Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yitso 25

“Mikɛ Misane Lɛ Miihã Kaisare Yeli!”

“Mikɛ Misane Lɛ Miihã Kaisare Yeli!”

Paulo fã sane kpakpa lɛ he, ni ekɛfee nɔkwɛmɔnɔ ehã wɔ

Edamɔ Bɔfoi 25:1–26:32 lɛ nɔ

1, 2. (a) Mɛɛ shihilɛ mli Paulo yaje? (b) Mɛɛ sane esa akɛ wɔbi yɛ Paulo sane lɛ ni ekɛyahã Kaisare yeli lɛ hewɔ?

 BE NI Paulo yɔɔ Kaisarea lɛ, asraafoi bu ehe waa. Be ni eku esɛɛ etee Yudea yɛ afii enyɔ ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, yɛ gbii fioo komɛi amli lɛ, kɛ́ hooo kwraa lɛ, Yudafoi lɛ ka shii etɛ sɔŋŋ akɛ amɛbaagbe lɛ. (Bɔf. 21:27-36; 23:10, 12-15, 27) Ehenyɛlɔi lɛ yeee omanye, shi amɛnijiaŋ ejeee wui. Be ni Paulo yɔse akɛ abaanyɛ aŋɔ lɛ awo amɛdɛŋ ekoŋŋ lɛ, ekɛɛ Roma Amralo Festo akɛ: “Mikɛ misane lɛ miihã Kaisare yeli!”​—Bɔf. 25:11.

2 Ani Yehowa fi yiŋ ni Paulo kpɛ akɛ ekɛ esane lɛ miihã Roma nɔyelɔ lɛ yeli lɛ sɛɛ? Akɛni wɔmiiye Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he odase fitsofitso yɛ naagbee be nɛɛ mli hewɔ lɛ, ehe miihia waa ni wɔná sanebimɔ nɛɛ hetoo. Ehe miihia ni wɔle kɛji esa akɛ wɔkase Paulo nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ni ‘wɔfã sane kpakpa lɛ he, ni wɔma nɔ mi yɛ mla naa.’​—Fip. 1:7.

“Midamɔ Kaisare Kojomɔ Sɛi Lɛ Hiɛ” (Bɔfoi 25:1-12)

3, 4. (a) Mɛni hewɔ Yudafoi lɛ bi koni akɛ Paulo aba Yerusalem lɛ? Ni te fee tɛŋŋ ni Paulo yi ná wala lɛ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔɔ eyeɔ ebuaa etsuji ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ, tamɔ eye ebua Paulo lɛ?

3 Be ni Festo bɔi Yudea nɔyeli akɛ Roma amralo lɛ sɛɛ gbii etɛ lɛ, etee Yerusalem. a Be ni eyɔɔ jɛmɛ lɛ, osɔfoi hiɛnaanɔbii lɛ kɛ Yudafoi lɛ ahiɛnaanɔbii lɛ bawie Paulo he akɛ etɔ̃ tɔmɔi ni yɔɔ hiɛdɔɔ. Amɛle akɛ Romabii lɛ miisumɔ ni Festo ahã toiŋjɔlɛ ahi amɛ kɛ Yudafoi lɛ fɛɛ ateŋ. No hewɔ lɛ, amɛbi koni Festo afee nɔ ko ehã amɛ, no ji ni ehã akɛ Paulo aba Yerusalem koni aye esane lɛ yɛ jɛmɛ. Shi jwɛŋmɔ fɔŋ ko hɔ amɛnibimɔ lɛ sɛɛ. Amɛtsɔ ŋaa koni kɛ́ akɛ Paulo jɛ Kaisarea kɛmiiba Yerusalem lɛ, amɛgbe lɛ. Festo kɛ amɛ kpãaa gbee, hewɔ lɛ ekɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛhãa mɛi ni yɔɔ hegbɛ yɛ nyɛteŋ lɛ kɛ mi akpelekea shi kɛyaa [Kaisarea] koni kɛ́ nuu lɛ efee nɔ fɔŋ ko lɛɛlɛŋ lɛ, amɛyatsɔɔ naa.” (Bɔf. 25:5) Enɛ hã Paulo yi ná wala ekoŋŋ.

