Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

YITSO 3

‘Mumɔ Krɔŋkrɔŋ Bayimɔ Amɛ Obɔbɔ’

‘Mumɔ Krɔŋkrɔŋ Bayimɔ Amɛ Obɔbɔ’

Nɔ ni ba be ni afɔse mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ashwie kaselɔi lɛ anɔ yɛ Pentekoste Gbi lɛ nɔ lɛ

Edamɔ Bɔfoi 2:1-47 lɛ nɔ

1. Kɛ́ aaye Pentekoste Gbi Jurɔ lɛ, te nibii yaa lɛ tɛŋŋ?

 MƐI eyi Yerusalem gbɛjegbɛi lɛ anɔ, ni amɛmii eshɛ amɛhe waa. a Lasu miite shi yɛ afɔleshaa latɛ ni yɔɔ sɔlemɔ shĩa lɛ nɔ, ni Levibii lɛ hu miila Haleluya lalai lɛ (Lala 113 kɛyashi 118), ni eeenyɛ efee akɛ kuu kome wóɔ lala lɛ nɔ, ni kuu kroko lɛ hereɔ nɔ. Gbɛjegbɛi lɛ anɔ etsĩ kɛ gbɔi. Amɛjɛ hei ni jekɛ waa​—amɛteŋ mɛi komɛi jɛ Elam, Mesopotamia, Kapadokia, Ponto, Ejipt, kɛ Roma. b Mɛni afeɔ? Aaye Pentekoste Gbi Jurɔ lɛ, ni atsɛɔ lɛ hu akɛ, “klɛŋklɛŋ yibii agbi lɛ.” (4 Mo. 28:26) Ayeɔ gbi jurɔ nɛɛ daa afi be ni akpa barle agbe naa ni abɔi wiiti kpamɔ lɛ. Eji nyamɔ gbi.

2. Mɛɛ nibii ni yɔɔ naakpɛɛ tee nɔ yɛ afi 33 Ŋ.B. Pentekoste Gbi lɛ nɔ?

2 Gbi nɛɛ leebi ŋmɛlɛ nɛɛhu yɛ afi 33 Ŋ.B. May naagbee gbɛ lɛ, nɔ ko ba ni kɛjɛ nakai beiaŋ kɛbashi ŋmɛnɛ lɛ, mɛi miiwie he lolo. Trukaa lɛ, “gbɛɛmɔ ko ni tamɔ kɔɔyɔɔ ni miitswa waa jɛ ŋwɛi ba.” (Bɔf. 2:2) Gbɛɛmɔ nɛɛ yi shĩa ni Yesu kaselɔi aaafee 120 ebua amɛhe naa yɛ lɛ fɛɛ obɔ. No sɛɛ lɛ, naakpɛɛ nɔ ko ba. Amɛna nɔ ko tamɔ la ni efee tamɔ lilɛii, ni eko bama kaselɔi lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ nɔ. c Kɛkɛ ni ‘mumɔ krɔŋkrɔŋ bayimɔ kaselɔi lɛ obɔbɔ,’ ni amɛbɔi maŋsɛɛ wiemɔi wiemɔ! Be ni amɛshi shĩa lɛ amɛyaa lɛ, gbɔi ni amɛkɛkpe yɛ Yerusalem gbɛjegbɛi lɛ anɔ lɛ anaa kpɛ amɛhe, ejaakɛ amɛnu nɔ ni kaselɔi lɛ kɛ amɛ wieɔ lɛ shishi! Amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ nu akɛ kaselɔi lɛ ‘miiwie lɛ diɛŋtsɛ emaŋ wiemɔ.’​—Bɔf. 2:1-6.

3. (a) Mɛni hewɔ afi 33 Ŋ.B. Pentekoste Gbi lɛ he hiaa waa yɛ Yehowa jamɔ yinɔ sane mli lɛ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ Petro kɛ “ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ naa samfei lɛ” ekome tsu nii yɛ wiemɔ ni ehã nakai gbi lɛ mli?

