Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yitso 19

“Yaa Nɔ Owie Ni Okamua Onaa”

“Yaa Nɔ Owie Ni Okamua Onaa”

Ehe bahia ni Paulo atsu nii kɛkwɛ ehe, shi kɛ̃lɛ ekɛ esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ ye klɛŋklɛŋ gbɛhe

Edamɔ Bɔfoi 18:1-22 lɛ nɔ

1-3. Mɛni hewɔ bɔfo Paulo yɔɔ Korinto lɛ? Ni mɛɛ nibii komɛi ekolɛ eye etsui yɛ he?

 YƐ AFI 50 Ŋ.B. naagbeegbɛ lɛ, no mli lɛ bɔfo Paulo yɛ Korinto. Korinto ji maŋ ko ni ayeɔ jara waa yɛ mli, ni Greekbii, Romabii, kɛ Yudafoi babaoo hi jɛmɛ. a Jeee jarayeli loo nitsumɔ taomɔ hewɔ Paulo yɔɔ Korinto lɛ. Eyɛ jɛmɛ yɛ yiŋtoo ko ni he hiaa kwraa fe nakai hewɔ, no ji ni eye Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he odase. Shi ehe miihia ni Paulo aná he ko ni ebaahi, ni etswa efai shi hu akɛ ebiŋ ni mɛi ahã lɛ shika ni ekɛkwɛ ehe. Esumɔɔɔ ni efeɔ nɔ ko ni baahã mɛi asusu akɛ akɛni eetsɔɔ mɛi Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ hewɔ lɛ, esa akɛ mɛi ahã lɛ shika. Mɛni ebaafee mɔ?

2 Paulo le bɔ ni afeɔ buu loo mama tsũ ahãa. Buufeemɔ kãaa shi akɔɔɔ, shi eesumɔ ni ekɛ eniji atsu nii kɛkwɛ ehe. Ani ebaaná nitsumɔ yɛ maŋ ni abɛ deka kwraa yɛ mli nɛɛ mli? Ani ebaaná he ko kpakpa ehi? Eyɛ mli akɛ ekolɛ Paulo ye etsui yɛ saji nɛɛ ahe moŋ, shi ekuuu ehiɛ efɔ̃ɔɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ, ni ji nitsumɔ titri ni esa akɛ etsu lɛ nɔ.

3 Bɔ ni nibii anaa yakpa hã ji akɛ Paulo hi Korinto be saŋŋ, ni esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ wo yibii waa. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ nibii ni Paulo fee yɛ Korinto lɛ mli ni baaye abua wɔ koni wɔye Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he odase fitsofitso yɛ wɔshikpɔŋkuku lɛ mli?

“Nɔ Ni Amɛtsuɔ Ji, Amɛfeɔ Mama Tsũi” (Bɔfoi 18:1-4)

4, 5. (a) Nɛgbɛ Paulo yahi be ni eyɔɔ Korinto lɛ? Ni mɛɛ nitsumɔ etsu? (b) Te fee tɛŋŋ Paulo bale buufeemɔ lɛ?

4 Be ni Paulo yashɛ Korinto lɛ sɛɛ lɛ, ekɛ nuu ko kɛ eŋa ni feɔ mɔ gbɔ waa kpe, atsɛɔ nuu lɛ Akwila, ni eji Yudanyo, ni atsɛɔ eŋa lɛ hu Priskila loo Priska. Nuu nɛɛ kɛ eŋa lɛ yahi Korinto ejaakɛ Nɔyelɔ Klaudio fã akɛ “Yudafoi lɛ fɛɛ ashi Roma.” (Bɔf. 18:1, 2) Akwila kɛ Priskila hã Paulo bahi amɛŋɔɔ, ni jeee no pɛ, shi amɛkɛ lɛ fee ekome hu kɛtsu amɛnitsumɔ lɛ. Abɔ amaniɛ akɛ: “Akɛni [Paulo kɛ] amɛ fɛɛ tsuɔ nitsumɔ kome hewɔ lɛ, ehi amɛshĩa lɛ, ni ekɛ amɛ tsu nii, ejaakɛ nɔ ni amɛtsuɔ ji, amɛfeɔ mama tsũi.” (Bɔf. 18:3) Nuu nɛɛ kɛ eŋa ni feɔ gbɔ waa nɛɛ ashĩa ji he ni Paulo hi kwraa be ni etsuɔ esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ yɛ Korinto lɛ. Be ni Paulo yɔɔ Akwila kɛ Priskila ŋɔɔ lɛ, eeenyɛ efee akɛ eŋmala ewoji ni sɛɛ mli lɛ amɛbatsɔmɔ Biblia mli woji lɛ ekomɛi. b

