Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yitso 27

‘Ye Odase Fitsofitso’

‘Ye Odase Fitsofitso’

Awo Paulo tsuŋ yɛ Roma, shi etee nɔ eshiɛ

Edamɔ Bɔfoi 28:11-31 lɛ nɔ

1. Mɛni Paulo kɛ enanemɛi lɛ heɔ amɛyeɔ waa?

 AAAFEE afi 59 Ŋ.B. lɛ, meele ko ni ekadimɔ nɔ yɛ eyitsogbɛ ji “Zeu Bihii” lɛ jɛ Malta ŋshɔkpɔ lɛ nɔ, yɛ Mediterenia kɛmiiya Italia, ni eeenyɛ efee akɛ eji meele wulu ni ewo ŋmɔshi nii. Bɔfo Paulo, ni no mli lɛ eji gboklɛfonyo ni akɛ lɛ miiya Roma, kɛ Luka kɛ Aristarko ni ji enyɛmimɛi Kristofoi lɛ ta nakai meele lɛ mli. (Bɔf. 27:2) Amlakui lɛ kɛ amɛhiɛ fɔ̃ Greekbii anyɔŋmɔ Zeu bihii lɛ, ni ji haaji ni atsɛɔ amɛ Kastor kɛ Pollus lɛ nɔ kɛhã hebuu, shi Paulo, Luka kɛ Aristarko efeee nakai. (Bɔf. 28:11) Moŋ lɛ, amɛjáa Yehowa, mɔ ni hã ale akɛ Paulo baayaye anɔkwale lɛ he odase yɛ Roma, ni ebaayadamɔ Kaisare hiɛ lɛ.​—Bɔf. 23:11; 27:24.

2, 3. Nɛgbɛ meele ni Paulo ta mli lɛ tsɔ? Ni namɔ ye ebua Paulo yɛ egbɛfaa lɛ mli fɛɛ?

2 Be ni meele lɛ yakpleke Sirakusa, ni ji Sisili maŋ fɛfɛo ko ni ehe gbɛ́i waa tamɔ Atene kɛ Roma nɔŋŋ lɛ, enɔ gbii etɛ sɛɛ lɛ, meele lɛ fã kɛtee Regio ni yɔɔ Italia wuoyigbɛ lɛ. No sɛɛ lɛ, wuoyigbɛ kɔɔyɔɔ ko hã meele lɛ wo foi waa, ni no hewɔ lɛ, enɔ gbii enyɔ pɛ lɛ, amɛfã gbɛ ni jekɛmɔ ji kilomitai 320 ni amɛyashɛ Puteoli (jɛmɛ bɛŋkɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beiaŋ Naples).​—Bɔf. 28:12, 13.

3 Amrɔ nɛɛ, eshwɛ fioo ni Paulo baagbe gbɛ ni efãa kɛyaa Roma koni eyapue yɛ Nɔyelɔ Nero hiɛ lɛ naa. Yɛ Paulo gbɛfaa lɛ mli fɛɛ lɛ, “miishɛjemɔ fɛɛ Nyɔŋmɔ lɛ” ye ebua lɛ. (2 Kor. 1:3) Tamɔ wɔbaana lɛ, Nyɔŋmɔ shiii Paulo, ni ekãa ni eyɔɔ akɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔ lɛ hu naa baaa shi.

‘Paulo Da Nyɔŋmɔ Shi Ni Ená Ekãa’ (Bɔfoi 28:14, 15)

4, 5. (a) Mɛɛ gbɔ afee Paulo kɛ enanemɛi lɛ yɛ Puteoli? Ni mɛni ekolɛ no hewɔ ahã lɛ heyeli babaoo lɛ? (b) Kɛ́ Kristofoi ba amɛjeŋ jogbaŋŋ be ni awo amɛ tsuŋ po lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ amɛbaanyɛ amɛná he sɛɛ?