3 Nifeemɔ ni sa kadimɔ nɛɛ he hiaa waa yɛ Yehowa jamɔ yinɔ sane mli, ejaakɛ nakai beiaŋ ato mumɔŋ Israel maŋ lɛ, ni ji Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ asafo lɛ shishi. (Gal. 6:16) Shi jeee no pɛ. Be ni Petro kɛ mɛi babaoo lɛ wie nakai gbi lɛ, ekɛ “ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ naa samfei” etɛ lɛ ateŋ klɛŋklɛŋ nɔ lɛ tsu nii, ni eko fɛɛ eko baahã gbɔmɛi akuu ko aná jɔɔmɔi krɛdɛi. (Mat. 16:18, 19) Klɛŋklɛŋ samfee nɛɛ hã Yudafoi kɛ mɛi ni etsɔmɔ Yudafoi lɛ ná hegbɛ koni amɛkpɛlɛ sane kpakpa lɛ nɔ, ní akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ afɔ amɛ mu. d No baahã amɛbafata mumɔŋ Israel lɛ he, ni amɛbaaná hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaaye nɔ akɛ maŋtsɛmɛi kɛ osɔfoi yɛ Mesia lɛ Maŋtsɛyeli lɛ mli. (Kpo. 5:9, 10) Sɛɛ mli lɛ, Samariabii lɛ baaná nakai hegbɛ lɛ, ni no sɛɛ lɛ, jeŋmajiaŋbii lɛ hu baaná. Mɛni Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ baanyɛ akase yɛ nibii ni sa kadimɔ waa ni tee nɔ yɛ afi 33 Ŋ.B. Pentekoste Gbi lɛ nɔ lɛ mli?

“Amɛ Fɛɛ Amɛbua Amɛhe Naa Yɛ He Kome” (Bɔfoi 2:1-4)

4. Mɛɛ gbɛ nɔ Kristofoi asafo ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ tsaa nitsumɔ ni asafo ni ato shishi yɛ afi 33 Ŋ.B. lɛ tsu lɛ nɔ?

4 Akɛ kaselɔi aaafee 120 to Kristofoi asafo lɛ shishi, ni no mli lɛ, “amɛ fɛɛ amɛbua amɛhe naa yɛ he kome”​—yɛ ŋwɛi asa ko nɔ​—ni akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ fɔ amɛ mu. (Bɔf. 2:1) Be ni nakai gbi lɛ baa naagbee lɛ, abaptisi mɛi akpei abɔ. Nakai beiaŋ asafo lɛ bɔi shweremɔ, ni etee nɔ eshwere kɛbashi ŋmɛnɛ! Hɛɛ, aatsɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beiaŋ Kristofoi asafo lɛ, ni ji hii kɛ yei ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ nɔ ‘aashiɛ maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ koni akɛye jeŋmaji lɛ fɛɛ odase’ dani je lɛ naagbee lɛ aba.​—Mat. 24:14.

5. Mɛɛ jɔɔmɔ mɛi ni kɛ Kristofoi asafo lɛ bɔ yɛ blema kɛ ŋmɛnɛ fɛɛ lɛ náa?

5 Agbɛnɛ hu, abaatsɔ Kristofoi asafo lɛ nɔ awo asafoŋbii lɛ, ni ji, mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ, kɛ sɛɛ mli lɛ, “gwantɛŋi krokomɛi” lɛ hewalɛ. (Yoh. 10:16) Be ni Paulo ŋma Kristofoi ni yɔɔ Roma lɛ, ehã ana akɛ ehiɛ sɔɔ bɔ ni asafoŋbii lɛ wowoɔ amɛhe hewalɛ lɛ waa. Eŋma akɛ: “Miishwe akɛ mana nyɛ, koni mikɛ Nyɔŋmɔ nikeenii lɛ eko abahã nyɛ koni nyɛhe awa yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli; aloo, moŋ lɛ, koni wɔwowoo wɔhe hewalɛ, ni ji akɛ atsɔ nyɛhemɔkɛyeli lɛ nɔ awo mi hewalɛ ni atsɔ mi hu minɔ lɛ nɔ awo nyɛ hewalɛ.”​—Rom. 1:11, 12.

