Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yitso 28

“Kɛyashi Shikpɔŋ Lɛ Nɔ Hei Ni Jekɛ Waa Lɛ”

“Kɛyashi Shikpɔŋ Lɛ Nɔ Hei Ni Jekɛ Waa Lɛ”

Yehowa Odasefoi miiya nɔ amɛmiitsu nitsumɔ ni Yesu Kristo sɛɛnyiɛlɔi lɛ je etsumɔ shishi aaafee afii 2000 ni eho nɛ

1. Mɛɛ gbɛi anɔ blema Kristofoi lɛ tamɔ Yehowa Odasefoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ nɔŋŋ?

 AMƐSHIƐ kɛ ekãa. Amɛjɛ heshibaa mli amɛhã mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ye ebua amɛ ni etsɔɔ amɛ gbɛ. Be ni awa amɛ yi po lɛ, amɛkpaaa shiɛmɔ. Ni Nyɔŋmɔ jɔɔ amɛ waa. Enɛɛmɛi fɛɛ ba mli yɛ blema Kristofoi lɛ agbɛfaŋ, ni eeba mli yɛ Yehowa Odasefoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu agbɛfaŋ.

2, 3. Mɛni hãa esoroɔ Bɔfoi lɛ awolo lɛ yɛ Biblia mli woji krokomɛi lɛ ahe?

2 Bɔfoi lɛ awolo lɛ mli eyi kɛ saji ni taa mɔ tsuiŋ waa. Ekã shi faŋŋ akɛ saji nɛɛ ehã ohemɔkɛyeli lɛ mli ewa ni ewo bo hewalɛ waa! Eji wolo ni yɔɔ srɔto kwraa, ejaakɛ no pɛ ji wolo ni ajɛ mumɔŋ aŋma ni hãa wɔleɔ nɔ ni blema Kristofoi lɛ fee be ni Yesu tee ŋwɛi lɛ sɛɛ.

3 Bɔfoi lɛ awolo lɛ tsĩ mɛi 95 gbɛ́i atã, ni etsĩ shikpɔji 32, maji 54, kɛ ŋshɔkpɔi 9 hu atã. Eji wolo ni gbaa wɔ mɛi ahe saji​—mɛi foji, amale jamɔ mli bii ni woɔ amɛhe nɔ, maŋkwralɔi henɔwolɔi, kɛ shiteekɛwolɔi ni yitseiaŋ wala. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, ehãa oleɔ onyɛmimɛi ni hi shi yɛ Yesu bɔfoi lɛ abeiaŋ lɛ ahe saji. Amɛ hu amɛkɛ naagbai kpe yɛ amɛshihilɛ mli, shi amɛshiɛ sane kpakpa lɛ kɛ ekãa.

4. Mɛni hewɔ wɔnuɔ he akɛ wekukpaa srɔto ko yɛ wɔ kɛ bɔfo Paulo, Tabita, kɛ odasefoi anɔkwafoi krokomɛi ni hi shi yɛ blema lɛ ateŋ lɛ?

4 Petro kɛ Paulo ji bɔfoi ni tsu saji ahe nii kɛ hiɛdɔɔ, Luka ji datrɛfonyo ni asumɔɔ, Barnaba fee ejurɔ waa, Stefano yɛ ekãa, Tabita mli jɔ, Lidia fee gbɔ waa. Kristofoi nɛɛ kɛ odasefoi anɔkwafoi krokomɛi hi shi aaafee afii 2,000 ni eho nɛ. Ni kɛ̃lɛ, wɔnuɔ he akɛ wekukpaa srɔto ko yɛ wɔ kɛ amɛ teŋ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ tamɔ eji yɛ wɔgbɛfaŋ lɛ, Yesu kɛ nitsumɔ wo amɛdɛŋ ni amɛfee mɛi ekaselɔi. (Mat. 28:19, 20) Eji hegbɛ ni nɔ bɛ ni wɔná akɛ wɔbaatsu nitsumɔ nɛɛ eko!