4 Be ni Paulo kɛ enanemɛi lɛ yɔɔ Puteoli lɛ, ‘amɛyana nyɛmimɛi yɛ jɛmɛ ni amɛkpa amɛ fai ni amɛkɛ amɛ ahi shi gbii kpawo.’ (Bɔf. 28:14) Nyɛmimɛi ni yɔɔ Puteoli lɛ fee gbɔfeemɔ he nɔkwɛmɔnɔ kpakpa. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ nyɛmimɛi ni jie gbɔfeemɔ su nɛɛ kpo lɛ ná he sɛɛ waa ejaakɛ Paulo kɛ enanemɛi lɛ wo amɛ hewalɛ. Shi mɛni hewɔ ahã gboklɛfonyo ni hiɛ yɛ enɔ lɛ heyeli babaoo ni tamɔ nɛkɛ? Ekolɛ Paulo fee nibii ni hã Roma asraafoi ni buɔ ehe lɛ he lɛ amɛye waa.

5 Nakai nɔŋŋ ŋmɛnɛ hu lɛ, bei pii lɛ ahãa Yehowa tsuji ni awoɔ amɛ tsuŋ loo akɛ amɛ yaa yiwalɛ nsarai amli lɛ heyeli babaoo kɛ hegbɛi komɛi akɛni amɛbaa amɛjeŋ jogbaŋŋ akɛ Kristofoi lɛ hewɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, awo nuu ojotswalɔ ko tsuŋ yɛ Romania, ni esa akɛ eye afii 75 yɛ tsuŋwoohe lɛ, shi akɛ lɛ bɔi Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kasemɔ ni etsake ejeŋba kwraa. Gboklɛfoi anɔkwɛlɔi lɛ na tsakemɔ ni efee lɛ, no hewɔ lɛ, amɛhãa ekome eyaa maŋ lɛ mli eyahéɔ nibii ni akɛbaatsu nii yɛ tsuŋwoohe lɛ! Ni nɔ ni he hiaa fe fɛɛ lɛ, kɛ́ wɔba wɔjeŋ jogbaŋŋ lɛ, ewoɔ Yehowa hiɛ nyam.​—1 Pet. 2:12.

6, 7. Mɛɛ gbɛ nɔ nyɛmimɛi ni jɛ Roma lɛ tsɔ amɛjie suɔmɔ babaoo kpo?

6 Be ni Paulo kɛ enanemɛi lɛ shi Puteoli lɛ, eeenyɛ efee akɛ amɛtswa nantu aaafee kilomitai 50 kɛtee Kapua ni kã Apio Gbɛ Lɛ ni kɛ mɔ yaa Roma lɛ he lɛ. Akɛ tɛi tɛtrɛbii wuji ewo gbɛjegbɛ nɛɛ nɔ, ni kɛ́ onyiɛ nɔ lɛ onaa tsei, fai, gɔji kɛ nibii krokomɛi fɛfɛji ni yɔɔ Italia shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, ni kɛ́ oshɛ hei komɛi lɛ onaa Mediterenia Ŋshɔ lɛ hu. Kɛ́ gbɛfalɔi nyiɛ gbɛ nɛɛ nɔ lɛ, ekɛ amɛ yatsɔɔ Pontine nui ni tara shi lɛ mli, ni jɛmɛ kɛ Apio Jara lɛ ni yɔɔ Roma lɛ jekɛmɔ aaafee kilomitai 60. Luka ŋma akɛ, be ni nyɛmimɛi ni yɔɔ Roma lɛ “nu wɔhe sane lɛ,” amɛteŋ mɛi komɛi ba Apio Jara lɛ nɔ tɔ̃ɔ amɛkɛ wɔ bakpe, ni amɛteŋ mɛi krokomɛi hu mɛ wɔ yɛ Gbɔiatoohei Etɛ lɛ, ni ji he ko ni gbɛfalɔi jɔɔ amɛhe yɛ ni kɛ Roma jekɛmɔ aaafee kilomitai 50 lɛ. Nɔ ni amɛfee lɛ tsɔɔ akɛ amɛsumɔɔ Paulo sane waa!​—Bɔf. 28:15.

