Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

YITSO 88

Nuu Niiatsɛ lɛ Shihilɛ Tsake ni Lazaro Hu Shihilɛ Tsake

Nuu Niiatsɛ lɛ Shihilɛ Tsake ni Lazaro Hu Shihilɛ Tsake

LUKA 16:14-31

  • NUU NIIATSƐ LƐ KƐ LAZARO HE NƆKWƐMƆNƆ LƐ

Yesu wo ekaselɔi lɛ ŋaa yɛ bɔ ni esa akɛ amɛkɛ nii ni amɛyɔɔ lɛ atsu nii ahã lɛ he. Shi jeee ekaselɔi lɛ pɛ nu ŋaawoo nɛɛ. No mli lɛ, Farisifoi lɛ hu yɛ jɛmɛ, ni kulɛ amɛ ji mɛi ni esa akɛ amɛbo ŋaa ni Yesu wo lɛ toi jogbaŋŋ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ “shikasuɔlɔi” ji amɛ. Be ni amɛnu nɔ ni Yesu wie lɛ, “amɛbɔi ehe fɛoyeli.”​—Luka 15:2; 16:13, 14.

Shi enɛ shiii Yesu kpu po. Ekɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛji mɛi ni buɔ nyɛhe jalɔi yɛ gbɔmɛi ahiɛ, shi Nyɔŋmɔ le nyɛtsuiiaŋ. Ejaakɛ nɔ ni ji gojoo yɛ gbɔmɛi ahiɛ lɛ, nihiinii ni yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ.”​—Luka 16:15.

Yɛ bei ni eho lɛ amli lɛ, awóɔ Farisifoi lɛ anɔ “gojoo yɛ gbɔmɛi ahiɛ,” shi be eshɛ ni nibii baatsake yɛ bɔ ni abuɔ amɛ ahãa lɛ he. Abaaba mɛi ni awóɔ amɛ nɔ gojoo akɛni amɛji niiatsɛmɛi, amɛyɛ hegbɛi wuji yɛ maŋ lɛ mli, ni agbɛnɛ hu abuɔ amɛ yɛ Yudafoi ajamɔ lɛ mli lɛ hewɔ lɛ ashi. Abaawó mɛi foji ni le akɛ Nyɔŋmɔ he hiaa amɛ lɛ anɔ. Yesu hã efee faŋŋ akɛ tsakemɔ kpele ko miiya nɔ yɛ kui enyɔ nɛɛ ashihilɛ mli, ekɛɛ akɛ:

“Mla lɛ kɛ Gbalɔi lɛ yɛ kɛbashi Yohane nɔ. Kɛjɛ no nɔ kɛbaa nɛɛ, aajaje Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ akɛ sane kpakpa, ni gbɔmɛi srɔtoi fɛɛ miimia amɛhiɛ koni amɛshɛ he. Anɔkwa, ewaaa hãaa ŋwɛi kɛ shikpɔŋ akɛ amɛbaaho amɛya fe nɔ ni Mla lɛ mli niŋmaa okadi ko he kuli kome baaho ni ebaŋ mli.” (Luka 3:18; 16:16, 17) Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu wiemɔi nɛɛ tsɔɔ akɛ tsakemɔ ko miiya nɔ yɛ mɛi lɛ ashihilɛ mli?

Yudafoi ajamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ shwãa akɛ amɛhiɔ shi yɛ Mose Mla lɛ naa. Kɛ́ obaakai lɛ, be ni Yesu tsa shwilafo ko yɛ Yerusalem lɛ, Farisifoi lɛ shwã amɛkɛɛ: “Wɔ lɛ Mose kaselɔi ji wɔ. Wɔle akɛ Nyɔŋmɔ kɛ Mose wie.” (Yohane 9:13, 28, 29) Yiŋtoo kome hewɔ ni akɛ Mose Mla lɛ hã ji, ni etsɔɔ heshibalɔi gbɛ kɛya Mesia, ni ji Yesu lɛ ŋɔɔ. Yohane Baptisilɔ lɛ hã ana akɛ Yesu ji Nyɔŋmɔ Gwantɛŋbi lɛ. (Yohane 1:29-34) Kɛjɛ be ni Yohane je esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ shishi lɛ, Yudafoi ni baa amɛhe shi, titri lɛ ohiafoi lɛ, ji mɛi ni ashiɛɔ “Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ” he sane lɛ atsɔɔ. Ashiɛ “sane kpakpa” lɛ ahã mɛi fɛɛ ni miisumɔ ni amɛtsɔmɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishi bii lɛ, koni amɛná he sɛɛ.

