Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yitso 24

“Ná Ekãa!”

“Ná Ekãa!”

Yudafoi lɛ kpaŋ koni amɛgbe Paulo; eyafã enaa yɛ Felike hiɛ

Edamɔ Bɔfoi 23:11–24:27 lɛ nɔ

1, 2. Mɛni hewɔ Paulo hiɛ efeee lɛ yaa akɛ aawa lɛ yi yɛ Yerusalem lɛ?

 BE NI ashɔ̃ Paulo yɛ basabasafeelɔi adɛŋ yɛ Yerusalem lɛ sɛɛ lɛ, ayawo lɛ tsuŋ ekoŋŋ. Bɔfo ni yɔɔ ekãa nɛɛ hiɛ efeee lɛ yaa akɛ aawa lɛ yi yɛ Yerusalem. Atsɔ hiɛ akɛɛ lɛ akɛ “tsuŋwoo kɛ amanehului” miimɛ lɛ yɛ maŋ nɛɛ mli. (Bɔf. 20:22, 23) Ni eyɛ mli akɛ Paulo leee nɔ tuuntu ni baaba enɔ moŋ, shi ele akɛ ebaaya nɔ ena amanehulu yɛ Yesu gbɛ́i lɛ hewɔ.​—Bɔf. 9:16.

2 Kristofoi ni ji gbalɔi po bɔ Paulo kɔkɔ akɛ abaafi lɛ ni akɛ lɛ “baawo jeŋmajiaŋbii lɛ adɛŋ.” (Bɔf. 21:4, 10, 11) Etsɛko tsɔ ni Yudafoi basabasafeelɔi komɛi ka akɛ amɛbaagbe lɛ, ni no sɛɛ etsɛɛɛ be ni Sanhedrin lɛ taa saji anaa yɛ ehewɔ lɛ, efee tamɔ nɔ ni ‘amɛbaatserɛ emli’. Amrɔ nɛɛ Roma asraafoi lɛ ewo Paulo tsuŋ, ni etsɛŋ abaaye esane ekoŋŋ ni ebaafã enaa yɛ saji komɛi ni akɛ shwie enɔ lɛ ahe. (Bɔf. 21:31; 23:10) Ekã shi faŋŋ akɛ ehe miihia ni awo bɔfo Paulo hewalɛ ni ashɛje emii!

3. Nɛgbɛ wɔnine shɛɔ hewalɛwoo kɛ miishɛjemɔ nɔ kɛjɛɔ koni wɔya nɔ wɔtsu wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ?

3 Yɛ naagbee be nɛɛ mli lɛ, wɔle akɛ “mɛi fɛɛ ni taoɔ akɛ amɛhi shi yɛ Nyɔŋmɔjamɔ naa yɛ Kristo Yesu mli lɛ, abaawa amɛ hu yi.” (2 Tim. 3:12) Yɛ be kɛ beiaŋ lɛ, hewalɛwoo kɛ miishɛjemɔ he baahia wɔ hu koni wɔnyɛ wɔya nɔ wɔtsu wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Wɔmiida Nyɔŋmɔ shi waa akɛ “nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ” tsɔɔ nibii tamɔ woji kɛ vidioi kɛ kpeei anɔ amɛwoɔ wɔ hewalɛ ni amɛshɛjeɔ wɔ mii yɛ be ni sa mli! (Mat. 24:45) Yehowa ema nɔ mi ehã wɔ akɛ mɛi ni teɔ shi amɛwoɔ sane kpakpa lɛ yeŋ omanye kɔkɔɔkɔ. Amɛnyɛŋ amɛkpãtã ewebii lɛ fɛɛ ahiɛ kɔkɔɔkɔ, ni amɛnyɛŋ amɛtsĩ amɛshiɛmɔ nitsumɔ lɛ hu naa. (Yes. 54:17; Yer. 1:19) Shi mɛni ba bɔfo Paulo nɔ? Ani awo lɛ hewalɛ koni eya nɔ eye odase fitsofitso yɛ shi ni ateɔ awoɔ lɛ lɛ fɛɛ sɛɛ? Kɛ́ nakai ni lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ atsɔ awo lɛ hewalɛ ni ashɛje emii, ni te efee enii yɛ he ehã tɛŋŋ?

