Gadé sa ki adan

Ay adan lis a sé sijè-la

AWTIK POU ÉTIDYÉ 19

Pa ni ayen ki ka fè moun ki jis bigidi

Pa ni ayen ki ka fè moun ki jis bigidi

« Moun ki enmé lwa a-w ni lapé pou tann é konprann. Pa ni ayen ki ka fè-yo bigidi » (SÒM 119:165).

KANTIK 122 Soyons fermes, inébranlables

ON TI LIDÉ ASI SA NOU KAY VWÈ *

1-2. a) Ka on boug ki maké déotwa liv di ? b) Ka nou ké vwè adan awtik-lasa ?

JÒDIJOU, ni plizyè milyon moun ki ka di kè yo ka kwè an Jézi, men apapousa yo dakò èvè sa i anségné (2 Tim. 4:3, 4). Mi sa on boug ki maké déotwa liv ka di : « Ja ni 2 000 an dè sa, sé moun-la pa kouté Jézi. Men si ondòt boug kon Jézi té ka vin si latè konnyéla la, é kè i ka anségné sa Jézi té ka anségné la [...], zò ka di nou té’é kouté-y ? [...] Lamajorité a moun yo pozé kèsyon-lasa réponn : “Awa !” »

2 O 1é syèk, onlo moun té ka tann sa Jézi té ka anségné, é yo té ka vwè-y ka fè mirak. Men apapousa yo té ni fwa adan-y. Poukwa ? Adan awtik a simenn pasé, nou vwè kat rézon ki fè si sé Juif-la rèfizé kouté Jézi. Men ni dòt rézon ankò, é adan awtik-lasa, nou kay vwè kat adan yo. Nou ké vwè osi poukwa jòdijou, sé moun-la ka rèfizé kouté vré disip a Jézi, é sa pou nou fè pou nou pa lésé sa aji asi nou.

1) JÉZI PA TÉ KA PRAN PAWTI

Onlo moun pa suiv Jézi pas i té ka pasé tan èvè tout kalté moun. Jòdijou, onlo moun pa’a suiv Jézi akòz dè rézon ki ka sanm tala. Bay déotwa ègzanp (gadé paragraf 3 la) *.

3. Akòz dè ki biten sé moun-la pa té vlé suiv Jézi ?

3 Jézi té moun a toutmoun. I té ka manjé èvè moun ki té rich, é moun ki té ni on bèl plas. I té ka pasé onlo tan osi èvè moun ki té maléré, é moun yo té ka méprizé. Ni sèwten moun, lè yo té ka palé dè yo, yo té ka di kè yo sé dé moun ki ka fè péché. Men Jézi té ni konpasyon pou yo. Ni sèwten moun, lè yo té ka vwè sa, sa té ka mal pasé-yo, é yo té ka rèfizé suiv Jézi. On jou, mi sa yo mandé disip a Jézi : « Poukwa zò ka manjé é bwè èvè moun ki ka ranmasé lajan a enpo é èvè moun ki ka fè péché ? » Jézi réponn-yo : « A pa moun ki byen pòtan ki bizwen on mèdsen, men sé moun ki malad. An pa vin pou di moun ki jis rèpanti-yo, men an vin pou di moun ki ka fè péché rèpanti-yo » (Lik 5:29-32).

4. Dapré Izayi, ka sé Juif-la té dwèt sav anrapò èvè Mési-la ?

4 Ka Lézékriti té ka di ? Lontan avan Mési-la té vin, Izayi té anonsé kè a pa toutmoun ki té’é aksèpté-y. Mi sa pwofési-la té ka di : « Yo té ka méprizé-y é ponmoun pa té vlé maché èvè-y, [...] Sé konsi yo té kouvè figi a-y pou nou pa té vwè-y. Yo té ka méprizé-y é nou pa té ka bay pon valè » (Iz. 53:3). Pwofési-la té ka anonsé kè moun pa té’é vlé maché èvè Mési-la. Kifè, sé Juif-la ki viv o 1é syèk té dwèt sav kè moun pa té’é dakò pou suiv Jézi.