6, 7. Ŋmɛnɛ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ Kristofoi asafo lɛ tsuɔ famɔ ni Yesu kɛhã akɛ ashiɛ atsɔɔ jeŋmaji lɛ fɛɛ lɛ he nii?

6 Nɔ ni Kristofoi asafo lɛ tsu yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ, no nɔŋŋ etsuɔ ŋmɛnɛ lɛ. Yesu kɛ nitsumɔ ko ni wa, shi nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, ehãa mɔ tsui nyɔɔ emli lɛ wo ekaselɔi lɛ adɛŋ. Ekɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛyafea mɛi ni jɛ jeŋmaji lɛ fɛɛ amli lɛ kaselɔi, nyɛbaptisia amɛ yɛ Tsɛ lɛ gbɛ́i mli, kɛ Bi lɛ gbɛ́i mli, kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ gbɛ́i mli, nyɛtsɔa amɛ ni amɛye nii fɛɛ ni mifã nyɛ lɛ nɔ.”​—Mat. 28:19, 20.

7 Yehowa miitsɔ e-Dasefoi ni ji Kristofoi lɛ anɔ eetsu nitsumɔ nɛɛ ŋmɛnɛ. Eji anɔkwale akɛ, ebɛ mlɛo akɛ aaashiɛ atsɔɔ mɛi ni esoro amɛwiemɔ. Kɛ̃lɛ, Yehowa Odasefoi efee woji, vidioi, kɛ nibii krokomɛi ni gbálaa Biblia lɛ mli yɛ wiemɔi ni fa fe 1,000 mli. Kɛ́ oyaa Kristofoi akpeei daa, ni ofata he kɛmiitsu Maŋtsɛyeli shiɛmɔ kɛ kaselɔfeemɔ nitsumɔ lɛ, no lɛ, esa akɛ omii ashɛ ohe. Ofata mɛi fioo pɛ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ ŋmɛnɛ, ni ená hegbɛ kɛmiiye Yehowa gbɛ́i lɛ he odase fitsofitso lɛ ahe!

8. Mɛɛ gbɛ nɔ asafo lɛ yeɔ ebuaa wɔ?

8 Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ Kristofoi asafo ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ ehã koni ekɛye ebua bo ni ofi shi kɛ miishɛɛ yɛ naagbee gbii ni mli shihilɛ wa nɛɛ amli. Paulo ŋma Hebri Kristofoi lɛ akɛ: “Nyɛhãa wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ asusua enyɛmi he bɔ ni afee ni wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ akanya enyɛmi koni wɔjie suɔmɔ kpo ni wɔtsu nitsumɔi kpakpai, ni wɔkakpa kpe ni wɔkpeɔ kutuu lɛ, tamɔ bɔ ni eji mɛi komɛi asu lɛ, shi moŋ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ awo enyɛmi hewalɛ, ni titri lɛ, akɛni nyɛmiina akɛ gbi lɛ miibɛŋkɛ nɛɛ.” (Heb. 10:24, 25) Yehowa kɛ Kristofoi asafo lɛ edro wɔ, bɔ ni afee ni onyɛ owo mɛi krokomɛi hewalɛ, ni amɛ hu amɛwo bo hewalɛ. Okɛ omumɔŋ nyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ abɔ be fɛɛ be. Kaakpa Kristofoi akpeei yaa kɔkɔɔkɔ!

“Mɔ Fɛɛ Mɔ Nu . . . Lɛ Diɛŋtsɛ Emaŋ Wiemɔ” (Bɔfoi 2:5-13)

“Wɔmiinu ni amɛmiiwie Nyɔŋmɔ nibii wuji lɛ ahe yɛ wɔwiemɔi amli.”​—Bɔfoi 2:11

9, 10. Mɛni mɛi komɛi efee koni amɛnyɛ amɛshiɛ amɛhã mɛi ni wieɔ wiemɔ kroko?

