Gadé sa ki adan

Ay adan lis a sé sijè-la

AWTIK POU ÉTIDYÉ 25

KANTIK 7 Jéova, fòs an nou

Sonjé Jéova sé « Dyé vivan la »

Sonjé Jéova sé « Dyé vivan la »

« Jéova vivan ! » (SÒM 18:46).

ON TI LIDÉ ASI SA NOU KAY VWÈ

Lè nou ka fè ansòt pou sonjé kè Jéova sé « Dyé vivan la », sa ka pwokiré-nou onlo byenfé.

1. Ka ki ka édé sèwvitè a Bondyé kontinyé sèvi-y magré difikilté yo ka jwenn ?

 « DÉ TAN ki ké rèd a sipòté » : mi konsa Labib ka palé dè épòk-la nou ka viv la (2 Tim. 3:1). Anplis dè sé pwoblèm-la nouchak ka jwenn adan mond-lasa, yo ka pèwsékité sèwvitè a Jéova. Ka ki ka édé-nou kontinyé sèvi Jéova magrésa ? On biten ki pé édé-nou vréman, sé lèfètkè nou konnèt Jéova, nou sav i sé « Dyé vivan la » (Jér. 10:10 ; 2 Tim. 1:12).

2. Ki biten nou konnèt asi Jéova ki pé ban-nou fòs ?

2 Jéova ka vwè chak difikilté nou ka jwenn é i toujou ka chèché on lokazyon pou i édé-nou (2 Kron. 16:9 ; Sòm 23:4). Lè nou ka vwè Jéova kon Bondyé-la ki vivan la, sa pé ban-nou fòs pou rivé about a nenpòt ki éprèv. Sé ègzaktèman sa ki pasé pou wa David. An-nou vwè sa ansanm.

3. Ka David té vé di lè i di : « Jéova vivan ! » ?

3 David té konnèt Jéova é i té ka apiyé-y anlè-y. Lè lènmi a-y té ka kouri dèyè do a-y pou tchouyé-y, kon Sayil fè pa ègzanp, i mandé Jéova édé-y (Sòm 18:6). Bondyé réponn a priyè a-y é i sové-y. Alò, mi sa David di : « Jéova vivan ! » (Sòm 18:46). Lè David di sa, i montré kè i té sav kè Bondyé té ka ègzisté, men a pa sa tousèl i té vé di. On liv ki ka palé dè sé Sòm-la a ka èspliké kè David di sa pou montré jan i té ni konfyans an Jéova. Pou-y, Jéova sé té « on Bondyé ki vivan é ki ka pòté mannèv pou sèwvitè a-y akontinyé ». Parapòt a sa David té ja viv, i té sav kè Bondyé a-y té « vivan », é tèlman i té sèten dè sa, sa té ka ba-y bon balan pou kontinyé sèvi-y é pou ba-y louwanj (Sòm 18:28, 29, 49).

4. Si nou ka vwè Jéova kon Bondyé-la ki vivan la, ki byenfé sa ké pwokiré-nou ?

4 Si nou sèten kè Jéova sé Bondyé-la ki vivan la, sa ké ban-nou bon balan pou sèvi-y. Sa ké ban-nou fòs pou tchenbé anba éprèv é sa ké ban-nou gou pou nou kontinyé travay rèd ba-y. Anplisdisa, nou ké byen désidé a rété bon bon zanmi èvè-y.

BONDYÉ VIVAN LA KÉ BA-W FÒS

5. Poukwa nou pé fè Jéova konfyans lè nou ka jwenn éprèv ? (Filipyen 4:13).

5 Nou ké pé tchenbé anba nenpòt ki éprèv, ki i piti ki i gwo, si nou ka sonjé kè Jéova « vivan », é kè i toujou paré pou édé-nou. I pé fè sa, pas pa ni pon pwoblèm ki two fò ba-y. I sé Toupuisan-la, é i pé ban-nou fòs pou nou andiré (li Filipyen 4:13). Kifè, nou ka fè Jéova konfyans lè nou ka jwenn éprèv. É lè nou ka vwè jan Jéova ka soutyenn-nou lè nou ka jwenn dé ti éprèv, nou sèten i ké la pou nou osi lè nou ké jwenn éprèv ki pi difisil.

6. Ki sitiyasyon ki édé David fè Bondyé konfyans plis ankò ?

6 David viv plizyè sitiyasyon ki édé-y fè Bondyé konfyans plis ankò. An-nou arété-nou asi 2 adan yo. Lèwvwè David té jenn é kè i té bèwjé, pannan i té ka véyé twoupo mouton a pap’a-y, on liyon chapé èvè on mouton, é ondòt fwa sé on lous ki fè menm biten-la. Adan sé 2 sitiyasyon-lasa, David aji èvè kouraj. I kouri dèyè do a yo é i sové sé mouton-la. Men, i pa bat lèstonmak a-y pou sa. I té sav kè sé Jéova ki té ba-y fòs pou fè sa (1 Sam. 17:34-37). David pa jen oubliyé sé biten-lasa. Davwa i pran tan médité asi sa, i vin sèten kè Bondyé la ki vivan la té’é ba-y fòs plita osi.