“. . . kɛyashi shikpɔŋ lɛ nɔ hei ni jekɛ waa lɛ.”​—Bɔfoi 1:8

5. Nɛgbɛ blema Kristofoi lɛ bɔi shiɛmɔ yɛ?

5 Susumɔ nitsumɔ ni Yesu kɛwo esɛɛnyiɛlɔi lɛ adɛŋ lɛ he okwɛ. Ekɛɛ amɛ akɛ: “Kɛ́ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ba nyɛnɔ lɛ, nyɛbaaná hewalɛ, ni nyɛbaatsɔmɔ midasefoi yɛ Yerusalem, kɛ Yudea kɛ Samaria fɛɛ, kɛ agbɛnɛ hu, kɛyashi shikpɔŋ lɛ nɔ hei ni jekɛ waa lɛ.” (Bɔf. 1:8) Klɛŋklɛŋ lɛ, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ hã kaselɔi lɛ ná hewalɛ ni amɛye odase “yɛ Yerusalem.” (Bɔf. 1:1–8:3) No sɛɛ lɛ, mumɔ lɛ kudɔ amɛ ni amɛye odase “yɛ Yudea kɛ Samaria fɛɛ.” (Bɔf. 8:4–13:3) Enɛ sɛɛ lɛ, amɛje shishi koni amɛshiɛ sane kpakpa lɛ “kɛyashi shikpɔŋ lɛ nɔ hei ni jekɛ waa lɛ.”​—Bɔf. 13:4–28:31.

6, 7. Yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ gbɛfaŋ lɛ, mɛɛ nibii wɔyɔɔ ni wɔnyɛmimɛi ni hi shi yɛ Yesu bɔfoi lɛ abeiaŋ lɛ náaa?

6 Be ni onyɛmimɛi ni hi shi yɛ Yesu bɔfoi lɛ abeiaŋ lɛ shiɛɔ sane kpakpa lɛ, no mli lɛ aŋmalako Biblia mli woji lɛ fɛɛ. Aŋma Mateo Sanekpakpa lɛ yɛ afi 41 Ŋ.B. Paulo ŋmala ewoji lɛ ekomɛi dani aŋma Bɔfoi lɛ awolo lɛ agbe naa aaafee afi 61 Ŋ.B. Shi blema Kristofoi lɛ bɛ Ŋmalɛ Krɔŋkrɔŋ muu lɛ fɛɛ eko, ni amɛbɛ Biblia kasemɔ woji ni amɛbaashi amɛhã mɛi ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ. Dani Yudafoi ni ji Kristofoi lɛ batsɔmɔ Yesu kaselɔi lɛ, no mli lɛ akaneɔ Hebri Ŋmalɛ lɛ atsɔɔ amɛ yɛ kpeehe lɛ. (2 Kor. 3:14-16) Ni kɛ̃lɛ, esa akɛ amɛkase nii jogbaŋŋ, ejaakɛ ekolɛ bei komɛi lɛ ehe bahiaa ni amɛtsɛ ŋmalɛi ayisɛɛ kɛjɛ amɛyitsoŋ.

7 Ŋmɛnɛ lɛ, wɔteŋ mɛi pii yɛ Biblia lɛ eko, ni wɔyɛ Biblia kasemɔ woji babaoo. Wɔmiijaje sane kpakpa lɛ yɛ maji 240 anɔ yɛ wiemɔi babaoo amli koni wɔkɛfee mɛi kaselɔi.

Mumɔ Krɔŋkrɔŋ Lɛ Hãa Wɔnáa Hewalɛ

8, 9. (a) Mɛni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ye ebua Yesu kaselɔi lɛ ni amɛfee? (b) Mɛni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yeɔ ebuaa nyɔŋ anɔkwafo lɛ ni efeɔ?