9 Kwɛ bɔ ni Yudafoi kɛ mɛi ni etsɔmɔ Yudafoi ni naa ebakpe shi yɛ afi 33 Ŋ.B. Pentekoste Gbi lɛ nɔ lɛ baaná miishɛɛ ahã. Eeenyɛ efee akɛ, wiemɔ kome ko yɛ ni mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ fɛɛ wieɔ, ekolɛ Greek loo Hebri. Shi agbɛnɛ lɛ, “amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ nu ni [kaselɔi lɛ miiwie] lɛ diɛŋtsɛ emaŋ wiemɔ.” (Bɔf. 2:6) Ekã shi faŋŋ akɛ, amɛmii shɛ amɛhe waa akɛ amɛnu sane kpakpa lɛ yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛmaŋ wiemɔ mli. Eji anɔkwale akɛ, Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ nyɛŋ awie maŋsɛɛ wiemɔi yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ. Shi amɛteŋ mɛi babaoo kɛ amɛhe ehã ni amɛmiishiɛ Maŋtsɛyeli sane lɛ amɛmiihã mɛi ni jɛ maji srɔtoi anɔ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Mɛi komɛi ekase wiemɔ kroko bɔ ni afee ni amɛnyɛ amɛyasɔmɔ yɛ asafo ko ni bɛŋkɛ amɛ ni wieɔ nakai wiemɔ lɛ mli, loo amɛyasɔmɔ yɛ maŋsɛɛ po. Bei pii lɛ, amɛnaa akɛ mɛi ni boɔ amɛ toi lɛ ahiɛ sɔɔ mɔdɛŋ ni amɛbɔɔ koni amɛwie amɛwiemɔ lɛ waa.

10 Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Christine lɛ kɛ Odasefoi kpawo krokomɛi kase Gujarati wiemɔ lɛ. Be ni ekɛ yoo ko ni ekɛtsuɔ nii ni wieɔ Gujarati kpe lɛ, eŋa lɛ yɛ Gujarati mli. Yoo lɛ naa kpɛ ehe, ni ebi Christine nɔ hewɔ ni ebɔɔ mɔdɛŋ ni ekase wiemɔ ni wa tamɔ Gujarati lɛ. Enɛ hã Christine ye lɛ odase. Yoo lɛ kɛɛ Christine akɛ: “Miina akɛ, nyɛhiɛ sane ko ni he hiaa waa.”

11. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔsaa wɔhe wɔto koni wɔnyɛ wɔshiɛ wɔhã mɛi ni wieɔ wiemɔ kroko?

11 Eji anɔkwale akɛ, jeee wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔkase wiemɔ kroko. Fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔbaanyɛ wɔsaa wɔhe wɔto, koni wɔnyɛ wɔshiɛ Maŋtsɛyeli sane lɛ wɔhã mɛi ni wieɔ wiemɔi krokomɛi. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Gbɛ kome ji, ni okɛ JW Language® app lɛ baatsu nii kɛkase bɔ ni aŋaa mɔ ahãa yɛ wiemɔ ko ni mɛi wieɔ yɛ he ni oyɔɔ lɛ mli. Agbɛnɛ hu, obaanyɛ okase nibii fioo komɛi ni obaanyɛ owie yɛ nakai wiemɔ lɛ mli ni baahã mɛi anya sane lɛ he. Wiemɔ jw.org lɛ he otsɔɔ amɛ, ni kɛ́ ebaahi lɛ, otsɔɔ amɛ vidioi kɛ nibii krokomɛi ni yɔɔ amɛwiemɔ lɛ mli. Kɛ́ wɔkɛ dɛŋdadei ni tamɔ nɛkɛ tsu nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, wɔ hu wɔbaaná miishɛɛ tamɔ blema Kristofoi lɛ ná be ni mɛi ni jɛ maji krokomɛi anɔ lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ nu sane kpakpa lɛ yɛ “lɛ diɛŋtsɛ emaŋ wiemɔ” mli ni enaa kpɛ ehe lɛ.