4 Yehowa tsɔ Nuŋtsɔ Yesu Kristo nɔ ewaje Paulo yɛ kai fɛɛ ni ekɛkpe lɛ amli. Kaimɔ akɛ Yesu kɛɛ Paulo yɛ ninaa mli akɛ: “Tsɛ otsui oŋmɛ omli!” loo “Ná ekãa!” (Bɔf. 23:11 kɛ shishigbɛ niŋmaa lɛ.) Ŋmɛnɛ lɛ, Nyɔŋmɔ tsuji hu kɛ naagbai kpeɔ, ni mɛi woɔ amɛhe gbeyei. Yehowa ejieee wɔ kɛjeee naagba fɛɛ naagba mli, shi ehãa wɔ nilee, ni ewoɔ wɔ hewalɛ koni wɔnyɛ wɔdamɔ naa. Wɔbaanyɛ wɔhe wɔye waa akɛ be fɛɛ be lɛ, wɔ-Nyɔŋmɔ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ baahã wɔ “hewalɛ ni fa kɛteke nɔ.”​—2 Kor. 4:7.

5. Te Festo tsu Paulo sane lɛ he nii ehã tɛŋŋ?

5 Gbii komɛi asɛɛ lɛ, Festo ‘ho eta kojomɔ sɛi lɛ nɔ’ yɛ Kaisarea. b Paulo kɛ mɛi ni kɛ saji eshwie enɔ lɛ damɔ ehiɛ. Tɔmɔi ni amɛkɛɛ etɔ̃ lɛ bɛ mli, no hewɔ lɛ Paulo kɛɛ akɛ: “Mifeko esha ko mishiko Yudafoi lɛ a-Mla lɛ loo sɔlemɔ shĩa lɛ loo Kaisare.” Paulo efeko nɔ fɔŋ ko, hewɔ lɛ, kulɛ esa akɛ aŋmɛɛ ehe. Mɛni Festo baafee? Akɛni eesumɔ ni ehiɛ aba nyam yɛ Yudafoi lɛ ahiɛ hewɔ lɛ, ebi Paulo akɛ: “Ani oosumɔ ni okwɔ kɛya Yerusalem ni ayakojo bo yɛ jɛmɛ yɛ mihiɛ yɛ saji nɛɛ ahe?” (Bɔf. 25:6-9) Ekã shi faŋŋ akɛ nɔ ni ebi Paulo akɛ efee lɛ ehiii kwraa! Kɛ́ akɛ Paulo tee Yerusalem lɛ, mɛi ni kɛ saji eshwie enɔ lɛ ji mɛi ni baakojo lɛ, ni bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ amɛbaagbe lɛ. Yɛ be nɛɛ mli lɛ, Festo miitao esa mɛi ahiɛ moŋ fe ni ebaafee nɔ ni ja. Afii komɛi ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, amralo kroko ni atsɛɔ lɛ Pontio Pilato fee Yesu nɔ ko ni tamɔ nakai nɔŋŋ. (Yoh. 19:12-16) Ekolɛ kojolɔi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu baafee nakai nɔŋŋ koni amɛkɛsa mɛi ahiɛ. No hewɔ lɛ, kɛ́ aaye sane ko ni kɔɔ Nyɔŋmɔ webii ahe yɛ kɔɔtu, ni atsɔ sane hiɛ abu shi lɛ, esaaa akɛ efeɔ wɔ naakpɛɛ.

6, 7. Mɛni hewɔ Paulo kɛ esane lɛ hã Kaisare yeli lɛ? Ni mɛni wɔkaseɔ yɛ nɔ ni efee nɛɛ mli?