‘Akã Kitã Kɛkpaŋ Eyi Nɔ’ Shi Eyeee Omanye (Bɔfoi 23:11-34)

4, 5. Mɛɛ hewalɛwoo kɛ miishɛjemɔ Paulo nine shɛ nɔ? Ni mɛni hewɔ enɛ ba yɛ be naa lɛ?

4 Be ni ashɔ̃ bɔfo Paulo yɛ Sanhedrin lɛ dɛŋ lɛ, awo lɛ hewalɛ ni ashɛje emii waa nakai nyɔɔŋ lɛ. Luka bɔ amaniɛ akɛ: “Nuŋtsɔ lɛ badamɔ emasɛi ni ekɛɛ lɛ akɛ: ‘Tsɛ otsui oŋmɛ omli! [Loo “Ná ekãa!”] Ejaakɛ bɔ ni oyeɔ mihe odase fitsofitso yɛ Yerusalem lɛ, nakai nɔŋŋ obaayaye mihe odase yɛ Roma.’” (Bɔf. 23:11 kɛ shishigbɛ niŋmaa lɛ) Yesu hewalɛwoo wiemɔi nɛɛ hã Paulo ná nɔmimaa akɛ abaahere eyiwala. Ená ele akɛ eyi baaná wala ni ebaaya eyashɛ Roma, ni ebaaná hegbɛ kɛye Yesu he odase yɛ jɛmɛ.

“Amɛhii lɛ ateŋ mɛi ni fa fe 40 miimɛ koni amɛwo lɛ antɛo.”​—Bɔfoi 23:21

5 Hewalɛwoo kɛ miishɛjemɔ ni Paulo nine shɛ nɔ lɛ ba yɛ be naa. Enɔ jetsɛremɔ lɛ, Yudafoi ni fa fe 40 “kpaŋ eyi nɔ ni amɛkã amɛhe kitã kɛ loomɔ akɛ, amɛyeŋ nii ni amɛnuŋ nɔ ko ja amɛgbe Paulo.” Kpaŋ ni Yudafoi nɛɛ ‘kpaŋ kɛ kitã ni amɛkamɔ amɛhe’ nɛɛ tsɔɔ akɛ amɛtswa amɛfai shi waa akɛ amɛbaagbe Paulo. Amɛnu he akɛ kɛ́ amɛnyɛɛɛ amɛtsu amɛkpaŋmɔ lɛ he nii lɛ, loomɔ baabakã amɛnɔ loo sane fɔŋ ko baaba amɛnɔ. (Bɔf. 23:12-15) Amɛto amɛyiŋ akɛ amɛbaahã akɛ Paulo aya Sanhedrin lɛ hiɛ koni abibii lɛ saji yɛ esane lɛ he. Shi kɛ́ akɛ Paulo miiya lɛ, ŋaatsɔlɔi lɛ baatutua lɛ yɛ gbɛ lɛ nɔ ni amɛbaagbe lɛ. Osɔfonukpai lɛ kɛ maŋ onukpai lɛ kpɛlɛ ŋaatsɔɔ nɛɛ nɔ.

6. Te fee tɛŋŋ ni Paulo ná ele ŋaa ni atsɔ akɛ abaagbe lɛ lɛ? Ni mɛni oblahii kɛ oblayei ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ baanyɛ akase yɛ sane nɛɛ mli?