8 Be ni Yesu kɛ nitsumɔ wo ekaselɔi lɛ adɛŋ akɛ amɛyaye ehe odase lɛ, ekɛɛ amɛ akɛ: “Kɛ́ Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ba nyɛnɔ lɛ, nyɛbaaná hewalɛ.” Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ, loo ehewalɛ ni miitsu nii lɛ baakudɔ Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ, ni yɛ naagbee lɛ, amɛbaaye ehe odase yɛ shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ. Petro kɛ Paulo tsɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ amɛtsa helai, amɛfamɔ daimonioi, ni amɛtee gbohii ashi po! Shi mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ hã blema Kristofoi lɛ ná hewalɛ kɛtsu nitsumɔ ko ni he hiaa kwraa fe naakpɛɛ nibii ni amɛfee lɛ. Ehã bɔfoi lɛ kɛ kaselɔi krokomɛi lɛ nyɛ amɛhã mɛi ná nilee krɔŋŋ ni kɛ mɔ yaa naanɔ wala mli.​—Yoh. 17:3.

9 Yɛ Pentekoste gbi lɛ nɔ yɛ afi 33 Ŋ.B. lɛ, Yesu kaselɔi lɛ wie ‘wiemɔi srɔtoisrɔtoi, tamɔ bɔ ni mumɔ lɛ kɛwo amɛnaa akɛ amɛwie lɛ.’ Enɛ hã amɛye “Nyɔŋmɔ nibii wuji lɛ” ahe odase. (Bɔf. 2:1-4, 11) Ŋmɛnɛ lɛ, wɔwieee wiemɔi srɔtoisrɔtoi yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ. Shi Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yeɔ ebuaa nyɔŋ anɔkwafo lɛ ni efeɔ woji, vidioi kɛ nibii krokomɛi yɛ wiemɔi babaoo amli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, daa nyɔɔŋ nɔ lɛ, akalaa Buu-Mɔɔ lɛ kɛ Awake! lɛ akpekpei abɔ. Ni kɛ́ otee wɔwɛbsaiti, ni ji jw.org lɛ nɔ lɛ, obaana saji, woji kɛ vidioi yɛ wiemɔi ni fa fe 1,000 mli. Enɛɛmɛi fɛɛ yeɔ amɛbuaa wɔ ni wɔjajeɔ “Nyɔŋmɔ nibii wuji lɛ” wɔtsɔɔ mɛi ni jɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ weku fɛɛ weku kɛ wiemɔ fɛɛ wiemɔ mli.​—Kpo. 7:9.

10. Kɛjɛ afi 1989 kɛbaa lɛ, mɛni anyɛ afee yɛ Biblia lɛ shishitsɔɔmɔ he?

10 Kɛjɛ afi 1989 kɛbaa lɛ, nyɔŋ anɔkwafo lɛ kɛfee oti ni ma ehiɛ akɛ ebaahã atsɔɔ Ŋmalɛ Krɔŋkrɔŋ Lɛ​—Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ lɛ shishi kɛya wiemɔi babaoo amli. Atsɔɔ Biblia nɛɛ shishi momo kɛtee wiemɔi ni fa fe 200 amli, ni akala akpekpei ohai abɔ​—ni aakala babaoo lolo. Kɛ́ jeee Nyɔŋmɔ kɛ emumɔ lɛ yelikɛbuamɔ kulɛ, anyɛŋ enɛɛmɛi fɛɛ afee.

11. Mɛni hewɔ anyɛɔ atsɔɔ Odasefoi lɛ awoji kɛ amɛnibii krokomɛi lɛ ashishi lɛ?

11 Kristofoi akpei abɔ kɛ amɛhe ehã kɛmiitsu wiemɔ shishitsɔɔmɔ nitsumɔ nɛɛ yɛ maji kɛ shikpɔji ni fa fe 150 anɔ. Esaaa akɛ enɛ feɔ wɔ naakpɛɛ ejaakɛ Yehowa Odasefoi asafo lɛ pɛ ji asafo ni yɔɔ shikpɔŋ nɛɛ nɔ ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kudɔɔ amɛ koni amɛye Yehowa Nyɔŋmɔ, Maŋtsɛ ni ehala lɛ ni ji Mesia lɛ, kɛ ŋwɛi Maŋtsɛyeli ni miiye nɔ lɛ “he odase fitsofitso”!​—Bɔf. 28:23.

