Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

YITSO 41

Naakpɛɛ Nii​—Namɔ Hewalɛ Naa Afee Yɛ?

Naakpɛɛ Nii​—Namɔ Hewalɛ Naa Afee Yɛ?

MATEO 12:22-32 MARKO 3:19-30 LUKA 8:1-3

  • YESU JE ESHIƐMƆ HE TAFÃA NI JI ENYƆ LƐ SHISHI

  • EFÃMƆ DAIMONIOI NI EBƆ KƆKƆ YƐ ESHA NI AŊƆFAŊ LƐ HE

Be ni Yesu wie eshaifaa he yɛ Farisifonyo ni atsɛɔ lɛ Simon lɛ shĩa lɛ sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, eyakpa Galilea ekoŋŋ eshiɛ. Afii enyɔ nɛ ni eje esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ shishi, ni jeee ekome too efãa gbɛ lɛ. Bɔfoi 12 lɛ, kɛ yei komɛi hu ní ‘efãmɔ mumɔi fɔji yɛ amɛmli, ni etsa amɛhelai’ lɛ fata ehe. (Luka 8:2) Amɛteŋ mɛi komɛi ji Maria Magdalena, Susana, kɛ Yohana, mɔ ni wu ji Maŋtsɛ Herode Antipa tsulɔnukpa lɛ.

Be ni Yesu he sane gbɛɔ shwãa lɛ, naataamɔ ni kɔɔ enitsumɔ lɛ he lɛ mli tee nɔ ewa. Enɛ bafee faŋŋ be ni akɛ nuu ko ni yɔɔ daimonio, ní eji shwilafo kɛ mumui fɛɛ lɛ ba Yesu ŋɔɔ ní etsa lɛ lɛ. Amrɔ nɛɛ daimonio lɛ eje nuu lɛ mli, ni eena nii ni eewie hu. Enɛ fee mɛi lɛ naakpɛɛ aahu akɛ, amɛkɛɛ akɛ: “Ani aleenɔ jeee David Bi lɛ nɛ?”​—Mateo 12:23.

Asafoku ní ebua amɛhe naa yɛ shĩa ni Yesu yɔɔ mli lɛ ayi fa aahu akɛ, lɛ kɛ ekaselɔi lɛ nyɛɛɛ nii po amɛye. Shi jeee amɛ fɛɛ amɛsusuɔ akɛ Yesu ji “David Bi” ní awo ehe shi lɛ. Woloŋmalɔi lɛ kɛ Farisifoi lɛ ateŋ mɛi komɛi jɛ Yerusalem tɔ̃ɔ ba​—shi amɛbaaa ni amɛbakase nɔ ko yɛ Yesu ŋɔɔ loo amɛbafi esɛɛ. Amɛkɛɛ mɛi akɛ: “Eyɛ Beelzebul,” ni ekɛ “daimonioi lɛ anɔyelɔ lɛ” efee ekome. (Marko 3:22) Be ni Yesu wekumɛi lɛ nu hoofeemɔ lɛ he lɛ, amɛba koni amɛbamɔ lɛ. Yɛ mɛɛ yiŋtoo hewɔ?

Anɔkwa, kɛbashi be nɛɛ fɛɛ lɛ, Yesu diɛŋtsɛ nyɛmimɛi lɛ heee yeee akɛ Nyɔŋmɔ Bi ji lɛ. (Yohane 7:5) Jeee Yesu ní amɛkɛ lɛ fɛɛ da yɛ Nazaret lɛ ji Yesu, mɔ hewɔ ni maŋ lɛŋ fɛɛ efee hoo lɛ. Akɛni amɛmu naa akɛ ekolɛ nɔ ko miigba enaa hewɔ lɛ, amɛwie akɛ: “Ejwɛŋmɔ tsuuu nii jogbaŋŋ.”​—Marko 3:21.