6 Shi Paulo nyɛmi yoo binuu ko nu ŋaatsɔɔ nɛɛ he ni eyawó Paulo toi nɔ. Kɛkɛ ni Paulo hã oblanyo lɛ yabɔ Roma tatsɛ Klaudio Lisia. (Bɔf. 23:16-22) Yehowa sumɔɔ oblahii kɛ oblayei ni tamɔ Paulo nyɛmi yoo bi nɛɛ ni atsĩii egbɛ́i tã lɛ asane waa. Amɛfooo amɛnɔ mli, moŋ lɛ amɛfeɔ ekãa ni amɛkɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ ahilɛkɛhamɔ yeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe. Oblahii kɛ oblayei nɛɛ jɛɔ anɔkwayeli mli amɛfeɔ nɔ fɛɛ nɔ ni amɛbaanyɛ koni Maŋtsɛyeli lɛ he nibii lɛ aya hiɛ.

7, 8. Mɛni Klaudio Lisia fee koni akaye Paulo awui?

7 Klaudio Lisia ji tatsɛ ni kwɛɔ asraafoi 1,000 nɔ. Hewɔ lɛ, be ni enu ŋaa ni atsɔ yɛ Paulo he lɛ, efã ni asraafoi, akpɔlɔhiɛlɔi, kɛ okpɔŋɔiatsɛmɛi 470 kɛ Paulo ashi Yerusalem nakai gbɛkɛ lɛ nɔŋŋ kɛya Kaisarea shweshweeshwe. Kɛ́ amɛshɛ jɛmɛ lɛ, amɛkɛ Paulo baayahã Amralo Felike. a Eyɛ mli akɛ Yudafoi saŋŋ yɛ Kaisarea, ni ji he ni Romabii lɛ jɛɔ amɛkwraa Yudea lɛ moŋ, shi mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ateŋ tsiimɔ ji jeŋmajiaŋbii. Toiŋjɔlɛ yɛ Kaisarea, ni jɛmɛ tamɔɔɔ Yerusalem, he ni mɛi babaoo feɔ basabasa, ni amɛsumɔɔɔ jamɔi krokomɛi amli bii hu lɛ. Roma asraafoi ni yɔɔ Yudea lɛ anitsumɔhe yitso lɛ hu yɛ Kaisarea.

8 Lisia fee nɔ ni Roma mla biɔ ni efee lɛ, ni eŋma wolo ehã Felike ni etsɔɔ lɛ sane lɛ mli. Lisia kɛɛ akɛ be ni ená ele akɛ Romanyo ji Paulo lɛ, eyashɔ̃ lɛ yɛ Yudafoi lɛ adɛŋ ejaakɛ “kulɛ amɛyaagbe lɛ.” Lisia ŋma akɛ enaaa nɔ ko yɛ Paulo he ni tsɔɔ akɛ ‘esa gbele loo tsuŋwoo,’ shi akɛni atsɔ ŋaa yɛ Paulo he hewɔ lɛ, ekɛ lɛ miihã Felike bɔ ni afee ni ebo mɛi ni kɛ sane lɛ fɔ̃ enɔ lɛ toi ni ebua sane lɛ.​—Bɔf. 23:25-30.

9. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ ahã hegbɛi ni Paulo yɔɔ akɛ Romanyo lɛ ŋmɛɛ lɛ? (b) Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔbi amralofoi lɛ ni amɛbu wɔhe lɛ?