5 Te fee tɛŋŋ ni Paulo ni atsɔse lɛ yɛ “Gamaliel naji anaa” lɛ le buufeemɔ hu lɛ? (Bɔf. 22:3) Etamɔ nɔ ni efeee Yudafoi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ hiɛgbele akɛ amɛbaatsɔɔ amɛbii lɛ ninenaa nitsumɔ ko, kɛ́ ekolɛ amɛbaahã amɛbii lɛ aya skul babaoo po. Paulo jɛ Tarso yɛ Kilikia, ni ale maŋ nɛɛ jogbaŋŋ akɛ he ko ni afeɔ mama ni akɛfeɔ mama tsũi yɛ. Hewɔ lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ ekase buufeemɔ lɛ kɛjɛ eblahiiaŋ tɔ̃ɔ. Buufeemɔ wa. Aloɔ mama lɛ ni akpɛɔ, loo afolɔɔ ni akpɛɔ. Enɛ feemɔ bɛ mlɛo ejaakɛ nɔ ni akɛfeɔ buu lɛ wa keketee.

6, 7. (a) Te Paulo na buufeemɔ nitsumɔ lɛ ehã tɛŋŋ? Ni mɛni tsɔɔ akɛ Akwila kɛ Priskila hu hiɛ nakai susumɔ lɛ nɔŋŋ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ kaseɔ nɔkwɛmɔnɔ ni Paulo, Akwila, kɛ Priskila fee lɛ?

6 Paulo kɛ buufeemɔ efeee enitsumɔ titri. Etsu nitsumɔ nɛɛ koni ekɛná edaaŋ ŋmaa. Oti titri ni mã ehiɛ ji ni eshiɛ sane kpakpa lɛ ni ‘eheee nɔ ko.’ (2 Kor. 11:7) Te Akwila kɛ Priskila na amɛnitsumɔ lɛ amɛhã tɛŋŋ? Akɛ Kristofoi lɛ, ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ amɛna amɛnitsumɔ lɛ tamɔ bɔ ni Paulo na enɔ lɛ nɔŋŋ. Akwila kɛ Priskila shi amɛnitsumɔ lɛ, ni amɛkɛ Paulo shi Korinto kɛtee Efeso yɛ afi 52 Ŋ.B. Ni be ni amɛyɔɔ Efeso lɛ, no mli lɛ, afeɔ asafoŋ kpee yɛ amɛshĩa lɛ. (1 Kor. 16:19) Sɛɛ mli lɛ amɛku amɛ sɛɛ kɛtee Roma, ni no sɛɛ lɛ, amɛsaa amɛba Efeso ekoŋŋ. Nuu nɛɛ kɛ eŋa ni yɔɔ ekãa waa lɛ kɛ Maŋtsɛyeli lɛ ye klɛŋklɛŋ gbɛhe, ni amɛfó mɛi krokomɛi anɔ mli. Ni enɛ hã “jeŋmaji lɛ amli asafoi lɛ fɛɛ” hiɛ sɔ amɛ waa.​—Rom. 16:3-5; 2 Tim. 4:19.

7 Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ kaseɔ nɔkwɛmɔnɔ ni Paulo, Akwila, kɛ Priskila fee lɛ. Ŋmɛnɛ lɛ, shiɛlɔi ni yɔɔ ekãa tsuɔ nii waa ‘koni amɛkɛ jatsu ni jara wa ko akafɔ̃’ mɛi krokomɛi anɔ. (1 Tes. 2:9) Gbɛgbalɔi babaoo feɔ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni amɛtsuɔ nii gbii komɛi yɛ otsi lɛ mli loo yɛ nyɔji komɛi amli yɛ afi lɛ mli koni amɛnyɛ amɛkɛwo amɛhe nyɔji. Shi gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ ji nɔ ni he hiaa amɛ fe fɛɛ. Tamɔ bɔ ni Akwila kɛ Priskila fee lɛ, Yehowa tsuji babaoo ni feɔ gbɔ waa lɛ hãa kpokpaa nɔkwɛlɔi bahiɔ amɛshĩai. Mɛi ni ‘kɔɔ gbɔfeemɔ gbɛ lɛ’ le akɛ nakai feemɔ woɔ amɛ hewalɛ ni ehãa amɛtsui nyɔɔ amɛmli.​—Rom. 12:13.