7. Asi ki biten David konsantré-y é poukwa sa édé-y goumé èvè Golyat ?

7 Kèlkètan apré, alòskè David té jenngason toujou, i ay la lawmé à sé Izraélit-la té ka kanpé la. Té ni on manman boug non a-y sé té Golyat ki sòti Filisti pou « mèt lawmé a Izrayèl odéfi » (1 Sam. 17:10, 11). Sèl biten sé sòlda-la té ka gadé sé grandè a Golyat é sa i té ka di-yo, kifè yo té pè (1 Sam. 17:24, 25). Men li David, a pa sa i té ka gadé. Pou-y, a pa lawmé à Izrayèl Golyat té ka mèt odéfi tousèl, men sé « lawmé a Bondyé-la ki vivan la » i té ka mèt odéfi (1 Sam. 17:26). Prèmyé moun David té ka sonjé sé té Jéova. I té sav kè menm Bondyé-la ki édé-y lèwvwè i té bèwjé té’é édé-y ankò. É konm i té sèten dè sa, David ay goumé èvè Golyat é i fin bat èvè-y ! (1 Sam. 17:45-51).

8. Ka pou-w fè pou ou pi sèten ankò kè Jéova ké édé-w lè ou ké jwenn éprèv ? (gadé imaj-la osi).

8 Nou osi, nou pé rivé about a éprèv nou ka jwenn si nou ka sonjé on biten ki enpòwtan toubònman : Dyé vivan la paré pou édé-nou (Sòm 118:6). Sé pawòl-lasa vré, é nou ké vin pi sèten dè sa ankò siwvwè nou ka réfléchi asi sa Jéova ja fè pou nou. Adan Bib-la, ni onlo istwa ki ké fè-w sonjé kijan i pòté mannèv pou sové sèwvitè a-y. Li sé istwa-lasa (Iz. 37:17, 33-37). Anplisdisa, gadé sé awtik-la é sé vidéo-la ki asi sit an nou, jw.org, ki ka montré kijan Jéova ka soutyenn frè é sè an nou ki ka viv jòdijou. Pran on ti tan pou sonjé chak biten Jéova ja fè ba-w. É pa enkyété-w si ou ni lenprésyon kè i po’o jen fè pon biten èstraòwdinè ba-w, kon sové-w pou on liyon oben on lous pa tchouyé-w. Poukwa nou ka di sa ? An réyalité, Jéova ja fè onlo biten ba-w adan vi a-w ! I fè-w vin owa a-y pou ou té vin zanmi a-y (Jan 6:44). Dayè, si jous alèla ou adan lavérité toujou, sé enki pas i ka pòté mannèv ba-w. Mandé Jéova édé-w sonjé kijan i réponn a priyè a-w, kijan i ba-w ègzaktèman sa ou té bizwen a bon moman-la, é kijan i pran swen a-w alòskè ou té ka jwenn on bout-rèd. Si ou ka médité asi dé biten konsa, ou ké pi sèten ankò kè Jéova ké kontinyé édé-w.

Lè nou ka jwenn éprèv, jan-la nou ka réyaji la pé fè Jéova plézi oben sa pé fè-y lapenn (gadé sé paragraf 8 é 9 la).


9. Lèwvwè nou ka jwenn éprèv, ka pou nou sonjé ? (Pwovèb 27:11).

9 Si nou ka vwè Jéova kon Bondyé-la ki vivan la, sa ké édé-nou vwè sé éprèv-la kon Jéova ka vwè-yo. Kijansa ? Lè nou anba éprèv, fò nou konsantré-nou asi sa ki pi enpòwtan. Dyab-la ka di kè lèwvwè nou ké anba éprèv, nou ké lagé Jéova. Alò jan-la nou ka réyaji la lè nou anba éprèv pé fè Jéova plézi oben sa pé fè-y lapenn (Jòb 1:10, 11 ; li Pwovèb 27:11). Men lè nou ka rété fidèl magré sé éprèv-la nou ka jwenn la, nou ka montré nou enmé Jéova é kè Dyab-la sé on mantè. Ès ou ka jwenn difikilté konnyéla ? Sé pé gouvènman-la ki ka mèt baton an wou a-w pou anpéché-w sèvi Jéova, pétèt ou ni pwoblèm a lajan oben moun pa gè ka kouté bon nouvèl-la koté-la ou ka rété la. Si ou adan on ka konsa, sonjé kè sa ka ba-w lokazyon fè tchè a Jéova kontan. Sonjé osi kè i pé ké jen lésé on éprèv ay pli lwen ki sa ou pé sipòté (1 Kor. 10:13). I ké ba-w fòs pou ou pé sa andiré.