Jeee akɛ yiŋtoo hewɔ ni akɛ Mose Mla lɛ hã lɛ baaa mli; moŋ lɛ, eetsɔɔ mɛi gbɛ kɛmiiya Mesia lɛ ŋɔɔ. Kɛfata he lɛ, eshwɛ fioo ni Mla lɛ baaba naagbee. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Mla lɛ ŋmɛ gbɛ koni adamɔ sane fɛɛ sane nɔ atse gbãla, shi amrɔ nɛɛ, Yesu miitsɔɔ akɛ, “mɔ fɛɛ mɔ ni shwieɔ eŋa ni ekɛ mɔ kroko boteɔ gbalashihilɛ mli lɛ efite gbãla, ni mɔ ni kɛ yoo ni ewu eshwie lɛ boteɔ gbalashihilɛ mli lɛ efite gbãla.” (Luka 16:18) Wiemɔi nɛɛ wo Farisifoi ni sumɔɔ akɛ amɛwo mla yɛ nɔ fɛɛ nɔ he lɛ mli la waa!

Agbɛnɛ, Yesu gba nɔkwɛmɔnɔ ko ni baahã ana tsakemɔ kpele ni yaa nɔ lɛ. Ekɔɔ hii enyɔ komɛi ahe​—shihilɛ ni amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ yɔɔ mli lɛ tsake kwraa. Be ni osusuɔ nɔkwɛmɔnɔ lɛ he lɛ, hã ehi ojwɛŋmɔŋ akɛ Farisifoi shikasuɔlɔi ni awóɔ amɛnɔ gojoo yɛ gbɔmɛi ahiɛ lɛ fata mɛi ni boɔ Yesu toi lɛ ahe.

Yesu kɛɛ akɛ: “Nuu niiatsɛ ko hi shi, ni ewoɔ atade afaseo kɛ klala, ni eshwɛɔ ehiɛ waa daa gbi, ni ehiɔ shi ogbɔjɔ. Shi akɛ nibalɔ ko ni he eyi obɔ kɛ faji ni atsɛɔ lɛ Lazaro lɛ fɔɔ egbó lɛ naa ŋmɛɛ ni eshweɔ ni ená nibii ni shwieɔ shi kɛjɛɔ nuu niiatsɛ lɛ okpɔlɔ lɛ nɔ lɛ eko eye ni etɔ. Hɛɛ, gbei tete baa amɛbalɛmɔɔ efaji lɛ anɔ.”​—Luka 16:19-21.

Farisifoi lɛ ji shikasuɔlɔi, no hewɔ lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ “nuu niiatsɛ” ni yɔɔ Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli lɛ feɔ amɛhe mfoniri. Yudafoi ajamɔŋ hiɛnyiɛlɔi nɛɛ sumɔɔ hu ni amɛwo atadei ni jara wala ni yɔɔ fɛo waa. Kɛ́ niiatsɛmɛi ji amɛ jio, amɛjeee niiatsɛmɛi jio lɛ, hegbɛi ni amɛyɔɔ lɛ hãa anaa amɛ tamɔ niiatsɛmɛi. Atade afaseo ni nuu niiatsɛ lɛ wo lɛ feɔ hegbɛi wuji ni Farisifoi lɛ yɔɔ lɛ he mfoniri, ni klala yɛŋ lɛ hu feɔ bɔ ni amɛbuɔ amɛhe jalɔi tuutu lɛ he mfoniri.​—Daniel 5:7.

Te hiɛnyiɛlɔi niiatsɛmɛi, ni wóɔ amɛhe nɔ nɛɛ naa ohiafoi ni ji mɛi foji lɛ amɛhãa tɛŋŋ? Amɛnyaŋeɔ amɛ ni amɛbuɔ amɛ ‛am ha·’aʹrets, loo shikpɔŋbii, mɛi ni leee Mla lɛ loo mɛi ni esaaa akɛ atsɔɔ amɛ Mla lɛ. (Yohane 7:49) ‘Nibalɔ ni atsɛɔ lɛ Lazaro ni shweɔ ni ená nibii ni shwieɔ shi kɛjɛɔ nuu niiatsɛ lɛ okpɔlɔ lɛ nɔ lɛ eko eye lɛ’ feɔ mɛi ni abuɔ amɛ akɛ shikpɔŋbii lɛ ahe mfoniri. Anyaŋeɔ mɛi foji nɛɛ oookɛɛ nɔ ni Nyɔŋmɔ taooo amɛ tamɔ bɔ ni anyaŋe Lazaro ni faji eyi ehe obɔ lɛ.