7 He ko kpakpa bɛ Apio Jara lɛ nɔ ni gbɛfalɔi ni etɔ amɛ waa lɛ baanyɛ awo amɛtsui fioo yɛ jɛmɛ. Lalawiemɔ folɔ ko ni atsɛɔ lɛ Horace, ni eji Romanyo lɛ wie akɛ Apio Jara lɛ nɔ “etsĩ kɛ amlakui kɛ gbɔiatoohei anɔkwɛlɔi ni bɛ tsui.” Eŋma akɛ “nu ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ehiii kwraa.” Ni etsɔɔ akɛ eyeee nii tete po yɛ jɛmɛ! Ekɔɔɔ he eko bɔ ni shihilɛ lɛ ji lɛ, nyɛmimɛi ni jɛ Roma lɛ kɛ miishɛɛ mɛ Paulo kɛ enanemɛi lɛ yɛ jɛmɛ bɔ ni afee ni amɛyajie amɛ gbɛ kɛyashɛ he tuuntu ni amɛyaa lɛ shweshweeshwe.

8. Mɛni hewɔ be ni Paulo “hiŋmɛi gba” enyɛmimɛi lɛ anɔ lɛ, eda Nyɔŋmɔ shi lɛ?

8 Abɔ amaniɛ akɛ “be ni Paulo hiŋmɛi gba” enyɛmimɛi lɛ anɔ lɛ, “eda Nyɔŋmɔ shi ni ená ekãa.” (Bɔf. 28:15) Hɛɛ, na kɛkɛ ni Paulo na enyɛmimɛi ni ekolɛ ele amɛteŋ mɛi komɛi lɛ wo lɛ hewalɛ, ni etsui nyɔ emli. Mɛni hewɔ Paulo da Nyɔŋmɔ shi lɛ? Ele akɛ suɔmɔ ni hãa mɛi kɛ amɛhe shãa afɔle amɛhãa mɛi lɛ fata yibii ni mumɔ lɛ woɔ lɛ he. (Gal. 5:22) Ŋmɛnɛ hu lɛ, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsirɛɔ Kristofoi koni amɛkɛ amɛhe ashã afɔle amɛhãhãa amɛhe ni amɛshɛje mɛi ni ehia amɛ lɛ amii.​—1 Tes. 5:11, 14.

9. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔkase nyɛmimɛi lɛ ni kɛ Paulo kpe lɛ?

9 Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kanyaa nyɛmimɛi koni amɛfee nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi, maŋsɛɛ sɔɔlɔi, kɛ be fɛɛ sɔɔlɔi krokomɛi gbɔ ejaakɛ be fɛɛ sɔɔlɔi nɛɛ ateŋ mɛi pii kɛ nibii wuji eshã afɔle koni amɛnyɛ amɛkɛ be babaoo asɔmɔ Yehowa. Bi ohe akɛ: ‘Ani manyɛ mafee babaoo kɛfi kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ saramɔ lɛ sɛɛ, ni ekolɛ kɛji eyɛ ŋa lɛ, ani manyɛ mafee lɛ kɛ eŋa lɛ fɛɛ gbɔ? Ani manyɛ mato gbɛjianɔ koni mikɛ amɛ aya shiɛmɔ?’ Kɛ́ ofee nakai lɛ, obaaná jɔɔmɔi babaoo. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni Paulo kɛ enanemɛi lɛ gba nyɛmimɛi ni jɛ Roma lɛ amɛniiashikpamɔi babaoo ni tswaa mɔ emaa shi lɛ, amɛná miishɛɛ waa.​—Bɔf. 15:3, 4.

“Awieɔ He Efɔŋ yɛ He Fɛɛ He” (Bɔfoi 28:16-22)

10. Mɛɛ shihilɛi amli Paulo hi yɛ Roma? Ni be ni eyashɛ shi etsɛɛɛ nɔŋŋ lɛ mɛni efee?

10 Be ni gbɛfalɔi lɛ yashɛ Roma lɛ, “aŋmɛ Paulo gbɛ ni ekome ehi shi, lɛ kɛ asraafonyo ni buɔ ehe lɛ.” (Bɔf. 28:16) Bei pii lɛ, kɛ́ awo mɔ ko tsuŋ yɛ shĩa lɛ, awoɔ lɛ tsein akpɛtɛɔ ebulɔ lɛ bɔ ni afee ni ekajo foi. Ni kɛ̃lɛ Paulo ji Maŋtsɛyeli jajelɔ, ni tsein nyɛɛɛ ahã ebu enaa. Akɛni efã gbɛ kakadaŋŋ hewɔ lɛ, ejɔɔ ehe gbii etɛ, ni no sɛɛ lɛ ehã atsɛ Yudafoi lɛ ahiɛnaanɔbii ni yɔɔ Roma lɛ kɛkpe bɔ ni afee ni ejie ehe shi etsɔɔ amɛ ni eye amɛ odase.

