awuŋa akɛni mɛi babaoo miitsɔmɔ Odasefoi lɛ hewɔ, ni no hãa amɛteɔ shi amɛwoɔ wɔ. Kɛ́ ate shi awo wɔ lɛ, te wɔfeɔ wɔnii wɔhãa tɛŋŋ? Akɛ anɔkwa Kristofoi lɛ wɔfeee nibii ni kɛ wɔ baawo oshãra mli. Wɔkɛ basabasafeelɔi ni nuuu nii ashishi etaaa saji anaa, moŋ lɛ, wɔshiɔ jɛmɛ ni wɔyashiɛɔ yɛ he ni toiŋjɔlɛ yɔɔ, koni kɛ́ nibii amli jɔ lɛ, wɔku wɔsɛɛ wɔyashiɛ yɛ jɛmɛ ekoŋŋ.

‘Amɛyɛ Su Kpakpa’ (Bɔfoi 17:10-15)

15. Te Beroiabii lɛ fee amɛnii amɛhã tɛŋŋ yɛ sane kpakpa lɛ he?

15 Nyɛmimɛi lɛ yajie Paulo kɛ Sila fɛɛ gbɛ kɛtee Beroia ni jekɛmɔ aaafee kilomitai 65 lɛ, bɔ ni afee ni akaye amɛ awui. Be ni amɛyashɛ lɛ, Paulo tee kpeehe lɛ ni eyashiɛ etsɔɔ mɛi ni naa ekpe shi lɛ. Ekã shi faŋŋ akɛ be ni ena akɛ mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ miisumɔ ni amɛbo sane kpakpa lɛ toi lɛ, emii shɛ ehe waa! Luka ŋma akɛ: “Yudafoi ni yɔɔ Beroia lɛ yɛ su kpakpa fe mɛi ni yɔɔ Tesalonika lɛ, ejaakɛ amɛjie amɛyitsoŋ fɛɛ amɛmɔ wiemɔ lɛ mli, ni daa gbi lɛ, amɛtaoɔ ŋmalɛi lɛ amli jogbaŋŋ amɛkwɛɔ akɛ nibii nɛɛ yɛ mli nakai lo.” (Bɔf. 17:10, 11) Ani wiemɔi nɛɛ tsɔɔ akɛ mɛi ni mɔ anɔkwale lɛ mli yɛ Tesalonika lɛ bɛ su kpakpa? Dabi kwraa. Sɛɛ mli lɛ Paulo ŋma amɛ akɛ: ‘Wɔ hu wɔdaa Nyɔŋmɔ shi ni wɔkpaaa, ejaakɛ be ni nyɛnine shɛ Nyɔŋmɔ wiemɔ ni nyɛnu yɛ wɔnaa lɛ nɔ lɛ, nyɛmɔ mli, jeee akɛ gbɔmɛi awiemɔ, shi moŋ akɛ Nyɔŋmɔ wiemɔ, tamɔ bɔ ni eji hu lɛɛlɛŋ lɛ, nɔ ni miitsu nii hu yɛ nyɛ ni nyɛji mɛi ni heɔ Nuŋtsɔ lɛ nɔ nyɛyeɔ lɛ amli lɛ.’ (1 Tes. 2:13) Shi mɛni hewɔ awie akɛ Yudafoi ni yɔɔ Beroia lɛ yɛ su kpakpa lɛ?

16. Mɛni hewɔ Luka kɛɛ akɛ Beroiabii lɛ ‘yɛ su kpakpa’ lɛ?

16 Eyɛ mli akɛ sane ni Beroiabii lɛ nu lɛ ji nɔ ko hee kɛhã amɛ moŋ, shi amɛjwɛŋmɔ efeee amɛ enyɔnyɔɔnyɔ yɛ Paulo kɛ sane ni eshiɛɔ lɛ he, ni amɛwieee amɛshiii sane ni eshiɛɔ lɛ hu. Fɛɛ sɛɛ lɛ, amɛjeee mɛi ni heɔ nɔ fɛɛ nɔ amɛyeɔ kɛkɛ ni amɛtaooo mli. Klɛŋklɛŋ lɛ, amɛbo nɔ ni Paulo wie lɛ toi jogbaŋŋ. No sɛɛ lɛ, amɛbote ŋmalɛi lɛ amli amɛkwɛ akɛ nɔ ni Paulo gbala mli etsɔɔ amɛ lɛ yɛ mli nakai lo. Kɛfata he lɛ, amɛkaseɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ jogbaŋŋ daa gbi, shi jeee yɛ Hejɔɔmɔ Gbi lɛ nɔ pɛ. Ni “amɛjie amɛyitsoŋ” hu kɛfee nakai, ni amɛtaoɔ ŋmalɛi lɛ amli amɛkwɛɔ akɛ nibii hee ni amɛkase lɛ yɛ mli nakai lo. No sɛɛ lɛ, amɛba amɛhe shi ni amɛtsake, ejaakɛ “amɛteŋ mɛi babaoo bahe Nuŋtsɔ lɛ nɔ amɛye.” (Bɔf. 17:12) Belɛ ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ Luka kɛɛ ‘amɛyɛ su kpakpa’!

17. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkase Beroiabii lɛ? Ni kɛ́ wɔbatsɔmɔ Kristofoi etsɛ po lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔya nɔ wɔkase amɛ?

