Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yitso 15

“Eyawaje Asafoi Lɛ”

“Eyawaje Asafoi Lɛ”

Shiɛlɔi ni fãa gbɛ lɛ yeɔ amɛbuaa asafoi lɛ koni amɛhe awa yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli

Edamɔ Bɔfoi 15:36–16:5 lɛ nɔ

1-3. (a) Namɔ ji mɔ hee ni fata Paulo he kɛfãa gbɛ lɛ? Ni te etamɔ tɛŋŋ? (b) Mɛni wɔbaana yɛ yitso nɛɛ mli?

 BƆFO Paulo kɛ oblanyo ko miifã gbɛ, kɛ́ amɛmiishi maŋ kroko nɔ kɛmiiya ekroko mli lɛ, ekwɛɔ oblanyo nɛɛ ni nyiɛ emasɛi lɛ hiɛ. Atsɛɔ oblanyo nɛɛ Timoteo. No mli lɛ, Timoteo eye aaafee afii 20, eyɛ hewalɛ ni ehiɛ wa waa. Ekɛ Timoteo fã gbɛ kɛjɛ Listra kɛ Ikonium, ni be ni amɛtsaa amɛgbɛfaa lɛ nɔ lɛ, belɛ, Timoteo kɛ eshĩa teŋ miijekɛ ji no. Mɛɛ shihilɛ amɛkɛbaayakpe? Akɛni enɛ ji gbɛ ni ji enyɔ ni Paulo fãa akɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔ hewɔ lɛ, ele shihilɛi ni amɛbaanyɛ amɛkɛkpe. Ele akɛ amɛkɛ oshãrai kɛ naagbai babaoo baakpe. Ani oblanyo nɛɛ baanyɛ adamɔ naagbai nɛɛ anaa?

2 Paulo heɔ Timoteo eyeɔ fe bɔ ni ekolɛ Timoteo diɛŋtsɛ po heɔ ehe eyeɔ. Nibii komɛi ni tee nɔ etsɛko tsɔ lɛ hã Paulo na akɛ ehe miihia waa ni ená mɔ ko ni sa ni ekɛfã gbɛ lɛ. Amɛbaayasara asafoi lɛ ni amɛwo amɛ hewalɛ, no hewɔ lɛ, esa akɛ amɛtswa amɛfai shi akɛ amɛbaatsu nitsumɔ nɛɛ, ni amɛjwɛŋmɔ hu afee ekome. Mɛni hewɔ ekolɛ Paulo nu he nakai lɛ? Eeenyɛ efee akɛ enɛ jɛ béi ni ba ekɛ Barnaba teŋ lɛ hewɔ.

3 Yɛ yitso nɛɛ mli lɛ, wɔbaana gbɛ ni hi fe fɛɛ ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔsaa béi. Kɛfata he lɛ, wɔbaana nɔ hewɔ ni Paulo hala Timoteo akɛ ehefatalɔ gbɛfalɔ lɛ, ni wɔbaanu nitsumɔ ni he hiaa waa ni kpokpaa nɔkwɛlɔi tsuɔ lɛ shishi jogbaŋŋ.

‘Ha Wɔku Wɔsɛɛ Wɔyasara Nyɛmimɛi Lɛ’ (Bɔfoi 15:36)