11, 12. Be ni Paulo kɛ Yudafoi ni yɔɔ Roma lɛ wieɔ lɛ, mɛni efee koni kɛ́ ekolɛ amɛyɛ ehe jwɛŋmɔ fɔŋ lɛ, amɛgbe?

11 Paulo kɛɛ akɛ: “Ataamɛi, nyɛmimɛi, eyɛ mli akɛ mifeko nɔ ko mishiko maŋbii lɛ loo wɔtsɛmɛi lɛ akusumii lɛ moŋ, shi akɛ mi ewo Romabii lɛ adɛŋ akɛ gboklɛfonyo kɛjɛ Yerusalem. Ni be ni mɛi nɛɛ tao misane lɛ mli lɛ, amɛtao akɛ amɛŋmɛɛ mihe, ejaakɛ amɛnaaa nɔ ko ni tsɔɔ akɛ misa gbele yɛ mihe. Shi be ni Yudafoi lɛ ekpɛlɛɛɛ lɛ, no nyɛ minɔ koni mikɛ misane lɛ ahã Kaisare, shi jeee akɛ miyɛ sane ko ni mikɛbaafɔ̃ mimaŋ lɛ nɔ.”​—Bɔf. 28:17-19.

12 Paulo tsɛ Yudafoi ni boɔ lɛ toi lɛ akɛ “nyɛmimɛi” koni no ahã amɛbo lɛ toi, ni amɛgbe jwɛŋmɔ fɔŋ ni ekolɛ amɛhiɛ yɛ ehe lɛ. (1 Kor. 9:20) Ehã efee faŋŋ hu akɛ ebaaa jɛmɛ koni ekɛ sane abafɔ̃ Yudafoi ni ji emaŋbii lɛ anɔ, shi moŋ eba koni ekɛ esane lɛ abahã Kaisare yeli. Shi no mli lɛ Yudafoi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ nuko akɛ Paulo kɛ esane ehã Kaisare yeli. (Bɔf. 28:21) Mɛni hewɔ Yudafoi ni yɔɔ Roma lɛ nuko sane nɛɛ kɛjɛko Yudafoi ni yɔɔ Yudea lɛ aŋɔɔ lɛ? Wolo ko tsɔɔ mli akɛ: “Eeenyɛ efee akɛ meele ni Paulo ta mli lɛ fata klɛŋklɛŋ meelei ni bashɛ Italia be ni fɛ̃i be lɛ ho lɛ ahe, ni ekolɛ Yudafoi anukpai ni atsu amɛ kɛjɛ Yerusalem, loo wolo ni aŋma yɛ sane lɛ he lɛ ebashɛko shi.”

13, 14. Mɛɛ gbɛ nɔ Paulo tsɔ ekpa Maŋtsɛyeli sane lɛ hiɛ? Ni te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkase lɛ?

13 Agbɛnɛ, Paulo kɛ wiemɔ ko ni baahã Yudafoi ni boɔ lɛ toi lɛ atao akɛ amɛle babaoo lɛ kpa Maŋtsɛyeli sane lɛ hiɛ. Ekɛɛ akɛ: “Enɛ hewɔ lɛ, mibi ni mana nyɛ, koni mikɛ nyɛ awie, ejaakɛ Israel hiɛnɔkamɔ lɛ hewɔ awo mi nɛkɛ tsein nɛɛ.” (Bɔf. 28:20) Yɛ anɔkwale mli lɛ, hiɛnɔkamɔ ni Kristofoi lɛ shiɛɔ lɛ kɔɔ Mesia lɛ kɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ he. Yudafoi lɛ anukpai lɛ here lɛ nɔ akɛ: “Wɔsusuɔ akɛ ehi akɛ wɔɔbo osusumɔi lɛ toi, ejaakɛ yɛ anɔkwale mli lɛ, nɛkɛ jamɔ kuu nɛɛ, wɔle akɛ awieɔ he efɔŋ yɛ he fɛɛ he.”​—Bɔf. 28:22.