12. Mɛni ye ebua Paulo kɛ Kristofoi krokomɛi lɛ ni amɛnyɛ amɛye odase?

12 Be ni Paulo ye Yudafoi kɛ jeŋmajiaŋbii lɛ odase yɛ Antiokia ni yɔɔ Pisidia lɛ, mɛi ni yɔɔ “anɔkwale lɛ ni baanyɛ ahã amɛná naanɔ wala lɛ he tsui kpakpa lɛ he amɛye.” (Bɔf. 13:48) Luka mu Bɔfoi lɛ awolo lɛ naa akɛ Paulo ‘shiɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ kɛ nɔmimaa babaoo ni mɔ ko mɔ ko etsĩii lɛ gbɛ.’ (Bɔf. 28:31) Nɛgbɛ Paulo ye odase nɛɛ yɛ? Eye nakai odase lɛ yɛ Roma, ni ji jeŋ hewalɛ ni yɔɔ yɛ nakai beiaŋ lɛ maŋtiase lɛ! Blema Kristofoi lɛ hã wiemɔi, ni amɛtsɔ gbɛi krokomɛi hu anɔ amɛye odase, ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ye ebua amɛ ni ekudɔ amɛ yɛ enɛɛmɛi fɛɛ amli.

Awaa Wɔ Yi, Shi Wɔkpaaa Shiɛmɔ

13. Kɛ́ aawa wɔ yi lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ wɔsɔle lɛ?

13 Be ni awaa blema Kristofoi lɛ ayi lɛ, amɛsɔle amɛbi Yehowa koni ehã amɛfee ekãa. Mɛni jɛ mli kɛba? Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yimɔ amɛ obɔbɔ ni amɛwie Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ kɛ ekãa. (Bɔf. 4:18-31) Wɔ hu wɔsɔleɔ kɛbiɔ hiɛshikamɔ kɛ hewalɛ koni wɔnyɛ wɔya nɔ wɔshiɛ yɛ wɔ yi ni awaa lɛ fɛɛ sɛɛ. (Yak. 1:2-8) Akɛni Nyɔŋmɔ miijɔɔ wɔ ni emumɔ lɛ miiye eebua wɔ hewɔ lɛ, wɔyaa nɔ wɔshiɛɔ Maŋtsɛyeli lɛ. Nɔ ko nɔ ko nyɛŋ atsĩ odaseyeli nitsumɔ lɛ naa​—shiteekɛwoo jio, yiwaa ni naa wa jio. Kɛ́ aawa wɔ yi lɛ, esa akɛ wɔsɔle kɛbi koni ahã wɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, hiɛshikamɔ, kɛ ekãa koni wɔkɛjaje sane kpakpa lɛ.​—Luka 11:13.

14, 15. (a) Mɛni jɛ “amanehulu ni te shi yɛ Stefano gbele lɛ sɛɛ” lɛ mli kɛba? (b) Yɛ wɔbei nɛɛ mli lɛ, te fee tɛŋŋ ni mɛi babaoo bale anɔkwale lɛ yɛ Siberia?