‘Korintobii Lɛ Ateŋ Mɛi Babaoo He Amɛye’ (Bɔfoi 18:5-8)

8, 9. Be ni Yudafoi lɛ te shi amɛwo Paulo akɛni eeshiɛ kɛ hiɛdɔɔ hewɔ lɛ, te efee enii ehã tɛŋŋ? Ni no sɛɛ lɛ nɛgbɛ etee eyashiɛ yɛ?

8 Be ni Sila kɛ Timoteo jɛ Makedonia amɛba ni amɛkɛ nikeenii babaoo bahã Paulo lɛ, nɔ ni efee lɛ hã efee faŋŋ akɛ enaa buufeemɔ akɛ nitsumɔ ni eetsu koni ekɛkwɛ ehe kɛkɛ. (2 Kor. 11:9) Amrɔ nɔŋŋ lɛ, “Paulo kɛ be babaoo shiɛ wiemɔ lɛ.” (Bɔf. 18:5) Shi hiɛdɔɔ ni ekɛshiɛ lɛ hã Yudafoi lɛ te shi amɛwo lɛ waa. Yudafoi nɛɛ booo sane ni Paulo shiɛɔ akɛ Kristo baanyɛ ahere amɛyiwala lɛ toi. Paulo miisumɔ ni ehã amɛle akɛ eyeee amɛlá yi sɔ̃. No hewɔ lɛ, ekpokpo etadei lɛ amli ni ekɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛlá abua nyɛ diɛŋtsɛ nyɛyiteŋ. Mi lɛ, miyeee mɔ ko lá yi sɔ̃. Kɛjɛ be nɛɛ nɔ kɛyaa lɛ, maya jeŋmajiaŋbii lɛ aŋɔɔ.”​—Bɔf. 18:6; Eze. 3:18, 19.

9 Belɛ, nɛgbɛ Paulo baayashiɛ yɛ mɔ? Nuu ko ni atsɛɔ lɛ Titio Yusto, ni eeenyɛ efee akɛ eji jeŋmajiaŋnyo ni ebatsɔ Yudanyo lɛ here Paulo kɛba eshĩa, ni eshĩa lɛ kpɛtɛ kpeehe lɛ. No hewɔ lɛ, Paulo kpa shiɛmɔ yɛ kpeehe lɛ ni eyashiɛɔ yɛ Yusto shĩa lɛ. (Bɔf. 18:7) Be ni bɔfo Paulo yɔɔ Korinto lɛ, etee nɔ ehi Akwila kɛ Priskila shĩa lɛ, shi Yusto shĩa lɛ ji he titri ni eyashiɛɔ yɛ.

10. Mɛni tsɔɔ akɛ Paulo ekpɛɛɛ eyiŋ akɛ ebaashiɛ ehã jeŋmajiaŋbii lɛ pɛ?

10 Be ni Paulo wie akɛ ebaaya jeŋmajiaŋbii lɛ aŋɔɔ lɛ, etsɔɔɔ akɛ eshiɛŋ ehãŋ Yudafoi kɛ mɛi ni ebatsɔmɔ Yudafoi ni hiɛ tsui kpakpa lɛ dɔŋŋ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, “Krispo, ni ji onukpa ni kwɛɔ kpeehe lɛ nɔ lɛ, he Nuŋtsɔ lɛ nɔ eye, ni eshĩabii lɛ fɛɛ hu fee nakai nɔŋŋ.” Ekã shi faŋŋ akɛ Yudafoi ni kpeɔ yɛ nakai kpeehe lɛ ateŋ mɛi babaoo batsɔmɔ Kristofoi, ejaakɛ Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Korintobii lɛ ateŋ mɛi babaoo ni nu lɛ he amɛye ni abaptisi amɛ.” (Bɔf. 18:8) No hewɔ lɛ, Titio Yusto shĩa lɛ batsɔ he ni Kristofoi asafo hee ni ato yɛ Korinto lɛ kpeɔ yɛ. Kɛ́ Luka to saji ni yɔɔ Bɔfoi lɛ awolo lɛ mli anaa yɛ be ni amɛtee nɔ lɛ naa, tamɔ efɔɔ feemɔ lɛ, belɛ, no tsɔɔ akɛ be ni Paulo kpokpo etadei lɛ amli lɛ sɛɛ ni nakai Yudafoi loo mɛi ni ebatsɔmɔ Yudafoi lɛ batsɔmɔ Kristofoi. Enɛ tsɔɔ akɛ Paulo bɔ mɔdɛŋ eshiɛ ehã mɛi fɛɛ ni miitao abo lɛ toi lɛ.

11. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa Odasefoi kaseɔ Paulo kɛ́ amɛmiishiɛ amɛmiihã sɔlemɔŋbii?

11 Yɛ maji babaoo anɔ lɛ, sɔlemɔi ni kɛɔ akɛ amɛnyiɛɔ Kristo sɛɛ lɛ ehe shi waa, ni amɛyɛ sɔlemɔŋbii lɛ anɔ hewalɛ waa. Yɛ jeŋ fɛɛ lɛ, sɔlemɔi nɛɛ amaŋsɛɛ sɔɔlɔi lɛ etsu nii waa koni amɛná sɔlemɔŋbii pii. Sɔlemɔŋbii nɛɛ hãa amɛsɔlemɔ lɛ mli kusumii kudɔɔ amɛ, moŋ fe ni amɛbaahã wekukpaa kpakpa ahi amɛ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ, ni nakai pɛpɛɛpɛ Yudafoi ni hi Korinto yɛ Yesu bɔfoi lɛ abeiaŋ lɛ fee. Shi tamɔ bɔ ni Paulo wa ebeiaŋ Yudafoi lɛ ni amɛnu Ŋmalɛ lɛ shishi lɛ, ŋmɛnɛ lɛ, wɔ hu wɔyeɔ wɔbuaa mɛi koni amɛnu nɔ ni amɛkaneɔ yɛ Biblia lɛ mli lɛ shishi. Kɛ́ amɛte shi amɛwo wɔ, loo amɛjamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ wa wɔ yi po lɛ, wɔnijiaŋ ejeee wui. Mɛi babaoo yɛ ni miitao ale Nyɔŋmɔ he anɔkwale lɛ. Esa akɛ wɔtao mɛi nɛɛ.​—Rom. 10:2.

“Miyɛ Mɛi Pii Yɛ Maŋ Nɛɛ Mli” (Bɔfoi 18:9-17)

12. Mɛni Yesu kɛɛ Paulo ni wo lɛ hewalɛ waa?

12 Ekolɛ Paulo leee kɛji ebaahi akɛ eya nɔ eshiɛ yɛ Korinto, shi nɔ ni Yesu kɛɛ lɛ yɛ ninaa mli nyɔɔŋ ko mli lɛ hã ena nɔ ni esa akɛ efee. Ekɛɛ lɛ akɛ: “Kaashe gbeyei, shi yaa nɔ owie ni okamua onaa, ejaakɛ mikɛ bo yɛ, ni mɔ ko mɔ ko etaŋ ohe ni eye bo awui; ejaakɛ miyɛ mɛi pii yɛ maŋ nɛɛ mli.” (Bɔf. 18:9, 10) Nɔ ni Yesu kɛɛ lɛ lɛ wo lɛ hewalɛ waa diɛŋtsɛ! Yesu kɛɛ Paulo akɛ ebaabu ehe koni ehenyɛlɔi lɛ akaye lɛ awui, ni akɛ mɛi babaoo yɛ maŋ lɛ mli ni eesumɔ ni ashiɛ ahã amɛ. Te Paulo fee enii yɛ ninaa lɛ he ehã tɛŋŋ? Abɔ amaniɛ akɛ: “Ehi jɛmɛ afi kome kɛ nyɔji ekpaa, ni etsɔɔ Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ yɛ amɛteŋ.”​—Bɔf. 18:11.