9 Ani nɔ fɛɛ nɔ ni Lisia ŋma lɛ ji anɔkwale? Jeee fɛɛ. Etamɔ nɔ ni eesumɔ ni amralo lɛ ana akɛ eji gbɔmɔ kpakpa. Jeee le ni ená ele akɛ Paulo ji Romanyo hewɔ eyashɔ̃ lɛ yɛ Yudafoi lɛ adɛŋ lɛ. Agbɛnɛ hu, Lisia etsĩii tã akɛ ehã ‘awo Paulo tsein enyɔ,’ ni akɛ sɛɛ mli lɛ efã akɛ “agwao lɛ kɛtao eyitsoŋ.” (Bɔf. 21:30-34; 22:24-29) No hewɔ lɛ, Lisia tɔ̃ mla ejaakɛ Paulo ji Romanyo, shi ekɛ lɛ ye tamɔ nɔ ni eji nyɔŋ. Ŋmɛnɛ lɛ, Satan kɛ shiteekɛwolɔi ni feɔ shɛii yɛ jamɔ he lɛ tsuɔ nii koni ekɛwa wɔ yi, ni amɛbaanyɛ amɛhã hegbɛi ni wɔyɔɔ akɛ maŋbii lɛ aŋmɛɛ wɔ. Shi tamɔ Paulo fee lɛ, bei pii lɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ baanyɛ abi ni amralofoi lɛ abu amɛhe akɛni amɛji maŋbii lɛ hewɔ.

“Miyɛ He Miishɛɛ Akɛ Majie Minaa” (Bɔfoi 23:35–24:21)

10. Mɛɛ saji ni yɔɔ hiɛdɔɔ waa akɛshwie Paulo nɔ?

10 Be ni akɛ Paulo yashɛ Kaisarea lɛ, afã ni “bulɔi abu ehe yɛ Herode maŋtsɛ shĩa lɛ” kɛyashi be ni mɛi ni kɛ sane lɛ fɔ̃ enɔ lɛ baajɛ Yerusalem aba. (Bɔf. 23:35) Gbii enumɔ sɛɛ lɛ, amɛbashɛ shi. Mɛi ni ba lɛ ji osɔfonukpa Anania, Tertulo, ni ji mɔ ko ni damɔɔ maŋ hiɛ ewieɔ, kɛ maŋ onukpai komɛi. Klɛŋklɛŋ lɛ, Tertulo jie Felike yi yɛ nibii ni efeɔ ehãa Yudafoi lɛ ahewɔ, ni efee nakai koni ekɛwo eyiteŋ mlu ni ehiɛ aba nyam yɛ ehiɛ. b No sɛɛ lɛ, Tertulo kɛ sane ni kã shi lɛ lɔgɔɔɔ shi kwraa, ewie akɛ Paulo ji nuu ni “gbaa mɛi anaa, ni ewoɔ Yudafoi fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ lɛ ayiŋ ni amɛtse atua, ni eji mɔ otu yɛ Nazaretbii lɛ ajamɔ kuu lɛ mli. Eka hu akɛ ebaabule sɔlemɔ shĩa lɛ, no hewɔ lɛ, wɔmɔ lɛ.” Yudafoi krokomɛi lɛ hu kɛ “amɛnaa wo mli ni amɛma nɔ mi akɛ nibii nɛɛ yɛ mli.” (Bɔf. 24:5, 6, 9) Kɛ́ akɛ sane fɔ̃ mɔ ko nɔ akɛ eewo mɛi ayiŋ ni amɛtse atua, eji mɔ otu yɛ jamɔ kuu ko ni aahi lɛ mli, loo ebule sɔlemɔ shĩa lɛ, eji hiɛdɔɔ sane ni abaanyɛ agbe mɔ lɛ yɛ no hewɔ.

11, 12. Mɛɛ gbɛ nɔ Paulo hã ana faŋŋ akɛ saji ni akɛshwie enɔ lɛ bɛ mli?

11 No sɛɛ lɛ, aŋmɛ Paulo gbɛ koni ewie. Eje shishi akɛ: “Miyɛ he miishɛɛ akɛ majie minaa.” Ehã efee faŋŋ akɛ saji ni akɛshwie enɔ lɛ bɛ mli kwraa. Paulo buleko sɔlemɔ shĩa lɛ, ni efeko nɔ ko hu ni tsɔɔ akɛ eewo mɛi ayiŋ koni amɛtse atua. Ekɛɛ akɛ eshi Yerusalem “afii saŋŋ” nɛ, ni agbɛnɛ lɛ eba koni ekɛ “ejurɔfeemɔ nibii” ni ji onia ni atsu ahã Kristofoi ni ekolɛ hɔmɔ kɛ yiwaa ehã amɛmiiye ohia lɛ abahã. Paulo ma nɔ mi akɛ dani ebaaya sɔlemɔ shĩa lɛ, no mli lɛ ‘efee ehe krɔŋkrɔŋ yɛ kusum naa’ momo, ni akɛ ebɔɔ mɔdɛŋ waa ni ehiɛ “henilee ni he tse mli yɛ Nyɔŋmɔ kɛ gbɔmɛi fɛɛ ahiɛ.”​—Bɔf. 24:10-13, 16-18.