Shi mɛni odaseyeli lɛ tsɔɔ? Etsɛko tsɔ nɛ ní Yesu tsa nuu ko ni yɔɔ daimonio, ni amrɔ nɛɛ eena nii ni eewie. Mɔ ko nyɛŋ aje enɛ he ŋwane. No hewɔ lɛ, woloŋmalɔi lɛ kɛ Farisifoi lɛ kɛ saji ni bɛ mli folɔ Yesu naa, koni mɛi akahe lɛ ye. Amɛkɛɛ akɛ: “Jeee nɔ ko nɔ ko gbɔmɔ nɛɛ kɛfãmɔɔ daimonioi lɛ akɛ ja Beelzebul, daimonioi lɛ anɔyelɔ lɛ hewalɛ naa.”​—Mateo 12:24.

Yesu le nɔ ni woloŋmalɔi lɛ kɛ Farisifoi lɛ susuɔ, no hewɔ lɛ, ewie akɛ: “Maŋtsɛyeli fɛɛ maŋtsɛyeli ni kɛ lɛ diɛŋtsɛ ehe shiɔ mple lɛ hiɛ kpãtãa, ni maŋ fɛɛ maŋ loo shĩa fɛɛ shĩa ni kɛ lɛ diɛŋtsɛ ehe shiɔ mple lɛ damɔŋ shi. Nakai nɔŋŋ kɛ́ Satan fã Satan lɛ, ekɛ lɛ diɛŋtsɛ ehe miishi mple; belɛ, te aaafee tɛŋŋ ni emaŋtsɛyeli lɛ aaadamɔ shi?”​—Mateo 12:25, 26.

Nilee yɛ niiahesusumɔ nɛɛ mli waa! Farisifoi lɛ le akɛ Yudafoi komɛi hu fãmɔɔ daimonioi. (Bɔfoi 19:13) Hewɔ lɛ Yesu bi akɛ: “Kɛ́ Beelzebul hewalɛ mikɛfãmɔɔ daimonioi lɛ, namɔ hewalɛ nyɛbihii lɛ kɛfãmɔɔ amɛ mɔ?” Yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, sane ni amɛkɛfolɔ Yesu naa lɛ fimɔɔ amɛ nɔŋŋ. Yesu tsa ewiemɔ lɛ nɔ akɛ: “Shi kɛ́ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ mikɛfãmɔɔ daimonioi lɛ, no lɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ebati nyɛ shi diɛŋtsɛ.”​—Mateo 12:27, 28.

Bɔ ni afee ni Yesu ahã amɛna akɛ, daimonioi lɛ ní efãmɔɔ lɛ ji odaseyeli ni tsɔɔ akɛ eyɛ hewalɛ fe Satan lɛ, ewie akɛ: “Te aaafee tɛŋŋ ni mɔ ko aaabote nuu hewalɔ ko shĩa ni eyashɔ̃ enibii, akɛ ja efimɔ nuu hewalɔ lɛ dã? No dani ebaanyɛ eha eshĩa lɛ mli nibii lɛ. Mɔ fɛɛ mɔ ni bɛ migbɛfaŋ lɛ, ete shi ewo mi, ni mɔ fɛɛ mɔ ni kɛ mi buaaa naa lɛ, egbɛɔ eshwãa.” (Mateo 12:29, 30) Eyɛ faŋŋ akɛ, woloŋmalɔi lɛ kɛ Farisifoi lɛ miite shi kɛmiiwo Yesu, ni no tsɔɔ faŋŋ akɛ, Satan webii ji amɛ. Amɛmiigbɛ mɛi ni baa Nyɔŋmɔ Bi, ní Yehowa fiɔ esɛɛ lɛ ŋɔɔ lɛ amɛmiishwã.

Yesu bɔ Satan webii ni teɔ shi woɔ lɛ nɛɛ kɔkɔ akɛ: “Abaaŋɔ nibii fɛɛ afa gbɔmɛi abii, ekɔɔɔ he eko eshai ni amɛbaafee, kɛ musubɔɔ wiemɔi ni amɛbaawie. Shi mɔ fɛɛ mɔ ni bɔɔ musu eshiɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, enáŋ eshaifaa kɛmiiya naanɔ, shi moŋ esha fɔbuu kã enɔ kɛmiiya naanɔ.” (Marko 3:28, 29) Bo lɛ, susumɔ nɔ ni enɛ tsɔɔ kɛhã mɛi ni kɛ yijiemɔ hãa Satan yɛ nibii ni amɛnaa faŋŋ akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ ni tsu lɛ he lɛ he okwɛ!