BONDYÉ-LA KI VIVAN LA KÉ RÉKONPANSÉ-W

10. Ka Bondyé-la ki vivan la ka fè pou sèwvitè a-y ?

10 Jéova sé sila ki ka rékonpansé sèwvitè a-y (Ébr. 11:6). Dépi alè, i ja ka ban-nou lapé é lakontantman, é talè i ké ban-nou lavi pou touttan. Nou sèten kè Jéova anvi rékonpansé-nou é kè i ni pouvwa pou fè sa. Sé pousa nou ka kontinyé ba Jéova sa nou ni dè méyè toupannan nou ka sèvi-y, kon sèwvitè a-y ki viv an tan lontan ni lokazyon fè. Dayè Timoté sé yonn adan yo. An-nou palé dè-y (Ébr. 6:10-12).

11. Poukwa Timoté té ka travay rèd konsa adan lasanblé-la ? (1 Timoté 4:10).

11 (Li 1 Timoté 4:10.) Timoté té sèten kè Bondyé té’é rékonpansé-y. Sé pousa i travay rèd pou Jéova é pou lézòt. Kijansa ? Lapòt Pòl ankourajé-y pou i kontinyé fè éfò pou i préché é pou i fè diskou pibyen. Pòl mandé-y osi dè ba sélézòt krétyen-la lègzanp, ki yo jenn, ki yo ja ni on ti laj. É i ba-y fè dòt biten ki té rèd. Pa ègzanp, Pòl mandé-y ba sé frè é sè la sé konsèy-la yo té bizwen la èvè onlo lanmou, men fò i té palé ba yo franchman osi (1 Tim. 4:11-16 ; 2 Tim. 4:1-5). Délè, lézòt pa té ka vwè tout travay-la Timoté té ka fè la, é yo pa té ni pon rèkonésans pou-y nonplis. Men Timoté té sèten kè Jéova té’é rékonpansé-y (Wom. 2:6, 7).

12. Poukwa sé ansyen-la ka ba kò a yo bann konsa adan lasanblé-la ? (gadé imaj-la osi).

12 Jòdijou, sé ansyen-la pé sèten, yo osi, kè Jéova ka vwè bèl travay-la yo ka fè la é kè i ka ba tousa yo ka fè la onlo valè. Yo ka ankourajé sé ti mouton-la, yo ka anségné-yo é yo ka préché. Men anplisdisa, onlo adan sé ansyen-la ka pawtisipé adan konstriksyon a batiman ki fèt pou adoré Jéova é yo ka bay on pal lèwvwè ni katastwòf. Ni dòt ki ka fè pawti a sé gwoup-la ki k’ay vizité sé frè é sè la ki malad la oben yo ka fè pawti a sé komité-la pou fè lyannaj èvè sé lopital-la. Kifè, yo ka travay rèd adan lasanblé-la é yo sèten kè Jéova ké rékonpansé-yo pou tousa yo ka fè (Kol. 3:23, 24).

Bondyé-la ki vivan la ké rékonpansé-w pou tousa ou ka fè pou lasanblé-la (gadé sé paragraf 12 é 13 la).


13. Lè Jéova ka vwè éfò nou ka fè pou nou sèvi-y, ka i ka rèsanti ?

13 Toutmoun adan lasanblé-la pé pa vin ansyen. Men toutmoun pé fè Jéova on kado. Lè i ka vwè kè nou ka fè tousa nou pé pou nou sèvi-y, sa ka chofé tchè a-y. Jéova ka vwè lè nou ka bay on ti lajan pou travay a prédikasyon-la ki ka fèt toupatou asi latè, menmsi a pa granzafè nou pé bay. Lè i ka vwè kè magré nou pè, nou ka lévé lanmen pou bay on ti komantè lasal oben kè nou ka padonné moun ki fè-nou ditò, a pa ti kontan i ka kontan. Menmsi ou pé pa fè tousa ou té’é anvi fè, ou pé sèten kè Jéova ka ba tout sé éfò-la ou ka fè la onlo valè. I enmé-w pou tousa ou ka fè ba-y é i ké rékonpansé-w (Lik 21:1-4).