14 Tamɔ bɔ ni Paulo fee lɛ, kɛ́ wɔmiishiɛ sane kpakpa lɛ, wɔbaanyɛ wɔwie saji ni baahã wɔtoibolɔi lɛ asusu nii ahe, loo wɔbi amɛ saji ni baahã amɛnya Biblia lɛ kasemɔ he. Wɔbaanyɛ wɔná enɛ he ŋaawoi kpakpai yɛ woji tamɔ Reasoning From the Scriptures, Ná Teokrase Sɔɔmɔ Skul Tsɔsemɔ lɛ He Sɛɛ,Okɛ Ojwɛŋmɔ Ama Nikanemɔ Kɛ Nitsɔɔmɔ Nɔ lɛ amli. Ani okɛ ŋaawoi ni yɔɔ woji nɛɛ amli lɛ miitsu nii jogbaŋŋ?

Esa Akɛ Wɔkase Bɔ Ni Paulo Ye “Odase Fitsofitso” Lɛ (Bɔfoi 28:23-29)

15. Mɛɛ nibii ejwɛ je kpo faŋŋ yɛ odase ni Paulo ye lɛ mli?

15 Be ni gbi ni Yudafoi lɛ to lɛ shɛ lɛ, “amɛteŋ mɛi babaoo” tee Paulo ŋɔɔ yɛ eshihilɛhe lɛ. “Kɛjɛ leebi kɛyashi gbɛkɛ lɛ,” Paulo ye “Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he odase fitsofitso kɛgbála sane lɛ mli etsɔɔ amɛ, ni ejɛ Mose Mla lɛ kɛ Gbalɔi lɛ fɛɛ mli ebɔ mɔdɛŋ akɛ ebaahã amɛyiŋ atsɔ kɛba Yesu gbɛfaŋ.” (Bɔf. 28:23) Nibii ejwɛ je kpo faŋŋ yɛ odase ni Paulo ye lɛ mli. Klɛŋklɛŋ lɛ, ewie Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he titri. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, ekɛ saji ni tsɔɔ mɔ yiŋ tsu nii koni eshɛ etoibolɔi lɛ atsui he. Nɔ ni ji etɛ lɛ, ekɛ amɛ susu nii ahe yɛ Ŋmalɛ lɛ mli. Nɔ ni ji ejwɛ lɛ, ekɛ ehe shã afɔle ejaakɛ eye amɛ odase “kɛjɛ leebi kɛyashi gbɛkɛ.” Enɛɛmɛi fɛɛ ji nɔkwɛmɔnɔ ni esa akɛ wɔkase! Mɛni jɛ mli kɛba? “Mɛi komɛi bɔi hemɔkɛyeli námɔ,” shi mɛi komɛi heee amɛyeee. Luka bɔ amaniɛ akɛ, akɛni amɛkɛ amɛhe kpãaa gbee hewɔ lɛ, “amɛbɔi shimɔ.”​—Bɔf. 28:24, 25a.

16-18. Mɛni hewɔ Paulo naa ekpɛɛɛ ehe be ni Yudafoi ni yɔɔ Roma lɛ kpoo sane lɛ? Ni te esa akɛ wɔfee wɔnii wɔhã tɛŋŋ kɛ́ mɛi kpoo wɔsane lɛ?