‘Petro Te Shi Edamɔ Shi’ (Bɔfoi 2:14-37)

12. (a) Mɛni Yoel gba ni kɔɔ naakpɛɛ nifeemɔ ni tee nɔ yɛ afi 33 Ŋ.B. Pentekoste Gbi lɛ nɔ lɛ he? (b) Mɛni hewɔ Yesu kaselɔi lɛ kpa gbɛ akɛ Yoel gbalɛ lɛ baaba mli lɛ?

12 ‘Petro te shi edamɔ shi’ ni ekɛ mɛi ni jɛ maji srɔtoi anɔ ni eba gbi jurɔ lɛ wie. (Bɔf. 2:14) Egbála mli etsɔɔ mɛi fɛɛ ni boɔ lɛ toi lɛ akɛ, Nyɔŋmɔ ji mɔ ni ehã amɛwieɔ wiemɔi srɔtoisrɔtoi yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ nɛɛ, koni no ahã Yoel gbalɛ nɛɛ aba mli. Ekɛɛ: “Mafɔse mimumɔ lɛ mashwie heloo srɔtoi fɛɛ nɔ.” (Yoel 2:28) Dani Yesu baaya ŋwɛi lɛ, ekɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ: “Mabi Tsɛ lɛ ni ebaahã nyɛ yelikɛbualɔ kroko,” ni Yesu tsɔɔ akɛ no ji “mumɔ lɛ.”​—Yoh. 14:16, 17.

13, 14. Te Petro fee tɛŋŋ eshɛ etoibolɔi lɛ atsui he? Ni te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkase lɛ?

13 Petro kɛ wiemɔi ni yɔɔ tɛ̃ɛ nɛɛ mu ewiemɔ lɛ naa akɛ: “Israel shĩa lɛ fɛɛ aná ale lɛɛlɛŋ akɛ, nɛkɛ Yesu nɛɛ ni nyɛgbe lɛ yɛ tso jaŋŋ nɔ lɛ, Nyɔŋmɔ efee lɛ Nuŋtsɔ kɛ Kristo fɛɛ.” (Bɔf. 2:36) Eji anɔkwale akɛ, be ni asɛŋ Yesu yɛ piŋmɔ tso lɛ nɔ lɛ, no mli lɛ, Petro toibolɔi lɛ ateŋ mɛi babaoo bɛ jɛmɛ. Ni kɛ̃lɛ, akɛni amɛji maŋ ni gbe Yesu lɛ mli bii hewɔ lɛ, amɛyeɔ lá yi sɔ̃. Shi kadimɔ akɛ, Petro kɛ emaŋbii ni ji Yudafoi lɛ wie kɛ bulɛ, ni eshɛ amɛtsui he. Oti ni ma ehiɛ ji, ni ewo amɛ hewalɛ ni amɛtsake amɛtsui, shi jeee ni ebu amɛ fɔ. Ani etoibolɔi lɛ amli fu lɛ yɛ nɔ ni ewie lɛ hewɔ? Dabi kwraa. Moŋ lɛ, ewiemɔ lɛ ‘tsurɔ amɛtsuiiaŋ.’ Amɛbi akɛ: “Mɛni esa akɛ wɔfee?” Ekã shi faŋŋ akɛ, bɔ ni Petro kɛ amɛ wie yɛ bulɛ mli lɛ hewɔ eshɛ amɛteŋ mɛi babaoo atsui he, ni amɛtsake amɛtsui lɛ.​—Bɔf. 2:37.

14 Wɔbaanyɛ wɔkase gbɛ ni Petro tsɔ nɔ eshɛ mɛi atsui he lɛ. Kɛ́ wɔmiiye odase lɛ, ehe ehiaaa ni wɔjaje nɔ fɛɛ nɔ ni ejaaa ni shiatsɛ lɛ baawie lɛ. Ehi moŋ akɛ wɔbaawie saji ni ekɛ wɔ kpãa gbee yɛ he lɛ ahe. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔbaanyɛ wɔwa mɛi ni amɛnu Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ shishi yɛ gbɛ ni waaa nɔ. Bei pii lɛ, kɛ́ wɔkase gbɛ ni Petro tsɔ nɔ ewie lɛ, ewaaa akɛ mɛi ni hiɛ tsui kpakpa lɛ baabo wɔ toi.