RÉTÉ BON ZANMI ÈVÈ BONDYÉ-LA KI VIVAN LA

14. Poukwa nou ka di kè lè on moun bon zanmi èvè Jéova sa ka édé-y rété fidèl a-y ? (gadé imaj-la osi).

14 Si nou bon bon zanmi èvè Jéova, sa ké pi fasil pou nou rété fidèl a-y. An-nou pran ègzanp a Jozèf. Konm i té bon zanmi èvè Bondyé é kè i pa té vé fè-y lapenn, i té byen désidé a rété fidèl a-y é a pa fè on péché sèksyèl (Jén. 39:9). Pou nou vin bon zanmi èvè Jéova, fò-nou pran on tan pou nou priyé é pou nou étidyé Pawòl a-y. É si nou bon bon zanmi èvè Jéova kon Jozèf, nou pé’é vé fè ayen ki té’é pé fè-y lapenn (Jak 4:8).

Pi ou ké bon zanmi èvè Bondyé-la ki vivan la, pi sa ké édé-w rété fidèl a-y (gadé sé paragraf 14 é 15 la).


15. Ka ègzanp a sé Izraélit-la ka aprann-nou ? (Ébré 3:12).

15 Lè on moun ka oubliyé kè Jéova sé Dyé vivan la, i fasil a pa rété fidèl a-y. An-nou pran tan gadé kijan sé Izraélit-la aji lè yo té adan dézè-la. Yo té sav kè Jéova ka ègzisté, men dout koumansé rantré an tèt a yo é yo té ka mandé-yo si i té’é ba-yo sa yo té bizwen. Yo jous mandé : « Jéova anmitan an nou oben i pa anmitan an nou ? » (Ègz. 17:2, 7). Aprésa, yo ba Bondyé do. Nou vé pa suiv mové ègzanp a yo anponjan (li Ébré 3:12).

16. Ka ki pé aji asi fwa an nou ?

16 Adan mond-la nou ka viv adan-y la, délè pou ou rété bon bon zanmi èvè Jéova a pa on ti afè. Pas, pou onlo moun, Bondyé pa ka ègzisté é pi souvan ki rarman, ou té’é di kè moun ki pa ka suiv prensip a-y ka bwè dlo a yo trankilman. Lè nou ka vwè sé biten-lasa, sa pé aji asi fwa an nou. Pétèt kè nou pé’é di kè Bondyé pa ka ègzisté, men nou pé rivé a mandé-nou si Bondyé ké fè on biten pou nou. Pannan on tan, sé dé kèsyon konsa ki rantré an tèt a moun-la ki maké Sòm 73 la. I té ka vwè kè moun alantou a-y pa té ka suiv lwa a Bondyé é zafè a yo té ka maché. Alò i mandé-y ès sa té vo lapenn kè i sèvi Bondyé (Sòm 73:11-13).

17. Ka ki ké édé-nou rété bon bon zanmi èvè Jéova ?

17 Ka ki édé nonm-la ki maké Sòm 73 la chanjé mannyè i té ka rézonné ? Ében i pran on tan pou réfléchi asi sa ki té’é rivé moun ki pa ka obéyi Jéova (Sòm 73:18, 19, 27). I réfléchi osi asi byenfé moun ki ka sèvi-y ka jwenn (Sòm 73:24). Nou osi, nou pé réfléchi asi tout sé bénédisyon-la Jéova ka ban-nou la. É nou pé imajiné kijan vi an nou té’é yé siwvwè nou pa té ka sèvi Jéova. Si nou ka sonjé ki byenfé sa ka pwokiré-nou lè nou ka sèvi Jéova, sa ké édé-nou rété fidèl a-y. É kon nonm-la ki maké Sòm 73 la, nou osi nou ké di : « Kanta mwen, vin toupré Bondyé, sa bon pou mwen » (Sòm 73:28).

18. Poukwa nou pa bizwen pè pou dèmen ?

18 Asirésèten, nou ké pé kenbé anba nenpòt ki éprèv ki pé rivé-nou adan sé dènyé jou-la, pas nou ka « travay kon èsklav pou on Dyé ki vré é ki vivan » (1 Tés. 1:9). Bondyé an nou ka pran swen an nou é i toujou ka édé-nou. An tan lontan, i pa jen lagé sèwvitè a-y, é jòdijou i pé’é lagé-nou nonplis. Talè, nou kay sibi on manman tribilasyon é sé prèmyé fwa on gwo biten konsa ké fèt asi latè. Men nou pé’é tousèl. Jéova ké èvè nou (Iz. 41:10). Alò an-nou pran kouraj an nou a 2 men é an-nou di : « Jéova sé sèkou an mwen, an pé ké pè » (Ébr. 13:5, 6).

KANTIK 3 Ou sé fòs an nou, èspwa an nou, konfyans an nou

[Nòt]

a R. Bratcher et W. Reyburn, A Handbook on Psalms, United Bible Societies, 1991.