5. Jòdijou, ka onlo moun ka pansé dè sèwvitè a Bondyé ?

5 Ès ni menm pwoblèm-la jòdijou ? Wi. Onlo chèf a rèlijyon ka akéyi moun bra gran wouvè, pas sé moun-lasa rich, oben pas yo ni on bèl pozisyon. Yo ka aksèpté sé moun-lasa, alòskè yo ka viv on mannyè ki pa annakò èvè Pawòl a Bondyé. An menm balan-la, yo ka méprizé sèwvitè a Jéova, alòskè yo, yo ka viv on mannyè ki ka fè Jéova plézi, é yo ka pòté bon mannèv pou fè moun dibyen alantou a yo. Men poukwa yo ka aji konsa ? Paskè sèwvitè a Jéova, a pa dé gwotchak. Kon Pòl té di, Bondyé chwazi moun « yo ka méprizé » (1 Kor. 1:26-29). Men tout sèwvitè fidèl a Jéova ni onlo valè pou-y.

6. Ka Jézi di an Matyé 11:25, 26, é kijan nou pé imité-y ?

6 Ka ki pé édé-nou pou nou pa pèd fwa an nou ? (li Matyé 11:25, 26). Fò pa nou lésé sa mond-lasa ka pansé dè nou aji asi nou. Fò sa byen klè an tèt an nou : Jéova ka sèvi enki èvè moun ki ni imilité pou fè volonté a-y (Sòm 138:6). É réfléchi asi tousa biten Jéova ja fè grasa sèwvitè a-y, menmsi pou mond-lasa a pa dé moun ki fè gran lékòl.

2) LÈ ON BITEN PA TÉ VRÉ, JÉZI TÉ KA FÈ TOUTMOUN SAV SA

7. Poukwa Jézi di sé farizyen-la kè yo ipokrit, é lè yo tann sa, kijan yo réyaji ?

7 Jézi fè toutmoun sav kè sé chèf a rèlijyon juif la té ipokrit, pas yo pa té ka montré pèp-la kijan pou adoré Jéova konm i fo. Sé farizyen-la té ka plis gadé jan pou yo té lavé men a yo, olyé yo té gadé jan pou yo okipé dè fanmi a yo (Mat. 15:1-11). Lè sé disip-la tann sa Jézi di, sa dwèt siwprann-yo. Sé pousa, mi sa yo di Jézi : « Ou sav, sé farizyen-la bigidi lè yo tann sa ou di. » Mi sa i réponn-yo : « Tout plant Pap’an mwen ki an syèl-la pa planté, i ké raché-yo. Lésé-yo. Yo sé dé gid ki avèg. É si on avèg ka gidé ondòt avèg, yo toulédé ké tonbé adan on tou » (Mat. 15:12-14). Menmsi sé chèf a rèlijyon juif la pa té kontan tann sa Jézi di, sa pa anpéché-y di lavérité.

8. Jézi montré kè Bondyé pa dakò èvè tousa sé rèlijyon-la ka anségné. Kijan i fè sa ?

8 Jézi di kè sèwten rèlijyon pa té’é anségné lavérité, é kè Bondyé pa té’é dakò èvè tousa yo ka anségné. I montré kè ni 2 wout, é kè lamajorité a moun té’é pran wout laj la ki ka menné a ladèstriksyon, é kè pa té’é ni granzafè a moun ki té’é pran chimen étwèt la, ki ka menné a lavi (Mat. 7:13, 14). I montré on mannyè ki klè kè ni sèwten moun ki té’é di kè yo ka fè Bondyé plézi, men an réyalité, a pa sa yo ka fè. Sé pousa i palé ba yo franchman, é i di-yo : « Véyé-zòt èvè sé fo-pwofèt-la, pas yo ka vin owa a zòt èvè on po a mouton asi yo, men andidan yo sé dé lou ki voras. Sé sèlon fwi yo ka pòté zò ké rèkonnèt-yo » (Mat. 7:15-20).