4. Mɛni ji yiŋtoo hewɔ ni Paulo fã gbɛ ni ji enyɔ akɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔ lɛ?

4 Yɛ yitso ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, wɔna akɛ atsu Paulo, Barnaba, Yuda, kɛ Sila ni amɛyakɛɛ asafo ni yɔɔ Antiokia lɛ yiŋ ni gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ ekpɛ yɛ ketiafoo sane lɛ he, ni be ni amɛtee lɛ, amaniɛbɔɔ lɛ wo asafo lɛ hewalɛ waa. Mɛni Paulo fee yɛ no sɛɛ? Ekɛɛ Barnaba akɛ: “Hã wɔku wɔsɛɛ wɔyasara nyɛmimɛi ni yɔɔ maŋ fɛɛ maŋ ni wɔyajaje Yehowa wiemɔ lɛ yɛ mli lɛ, ni wɔkwɛ bɔ ni amɛyɔɔ.” (Bɔf. 15:36) Paulo etsɔɔɔ akɛ amɛyasara mɛi ni ebatsɔmɔ Kristofoi etsɛko nɛɛ kɛkɛ. Bɔfoi awolo lɛ tsɔɔ yiŋtoo hewɔ ni Paulo fã gbɛ ni ji enyɔ akɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔ lɛ mli faŋŋ. Klɛŋklɛŋ lɛ, ebaaya nɔ ekɛ famɔi ni gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ kɛhã lɛ ahã asafoi lɛ. (Bɔf. 16:4) Nɔ ni ji enyɔ lɛ, akɛni Paulo ji nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ hewɔ lɛ, etswa efai shi akɛ ebaaye ebua asafoi lɛ ni amɛhe awa yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli. (Rom. 1:11, 12) Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa Odasefoi asafo ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ kaseɔ nɔ ni blema gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ fee kɛwo asafoi lɛ hewalɛ lɛ?

5. Mɛɛ gbɛ nɔ Gbɛtsɔɔmɔ Kuu ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ tsɔɔ asafoi lɛ gbɛ ni amɛwoɔ amɛ hewalɛ?

5 Ŋmɛnɛ lɛ, Kristo tsɔɔ Yehowa Odasefoi A-Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ nɔ etsɔɔ esafo lɛ gbɛ. Hii anɔkwafoi ni afɔ amɛ mu nɛɛ tsɔɔ lɛtai, woji, asafoŋ kpeei, kɛ gbɛi krokomɛi anɔ amɛtsɔɔ asafoi ni yɔɔ je lɛŋ fɛɛ lɛ gbɛ ni amɛwoɔ amɛ hewalɛ. Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ bɔɔ mɔdɛŋ hu koni ekɛ asafo fɛɛ asafo ashãra. No hewɔ ni amɛhãa nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi yasaraa asafoi lɛ. Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ diɛŋtsɛ ehala asafoŋ onukpai akpei abɔ ni sa jogbaŋŋ yɛ je lɛŋ fɛɛ koni amɛsɔmɔ akɛ kpokpaa nɔkwɛlɔi.

6, 7. Mɛni ji kpokpaa nɔkwɛlɔi lɛ anitsumɔi lɛ ekomɛi?

6 Kpokpaa nɔkwɛlɔi lɛ náa dekã amɛhãa mɛi fɛɛ ni yɔɔ asafoi ni amɛyasaraa lɛ amli lɛ, ni amɛbɔɔ mɔdɛŋ ni amɛwaje nyɛmimɛi lɛ ahemɔkɛyeli lɛ. Mɛɛ gbɛ nɔ amɛtsɔɔ amɛfeɔ enɛ? Amɛkaseɔ nɔkwɛmɔnɔ ni nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi tamɔ Paulo fee lɛ. Paulo kɛɛ nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ Timoteo akɛ: “Shiɛmɔ wiemɔ lɛ; ohe afee oya kɛtsu be fɛɛ be, bei ni hi jio, bei ni mli wa jio; jajemɔ mɛi, kã hiɛ, wiemɔ otsɔɔ, yɛ tsuishitoo kɛ nitsɔɔmɔ he ŋaa fɛɛ mli. . . . Tsu sane kpakpa shiɛlɔ nitsumɔ lɛ.”​—2 Tim. 4:2, 5.

7 Yɛ ŋmalɛ nɛɛ naa lɛ, kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ​—kɛ eŋa, kɛji ebote gbãla mli lɛ​—fataa shiɛlɔi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ ahe kɛtsuɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ fãi srɔtoi lɛ. Akɛni amɛtsɔɔ nii jogbaŋŋ ni amɛsumɔɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ hewɔ lɛ, amɛnáa nyɛmimɛi lɛ anɔ hewalɛ kpakpa. (Rom. 12:11; 2 Tim. 2:15) Kpokpaa nɔkwɛlɔi jɛɔ suɔmɔ mli amɛkɛ amɛhe shãa afɔle. Amɛjɛɔ amɛsuɔmɔ mli amɛsɔmɔɔ mɛi krokomɛi, ni kɛ́ nugbɔ miinɛ jio, hulu miitso jio lɛ, amɛfãa gbɛ amɛyasaraa asafoi lɛ, ni amɛyaa hei ni yɔɔ oshãra po. (Fip. 2:3, 4) Agbɛnɛ hu, kɛ́ kpokpaa nɔkwɛlɔ ko yasara asafo ko lɛ, ejɛɔ Biblia lɛ mli ehãa wiemɔi, ni etsɔɔ no nɔ ewoɔ asafoŋbii lɛ hewalɛ, etsɔɔ amɛ nii, ni ewoɔ amɛ ŋaa. Esa akɛ wɔ fɛɛ wɔsusu amɛnɔkwɛmɔnɔ lɛ he ni wɔbɔ mɔdɛŋ wɔkase amɛhemɔkɛyeli lɛ.​—Heb. 13:7.