13. Mɛni ekolɛ Paulo susu he be ni ebɛŋkɛɔ kojomɔ sɛi lɛ he lɛ? Shi mɛni hã ena akɛ agbeŋ lɛ tamɔ agbe Stefano lɛ?

13 Be ni Paulo ehi Korinto aaafee afi lɛ, nɔ ko ba ni hã ehe eye waa akɛ Nuŋtsɔ lɛ kɛ lɛ yɛ lɛɛlɛŋ. “Yudafoi lɛ fee ekome kɛte shi amɛwo Paulo ni amɛkɛ lɛ tee kojomɔ sɛi lɛ hiɛ,” atsɛɔ kojomɔ sɛi nɛɛ beʹma. (Bɔf. 18:12) Mɛi komɛi kɛɔ akɛ kojomɔ sɛi nɛɛ ji kpoku ko ni nɔ kwɔ, ni akɛ fɔbitɛi bluu kɛ eyɛŋ ni efee kpoku nɛɛ, ni aye samai fɛfɛji yɛ he, ni ekolɛ ebɛŋkɛ Korintobii ajarayelihe lɛ teŋ tuuntu. Gbɛ ni kã kojomɔ sɛi lɛ hiɛ lɛ da bɔ ni mɛi babaoo baanyɛ abua amɛhe naa yɛ jɛmɛ. Blema saji ahe nilelɔi komɛi tsɔɔ akɛ, ekolɛ kojomɔ sɛi lɛ kɛ kpeehe lɛ, ni Yusto shĩa kpɛtɛ lɛ lɛ jekɛɛɛ tsɔ. Be ni Paulo bɛŋkɛɔ kojomɔ sɛi lɛ he lɛ, ekolɛ ekai Stefano, ni ji klɛŋklɛŋ Kristofonyo ni agbe lɛ akɛni eye Yesu he odase lɛ hewɔ. Paulo, ni no mli lɛ atsɛɔ lɛ Saulo lɛ ‘ná gbe ni agbe lɛ lɛ he miishɛɛ.’ (Bɔf. 8:1) Ani nɔ ko ni tamɔ nakai nɔŋŋ baaba Paulo nɔ? Dabi, ejaakɛ awo lɛ shi akɛ: ‘Mɔ ko mɔ ko yeŋ bo awui.’​—Bɔf. 18:10.

“Eshwie amɛ kɛje kojomɔ sɛi lɛ hiɛ.”​—Bɔfoi 18:16

14, 15. (a) Mɛɛ sane Yudafoi lɛ kɛfɔ̃ Paulo nɔ? Ni mɛni hewɔ Galio tswa sane lɛ efɔ̃ lɛ? (b) Mɛni afee Sostene? Ni mɛni hewɔ mɛi susuɔ akɛ ekolɛ ebatsɔ Kristofonyo lɛ?

14 Mɛni ba be ni Paulo shɛ kojomɔ sɛi lɛ he lɛ? Atsɛɔ kojolɔ lɛ Galio, ni lɛ ji mɔ ni yeɔ Akaia nɔ akɛ amralo. Eji Roma jeŋ nilelɔ ni atsɛɔ lɛ Seneca lɛ nyɛmi nuu nukpa. Yudafoi lɛ kɛ sane fɔ Paulo nɔ akɛ: “Gbɔmɔ nɛɛ miikɔne mɛi ayiŋ koni amɛjá Nyɔŋmɔ yɛ gbɛ ni mla lɛ eŋmɛɛɛ gbɛ nɔ.” (Bɔf. 18:13) Yudafoi lɛ miitsɔɔ akɛ Paulo etɔ̃ mla, ejaakɛ eekɔne Yudafoi komɛi ayiŋ koni amɛbatsɔmɔ Kristofoi. Shi Galio na akɛ Paulo efeko “nɔ ko gbonyo” ni akɛ efeko “efɔŋ ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ” ko hu. (Bɔf. 18:14) Galio efeko ejwɛŋmɔ akɛ ekɛ ehe baawo saji ni Yudafoi lɛ jeɔ he ŋwane lɛ eko mli. Ehe ehiaaa po ni Paulo afã ehe ejaakɛ Galio tswa sane lɛ efɔ̃! Yudafoi lɛ amli fũ waa. Amɛkɛ amɛmlifũ lɛ yatutua Sostene, ni eeenyɛ efee akɛ ebaye Krispo najiaŋ akɛ kpeehe lɛ onukpa lɛ. Amɛmɔ Sostene, ni “amɛbɔi lɛ yii yɛ kojomɔ sɛi lɛ hiɛ.”​—Bɔf. 18:17.