14 Stefano kɛ ekãa ye odase dani ehenyɛlɔi lɛ gbe lɛ. (Bɔf. 6:5; 7:54-60) “Yiwaa kpele” ni te shi yɛ nakai beiaŋ lɛ hã kaselɔi lɛ fɛɛ gbɛ amɛshwã Yudea kɛ Samaria niiaŋ, ja bɔfoi lɛ kɛkɛ. Shi no etsĩii odaseyeli nitsumɔ lɛ naa. Filipo tee Samaria ni eyashiɛ Kristo lɛ he sane etsɔɔ amɛ, ni enɛ wo yibii waa. (Bɔf. 8:1-8, 14, 15, 25) Kɛfata he lɛ, abɔ amaniɛ akɛ: “Mɛi ni amanehulu ni te shi yɛ Stefano gbele lɛ sɛɛ lɛ hã amɛgbɛ amɛshwã lɛ tee aahu kɛyashɛ Foinike, kɛ Kipro, kɛ Antiokia tɔ̃ɔ, shi amɛjaje wiemɔ lɛ amɛtsɔɔ Yudafoi lɛ pɛ. Shi amɛteŋ hii komɛi ni jɛ Kipro kɛ Kirene lɛ ba Antiokia ni amɛbashiɛ amɛtsɔɔ mɛi ni wieɔ Greek lɛ, ni amɛjaje Nuŋtsɔ Yesu he sane kpakpa lɛ amɛtsɔɔ amɛ.” (Bɔf. 11:19, 20) Yiwaa ni ba yɛ nakai beiaŋ lɛ hã Maŋtsɛyeli sane lɛ gbɛ eshwã.

15 Yɛ wɔbei nɛɛ amli lɛ, nɔ ko ni tamɔ nakai nɔŋŋ ba yɛ tsutsu Soviet Union lɛ. Yɛ afi 1950 afii lɛ amli lɛ, atswa Yehowa Odasefoi akpei abɔ ananeshi tu kɛtee Siberia. Akɛni agbɛ amɛ ashwã akrowai srɔtoi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ amli hewɔ lɛ, sane kpakpa lɛ tee nɔ egbɛ eshwã nakai shikpɔŋ wulu lɛ nɔ. Kulɛ nakai Odasefoi babaoo lɛ nyɛŋ aná shika kɛfã gbɛ kilomitai 10,000 kɛya jɛmɛ ni amɛyajaje sane kpakpa lɛ! Shi amralofoi lɛ diɛŋtsɛ kɛ amɛ tee nakai shikpɔŋ lɛ nɔ. Nyɛmi nuu ko kɛɛ akɛ, “Eyaba lɛ moŋ akɛ amralofoi lɛ hã mɛi akpei abɔ ni yɔɔ Siberia ni hiɛ tsui kpakpa lɛ bale anɔkwale lɛ.”

Yehowa Jɔɔ Wɔ Waa

16, 17. Mɛɛ gbɛ nɔ Bɔfoi lɛ awolo lɛ hãa wɔnaa akɛ Yehowa jɔɔ odaseyeli nitsumɔ lɛ nɔ?

16 Eyɛ faŋŋ akɛ Yehowa jɔɔ blema Kristofoi lɛ naakpa. Paulo kɛ mɛi krokomɛi du ni amɛshwie nɔ nu, ‘shi Nyɔŋmɔ ji mɔ ni hã etee nɔ eda.’ (1 Kor. 3:5, 6) Amaniɛbɔi ni yɔɔ Bɔfoi lɛ awolo lɛ mli lɛ hãa wɔnaa akɛ Yehowa jɔɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ nɔ, ejaakɛ mɛi babaoo batsɔmɔ etsuji. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, “Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ tee nɔ egbɛ eshwã, ni kaselɔi lɛ ayibɔ tee nɔ eku ebɔ he babaoo yɛ Yerusalem.” (Bɔf. 6:7) Akɛni amɛshiɛ yɛ hei babaoo hewɔ lɛ, “asafoi lɛ ná toiŋjɔlɛ yɛ Yudea kɛ Galilea kɛ Samaria fɛɛ agbɛnɛ, ni asafoi lɛ ahe wa yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli; ni akɛni amɛtee nɔ amɛnyiɛ yɛ Yehowa gbeyeishemɔ kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ miishɛjemɔ mli hewɔ lɛ, amɛtee nɔ amɛshwere.”​—Bɔf. 9:31.