16 Bɔ ni mɛi lɛ fee amɛnii lɛ hãaa Paulo naa akpɛ ehe, ejaakɛ ena eko pɛŋ, ni Biblia lɛ hu egba akɛ nakai ebaaba lɛ. (Bɔf. 13:42-47; 18:5, 6; 19:8, 9) Be ni Paulo toibolɔi lɛ ateŋ mɛi ni ekpiliŋ amɛtsui lɛ shiɔ kɛyaa lɛ, ekɛɛ amɛ akɛ: “Eja pɛ akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsɔ gbalɔ Yesaia nɔ ewie etsɔɔ nyɛtsɛmɛi lɛ akɛ, ‘Yaa maŋ nɛɛ ŋɔɔ ni oyakɛɛ akɛ: “Nu lɛ nyɛbaanu moŋ nɛ, shi nyɛnuŋ shishi kɔkɔɔkɔ, ni kwɛmɔ lɛ nyɛbaakwɛ moŋ nɛ, shi nyɛnaŋ kɔkɔɔkɔ. Ejaakɛ maŋ nɛɛ tsui ekpiliŋ.”’” (Bɔf. 28:25b-27) Greek wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “ekpiliŋ” lɛ tsɔɔ tsui ni “ti” loo “eshwi” bɔ ni Maŋtsɛyeli sane lɛ nyɛɛɛ abote mli. (Bɔf. 28:27) Mɛɛ awerɛho sane po nɛ!

17 Paulo mu esane lɛ naa akɛ, eyɛ mli akɛ Yudafoi lɛ booo sane lɛ toi moŋ, shi ‘jeŋmaji lɛ baabo toi.’ (Bɔf. 28:28; Lala 67:2; Yes. 11:10) Yɛ anɔkwale mli lɛ bɔfo Paulo le nɔ ni ewieɔ lɛ, ejaakɛ lɛ diɛŋtsɛ ena jeŋmajiaŋbii babaoo ni amɛkpɛlɛ Maŋtsɛyeli sane lɛ nɔ!​—Bɔf. 13:48; 14:27.

18 Tamɔ Paulo fee lɛ, kɛ́ mɛi kpoo sane kpakpa lɛ, wɔhãaa egba wɔnaa. Wɔle akɛ mɛi fioo ko pɛ baana gbɛ ni kɛ mɔ yaa wala mli lɛ. (Mat. 7:13, 14) Ni kɛ́ mɛi ni hiɛ tsui kpakpa lɛ kpɛlɛ anɔkwa jamɔ nɔ lɛ, nyɛhãa wɔnáa miishɛɛ ni wɔkɛ tsuijurɔ aherea amɛ hiɛmɛɛ.​—Luka 15:7.

“Eshiɛɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ” (Bɔfoi 28:30, 31)

19. Te Paulo kɛ shihilɛ ni eyaje mli lɛ tsu nii ehã tɛŋŋ?

19 Luka kɛ wiemɔi ni woɔ mɔ hewalɛ waa mu emaniɛbɔɔ lɛ naa akɛ: “[Paulo hi] jɛmɛ afii enyɔ sɔŋŋ yɛ shĩa ni lɛ diɛŋtsɛ eyahai lɛ mli, ni ehereɔ mɛi fɛɛ ni baa eŋɔɔ lɛ hiɛmɛɛ, ni eshiɛɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ etsɔɔ amɛ ni ekɛ nɔmimaa babaoo tsɔɔ amɛ Nuŋtsɔ Yesu Kristo he saji, ni mɔ ko mɔ ko etsĩii lɛ gbɛ.” (Bɔf. 28:30, 31) Paulo jie hemɔkɛyeli, ekãa, kɛ gbɔfeemɔ su kpo yɛ gbɛ ni nɔ bɛ nɔ, ni esa akɛ wɔkase lɛ!

20, 21. Tsɔɔmɔ mɛi komɛi ni ná shiɛmɔ ni Paulo shiɛ yɛ Roma lɛ he sɛɛ.

20 Mɛi ni Paulo here kɛba eŋɔɔ lɛ ateŋ mɔ kome ji Onesimo, nyɔŋ ko ni jo foi kɛjɛ enuŋtsɔ ŋɔɔ yɛ Kolose. Paulo ye ebua Onesimo ni ebatsɔ Kristofonyo, ni Onesimo hu batsɔ ‘enyɛmi nuu anɔkwafo ni esumɔɔ lɛ.’ Yɛ anɔkwale mli lɛ, Paulo tsɛ lɛ “mibi Onesimo, mɔ ni mibatsɔ epapa” lɛ. (Kol. 4:9; Flm. 10-12) Ekã shi faŋŋ akɛ Onesimo hã Paulo tsui nyɔ emli naakpa! a