“Mlifu Ni Naa Wa Te Shi Yɛ Amɛteŋ” (Bɔfoi 15:37-41)

8. Ani Barnaba kpɛlɛ ni ayasara nyɛmimɛi lɛ? Shi mɛni efee?

8 Barnaba kpɛlɛ ni ekɛ Paulo ‘ayasara nyɛmimɛi lɛ.’ (Bɔf. 15:36) Amɛfee ekome kɛtsu nii pɛŋ, ni amɛle hei ni amɛbaaya lɛ, kɛ mɛi ni amɛbaayasara lɛ jogbaŋŋ. (Bɔf. 13:2–14:28) No hewɔ lɛ, etamɔ nɔ ni ehi waa akɛ amɛbaafee ekome kɛtsu nii ekoŋŋ. Shi naagba ko ba. Abɔ amaniɛ yɛ Bɔfoi 15:37 lɛ akɛ: “Barnaba ŋmɔ eyiŋ kpɔ akɛ ebaaŋɔ Yohane, mɔ ni atsɛɔ lɛ Marko lɛ efata amɛhe kɛya.” Jeee akɛ Barnaba miibi Paulo kɛji ebaahi akɛ amɛkɛ Marko afata amɛhe kɛfã gbɛ nɛɛ lo. Moŋ lɛ, ‘eŋmɔ eyiŋ kpɔ’ akɛ ebaaŋɔ Marko ni ji ewekunyo lɛ efata amɛhe kɛya.

9. Mɛni hewɔ Paulo ekpɛlɛɛɛ ni Marko afata amɛhe kɛya lɛ?

9 Shi Paulo ekpɛlɛɛɛ. Mɛni hewɔ? Luka bɔ amaniɛ akɛ: “Paulo sumɔɔɔ akɛ eŋɔɔ [Marko] kɛfataa amɛhe, akɛni eshi amɛ yɛ Pamfilia ni ekɛ amɛ eyatsuuu nitsumɔ lɛ hewɔ.” (Bɔf. 15:38) Marko fata Paulo kɛ Barnaba he be ni amɛfã gbɛ klɛŋklɛŋ akɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔi lɛ, shi ekɛ amɛ tsuuu kɛgbeee naa. (Bɔf. 12:25; 13:13) Be ni amɛje gbɛfaa lɛ shishi etsɛɛɛ nɔŋŋ lɛ, Marko shi amɛ yɛ Pamfilia, ni etee shĩa yɛ Yerusalem. Biblia lɛ etsɔɔɔ nɔ hewɔ ni eshi amɛ lɛ, shi etamɔ nɔ ni Paulo susu akɛ kulɛ esaaa akɛ Marko shiɔ amɛ. Ekolɛ Paulo na Marko akɛ eji mɔ ko ni anyɛɛɛ amu afɔ̃ enɔ.