17 Yudafoi kɛ Greekbii ni yɔɔ Antiokia ni yɔɔ Siria lɛ nu anɔkwale lɛ yɛ odasefoi ni yɔɔ ekãa anaa. Luka bɔ amaniɛ akɛ: “Agbɛnɛ hu, Yehowa nine fata amɛhe, ni mɛi babaoo he amɛye ni amɛba Nuŋtsɔ lɛ ŋɔɔ.” (Bɔf. 11:21) Luka kɛfata he akɛ: “Yehowa wiemɔ lɛ tee nɔ eshwere ni etee nɔ egbɛ eshwã” yɛ nakai maŋ lɛ mli. (Bɔf. 12:24) Ni akɛni Paulo kɛ mɛi krokomɛi tee nɔ amɛye odase fitsofitso yɛ jeŋmajiaŋbii lɛ ateŋ hewɔ lɛ, “Yehowa wiemɔ lɛ tsɔ hewalɛ kpele nɔ etee nɔ eshwere ni ehe shi.”​—Bɔf. 19:20.

18, 19. (a) Mɛni hãa wɔnaa akɛ “Yehowa nine” fata wɔhe? (b) Gbaa niiashikpamɔ ko ni tsɔɔ akɛ Yehowa yeɔ ebuaa ewebii lɛ.

18 Ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ “Yehowa nine” fata wɔ hu wɔhe ŋmɛnɛ. No hewɔ ni mɛi babaoo batsɔmɔɔ Yehowa Odasefoi, ni amɛhãa abaptisiɔ amɛ koni ana akɛ amɛjɔɔ amɛhe nɔ amɛhã Nyɔŋmɔ. Kɛfata he lɛ, Nyɔŋmɔ yelikɛbuamɔ kɛ ejɔɔmɔ ji nɔ ni hãa wɔnyɛɔ wɔdamɔɔ shiteekɛwoo kɛ yiwaa ni naa wa naa, ni wɔyaa nɔ wɔshiɛɔ tamɔ Paulo kɛ blema Kristofoi krokomɛi lɛ fee lɛ. (Bɔf. 14:19-21) Yehowa Nyɔŋmɔ baaye abua wɔ be fɛɛ be. Ekɛ ‘enaanɔ niji lɛ’ yeɔ ebuaa wɔ yɛ kai fɛɛ ni wɔkɛkpeɔ lɛ amli. (5 Mo. 33:27) Nyɛhãa wɔkaia hu akɛ, Yehowa kwaŋ ewebii lɛ kɔkɔɔkɔ yɛ egbɛ́i kpele lɛ hewɔ.​—1 Sam. 12:22; Lala 94:14.

19 Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ: Be ni awuɔ Jeŋ Ta II lɛ, akɛni Nyɛminuu Harald Abt kpaaa shiɛmɔ hewɔ lɛ, Nazibii lɛ kɛ lɛ tee yiwalɛ nsara ni yɔɔ Sachsenhausen lɛ mli. Yɛ May 1942 lɛ, polisifoi lɛ yamɔ eŋa Elsa yɛ shĩa, ni amɛhé ebi yoo fioo lɛ hu yɛ edɛŋ. Akɛ Elsa tee nsarai srɔtoi amli. Nyɛmiyoo Abt kɛɛ akɛ: “Afii abɔ ni miyaye yɛ Germany yiwalɛ nsarai amli lɛ hã mikase nɔ ko kpele. No ji akɛ kɛ́ okɛ kaa ni naa wa waa miikpe lɛ, Yehowa mumɔ lɛ baanyɛ awaje bo! Dani abaamɔ mi lɛ, no mli lɛ mikane sane ko ni nyɛmi yoo ko ŋma akɛ kɛ́ mɔ ko kɛ kaa ni naa wa waa miikpe lɛ, Yehowa mumɔ lɛ hãa mɔ lɛ feɔ kpoo. Misusu akɛ nyɛmi yoo lɛ miiwo sane he. Shi be ni mikɛ kai kpe lɛ, mina akɛ nɔ ni ewie lɛ ji anɔkwale. Nakai pɛpɛɛpɛ ji bɔ ni ebaa lɛ. Kɛ́ eko bako onɔ pɛŋ lɛ, onaŋ nɔ ni atsɔɔ lɛ. Ni kɛ̃lɛ, nakai pɛpɛɛpɛ ji bɔ ni eba lɛ yɛ migbɛfaŋ.”