6 Kulɛ Yudafoi lɛ ahiɛ ni Festo sumɔɔ akɛ esa lɛ baanyɛ ahã agbe Paulo. No hewɔ lɛ, Paulo kɛ hegbɛ ni eyɔɔ akɛ Romanyo lɛ tsu nii. Ekɛɛ Festo akɛ: “Midamɔ Kaisare kojomɔ sɛi lɛ hiɛ, he ni esa akɛ akojo mi yɛ lɛ. Mifeko Yudafoi lɛ efɔŋ ko, tamɔ bɔ ni bo hu obaná ole lɛ. . . . Mikɛ misane lɛ miihã Kaisare yeli!” Kɛ́ mɔ ko kɛɛ ekɛ esane miihã Kaisare yeli lɛ, bei pii lɛ enyɛɛɛ egbala sɛɛ. Festo ma enɛ nɔ mi ni ekɛɛ akɛ: “Okɛ osane lɛ ehã Kaisare; no hewɔ lɛ, obaaya Kaisare ŋɔɔ.” (Bɔf. 25:10-12) Be ni Paulo kɛ esane lɛ hã Kaisare yeli lɛ, ekɛtsɔɔ anɔkwa Kristofoi nɔ ni amɛbaanyɛ amɛfee kɛ amɛyaje shihilɛ ni tamɔ nakai mli. Kɛ́ shiteekɛwolɔi bɔ mɔdɛŋ akɛ ‘amɛtsɔ mla nɔ’ amɛgu wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ, wɔkɛ sane lɛ yaa kɔɔtu koni wɔkɛfã hegbɛ ni wɔyɔɔ akɛ wɔshiɛ lɛ he. c​—Lala 94:20.

7 Paulo efeko efɔŋ ko, shi awo lɛ tsuŋ nɔ ni fa fe afii enyɔ nɛ, shi agbɛnɛ lɛ ahã lɛ hegbɛ koni ekɛ esane lɛ aya Roma ni ayaye yɛ jɛmɛ. Shi dani ebaashi kɛya lɛ, amralo kroko ko tao akɛ ena lɛ.

Kɛ́ kojolɔ ko ye sane ko eshi wɔ lɛ, wɔbiɔ ni akwɛ mli ekoŋŋ

‘Migbooo Toi’ (Bɔfoi 25:13–26:23)

8, 9. Mɛni hewɔ Maŋtsɛ Agripa tee Kaisarea lɛ?

8 Be ni Paulo kɛɛ Festo akɛ ekɛ esane lɛ miihã Kaisare yeli lɛ, enɔ gbii komɛi asɛɛ lɛ, Maŋtsɛ Agripa kɛ enyɛmi yoo Bernike ba “amɛbasara Festo ni amɛŋa lɛ” akɛni awó lɛ amralo lɛ hewɔ. d Yɛ Romabii lɛ abeiaŋ lɛ, kɛ́ awó amralo hee ko lɛ, bei pii lɛ amralofoi krokomɛi yaa amɛyaŋaa lɛ. Ekã shi faŋŋ akɛ Agripa miitsɔ ŋamɔ ni eyaŋa Festo lɛ nɔ eebɔ mɔdɛŋ ni ehã naanyobɔɔ kpakpa abakã amɛ teŋ, koni ená he sɛɛ wɔsɛɛ.​—Bɔf. 25:13.

9 Festo wie Paulo he sane etsɔɔ Agripa, ni Agripa tao akɛ ebo Paulo toi. Enɔ jetsɛremɔ lɛ, amralofoi enyɔ lɛ ta kojomɔ sɛi lɛ nɔ. Shi wiemɔi ni gboklɛfonyo ni akɛ lɛ ebadamɔ amɛhiɛ lɛ baawie lɛ yɛ nyam kwraa fe bɔ ni amɛwula amɛhe kiŋkãa lɛ.​—Bɔf. 25:22-27.

10, 11. Mɛɛ gbɛ nɔ Paulo tsɔ ejie bulɛ kpo etsɔɔ Agripa? Ni mɛɛ saji ni kɔɔ etsutsu shihilɛ he ehã Agripa le?