10. Be ni Paulo kɛ Barnaba kɛ amɛhe eyakpãaa gbee lɛ, mɛni ba?

10 Shi Barnaba eŋmɔ eyiŋ kpɔ akɛ ekɛ Marko baaya. Ni Paulo hu eŋmɔ eyiŋ kpɔ akɛ ekɛ lɛ eyaaa. Bɔfoi 15:39 lɛ kɛɛ: “Kɛkɛ ni mlifu ni naa wa te shi yɛ amɛteŋ, ni no hã amɛgbála amɛmli.” Barnaba ŋɔ Marko efata ehe ni amɛyabote lɛlɛ mli kɛtee Kipro, ni ji he ni ejɛ lɛ. Paulo kwɛ ehiɛ gbɛ, ni etsa egbɛfaa lɛ nɔ. Amaniɛbɔɔ lɛ tsa nɔ akɛ: “Paulo hala Sila, ni be ni nyɛmimɛi lɛ tu Paulo amɛwo Yehowa dromɔ lɛ mli lɛ, eyiŋ etee.” (Bɔf. 15:40) Amɛyakpa ‘Siria kɛ Kilikia ni amɛyawaje asafoi lɛ.’​—Bɔf. 15:41.

11. Kɛ́ wɔkɛ mɔ ko kpãaa gbee yɛ nɔ ko he lɛ, mɛni baawa wɔ ni wɔteŋ akafite?

11 Sane nɛɛ kaiɔ wɔ akɛ wɔ fɛɛ wɔyeee emuu. Gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ ni tsu Paulo kɛ Barnaba koni amɛyasɔmɔ akɛ amɛnajiaŋdamɔlɔi. Eeenyɛ efee akɛ sɛɛ mli lɛ, Paulo diɛŋtsɛ po batsɔ gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ mli nyo. Kɛ̃lɛ, yɛ shihilɛ nɛɛ mli lɛ, Paulo kɛ Barnaba eyanyɛɛɛ amɛhe nɔ amɛye. Ani sane nɛɛ fite amɛteŋ kwraa? Eyɛ mli akɛ amɛyeee emuu moŋ, shi amɛji hii ni ba amɛhe shi ni bɔ mɔdɛŋ ni amɛkase Kristo. Ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ, sɛɛ mli lɛ amɛŋmɛɛ sane lɛ he ni amɛsaa amɛteŋ. (Efe. 4:1-3) Be ko sɛɛ lɛ, Paulo kɛ Marko fee ekome kɛtsu nii ekoŋŋ. a​—Kol. 4:10.

12. Mɛɛ sui esa akɛ nɔkwɛlɔi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ akase yɛ Paulo kɛ Barnaba he?

12 Béi ni ba Paulo kɛ Barnaba teŋ shi kome nɛɛ etsɔɔɔ akɛ beilɔi ji amɛ. Barnaba mli hi ni efeɔ ejurɔ waa aahu akɛ nyɛmimɛi lɛ kɛ egbɛ́i Yosef lɛ tsɛɛɛ lɛ, moŋ lɛ, amɛtsɛ lɛ Barnaba, ni shishi ji “Miishɛjemɔ Bi” lɛ. (Bɔf. 4:36) Paulo hu mli hi, ni esumɔɔ nyɛmimɛi lɛ waa. (1 Tes. 2:7, 8) Esa akɛ Kristofoi nɔkwɛlɔi fɛɛ ni yɔɔ ŋmɛnɛ, ni kpokpaa nɔkwɛlɔi hu fata he lɛ akase Paulo kɛ Barnaba, ni amɛbɔ mɔdɛŋ amɛba amɛhe shi be fɛɛ be, ni amɛkɛ onukpai krokomɛi ni amɛkɛsɔmɔɔ lɛ, kɛ tooku muu lɛ fɛɛ aye kɛ mlihilɛ.​—1 Pet. 5:2, 3.

‘Awieɔ Ehe Ekpakpa’ (Bɔfoi 16:1-3)

13, 14. (a) Namɔ ji Timoteo? Ni te fee tɛŋŋ Paulo le lɛ? (b) Mɛni hã Paulo ná Timoteo he miishɛɛ waa lɛ? (d) Mɛɛ nitsumɔ akɛwo Timoteo dɛŋ?