“Nyɛhãa Abaptisia Nyɛteŋ Mɔ Fɛɛ Mɔ” (Bɔfoi 2:38-47)

15. (a) Mɛni Petro wie? Ni te mɛi lɛ fee amɛ nii yɛ he tɛŋŋ? (b) Mɛni hewɔ tɔmɔ bɛ he akɛ abaptisi mɛi aaafee 3,000 ni nu sane kpakpa lɛ yɛ Pentekoste Gbi lɛ nɔ nɔŋŋ lɛ?

15 Yɛ afi 33 Ŋ.B. Pentekoste Gbi, ni ji gbi ni sa kadimɔ waa lɛ nɔ lɛ, Petro kɛɛ Yudafoi kɛ mɛi ni etsɔmɔ Yudafoi ni boɔ lɛ toi lɛ akɛ: “Nyɛtsakea nyɛtsui, ni nyɛhãa abaptisia nyɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ.” (Bɔf. 2:38) Enɛ hewɔ lɛ, abaptisi mɛi aaafee 3,000, ekolɛ yɛ kpaakpoi ni yɔɔ Yerusalem loo he ko ni bɛŋkɛ jɛmɛ lɛ amli. e Ani amɛye amɛhe oyai amɛhã abaptisi amɛ be ni amɛshɛko? Ani esa akɛ enɛ ahã mɛi ni akɛ amɛ miikase Biblia lɛ kɛ Odasefoi abii aye amɛhe oyai ni amɛhã abaptisi amɛ be ni amɛshɛko? Dabi kwraa. Kaimɔ akɛ, Yudafoi kɛ mɛi ni etsɔmɔ Yudafoi ni abaptisi amɛ yɛ afi 33 Ŋ.B. Pentekoste Gbi lɛ nɔ lɛ ji mɛi ni kɛ hiɛdɔɔ kaseɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ momo, ni amɛji maŋ ni ejɔɔ ehe nɔ ehã Yehowa lɛ mli bii. Agbɛnɛ hu, no mli lɛ, amɛmiifee nibii ni tsɔɔ akɛ amɛhiɛ dɔɔ Nyɔŋmɔjamɔ he momo. Amɛteŋ mɛi komɛi efã gbɛ kakadaŋŋ kɛba gbi jurɔ ni ayeɔ daa afi nɛɛ. Be ni amɛkpɛlɛ nɔ akɛ Yesu Kristo fee nɔ ko ni he hiaa waa koni Nyɔŋmɔ yiŋtoo aba mli lɛ, amɛtswa amɛfai shi akɛ amɛbaaya nɔ amɛsɔmɔ Nyɔŋmɔ​—shi agbɛnɛ lɛ, akɛ Kristo sɛɛnyiɛlɔi ni abaptisi amɛ.

16. Mɛɛ gbɛ nɔ blema Kristofoi lɛ kɛ amɛhe shã afɔle?

16 Eyɛ faŋŋ akɛ, Yehowa jɔɔ amɛ. Abɔ amaniɛ akɛ: “Mɛi ni he amɛye lɛ fɛɛ bua amɛhe naa kutuu ni amɛfee amɛnibii ni amɛyɔɔ lɛ fɛɛ ekome, ni amɛhɔ̃ɔhɔ̃ɔ amɛshikpɔji kɛ amɛhe nibii, ni amɛjara nɔ ni amɛná kɛjɛ mli lɛ amɛhã mɛi lɛ fɛɛ, bɔ ni he hiaa mɔ fɛɛ mɔ.” f (Bɔf. 2:44, 45) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, anɔkwa Kristofoi fɛɛ baasumɔ ni amɛkase suɔmɔ ni hãa akɛ he shãa afɔle nɛɛ.