10 Paulo jɛ bulɛ mli eda Maŋtsɛ Agripa shi akɛ ehã lɛ hegbɛ koni efã enaa yɛ ehiɛ, ni ekɛfata he akɛ maŋtsɛ lɛ le Yudafoi lɛ akusumii kɛ saji ni amɛjeɔ ŋwane yɛ he lɛ fɛɛ jogbaŋŋ. Kɛkɛ ni Paulo wie etsutsu shihilɛ lɛ he akɛ: “Mihi shi yɛ wɔjamɔ lɛ mli kuu ni yɔɔ kpɛŋŋ fe fɛɛ lɛ naa, akɛ Farisifonyo.” (Bɔf. 26:5) Be ni Paulo ji Farisifonyo lɛ, no mli lɛ eekpa Mesia lɛ gbɛ. Amrɔ nɛɛ ni ebatsɔ Kristofonyo lɛ, ekɛ ekãa tsɔɔ akɛ Yesu Kristo ji Mesia ni akɛ be babaoo ekpa lɛ gbɛ lɛ. Paulo kɛ mɛi ni kɛ saji eshwie enɔ lɛ fɛɛ heɔ amɛyeɔ akɛ Nyɔŋmɔ baahã shi ni ewo amɛblematsɛmɛi lɛ aba mli, ni shiɛmɔ ni eshiɛɔ akɛ Nyɔŋmɔ miihã nakai shiwoo lɛ miiba mli lɛ hewɔ ayeɔ Paulo sane lɛ. Paulo niiamlitsɔɔmɔ nɛɛ hã Agripa shwe waa akɛ ebo nɔ ni Paulo yɔɔ kɛɛmɔ lɛ toi. e

11 Paulo wie bɔ ni tsutsu ko lɛ ewaa Kristofoi lɛ ayi waa lɛ he, ekɛɛ akɛ: “Mi lɛ, misusu akɛ eji nɔ ni ja akɛ mafee nibii babaoo kɛte shi mawo Yesu, Nazaretnyo lɛ gbɛ́i lɛ. . . . Ni akɛni mimli wo la waa wo [Kristo sɛɛnyiɛlɔi lɛ] hewɔ lɛ, miwa amɛ yi aahu kɛtee maji krokomɛi anɔ po.” (Bɔf. 26:9-11) Jeee akɛ Paulo miiwo sane he. Mɛi babaoo le akɛ ewa Kristofoi lɛ ayi waa. (Gal. 1:13, 23) Ekolɛ Agripa bi ehe akɛ: ‘Mɛni hã nuu nɛɛ tsake?’

12, 13. (a) Te Paulo wie bɔ ni fee ni ebatsɔ Kristofonyo lɛ he ehã tɛŋŋ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ no mli lɛ Paulo ‘miishi kpalamɔ tso ntia’?

12 Nɔ ni Paulo wie kɛnyiɛ sɛɛ lɛ hã nakai sane lɛ fee faŋŋ. Ekɛɛ akɛ: “Be ko lɛ, miifã gbɛ kɛmiiya Damasko yɛ osɔfoi hiɛnaanɔbii lɛ ahewalɛ kɛ gbɛŋmɛɛ naa, ni shwane fintiŋŋ be ni minyiɛ gbɛ lɛ nɔ lɛ, Maŋtsɛ, mina la ko ni kpɛɔ fe hulu la kpɛ kɛjɛ ŋwɛi kɛbabɔle mi kɛ mɛi ni kɛ mi fãa gbɛ lɛ hu. Ni be ni wɔ fɛɛ wɔgbeegbee shi lɛ, minu gbee ko kɛ mi wie yɛ Hebri wiemɔ mli akɛ: ‘Saul, Saul, mɛni hewɔ owaa mi yi? Kɛ́ otee nɔ oshi kpalamɔ tso lɛ ntia lɛ, obaaye ohe awui.’ Shi mikɛɛ, ‘Bo namɔ, Nuŋtsɔ?’ Ni Nuŋtsɔ lɛ kɛɛ: ‘Miji Yesu, mɔ ni owaa lɛ yi lɛ.’” f​—Bɔf. 26:12-15.