13 Gbɛ ni ji enyɔ ni Paulo fã akɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔ lɛ kɛ lɛ yaje Galatia, ni ji kpokpaa ko ni Romabii lɛ yeɔ nɔ lɛ. Ni asafoi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ayi faaa. Sɛɛ mli lɛ, “eyashɛ Derbe, ni etee Listra hu.” Amaniɛbɔɔ lɛ kɛɛ: “Kaselɔ ko yɛ jɛmɛ ni atsɛɔ lɛ Timoteo, eji Yuda yoo ko ni heɔ eyeɔ lɛ binuu, shi epapa lɛ Greeknyo ni.”​—Bɔf. 16:1. b

14 Ekã shi faŋŋ akɛ, Paulo ná ele Timoteo weku lɛ be ni efã gbɛ klɛŋklɛŋ kwraa kɛtee nakai kpokpaa lɛ nɔ aaafee afi 47 Ŋ.B. lɛ. Agbɛnɛ lɛ, no sɛɛ afii enyɔ loo etɛ be ni Paulo tee jɛmɛ nɔ ni ji shii enyɔ nɔ lɛ, ená oblanyo Timoteo he miishɛɛ waa. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ ‘nyɛmimɛi lɛ wieɔ ehe ekpakpa.’ Jeee nyɛmimɛi ni yɔɔ esafo lɛ mli lɛ pɛ sumɔɔ esane, shi nyɛmimɛi ni yɔɔ asafoi ni bɛŋkɛ lɛ mli lɛ hu sumɔɔ esane, ejaakɛ ebaa ejeŋ jogbaŋŋ. Amaniɛbɔɔ lɛ tsɔɔ akɛ, nyɛmimɛi ni yɔɔ Listra kɛ agbɛnɛ hu Ikonium, ni kɛ Listra jekɛmɔ aaafee kilomitai 30 lɛ, wieɔ ehe ekpakpa. (Bɔf. 16:2) Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kudɔ asafoŋ onukpai lɛ ni amɛkɛ nitsumɔ ko ni he hiaa waa wo Timoteo dɛŋ, no ji, ni ekɛ Paulo kɛ Sila afã gbɛ ni ewa amɛ.​—Bɔf. 16:3.

15, 16. Mɛni hã Timoteo ná gbɛ́i kpakpa lɛ?

15 Mɛni hã Timoteo ná gbɛ́i kpakpa be ni eji oblanyo lɛ? Ani enilee, ehefɛo, loo edromɔ keenii lɛ ahewɔ? Bei pii lɛ enɛɛmɛi ji nibii ni adesai kwɛɔ. Be ko lɛ, gbalɔ Samuel po kojo mɔ ko yɛ bɔ ni enaa lɛ ehãa lɛ hewɔ. Shi Yehowa kɛɛ lɛ akɛ: “Jeee bɔ ni gbɔmɔ kwɛɔ nii ji bɔ ni Nyɔŋmɔ kwɛɔ nii, ejaakɛ gbɔmɔ kwɛɔ nɔ ni anaa, shi Yehowa lɛ, enaa tsui lɛ mli.” (1 Sam. 16:7) Jeee Timoteo dromɔ keenii lɛ ji nɔ ni hã ená gbɛ́i kpakpa yɛ enyɛmimɛi Kristofoi lɛ ateŋ lɛ, moŋ lɛ esui kpakpai lɛ.

16 Afii komɛi asɛɛ lɛ, bɔfo Paulo wie Kristofoi asui kpakpai ni Timoteo yɔɔ lɛ ekomɛi ahe. Paulo tsɔɔ akɛ Timoteo yɛ subaŋ kpakpa, ejɛɔ suɔmɔ mli ekɛ ehe shãa afɔle, ni etsuɔ nitsumɔi ni akɛwoɔ edɛŋ yɛ asafo lɛ mli lɛ ahe nii jogbaŋŋ. (Fip. 2:20-22) Ale Timoteo jogbaŋŋ hu akɛ eyɛ ‘hemɔkɛyeli ni osato bɛ mli.’​—2 Tim. 1:5.