Dɔlɛ sane nɛɛ etee nɔ be kplaŋŋ, shi Yesu le akɛ be eshɛ ni tsakemɔ kpele baaba mɛi ni niiatsɛ lɛ feɔ amɛhe mfoniri lɛ kɛ mɛi ni Lazaro feɔ amɛhe mfoniri lɛ ashihilɛ mli.

NUU NIIATSƐ LƐ SHIHILƐ TSAKE NI LAZARO HU SHIHILƐ TSAKE

Yesu tsɔɔ tsakemɔ ni baaba mɛi nɛɛ ashihilɛ mli. Ekɛɛ akɛ: “Ni be ni be shwie mli lɛ, nibalɔ lɛ gbo, ni ŋwɛibɔfoi bawó lɛ kɛtee Abraham masɛi. Nuu niiatsɛ lɛ hu gbo ni afu lɛ. Ni be ni eyɔɔ Gbonyo Bu lɛ mli ni epiŋɔ lɛ, ehole ehiŋmɛii anɔ ni ena Abraham yɛ shɔŋŋ kɛ Lazaro ni kã emasɛi.”​—Luka 16:22, 23.

Mɛi ni boɔ Yesu toi lɛ le akɛ Abraham egbo jeeŋmɔ ni eyɛ Gbonyo Bu lɛ mli. Ŋmalɛi lɛ feɔ lɛ faŋŋ akɛ, mɔ ko kwraa bɛ ni yɔɔ Gbonyo Bu lɛ mli loo Sheol ni Abraham hu fata he lɛ, ni baanyɛ ana nii loo ewie. (Jajelɔ 9:5, 10) Belɛ, te jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi nɛɛ nu Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ shishi amɛhã tɛŋŋ? Mɛni ji nɔ ni Yesu feɔ lɛ faŋŋ yɛ mɛi foji lɛ kɛ jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi ni sumɔɔ shika lɛ ahe?

Yesu wie akɛ, “Mla lɛ kɛ Gbalɔi lɛ yɛ kɛbashi Yohane nɔ. Kɛjɛ no nɔ kɛbaa nɛɛ, aajaje Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ akɛ sane kpakpa.” Etsɔ enɛ nɔ ehã efee faŋŋ akɛ tsakemɔ ko eba momo. No hewɔ lɛ, Yohane kɛ Yesu Kristo shiɛmɔ lɛ hã Lazaro kɛ nuu niiatsɛ lɛ fɛɛ shihilɛi tsake oookɛɛ nɔ ni amɛgboi, ni amɛyaje shihilɛ kroko mli yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ.

Yɛ anɔkwale mli lɛ, Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ he hɔmɔ eye mɛi ni baa amɛhe shi loo ohiafoi lɛ be kplaŋŋ. Shi amrɔ nɛɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sane ni Yohane shiɛ kɛ nɔ ni Yesu hu miishiɛ lɛ toi ni amɛboɔ lɛ miiye miibua amɛ. Tsutsu ko lɛ, Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ shishi fufuji ‘ni shwieɔ shi kɛjɛɔ jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ akpɔlɔ lɛ nɔ lɛ’ eko ji nɔ ni amɛyeɔ. Shi amrɔ nɛɛ akɛ Ŋmalɛ mli anɔkwalei ni he hiaa, titri lɛ nibii ni nɔ bɛ ni Yesu tsɔɔ lɛ lɛɔ amɛ. Kɛ́ wɔɔkɛɛ lɛ, amrɔ nɛɛ amɛhiɛ eba nyam yɛ Yehowa Nyɔŋmɔ hiɛ.

Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi ni nuu niiatsɛ lɛ feɔ amɛhe mfoniri lɛ booo Maŋtsɛyeli sane ni Yohane shiɛ lɛ kɛ nɔ ni Yesu shiɛɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ fɛɛ toi. (Mateo 3:1, 2; 4:17) Yɛ anɔkwale mli lɛ, sane nɛɛ, ní tsɔɔ akɛ akɛ Nyɔŋmɔ kojomɔ ni tamɔ la baaba amɛnɔ lɛ, woɔ amɛmli la loo ehaoɔ amɛ. (Mateo 3:7-12) Eji Yesu kɛ ekaselɔi lɛ baakpa Nyɔŋmɔ sane lɛ shiɛmɔ kulɛ, jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi ni sumɔɔ shika nɛɛ amii baashɛ amɛhe waa. Jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi nɛɛ feɔ amɛnii tamɔ nuu niiatsɛ ni yɔɔ nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli ni kɛɛ akɛ: “Ataa Abraham, naa mi mɔbɔ, ni otsu Lazaro ni ekɛ ewao naa atsɔ nu mli ni ekɛbajɔɔ mililɛi he, ejaakɛ mihe miijara mi yɛ la ni naa wa nɛɛ mli” lɛ.​—Luka 16:24.

Shi ebaŋ lɛ nakai. Jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi nɛɛ ateŋ mɛi babaoo tsakeŋ. Amɛbooo “Mose kɛ Gbalɔi lɛ” aniŋmai ni miitsɔɔ amɛ gbɛ kɛmiiya Yesu ŋɔɔ akɛ Mesia kɛ Maŋtsɛ ni Nyɔŋmɔ ehala lɛ toi. (Luka 16:29, 31; Galatiabii 3:24) Agbɛnɛ hu amɛbaaa amɛhe shi koni ohiafoi ni ebo Yesu toi ni amrɔ nɛɛ amɛhiɛ eba nyam yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ atsɔɔ amɛ nii. Shi Yesu kaselɔi lɛ nyɛŋ aŋmɛɛ saji ahe kɛsaa loo amɛtsake anɔkwale lɛ hiɛ koni amɛkɛsa jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ ahiɛ loo amɛhã amɛhe ajɔ amɛ. Yesu tsɔ wiemɔ ni “Ataa Abraham” kɛɛ niiatsɛ lɛ yɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli lɛ nɔ efee anɔkwa sane nɛɛ faŋŋ akɛ:

“Bi, kaimɔ akɛ be ni oyɔɔ wala mli lɛ, oye nibii kpakpai babaoo amli ŋɔɔmɔ, shi Lazaro lɛ, ená nibii gbohii. Shi agbɛnɛ aashɛje emii yɛ biɛ, shi bo lɛ, oyɛ hejaramɔ mli. Ni enɛɛmɛi fɛɛ sɛɛ lɛ, akɛ jɔɔ voo ko efo wɔ kɛ nyɛ teŋ, koni mɛi ni miitao amɛjɛ biɛ amɛba nyɛŋɔɔ lɛ akanyɛ, asaŋ koni mɛi akanyɛ amɛjɛ jɛmɛ kɛba wɔŋɔɔ.”​—Luka 16:25, 26.

Eja ni esa jogbaŋŋ akɛ tsakemɔ kpele ni tamɔ nɛkɛ ba amɛteŋ! Awó heshibalɔi ni ewó Yesu kɔɔŋtso lɛ efɔ amɛnɔ ní amrɔ nɛɛ aashɛje amɛmii ní aatsɔɔ amɛ Nyɔŋmɔ he nii lɛ anɔ gojoo, shi aba jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi henɔwolɔi lɛ ashi. (Mateo 11:28-30) Ana tsakemɔ nɛɛ faŋŋ yɛ nyɔji fioo komɛi asɛɛ be ni akɛ kpaŋmɔ hee lɛ ye Mla kpaŋmɔ lɛ najiaŋ lɛ. (Yeremia 31:31-33; Kolosebii 2:14; Hebribii 8:7-13) Be ni Nyɔŋmɔ fɔse mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ eshwie Yesu kaselɔi lɛ anɔ yɛ afi 33 Ŋ.B. Pentekoste gbi lɛ nɔ lɛ, ebafee faŋŋ akɛ, Nyɔŋmɔ kɛ Yesu kaselɔi lɛ miitsu nii shi jeee Farisifoi lɛ kɛ jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi krokomɛi lɛ.