13 Dani Paulo baana ninaa ni yɔɔ naakpɛɛ nɛɛ, no mli lɛ bɔ ni efeɔ enii lɛ tamɔ kooloo ko ni ‘miishi kpalamɔ tso ntia.’ Kɛ́ nitsumɔ kooloo ko tee nɔ eshi kpalamɔ tso kɛ enaa piɔpiɔ ntia lɛ, eyeɔ ehe awui, ni nakai nɔŋŋ Paulo fite ekɛ Nyɔŋmɔ teŋ be ni ete shi ewo mɛi ni miifee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ. Be ni Paulo nyiɛ gbɛ kɛmiiya Damasko lɛ, Yesu ni atee lɛ shi lɛ jie ehe kpo etsɔɔ lɛ, ni no hã nuu nɛɛ ni hiɛ tsui kpakpa shi susumɔ ni ehiɛ lɛ ejaaa lɛ tsake.​—Yoh. 16:1, 2.

14, 15. Mɛni Paulo wie yɛ tsakemɔi ni efee yɛ eshihilɛ mli lɛ ahe?

14 Paulo tsɔɔ bɔ ni etsake kwraa lɛ mli. Ekɛɛ Agripa akɛ: “Migbooo ŋwɛi ninaa lɛ nɔ toi, shi moŋ miyajaje mitsɔɔ mɛi ni yɔɔ Damasko lɛ klɛŋklɛŋ, no sɛɛ lɛ, mɛi ni yɔɔ Yerusalem lɛ, kɛ agbɛnɛ hu, Yudea kpokpaa lɛ nɔ fɛɛ, kɛ jeŋmaji lɛ hu, akɛ amɛtsake amɛtsui ni amɛba Nyɔŋmɔ ŋɔɔ ni amɛtsu nitsumɔi ni sa tsuitsakemɔ.” (Bɔf. 26:19, 20) Paulo kɛ afii babaoo etsu nitsumɔ ni Yesu Kristo kɛwo edɛŋ be ni ejie ehe kpo etsɔɔ lɛ yɛ gbɛ ni yaa Damasko lɛ nɔ lɛ. Mɛni jɛ mli kɛba? Mɛi ni bo sane kpakpa ni Paulo shiɛ lɛ toi lɛ tsake amɛtsui, ni amɛkpa nibii gbohii ni amɛfeɔ lɛ, ni amɛbɔi Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii feemɔ. Amɛbatsɔmɔ maŋbii kpakpai, amɛyeɔ mla nɔ, ni he fɛɛ he ni amɛyɔɔ lɛ, amɛbaa toiŋjɔlɛ yi.

15 Shi kɛ̃lɛ, enɛɛmɛi shiii Yudafoi ni teɔ shi amɛwoɔ Paulo lɛ kpu po. Paulo kɛɛ akɛ: “No hewɔ ni Yudafoi lɛ mɔ mi yɛ sɔlemɔ shĩa lɛ ni amɛka akɛ amɛbaagbe mi lɛ. Shi akɛni miná yelikɛbuamɔ kɛjɛ Nyɔŋmɔ dɛŋ hewɔ lɛ, mitee nɔ miye mɛi bibii kɛ mɛi wuji fɛɛ odase kɛbashi ŋmɛnɛ gbi nɛɛ.”​—Bɔf. 26:21, 22.

16. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔkase Paulo kɛ́ wɔkɛ kojolɔi kɛ nɔyelɔi miiwie wɔhemɔkɛyeli lɛ he?

16 Akɛ anɔkwa Kristofoi lɛ, esa akɛ ‘be fɛɛ be lɛ wɔsaa wɔhe wɔto koni wɔná hetoo wɔhã mɔ fɛɛ mɔ ni biɔ’ wɔhemɔkɛyeli lɛ he sane lɛ. (1 Pet. 3:15) Kɛ́ wɔmiifã wɔhemɔkɛyeli lɛ he yɛ kojolɔi kɛ nɔyelɔi ahiɛ lɛ, ebaafee nɔ ni hi jogbaŋŋ akɛ wɔbaakase bɔ ni Paulo kɛ Agripa kɛ Festo wie ehã lɛ. Wɔbaanyɛ wɔjɛ bulɛ mli wɔhã amɛle bɔ ni Biblia mli anɔkwalei lɛ etsake wɔshihilɛ kɛ mɛi krokomɛi ashihilɛ ni no ehã wɔbatsɔmɔ gbɔmɛi kpakpai, ni ekolɛ no baahã kojolɔi kɛ nɔyelɔi lɛ kɛ wɔ aye jogbaŋŋ.