17. Mɛɛ nibii ni he hiaa esa akɛ mɔ ko afee dani abaptisi lɛ?

17 Biblia lɛ tsɔɔ akɛ, nibii komɛi yɛ ni esa akɛ mɔ ko afee dani ejɔɔ ehe nɔ ehã Yehowa ni ehã abaptisi lɛ. Esa akɛ ekase Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ. (Yoh. 17:3) Esa akɛ enifeemɔi atsɔɔ akɛ eyɛ hemɔkɛyeli, ni etsake etsui, ni tsɔɔ akɛ, eshwa ehe lɛɛlɛŋ yɛ tsutsu gbɛ ni ekɔ lɛ hewɔ. (Bɔf. 3:19) No sɛɛ lɛ, esa akɛ eku esɛɛ, ni etsu nitsumɔi kpakpai ni kɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii kpãa gbee. (Rom. 12:2; Efe. 4:23, 24) Enɛɛmɛi asɛɛ lɛ, esa akɛ esɔle ni ejɔɔ ehe nɔ ehã Nyɔŋmɔ, ni ehã abaptisi lɛ.​—Mat. 16:24; 1 Pet. 3:21.

18. Mɛɛ hegbɛ Kristo kaselɔi ni abaptisi amɛ lɛ yɔɔ?

18 Ani oji Yesu Kristo kaselɔ ni ejɔɔ ehe nɔ, ni abaptisi lɛ? Kɛ́ nakai ni lɛ, ohiɛ asɔ hegbɛ kpele ni oyɔɔ lɛ. Abaanyɛ akɛ bo atsu nii waa ni oye odase fitsofitso, ni ofee Yehowa suɔmɔnaa nii taakɛ blema Kristofoi ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yimɔ amɛ obɔbɔ lɛ fee lɛ!

a Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Yerusalem​—He Titri Ni Yudafoi Lɛ Já Nyɔŋmɔ Yɛ” lɛ.

b Kwɛmɔ akrabatsai ni ji “ Roma​—Nɔyeli Ko Maŋtiase,” “ Yudafoi Ni Hi Mesopotamia Kɛ Ejipt,” kɛ “ Kristofoi Ni Hi Ponto” lɛ.

c “Lilɛii” lɛ jeee la diɛŋtsɛ, shi moŋ ‘amɛtamɔ la,’ ni ehãa anaa akɛ, nɔ ni bama kaselɔi lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ nɔ lɛ tamɔ la.

d Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “ Namɛi Ji Mɛi Ni Etsɔmɔ Yudafoi Lɛ?” lɛ.

e Jeee no ji mɛi ni fa fe fɛɛ ni abaptisi yɛ gbi kome nɔ. Abaptisi mɛi 7,402 yɛ nibii ekpaa ni akɛ nu woɔ mli lɛ amli yɛ Yehowa Odasefoi amajimaji ateŋ kpee ni afee yɛ Kiev, yɛ Ukraine yɛ August 7, 1993 lɛ shishi. Fɛɛ he ŋmɛlɛtswai enyɔ kɛ minitii nyɔŋma kɛ enumɔ.

f Enɛ hã anyɛ akwɛ gbɔi lɛ ni tee nɔ amɛhi Yerusalem kɛyashi be ko koni amɛkase hemɔkɛyeli hee ni amɛná lɛ he nii babaoo lɛ. Anyɛɛɛ mɛi lɛ anɔ ni amɛfee nakai, amɛjɛ amɛtsui mli amɛfee. No hewɔ lɛ, ejeee komunizim [nɔyeli gbɛjianɔtoo ko ni abuɔ nɔ fɛɛ nɔ ni yɔɔ maŋ lɛ mli lɛ akɛ eji maŋbii lɛ fɛɛ anɔ, ni ajaa nibii lɛ yɛ mɔ fɛɛ mɔ hiamɔ naa] taakɛ mɛi komɛi kɛɔ lɛ.​—Bɔf. 5:1-4.