Évanjil a Matyé 19​:​1-30

  • Mayé é divòs (1-9)

  • Lè on moun désidé rété sélibatè (10-12)

  • Jézi ka béni déotwa timoun (13-15)

  • On jennboug rich ka pozé Jézi on kèsyon (16-24)

  • Sakrifis moun ka fè pou Wayòm-la (25-30)

19  Lèwvwè Jézi fin di sé biten-lasa, i kité Lagalilé, é i ay lòt koté a Jouden-la, toupré Lajidé.  Onpakèt moun suiv-li, é lèwvwè i té la, i géri moun ki té malad.  Ni déotwa farizyen ki vin vwè-y pou yo té pyéjé-y. Alò yo mandé-y : « Ès on misyé ni dwa divòsé èvè madanm a-y pou nenpòt ki rézon ? »  Jézi réponn-yo : « Zò pa li adan Lézékriti kè dépi odépa, Sila ki kréyé-yo la fè misyé é madanm  é kè i di : “Sé pousa on nonm ké kité pap’a-y é manman-y, é i toujou ké rété èvè madanm a-y* é yo toulédé ké vin onsèl chè” ?  Kifè, yo pa a 2 ankò, men yo sé onsèl chè. Sé pousa fò pa lòm séparé sa Bondyé mèt anba menm jouk-la. »  Yo di-y : « Alò poukwa Moyiz di kè lèwvwè on moun bizwen lagé madanm a-y, fò i ba-y on papyé konmkwa i ka divòsé èvè-y ? »  I réponn-yo : « Sé pas tchè a zòt rèd Moyiz pèwmèt-zòt divòsé èvè madanm a zòt. Men a pa konsa sa té yé odépa.  An ka di-zòt kè si on misyé ka divòsé èvè madanm a-y alòskè madanm a-y pa fè pon péché sèksyèl*, é kè i ka mayé èvè ondòt, sé adiltè i ka fè. » 10  Sé disip-la di-y : « Si sé konsa sa dwètèt pasé ant on misyé é madanm a-y, vométan moun pa mayé ! » 11  I di-yo : « A pa toutmoun ki pé fè sa, men sé yenki si Bondyé édé on moun*, i ké pé fè sa. 12  Ni moun ki pé pa mayé, pas yo fèt tou kastré, é ni dòt, sé moun ki kastré-yo. Men ni sa osi ki pa ka mayé pas yo anvi soutyenn wayòm-la ki an syèl-la afon. Si on moun vlé rété sélibatè, sé on bon biten. » 13  Aprésa, ni moun ki menné jenn timoun owa a-y pou i té béni-yo*, é pou i té priyé pou yo. Men sé disip-la tonbé an zo a yo. 14  Alò Jézi di sé disip-la : « Lésé sé timoun-la trankil ; pa anpéché-yo vin owa an mwen, pas wayòm-la ki an syèl-la sé pou moun ki menmjan ki yo. » 15  I béni* sé timoun-la é i ay ondòt koté. 16  Aprésa, on jennboug vin owa a-y, é i mandé-y : « Anségnan, ki bon biten pou mwen fè pou an pé sa ni lavi étèwnèl ? » 17  I réponn-li : « Poukwa sé mwen ou ka mandé ki bon biten pou ou fè ? Onsèl moun ki bon, sé Bondyé. Men si ou vlé ni lavi étèwnèl, kontinyé suiv sé komandman-la i ban-nou la. » 18  I mandé Jézi : « Kilès la ? » Jézi di : « Fò pa ou tchouyé ponmoun, fò pa ou fè adiltè, fò pa ou volé, fò pa ou manti lè ou ka sèvi témwen. 19  Fò ou rèspèkté pap’a-w é manman-w, é fò ou enmé pwochen a-w kon voumenm. » 20  Jennboug-la di-y konsa : « An ka suiv tout sé komandman-lasa ! Ka i ka manké-mwen ankò ? » 21  Jézi réponn-li : « Si ou vlé vin pawfè*, ay vann sa ou ni, ba sé maléré-la lajan-la, é ou ké ni on trézò an syèl-la. Aprésa, vini-w, suiv-mwen. » 22  Lè jennboug-la tann sa, i pati tou tris, pas i té ni onlo byen. 23  Alò Jézi di disip a-y : « San manti ba zòt, on moun ki rich ké ni dimal a rantré adan wayòm-la ki an syèl-la. 24  An ka woudi-zòt sa ankò, pou on moun rich rantré adan wayòm a Bondyé, sa rèd toubònman ! Sé konsidiré on chamo ka éséyé pasé pa tou a on zégui. » 25  Lè sé disip-la tann sa, yo rété èstèbèkwè menm. Yo di : « Men si sé sa, ponmoun pé’é pé sové alò ? » 26  Jézi rété, i gadé-yo, é i di-yo : « Pou lézòm, sa pa posib, men pou Bondyé, tout biten posib. » 27  Alò Pyè di : « Nou lagé tout biten, é nou suiv-vou. Alò ka nou ké gangné adan sa ? » 28  Jézi di-yo : « San manti ba zòt, lè Gason a lòm ké sizé asi gran twòn a-y, Bondyé ké fè tout biten wouvin nèf. A moman-lasa, zòt ki suiv-mwen, zò ké sizé asi 12 twòn pou jijé 12 tribi a Israèl. 29  É si on moun kité kaz a-y, frè a-y, sè a-y, pap’a-y, manman-y, timoun a-y oben tè a-y, pas i sé disip an mwen, i ké rèsèvwa 100 fwa plis ki sa, é i ké ni lavi étèwnèl. 30  « Men onlo moun ki douvan ké pasé dèyè, é onlo moun ki dèyè ké pasé douvan.

Noté sa

Pi ègzaktèman « ké kolé èvè madanm a-y ». Adan on sans, èksprésyon-lasa ka montré kè lyannaj-la ki ni ant on misyé é madanm a-y ka touvé-y kon lakòl.
An grèk : pòwnéya. Ay adan Èsplikasyon a sé mo-la (Péché sèksyèl).
Oben « si on moun rèsèvwa don-lasa ».
Pi ègzaktèman « pozé men a-y asi yo ».
Pi ègzaktèman « pozé men a-y asi yo ».
Oben « si ou vlé suiv sé komandman-lasa byen konm i fo ».