15 Mɛni hewɔ be ni ayiɔ Sostene lɛ, Galio efeee he nɔ ko lɛ? Ekolɛ Galio susu akɛ Sostene ji mɔ ni wo mɛi lɛ ayiŋ koni amɛte shi amɛwo Paulo lɛ, no hewɔ lɛ eená enifeemɔ lɛ he nyɔmɔwoo ni sa lɛ. Kɛ́ nakai ji sane lɛ jio, jeee nakai eji jio lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ nɔ ko kpakpa jɛ mli kɛba. Be ni Paulo ŋma klɛŋklɛŋ wolo eyahã Korinto asafo lɛ afii komɛi sɛɛ lɛ, etsĩ nyɛmi ko ni atsɛɔ lɛ Sostene lɛ tã. (1 Kor. 1:1, 2) Ani Sostene ni ayi lɛ yɛ Korinto lɛ nɔŋŋ ni? Kɛ́ lɛ ni lɛ, no lɛ ekolɛ yii ni ayi lɛ ye ebua lɛ ni ebatsɔ Kristofonyo.

16. Mɛɛ gbɛ nɔ Nuŋtsɔ lɛ wiemɔ akɛ, “kaashe gbeyei, shi yaa nɔ owie ni okamua onaa, ejaakɛ mikɛ bo yɛ” lɛ woɔ wɔ hewalɛ ni wɔya nɔ wɔshiɛ?

16 Tamɔ bɔ ni wɔna momo lɛ, be ni Yudafoi lɛ booo Paulo toi lɛ sɛɛ dani Nuŋtsɔ Yesu wo lɛ shi akɛ: “Kaashe gbeyei, shi yaa nɔ owie ni okamua onaa, ejaakɛ mikɛ bo yɛ” lɛ. (Bɔf. 18:9, 10) Esa akɛ wɔhã nakai wiemɔi lɛ ahi wɔjwɛŋmɔ mli, titri lɛ kɛ́ mɛi booo wɔsane lɛ toi. Kaahã ohiɛ miikpa nɔ kɔkɔɔkɔ akɛ Yehowa naa tsui lɛ mli, ni egbalaa mɛi ni hiɛ tsui kpakpa lɛ kɛbɛŋkɛɔ lɛ. (1 Sam. 16:7; Yoh. 6:44) Enɛ woɔ wɔ hewalɛ koni wɔya nɔ wɔshiɛ kɛ ekãa! Daa afi lɛ abaptisiɔ mɛi akpei ohai abɔ, ni tsɔɔ akɛ abaptisiɔ mɛi ohai abɔ daa gbi. Yesu wo mɛi ni boɔ efãmɔ akɛ “nyɛyaa nyɛyafea mɛi ni jɛ jeŋmaji lɛ fɛɛ amli lɛ kaselɔi” lɛ shi akɛ: “Mikɛ nyɛ yɛ gbii lɛ fɛɛ kɛyashi je lɛ naagbee gbii lɛ amli.”​—Mat. 28:19, 20.

“Kɛ́ Yehowa Miisumɔ Lɛ” (Bɔfoi 18:18-22)

17, 18. Be ni Paulo shiɔ Kenkrea lɛ, mɛni ekolɛ esusu he?

17 Wɔleee kɛji bɔ ni Galio tswa Yudafoi lɛ asane lɛ efɔ̃ lɛ ni hã Kristofoi asafo hee ni yɔɔ Korinto lɛ ná toiŋjɔlɛ. Shi Paulo ‘hi shi gbii saŋŋ efata he’ dani ekɛ nyɛmimɛi ni yɔɔ Korinto lɛ ye shɛɛ. Yɛ afi 52 Ŋ.B. March kɛmiimɔ May mli lɛ, Paulo to gbɛjianɔ koni ekɛ lɛlɛ afã gbɛ kɛjɛ Kenkrea lɛjiadaamɔhe lɛ kɛya Siria. Lɛjiadaamɔhe nɛɛ yɛ Korinto bokãgbɛ aaafee kilomitai 11. Kɛ̃lɛ, dani Paulo baashi Kenkrea lɛ, ehã “aku eyitsɔi lɛ nɔ . . . , ejaakɛ ewo Nyɔŋmɔ shi.” c (Bɔf. 18:18) No sɛɛ lɛ, eŋɔ Akwila kɛ Priskila efata ehe ni amɛfã gbɛ kɛtsɔ Aegea Ŋshɔ lɛ hiɛ kɛtee Efeso yɛ Asia Bibioo lɛ.