“Obaahã Miyiŋ Atsɔ Ni Matsɔ Kristofonyo” (Bɔfoi 26:24-32)

17. Te Festo fee enii yɛ wiemɔi ni Paulo wie lɛ he ehã tɛŋŋ? Ni ŋmɛnɛ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ mɛi pii feɔ amɛnii tamɔ Festo?

17 Be ni nɔyelɔi enyɔ lɛ boɔ Paulo wiemɔi ni kɔneɔ mɔ yiŋ lɛ toi lɛ, ená amɛnɔ hewalɛ waa. Kadimɔ nɔ ni nyiɛ sɛɛ kɛba lɛ: “Agbɛnɛ, be ni Paulo wieɔ nibii nɛɛ kɛjieɔ enaa lɛ, Festo kɛ gbee ni wa kɛɛ akɛ: ‘Paulo, ooye sɛkɛ! Nikasemɔ babaoo ehã ooye sɛkɛ!’” (Bɔf. 26:24) Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi babaoo feɔ amɛ nii tamɔ bɔ ni Festo fee enii lɛ nɔŋŋ. Mɛi babaoo susuɔ akɛ mɛi ni gbaa mɛi nɔ ni Biblia lɛ tsɔɔ lɛ bɛ jwɛŋmɔ. Bei pii lɛ ewaa kɛhãa mɛi ni le woloŋ waa yɛ je lɛ mli lɛ akɛ amɛbaahe Biblia mli tsɔɔmɔ ni ji gbohiiashitee lɛ amɛye.

18. Mɛɛ hetoo Paulo hã Festo? Ni te Paulo wiemɔi lɛ ná Agripa nɔ hewalɛ ehã tɛŋŋ?

18 Shi Paulo hã amralo lɛ hetoo akɛ: “Anunyamtsɛ Festo, jeee sɛkɛ miyeɔ, shi moŋ, miiwie wiemɔi ni ji anɔkwale ni jwɛŋmɔ yɔɔ mli. Anɔkwa, maŋtsɛ ni miwieɔ kɛ nɔmimaa mitsɔɔ lɛ nɛɛ le nibii nɛɛ ahe saji jogbaŋŋ . . . Maŋtsɛ Agripa, ani oheɔ Gbalɔi lɛ oyeɔ? Mile akɛ oheɔ oyeɔ.” Shi Agripa kɛɛ Paulo akɛ: “Eshwɛ fioo ni obaahã miyiŋ atsɔ ni matsɔ Kristofonyo.” (Bɔf. 26:25-28) Agripa wie kɛjɛ etsuiŋ jio, jeee etsuiŋ ejɛ ewie jio lɛ, nɔ ni ewie nɛɛ tsɔɔ akɛ Paulo wiemɔi lɛ ná enɔ hewalɛ waa.

19. Mɛɛ yiŋ Festo kɛ Agripa kpɛ yɛ Paulo he?

19 Kɛkɛ ni Agripa kɛ Festo te shi amɛdamɔ shi kɛtsɔɔ akɛ, akpa kpee lɛ. Luka bɔ amaniɛ akɛ: “Be ni amɛyaa lɛ amɛkɛ amɛhe bɔi wiemɔ amɛkɛɛ: ‘Nɔ ko bɛ nuu nɛɛ he ni tsɔɔ akɛ esa gbele loo tsuŋwoo.’ Kɛkɛ ni Agripa kɛɛ Festo akɛ: ‘Eji nuu nɛɛ kɛ esane lɛ hãko Kaisare kulɛ, abaanyɛ aŋmɛɛ ehe.’” (Bɔf. 26:31, 32) Amɛle akɛ nuu ni badamɔ amɛhiɛ lɛ yeee fɔ. Ekolɛ kɛjɛ nakai beiaŋ kɛyaa lɛ, amɛbaaná Kristofoi lɛ ahe jwɛŋmɔ kpakpa.