21 Mɛi krokomɛi hu ná Paulo nɔkwɛmɔnɔ kpakpa lɛ he sɛɛ. Eŋma eyahã Filipibii lɛ akɛ: “Yɛ anɔkwale mli lɛ, shihilɛ ni miyɔɔ mli lɛ ehã sane kpakpa lɛ miishwere moŋ, ni no ehã Roma Maŋtsɛ lɛ Bulɔi lɛ fɛɛ kɛ mɛi ni eshwɛ lɛ fɛɛ ená ele tsein ni awo mi yɛ Kristo hewɔ lɛ faŋŋ. Agbɛnɛ, tsein ni awo mi nɛɛ ewaje nyɛmimɛi ni yɔɔ Nuŋtsɔ lɛ mli lɛ ateŋ mɛi babaoo, ni amɛkɛ ekãa babaoo miijaje Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ fe tsutsu lɛ ni amɛsheee gbeyei.”​—Fip. 1:12-14.

22. Be ni awo Paulo tsuŋ yɛ Roma lɛ, te ekɛ hegbɛ ni ená lɛ tsu nii ehã tɛŋŋ?

22 Be ni awo Paulo tsuŋ yɛ Roma lɛ, eŋɔ hegbɛ lɛ kɛŋmala woji komɛi ni he hiaa waa, ni amrɔ nɛɛ amɛfata Kristofoi A-Greek Ŋmalɛ lɛ he. b Eŋmala woji nɛɛ ehã Kristofoi ni hi shi yɛ Yesu bɔfoi lɛ abeiaŋ lɛ, ni amɛná he sɛɛ waa. Wɔnáa woji ni akɛ mumɔ tsirɛ Paulo ni eŋmala lɛ ahe sɛɛ ejaakɛ saji ni yɔɔ mli lɛ ahe yɛ sɛɛnamɔ waa kɛhã wɔ hu.​—2 Tim. 3:16, 17.

23, 24. Mɛɛ gbɛ nɔ Kristofoi babaoo ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ ekase Paulo ni amɛjie su kpakpa kpo eyɛ mli akɛ awo amɛ tsuŋ yɛ amɛhemɔkɛyeli lɛ hewɔ?

23 Eyɛ mli akɛ atsĩii be ni aŋmɛɛ Paulo he lɛ tã yɛ Bɔfoi lɛ awolo lɛ mli moŋ, shi eye aaafee afii ejwɛ yɛ tsuŋwoo mli​—afii enyɔ yɛ Kaisarea, kɛ afii enyɔ hu yɛ Roma. c (Bɔf. 23:35; 24:27) Ni kɛ̃lɛ, ehãaa miishɛɛ ni eyɔɔ lɛ atã, shi moŋ etee nɔ eshiɛ. Ŋmɛnɛ lɛ, nakai nɔŋŋ Yehowa tsuji babaoo ni awo amɛ tsuŋ yɛ amɛhemɔkɛyeli lɛ hewɔ lɛ hãaa amɛmiishɛɛ atã, shi moŋ amɛyaa nɔ amɛshiɛɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, awo Odasefonyo ko ni atsɛɔ lɛ Adolfo lɛ tsuŋ yɛ Spain akɛni ehemɔkɛyeli lɛ eŋmɛɛɛ lɛ gbɛ ni esɔmɔ akɛ asraafonyo lɛ hewɔ. Gboklɛfoi anɔkwɛlɔ ko kɛɛ lɛ akɛ: “Ohã wɔnaa ekpɛ wɔhe. Wɔmiiwa bo yi waa yɛ biɛ, shi kɛ́ wɔmiiwa bo yi waa moŋ lɛ, oyaa nɔ ofeɔ ohiɛ ŋmɔlɔŋmɔlɔ ni okɛ wɔ wieɔ kɛ naajɔlɛ.”