17 Nakai Beroiabii lɛ leee kwraa akɛ abaaŋma bɔ ni amɛfee amɛnii yɛ sane kpakpa lɛ he lɛ awo Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli koni wɔkase amɛ. Amɛfee nɔ ni Paulo kpa gbɛ akɛ amɛfee lɛ, kɛ nɔ ni Yehowa Nyɔŋmɔ sumɔɔ akɛ amɛfee lɛ. Wɔ hu wɔwoɔ mɛi hewalɛ ni amɛfee nakai nɔŋŋ, no ji akɛ amɛtao Biblia lɛ mli jogbaŋŋ bɔ ni afee ni amɛhemɔkɛyeli lɛ adamɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ nɔ. Shi kɛ́ wɔbatsɔmɔ Kristofoi lɛ, esa akɛ wɔya nɔ wɔjie su kpakpa nɛɛ kpo. Be ni be shwieɔ mli lɛ, ehe bahiaa waa ni wɔkase Yehowa he nii jogbaŋŋ ni wɔkɛ nɔ ni wɔkaseɔ lɛ atsu nii oya nɔŋŋ. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, Yehowa baashɔ̃ wɔ, ni ebaatsɔse wɔ koni wɔfee esuɔmɔnaa nii. (Yes. 64:8) No baahã wɔŋwɛi Tsɛ lɛ kɛ wɔ atsu nii ni wɔsa ehiɛ jogbaŋŋ.

18, 19. (a) Mɛni hewɔ Paulo shi Beroia lɛ? Ni mɛni etee nɔ efee? Ni te wɔbaafee tɛŋŋ wɔkase lɛ? (b) Namɛi Paulo baashiɛ ehã agbɛnɛ, ni yɛ nɛgbɛ?

18 Paulo sɛɛ etsɛɛɛ yɛ Beroia. Luka ŋma akɛ: “Be ni Yudafoi ni yɔɔ Tesalonika lɛ ná amɛle akɛ Paulo miijaje Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ yɛ Beroia hu lɛ, amɛba jɛmɛ amɛbawo mɛi lɛ ayiŋ ni amɛhã amɛjijaa. Kɛkɛ ni amrɔ lɛ, nyɛmimɛi lɛ yajie Paulo gbɛ koni eya ŋshɔ lɛ naa, shi Sila kɛ Timoteo lɛ, amɛtee nɔ amɛhi jɛmɛ. Shi mɛi ni yajie Paulo gbɛ lɛ kɛ lɛ yashɛ Atene tɔ̃ɔ, ni be ni Paulo kɛ gbɛtsɔɔmɔi hã amɛ akɛ Sila kɛ Timoteo aba eŋɔɔ oya lɛ, amɛshi amɛtee.” (Bɔf. 17:13-15) Mɛi ni teɔ shi amɛwoɔ sane kpakpa lɛ kpaaa nyɛmimɛi lɛ anaagbamɔ. Efaaa hãaa amɛ akɛ amɛshwie Paulo kɛje Tesalonika; amɛfã gbɛ kɛtee Beroia koni amɛyafee nɔ ni amɛfee yɛ Tesalonika lɛ nɔŋŋ​—shi fɛɛ yeee omanye. Paulo le akɛ hei babaoo yɛ ni ebaanyɛ eyashiɛ yɛ, no hewɔ lɛ eshi kɛtee eyashiɛ yɛ he kroko. Ŋmɛnɛ lɛ, wɔ hu wɔhãaa mɛi ni sumɔɔ ni amɛtsĩ sane kpakpa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ naa lɛ aye omanye kɔkɔɔkɔ!

19 Akɛni Paulo ye Yudafoi ni yɔɔ Tesalonika kɛ Beroia lɛ odase fitsofitso hewɔ lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ ekase akɛ ehe hiaa waa ni eshiɛ kɛ ekãa ni ewa mɛi ni amɛjɛ Biblia lɛ mli amɛmu sane naa jogbaŋŋ. Esa akɛ wɔ hu wɔfee nakai nɔŋŋ. Shi agbɛnɛ lɛ, Paulo baayashiɛ ahã mɛi ni esoro amɛ kwraa. Amɛji jeŋmajiaŋbii ni yɔɔ Atene lɛ. Te nibii anaa baayakpa ahã tɛŋŋ yɛ nakai maŋ lɛ mli? Wɔbaana enɛ yɛ yitso ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.

a Biblia he nilelɔ ko tsɔɔ akɛ no mli lɛ Roma nɔyelɔ lɛ ewo mla akɛ mɔ ko akajaje “maŋtsɛ hee loo maŋtsɛyeli hee ko etsɔɔ, titri lɛ kɛ́ ekolɛ abuɔ no akɛ ebaaba ebaye nɔyelɔ ni yɔɔ lɛ najiaŋ loo ebaakojo lɛ.” Ekolɛ Paulo henyɛlɔi lɛ susu akɛ sane ni eshiɛɔ lɛ teɔ shi ewoɔ mla nɛɛ, shi amɛsane ejaaa. Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Roma Nɔyelɔi Ni Atsi Amɛtã Yɛ Bɔfoi Lɛ Awolo Lɛ Mli,” ni yɔɔ baafa 137 lɛ.