20. Mɛni jɛ maŋ onukpai ni Paulo ye amɛ odase lɛ mli kɛba?

20 Ekã shi faŋŋ akɛ be ni Paulo shiɛ ehã Festo kɛ Agripa lɛ, amɛbatsɔmɔɔɔ Kristofoi. Ani nilee yɛ mli akɛ bɔfo Paulo yapue yɛ nakai hii lɛ ahiɛ? Hɛɛ, nilee yɛ mli. Paulo shiɛ ehã “maŋtsɛmɛi kɛ amralofoi” ni yɔɔ Yudea ni ekolɛ amɛnuko sane kpakpa lɛ yɛ mɔ ko mɔ ko naa pɛŋ lɛ. (Luka 21:12, 13) Kɛfata he lɛ, shihilɛi ni etsɔ mli lɛ kɛ anɔkwa ni eye yɛ kai amli lɛ wo enyɛmimɛi hii kɛ yei Kristofoi lɛ hewalɛ.​—Fip. 1:12-14.

21. Kɛ́ wɔtee nɔ wɔshiɛ yɛ naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mɛɛ yibii kpakpai ebaanyɛ ewo?

21 Nakai nɔŋŋ eji ŋmɛnɛ. Kɛ́ wɔtee nɔ wɔshiɛ yɛ shi ni ateɔ awoɔ wɔ loo naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, ebaanyɛ ewo yibii kpakpai. Ekolɛ wɔbaaye maŋ onukpai ni kulɛ ebaawa akɛ nine baashɛ amɛnɔ lɛ odase. Kɛ́ wɔfi shi ni wɔtee nɔ wɔye anɔkwa lɛ, no baanyɛ awo wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ hewalɛ, ni ebaatsirɛ amɛ koni amɛkɛ ekãa aye Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he odase fitsofitso fe tsutsu lɛ.

a Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Roma Amralo Porkio Festo,” ni yɔɔ baafa 199 lɛ.

b “Kojomɔ sɛi lɛ” ji sɛi ko ni akɛmã kpoku ko nɔ. Kpoku lɛ nɔ ni emã lɛ tsɔɔ akɛ bɔ ni mɔ ni ta nɔ lɛ baabua sane lɛ ehã lɛ, no ji naagbee, ni esa akɛ mɔ fɛɛ mɔ kɛtsu nii. Be ni Pilato kojoɔ Yesu yɛ saji ni akɛshwie enɔ lɛ ahewɔ lɛ, no mli lɛ, eta kojomɔ sɛi nɔ.

c Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Wɔfãa Hegbɛ Ni Wɔyɔɔ Akɛ Wɔshiɛ Lɛ He Yɛ Kɔɔtu,” ni yɔɔ baafa 200 lɛ.

d Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Maŋtsɛ Herode Agripa II,” ni yɔɔ baafa 201 lɛ.

e Akɛni Paulo ji Kristofonyo hewɔ lɛ, ehe eye akɛ Yesu ji Mesia lɛ. Yudafoi ni heee amɛyeee akɛ Yesu ji Mesia lɛ na Paulo akɛ ekwa amɛhemɔkɛyeli lɛ.​—Bɔf. 21:21, 27, 28.

f Biblia he nilelɔ ko wie wiemɔ ni ji, “shwane fintiŋŋ” ni Paulo kɛtsu nii lɛ he akɛ: “Nakai beiaŋ lɛ, gbɛfalɔi jɔɔ amɛhe shwane fintiŋŋ, ja amɛhe miitswa shi waa ni amɛyafee nɔ ko dani amɛnyiɛɔ nakai ŋmɛlɛtswaa lɛ. Enɛ hãa wɔnaa akɛ Paulo etswa efai shi waa akɛ ebaawa Kristofoi lɛ ayi.”