24 Sɛɛ mli lɛ, amɛhe Adolfo amɛye aahu akɛ amɛŋaaa etsuŋwoohe lɛ shinaa lɛ. Asraafoi yaa eŋɔɔ ni amɛyabiɔ lɛ Biblia lɛ mli saji. Bulɔ ko po yaa Adolfo tsuŋwoohe lɛ koni eyakane Biblia lɛ, ni kɛ́ eekane lɛ, Adolfo kwɛɔ akɛ mɔ ko miiba lo. No hewɔ lɛ, gboklɛfonyo lɛ moŋ “buɔ” bulɔ lɛ he! Nyɛhãa nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni Odasefoi anɔkwafoi nɛɛ fee lɛ akanyaa wɔ koni ‘wɔkɛ ekãa babaoo ajaje Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ fe tsutsu lɛ ni wɔsheee gbeyei’ yɛ shihilɛi ni mli wawai po amli.

25, 26. Yɛ nɔ ni shɛɛɛ afii 30 mli lɛ, mɛɛ gbalɛ ni yɔɔ naakpɛɛ Paulo na akɛ eba mli? Ni te gbalɛ nɛɛ baa mli ŋmɛnɛ ehãa tɛŋŋ?

25 Saji ni yɔɔ Bɔfoi lɛ awolo lɛ mli lɛ taa mɔ tsuiŋ waa. Ehãa wɔnaa bɔ ni blema Kristofoi lɛ fee bɔ fɛɛ bɔ ni amɛbaanyɛ ni amɛshiɛ sane kpakpa lɛ. Sane ni akɛmu naa lɛ kɔɔ bɔ ni awo Paulo tsuŋ yɛ shĩa, shi etee nɔ eshiɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ehã mɛi ni basaraa lɛ he. Ni nakai sane lɛ woɔ mɔ hewalɛ waa! Yɛ yitso kome lɛ mli lɛ, abɔ amaniɛ akɛ Yesu kɛ nitsumɔ ko wo esɛɛnyiɛlɔi lɛ adɛŋ. Ekɛɛ amɛ akɛ: “Kɛ́ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ba nyɛnɔ lɛ, nyɛbaaná hewalɛ, ni nyɛbaatsɔmɔ midasefoi yɛ Yerusalem, kɛ Yudea kɛ Samaria fɛɛ, kɛ agbɛnɛ hu, kɛyashi shikpɔŋ lɛ nɔ hei ni jekɛ waa lɛ.” (Bɔf. 1:8) Yɛ nɔ ni shɛɛɛ afii 30 sɛɛ lɛ, ashiɛ Maŋtsɛyeli sane lɛ atsɔɔ “bɔɔ nii ni yɔɔ ŋwɛi shishi lɛ fɛɛ.” d (Kol. 1:23) Enɛ tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yɛ hewalɛ waa!​—Zak. 4:6.

26 Ŋmɛnɛ lɛ, nakai mumɔ lɛ nɔŋŋ kanyaa Kristo nyɛmimɛi ni eshwɛ lɛ kɛ amɛnanemɛi “gwantɛŋi krokomɛi” lɛ, ni amɛyaa nɔ ‘amɛyeɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he odase fitsofitso’ yɛ shikpɔji 240 anɔ! (Yoh. 10:16; Bɔf. 28:23) Ani ootsu nakai nitsumɔ lɛ eko jogbaŋŋ?

a Kulɛ Paulo miisumɔ ni Onesimo ahi eŋɔɔ, shi esumɔɔɔ ni ekuɔ Roma mla lɛ mli. Paulo bɛ hegbɛ akɛ ebaahã Onesimo ahi eŋɔɔ ejaakɛ Onesimo nuŋtsɔ ji Filemon ni ji Kristofonyo hu lɛ. No hewɔ lɛ, Onesimo ku esɛɛ etee Filemon ŋɔɔ, ni ekɛ wolo ko ni Paulo ŋma kɛwo Filemon hewalɛ akɛ ekɛ mlijɔlɛ ahere enyɔŋ lɛ akɛ enyɛmi Kristofonyo lɛ hu tee.​—Flm. 13-19.

b Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Woji Enumɔ Ni Paulo Ŋmala Be Ni Awo Lɛ Tsuŋ Klɛŋklɛŋ Yɛ Roma,” ni yɔɔ baafa 212 lɛ.

c Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Paulo Shihilɛ Yɛ Afi 61 Ŋ.B. Sɛɛ,” ni yɔɔ baafa 214 lɛ.

d Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Ashiɛ Sane Kpakpa Lɛ Atsɔɔ Bɔɔ Nii Fɛɛ.