12 Ni kɛ̃lɛ, Paulo hã efee faŋŋ akɛ ejáa etsɛmɛi a-Nyɔŋmɔ lɛ yɛ “shihilɛ gbɛ ni amɛtsɛɔ lɛ jamɔ kuu ko lɛ naa.” Shi ema nɔ mi akɛ eheɔ “nibii fɛɛ ni aŋmala yɛ Mla lɛ kɛ Gbalɔi lɛ amli lɛ” eyeɔ. Kɛfata he lɛ, etsɔɔ akɛ eyɛ hiɛnɔkamɔ akɛ “abaatee jalɔi kɛ mɛi ni ejaaa fɛɛ shi,” ni nakai hiɛnɔkamɔ lɛ nɔŋŋ mɛi ni kɛ saji lɛ eshwie enɔ lɛ yɔɔ. No sɛɛ lɛ, Paulo bi koni mɛi ni kɛ saji lɛ eshwie enɔ lɛ kɛ odaseyeli aba. Ekɛɛ akɛ: “Hã hii ni yɔɔ biɛ lɛ diɛŋtsɛ atsɔɔ nɔ fɔŋ ni amɛna yɛ mihe be ni midamɔ Sanhedrin lɛ hiɛ lɛ, akɛ ja nɔ kome nɛɛ ni be ni midamɔ amɛteŋ lɛ mibo akɛ: ‘Gbohiiashitee lɛ hewɔ akojoɔ mi yɛ nyɛhiɛ ŋmɛnɛ gbi nɛɛ!’ lɛ kɛkɛ.”​—Bɔf. 24:14, 15, 20, 21.

13-15. Kɛ́ akɛ wɔ tee amralofoi lɛ ahiɛ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkase nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni Paulo fee lɛ koni wɔkɛ ekãa aye odase?

13 Kɛ́ akɛ wɔ tee amralofoi lɛ ahiɛ yɛ wɔjamɔ lɛ hewɔ, ni afolɔ wɔnaa akɛ wɔmiiwo mɛi ayiŋ koni amɛfee basabasa, amɛtse atua, loo afolɔ wɔnaa akɛ wɔyɛ “jamɔ kuu ko ni aahi” mli lɛ, Paulo nɔkwɛmɔnɔ lɛ baanyɛ awa wɔ. Paulo wooo amralo lɛ yiteŋ mulu tamɔ bɔ ni Tertulo fee lɛ. Paulo fee kpoo, ni ejie bulɛ kpo. Ewie kɛ naajɔlɛ, ni nɔ ni ewie lɛ mli kã shi ni eji anɔkwale hu. Paulo wie akɛ “Yudafoi komɛi ni jɛ Asia kpokpaa lɛ nɔ” ni kɛ sane fɔ̃ enɔ akɛ ebule sɔlemɔ shĩa lɛ bɛ amralo lɛ hiɛ, ni yɛ mla naa lɛ, kulɛ esa akɛ amɛ amɛbadamɔ ehiɛ koni ebo saji ni amɛkɛshwieɔ enɔ lɛ toi.​—Bɔf. 24:18, 19.