18 Be ni Paulo shiɔ Kenkrea lɛ, ekolɛ esusu nibii ni tee nɔ yɛ Korinto lɛ he. Ená niiashikpamɔi kpakpai pii ni eyɛ yiŋtoi babaoo ahewɔ ni esa akɛ ená miishɛɛ. Nyɔji 18 ni ekɛshiɛ yɛ jɛmɛ lɛ wo yibii kpakpai. Amrɔ nɛɛ ayɛ asafo yɛ Korinto, ni amɛkpeɔ yɛ Yusto shĩa lɛ. Mɛi babaoo batsɔmɔ Kristofoi, ni amɛteŋ mɛi komɛi ji Yusto, Krispo kɛ eshĩabii lɛ. Akɛni Paulo ji mɔ ni ye ebua mɛi nɛɛ ni amɛbatsɔmɔ Kristofoi hewɔ lɛ, esumɔɔ amɛ naakpa. Sɛɛ mli lɛ eŋma wolo eyahã amɛ ni ewie akɛ amɛtamɔ yijiemɔ wolo ni aŋma yɛ etsui nɔ. Wɔ hu wɔsumɔɔ mɛi fɛɛ ni wɔye wɔbua amɛ ni amɛbatsɔmɔ anɔkwa Kristofoi lɛ waa. Kɛ́ wɔna nyɛmimɛi hii kɛ yei nɛɛ ni tamɔ “yijiemɔ woji” lɛ, wɔnáa miishɛɛ waa!​—2 Kor. 3:1-3.

19, 20. Be ni Paulo shɛ Efeso lɛ mɛni efee? Ni kɛ wɔmiito wɔshihilɛ he gbɛjianɔ koni wɔsɔmɔ Nyɔŋmɔ jogbaŋŋ lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ Paulo dɛŋ?

19 Be ni Paulo shɛ Efeso lɛ, ebɔi shiɛmɔ amrɔ nɔŋŋ. “Ebote kpeehe lɛ ni ekɛ Yudafoi lɛ yasusu nii ahe.” (Bɔf. 18:19) Paulo etsɛɛɛ tsɔ yɛ Efeso yɛ nakai beiaŋ. Eyɛ mli akɛ amɛkpa lɛ fai koni ehi shi be fioo kɛfata he moŋ, shi “ekpɛlɛɛɛ.” Be ni ekɛ Efesobii lɛ yeɔ shɛɛ lɛ ekɛɛ amɛ akɛ: “Kɛ́ Yehowa miisumɔ lɛ, maku misɛɛ maba nyɛŋɔɔ ekoŋŋ.” (Bɔf. 18:20, 21) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ Paulo yɔse akɛ esa akɛ eshiɛ ehã mɛi babaoo yɛ Efeso. Eesumɔ ni eku esɛɛ eya Efeso ekoŋŋ, shi eshi sane lɛ ewo Yehowa dɛŋ. Wɔbaanyɛ wɔkase Paulo nɔkwɛmɔnɔ kpakpa lɛ. Wɔmiisumɔ ni wɔto wɔshihilɛ he gbɛjianɔ bɔ ni baahã wɔsɔmɔ Nyɔŋmɔ jogbaŋŋ. Shi fɛɛ sɛɛ lɛ, esa akɛ wɔhã Yehowa atsɔɔ wɔ gbɛ ni wɔfee esuɔmɔnaa nii hu.​—Yak. 4:15.

20 Paulo shi Akwila kɛ Priskila yɛ Efeso, ni ewo lɛlɛ kɛtee Kaisarea. Ekolɛ “ekwɔ kɛtee” Yerusalem ni eyaŋa asafo ni yɔɔ jɛmɛ lɛ. (Bɔf. 18:22) No sɛɛ lɛ Paulo tee Antiokia ni yɔɔ Siria lɛ​—he ni ehiɔ kɛ́ efãaa gbɛ lɛ. Gbɛ ni ji enyɔ ni efã akɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔ lɛ eba naagbee yɛ omanyeyeli mli. Hã wɔkwɛ nɔ ni ba be ni efã enaagbee gbɛ akɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔ lɛ.

a Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Korinto​—Maŋ Ni Kã Ŋshɔi Enyɔ Ateŋ,” ni yɔɔ baafa 149 lɛ.

b Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Woji Ni Ajɛ Mumɔŋ Aŋmala Ni Wo Mɛi Hewalɛ,” ni yɔɔ baafa 150 lɛ.

c Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Paulo Shiwoo Lɛ,” ni yɔɔ baafa 152 lɛ.