Yaa Nɔ Oye Odase Fitsofitso!

20. Mɛni Paulo fee be ni awo lɛ tsuŋ yɛ shĩa lɛ? Ni mɛɛ gbɛ nɔ Paulo sane lɛ baanyɛ awo wɔnyɛmimɛi lɛ ekomɛi ahewalɛ?

20 Amu Bɔfoi lɛ awolo lɛ naa kɛ amaniɛbɔɔ ni tsɔɔ akɛ Paulo ‘shiɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ’ kɛ ekãa. (Bɔf. 28:31) Akɛni no mli lɛ awo lɛ tsuŋ yɛ shĩa hewɔ lɛ, enyɛɛɛ eye odase yɛ shĩa fɛɛ shĩa yɛ Roma. Ni kɛ̃lɛ, etee nɔ eye mɛi fɛɛ ni ba eŋɔɔ lɛ odase. Ŋmɛnɛ lɛ, gbɔlɛ loo hela ehã wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei babaoo eka shĩa, ni ekolɛ amɛka saa mli po, loo amɛyɛ hei ni akwɛɔ mɛi ni egbɔlɔ yɛ. Ni kɛ̃lɛ, suɔmɔ ni amɛyɔɔ kɛhã Nyɔŋmɔ kɛ shwelɛ ni amɛyɔɔ akɛ amɛye odase lɛ naa bako shi. Esa akɛ wɔsɔle wɔhã amɛ ni wɔbi wɔŋwɛi Tsɛ lɛ koni ehã amɛnyɛ amɛshiɛ amɛhã mɛi ni miisumɔ ni amɛkase ehe nii ni amɛle eyiŋtoi ni yɔɔ nyam lɛ.

21. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkɛ hiɛdɔɔ ashiɛ lɛ?

21 Wɔteŋ mɛi babaoo baanyɛ atsu shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ni wɔtsɔ gbɛi krokomɛi hu anɔ wɔfee mɛi kaselɔi. No hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔfea nɔ fɛɛ nɔ ni wɔbaanyɛ koni wɔtsu nitsumɔ ni akɛwo wɔdɛŋ akɛ Maŋtsɛyeli shiɛlɔi lɛ, ni wɔye odase “kɛyashi shikpɔŋ lɛ nɔ hei ni jekɛ waa lɛ.” Esa akɛ wɔkɛ hiɛdɔɔ atsu nitsumɔ nɛɛ, ejaakɛ wɔmiina “okadi” ni tsɔɔ akɛ Kristo eba lɛ faŋŋ. (Mat. 24:3-14) Be bɛ dɔŋŋ. Amrɔ nɛɛ lɛ, esa akɛ ‘wɔtsu babaoo yɛ Nuŋtsɔ lɛ nitsumɔ lɛ mli.’​—1 Kor. 15:58.

22. Be ni wɔmɛɔ Yehowa gbi lɛ, mɛni esa akɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaafee?

22 Be ni wɔmɛɔ “Yehowa gbi wulu ni yɔɔ gbeyei lɛ,” nyɛhãa wɔtswaa wɔfai shi akɛ wɔbaaya nɔ wɔye odase kɛ ekãa. (Yoel 2:31) Mɛi babaoo ni tamɔ Beroiabii ni ‘jie amɛyitsoŋ fɛɛ amɛmɔ wiemɔ lɛ mli’ yɛ lolo. (Bɔf. 17:10, 11) No hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔyaa nɔ wɔyea odase kɛyashi abaakɛɛ wɔ akɛ: “Aekoo, nyɔŋ kpakpa kɛ anɔkwafo!” (Mat. 25:23) Kɛ́ wɔkɛ ekãa tsu kaselɔfeemɔ nitsumɔ lɛ, ni wɔye Yehowa anɔkwa daa lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ wɔbaaná miishɛɛ kɛya naanɔ akɛ wɔná hegbɛ kpele ‘kɛye Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he odase fitsofitso’!