14 Nɔ ni sa kadimɔ waa ji akɛ Paulo tsimɔɔɔ nibii ni eheɔ eyeɔ lɛ anɔ. Eyɛ mli akɛ gbohiiashitee sane lɛ tee basabasafeemɔ shi be ni edamɔ Sanhedrin lɛ hiɛ lɛ moŋ, shi ekɛ ekãa saa etĩ hemɔkɛyeli ni eyɔɔ akɛ abaatee gbohii ashi lɛ mli ekoŋŋ. (Bɔf. 23:6-10) Be ni Paulo fãa enaa lɛ, ema gbohiiashitee he hiɛnɔkamɔ lɛ nɔ mi. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ Paulo miiye Yesu kɛ eshitee kɛmiijɛ gbohii ateŋ lɛ he odase​—ni enɛɛmɛi ji nibii ni mɛi ni teɔ shi woɔ lɛ lɛ heee amɛyeee. (Bɔf. 26:6-8, 22, 23) Anɔkwa, aaye Paulo sane akɛni eheɔ gbohiiashitee lɛ eyeɔ, ni eheɔ eyeɔ hu akɛ atee Yesu shi lɛ hewɔ.

15 Tamɔ Paulo fee lɛ, wɔ hu wɔbaanyɛ wɔkɛ ekãa aye odase, ni nɔ ni Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ baanyɛ awo wɔ hewalɛ. Ekɛɛ amɛ akɛ: “Mɛi fɛɛ baanyɛ nyɛ yɛ migbɛ́i lɛ hewɔ. Shi mɔ ni baafi shi kɛbaaya naagbee lɛ, lɛ eyiwala abaahere.” Ani esa akɛ wɔhao wɔhe yɛ nɔ ni wɔbaawie lɛ he? Dabi, ejaakɛ Yesu wo wɔ shi akɛ: “Kɛ́ amɛkɛ nyɛ miiya koni amɛkɛ nyɛ ayahã lɛ, nyɛkayea nyɛtsui kɛtsɔa hiɛ yɛ nɔ ni nyɛbaawie lɛ he; shi nɔ fɛɛ nɔ ni akɛbaahã nyɛ yɛ nakai ŋmɛlɛtswaa lɛ nɔ lɛ, no nyɛwiea, ejaakɛ jeee nyɛ nyɛwieɔ lɛ, shi moŋ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ni.”​—Mar. 13:9-13.

“Felike She Gbeyei” (Bɔfoi 24:22-27)

16, 17. (a) Te Felike ye Paulo sane lɛ ehã tɛŋŋ? (b) Mɛni hewɔ ekolɛ Felike she gbeyei lɛ? Ni mɛni hewɔ ehã atsɛ Paulo kpitiokpitio lɛ?

16 Jeee enɛ ji klɛŋklɛŋ be ni Amralo Felike nuɔ Kristofoi ahemɔkɛyelii lɛ ahe saji. Abɔ amaniɛ akɛ: “Akɛni Felike le anɔkwa saji ni kɔɔ Gbɛ nɛɛ [ni ji gbɛ́i ni akɛtsɛ Kristo kaselɔi lɛ dani abɔi amɛ tsɛmɔ akɛ Kristofoi lɛ] he lɛ jogbaŋŋ hewɔ lɛ, etsi amɛ eto ni ekɛɛ: ‘Be fɛɛ be ni tatsɛ Lisia baakpeleke shi kɛba lɛ, makpɛ yiŋ yɛ nyɛsaji nɛɛ ahe.’ Ni ekɛ famɔi hã asraafoiatsɛ lɛ akɛ ewo nuu lɛ tsuŋ, shi ehã ená hejɔlɛ yɛ tsuŋwoohe lɛ, ni akɛ, eŋmɛ Paulo webii lɛ gbɛ koni amɛbasɔmɔ lɛ.”​—Bɔf. 24:22, 23.