17. Mɛɛ gbɛ nɔ oblahii kɛ oblayei ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ baanyɛ akase Timoteo?

17 Ŋmɛnɛ lɛ, oblahii kɛ oblayei pii kaseɔ Timoteo kɛtsɔ sui kpakpai ni amɛbɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛná lɛ nɔ. Enɛ hãa amɛnáa gbɛ́i kpakpa yɛ Yehowa kɛ ewebii lɛ ahiɛ, kɛjɛɔ amɛgbekɛbiiashi tɔ̃ɔ po. (Abɛi 22:1; 1 Tim. 4:15) Amɛjieɔ hemɔkɛyeli ni osato bɛ mli kpo, ni tsɔɔ akɛ amɛbaaa jeŋbai enyɔ. (Lala 26:4) Enɛ hewɔ lɛ, oblahii kɛ oblayei pii baanyɛ atsu gbɛfaŋnɔ ko ni he hiaa waa he nii yɛ asafo lɛ mli tamɔ Timoteo. Ekã shi faŋŋ akɛ kɛ́ amɛbatsɔmɔ shiɛlɔi ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ amɛhã Yehowa ni abaptisi amɛ lɛ, mɛi fɛɛ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ náa miishɛɛ!

“Amɛhe Wa Yɛ Hemɔkɛyeli Lɛ Mli” (Bɔfoi 16:4, 5)

18. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ Paulo kɛ Timoteo ye ebua gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ asafoi lɛ ná he sɛɛ?

18 Paulo kɛ Timoteo fee ekome kɛtsu nii afii babaoo. Akɛ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi lɛ, gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ tsu amɛ ni amɛyatsu nitsumɔi srɔtoi babaoo. Biblia lɛ bɔ amaniɛ akɛ: “Be ni amɛkpaa maji lɛ anɔ lɛ, amɛkɛ famɔi ni bɔfoi lɛ kɛ onukpai ni yɔɔ Yerusalem lɛ kɛhã lɛ hãa amɛ koni amɛye nɔ.” (Bɔf. 16:4) Ekã shi faŋŋ akɛ asafoi lɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔ ni bɔfoi lɛ kɛ onukpai lɛ ni yɔɔ Yerusalem lɛ kɛhã amɛ lɛ tsu nii. Nɔ ni jɛ amɛtoiboo lɛ mli kɛba ji, “asafoi lɛ tee nɔ amɛhe wa yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli ni amɛyibɔ lɛ tee nɔ efa daa gbi.”​—Bɔf. 16:5.

19, 20. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔbo ‘mɛi ni nyiɛɔ hiɛ yɛ wɔteŋ lɛ’ atoi lɛ?

19 Nakai nɔŋŋ ŋmɛnɛ lɛ, kɛ́ wɔkɛ gbɛtsɔɔmɔi ni ‘mɛi ni nyiɛɔ hiɛ yɛ wɔteŋ lɛ’ kɛhãa wɔ lɛ tsu nii lɛ, Yehowa baajɔɔ wɔ waa. (Heb. 13:17) Akɛni be fɛɛ be nɛɛ, je nɛŋ shihilɛ lɛ miitsake hewɔ lɛ, ehe hiaa waa ni wɔbo gbɛtsɔɔmɔi ni “nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ” kɛhãa lɛ toi jogbaŋŋ, ni wɔkɛtsu nii hu. (Mat. 24:45; 1 Kor. 7:29-31) Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔhemɔkɛyeli lɛ mli baaya nɔ awa, ni no baahã wɔkwɛ wɔhe nɔ jogbaŋŋ ni je lɛ akawo wɔhe muji.​—Yak. 1:27.

20 Eji anɔkwale akɛ, Kristofoi nɔkwɛlɔi ni yɔɔ ŋmɛnɛ, ni Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ mli bii lɛ hu fata he lɛ yeee emuu, tamɔ Paulo, Barnaba, Marko, kɛ asafoŋ onukpai krokomɛi ni hi shi yɛ Yesu bɔfoi lɛ abeiaŋ lɛ nɔŋŋ. (Rom. 5:12; Yak. 3:2) Shi akɛni Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ nyiɛɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ sɛɛ pɛpɛɛpɛ ni amɛkaseɔ Yesu bɔfoi lɛ hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔhe amɛ wɔye. (2 Tim. 1:13, 14) Enɛ wajeɔ asafoi lɛ ni amɛhe waa yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli.

a Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Marko Ná Sɔɔmɔ Hegbɛi Babaoo,” ni yɔɔ baafa 118 lɛ.

b Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Timoteo ‘Sɔmɔ Akɛ Nyɔŋ Koni Sane Kpakpa Lɛ Ashwere,’” ni yɔɔ baafa 121 lɛ.