17 Gbii komɛi asɛɛ lɛ, Felike kɛ eŋa Drusila, ni ji Yuda yoo lɛ hã akɛ Paulo ba, ni ‘amɛbo nɔ ni eyɔɔ kɛɛmɔ yɛ Kristo Yesu mli hemɔkɛyeli ni abaaná lɛ he lɛ toi.’ (Bɔf. 24:24) Shi be ni Paulo wie “jalɛ kɛ henɔyeli kɛ kojomɔ ni baaba lɛ he lɛ, Felike she gbeyei,” ekolɛ akɛni ehenilee miigba enaa yɛ nibii fɔji ni efee yɛ shihilɛ mli lɛ hewɔ. Enɛ hewɔ lɛ, ekɛɛ Paulo akɛ: “Bo lɛ yaa dã, shi kɛ́ miná hegbɛ lɛ, matsu ni abatsɛ bo ekoŋŋ.” No sɛɛ lɛ, Felike tsɛɔ Paulo kpitiokpitio, jeee akɛni eesumɔ ni ekase anɔkwale lɛ hewɔ, shi moŋ akɛni ehiɛ kã nɔ akɛ Paulo baahã lɛ shika koni eŋmɛɛ ehe lɛ hewɔ.​—Bɔf. 24:25, 26.

18. Mɛni hewɔ Paulo gba Felike kɛ eŋa lɛ “jalɛ kɛ henɔyeli kɛ kojomɔ ni baaba lɛ” he sane lɛ?

18 Mɛni hewɔ Paulo gba Felike kɛ eŋa lɛ “jalɛ kɛ henɔyeli kɛ kojomɔ ni baaba lɛ” he sane lɛ? Kaimɔ akɛ no mli lɛ amɛmiitao amɛle nɔ ni “Kristo Yesu mli hemɔkɛyeli ni abaaná lɛ” biɔ ni afee. Akɛni Paulo le akɛ amɛbaaa amɛjeŋ jogbaŋŋ, amɛyitseiaŋ wala, ni amɛyeee jalɛ sane hewɔ lɛ, ehã amɛle nibii ni esa akɛ mɛi fɛɛ ni miisumɔ ni amɛbatsɔmɔ Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ afee lɛ faŋŋ. Nɔ ni Paulo wie lɛ hã efee faŋŋ akɛ Felike kɛ eŋa lɛ ehiii shi yɛ Nyɔŋmɔ jalɛ shishitoo mlai lɛ anaa kwraa. Kulɛ esa akɛ enɛ aye abua amɛ koni amɛna akɛ adesai fɛɛ baabu amɛsusumɔi, amɛwiemɔi, kɛ amɛnifeemɔi ahe akɔntaa amɛhã Nyɔŋmɔ, ni akɛ kojomɔ ni Felike baakojo Paulo lɛ jeee nɔ ko kwraa kɛ́ akɛto kojomɔ ni Nyɔŋmɔ baakojo amɛ lɛ he. Ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ Felike “she gbeyei”!

19, 20. (a) Te esa akɛ wɔkɛ mɛi ni feɔ tamɔ nɔ ni amɛyɛ anɔkwale lɛ he miishɛɛ shi amɛsumɔɔɔ akɛ amɛtsakeɔ amɛshihilɛ lɛ aye ahã tɛŋŋ? (b) Mɛni tsɔɔ akɛ Felike jeee Paulo naanyo?

19 Be ni wɔtsuɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ, ekolɛ wɔbaana mɛi ni tamɔ Felike. Ekolɛ, yɛ shishijee mli lɛ amɛbaafee tamɔ nɔ ni amɛyɛ anɔkwale lɛ he miishɛɛ, shi amɛsumɔɔɔ akɛ amɛtsakeɔ amɛshihilɛ koni amɛhi shi yɛ anɔkwale lɛ naa. Esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ kɛ́ wɔmiiye wɔmiibua mɛi ni tamɔ nakai. Ni kɛ̃lɛ, tamɔ Paulo fee lɛ, wɔbaanyɛ wɔjɛ bulɛ mli wɔhã amɛle Nyɔŋmɔ jalɛ shishitoo mlai lɛ. Ekolɛ anɔkwale lɛ baatsirɛ amɛ ni amɛtsake. Shi kɛ́ wɔna faŋŋ akɛ amɛsumɔɔɔ akɛ amɛtsake amɛjeŋba gbonyo lɛ, wɔnyɛɛɛ amɛnɔ doo ni amɛtsake, moŋ lɛ wɔbaaya nɔ wɔtao mɛi ni miisumɔ ni amɛle anɔkwale lɛ lɛɛlɛŋ lɛ.

20 Wiemɔi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ hã ana nɔ diɛŋtsɛ ni yɔɔ Felike tsui mli: “Afii enyɔ sɛɛ lɛ, Porkio Festo baye Felike sɛɛ; ni akɛni Felike miisumɔ ni ehiɛ aba nyam yɛ Yudafoi lɛ ahiɛ hewɔ lɛ, eshi Paulo yɛ tsuŋwoohe lɛ.” (Bɔf. 24:27) Eyɛ faŋŋ akɛ Felike jeee Paulo naanyo. Felike le akɛ mɛi ni hiɔ shi yɛ “Gbɛ Lɛ” naa lɛ wooo mɛi ayiŋ akɛ amɛtse atua, ni amɛjeee maŋjwalɔi hu. (Bɔf. 19:23) Ele hu akɛ Paulo tɔ̃ko Roma mla ko nɔ. Kɛ̃lɛ, Felike eŋmɛɛɛ Paulo he koni “ehiɛ aba nyam yɛ Yudafoi lɛ ahiɛ.”

21. Mɛni ba Paulo nɔ be ni Porkio Festo batsɔ amralo lɛ? Ni mɛɛ wiemɔ wo Paulo hewalɛ?

21 Bɔfoi 24:27 lɛ hãa wɔleɔ akɛ be ni Porkio Festo baye Felike sɛɛ akɛ amralo lɛ, no mli lɛ Paulo kã he eji gboklɛfonyo. No sɛɛ lɛ, akɛ Paulo tee amralofoi srɔtoi ahiɛ. Hɛɛ, akɛ bɔfo ni yɔɔ ekãa nɛɛ tee “maŋtsɛmɛi kɛ amralofoi ahiɛ.” (Luka 21:12) Tamɔ wɔbaana yɛ sɛɛ mli lɛ, ebaaye nɔyelɔ ni yɔɔ hewalɛ fe fɛɛ yɛ ebeiaŋ lɛ odase. Shi yɛ enɛɛmɛi fɛɛ amli lɛ, Paulo hemɔkɛyeli lɛ gbugbaaa kɔkɔɔkɔ. Eyɛ faŋŋ akɛ wiemɔ ni Yesu wie akɛ: “Ná ekãa” lɛ wo Paulo hewalɛ!

a Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Felike​—Amralo Ni Yeɔ Yudea Nɔ,” ni yɔɔ baafa 193 lɛ.

b Tertulo da Felike shi yɛ “toiŋjɔlɛ babaoo” ni ehã maŋ lɛ ená lɛ hewɔ. Shi anɔkwa sane lɛ moŋ ji akɛ, be ni Felike yeɔ nɔ lɛ basabasafeemɔ he shi waa yɛ Yudea fe be ni amralofoi ni tsɔ ehiɛ lɛ yeɔ nɔ lɛ. Agbɛnɛ hu, be ni Tertulo kɛɛ akɛ Yudafoi lɛ ‘daa Felike shi babaoo’ yɛ tsakemɔi ni ekɛba lɛ ahewɔ lɛ, no mli lɛ eemale. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yudafoi babaoo sumɔɔɔ Felike sane kwraa ejaakɛ eji nɔyelɔ ni yitsoŋ wa, ni kɛ́ Yudafoi lɛ tse atua lɛ egbalaa amɛtoi waa.​—Bɔf. 24:2, 3.