Onlo moun pa suiv Jézi pas lè sa moun té ka kwè, é mès é labitid a yo pa té annakò èvè lavérité, i té ka fè toutmoun sav sa. Jòdijou, onlo moun pa’a suiv Jézi akòz dè rézon ki ka sanm tala. Bay déotwa ègzanp (gadé paragraf 9 la) *.

9. Jézi montré kè onlo biten sé chèf a rèlijyon la té ka anségné pa té bon. Bay déotwa ègzanp.

9 Ka Lézékriti té ka di ? Pwofési-la té ka di kè Mési-la té’é enmé kaz a Papa-y toubònman (Sòm 69:9 ; Jan 2:14-17). Sé lanmou-lasa ki pousé Jézi montré kè a épòk a-y, onlo biten sé moun-la té ka kwè, é onlo adan mès é labitid a yo pa té bon. Pa ègzanp, sé farizyen-la té ka kwè kè nanm a on moun pé pa mò. Li Jézi, i anségné kè sé dòmi sé mò-la ka dòmi (Jan 11:11). Sé sadiséen-la pa té ka kwè adan larézirèksyon. Li Jézi, i résisité zanmi a-y, Laza (Jan 11:43, 44 ; Akt 23:8). Pou sé farizyen-la, sé Bondyé ki ka désidé tousa ki ka rivé adan vi a chakmoun. Li Jézi, i anségné kè chakmoun pé chwazi si i ké sèvi Bondyé (Mat. 11:28).

10. Poukwa sé moun-la pa dakò èvè sa nou ka anségné ?

10 Ès ni menm pwoblèm-la jòdijou ? Wi. Ni onlo moun ki pa’a tonbé dakò èvè nou, pas nou ka montré-yo grasa Labib kè ni onlo biten sé rèlijyon-la ka anségné ki pa bon. Pa ègzanp, onlo rèlijyon ka di kè Bondyé ka voyé sé méchan-la an anfè pou pini-yo. Yo ka sèvi èvè sa pou fè sé moun-la pè é pou fè sé moun-la fè sa yo vlé. Nou, nou ka adoré Jéova, on Bondyé ki plen lanmou, é nou ka montré sé moun-la kè sa yo ka anségné-yo la, sé on manti. Anplisdisa, sé rèlijyon-la ka di sé moun-la kè lèwvwè on moun ka mò, nanm a-y pa’a mò. Men nou, nou ka fè sé moun-la rézonné é nou ka di-yo kè a pa sa Labib ka anségné, é kè si sa té vré, larézirèksyon pa té’é sèvi ayen. Ondòt biten sé rèlijyon-la ka anségné, sé kè tousa ki ka pasé adan vi a on moun, sé Bondyé ki ka désidé-y. Lè Bondyé kréyé-nou, i ban-nou dwa chwazi sa nou vlé fè. Sé chakmoun ki ka désidé si i vé sèvi Bondyé. Lè sé chèf a rèlijyon la ka tann-nou ka di sa, a pa ti kòlè yo ka kòlè !

11. Dapré sa Jézi di an Jan 8:45-47, ka Bondyé ka atann dè sèwvitè a-y ?

11 Ka ki pé édé-nou pou nou pa pèd fwa an nou ? Si nou enmé sé vérité-la ki an Bib-la vréman, nou ké kwè sé pawòl-lasa, é nou ké mété-yo an pratik (li Jan 8:45-47). Nou pé ké fè kon Dyab-la, nou ké rété adan lavérité. Nou pé ké fè ayen ki pa annakò èvè kwayans an nou (Jan 8:44). Anplisdisa, nou sav kè Bondyé ka mandé sèwvitè a-y « hay sa ki mové », é « rété kolé asi sa ki bon » (Wom. 12:9 ; Ébr. 1:9).

3) YO PÈWSÉKITÉ JÉZI

Onlo moun pa suiv Jézi pas i mò asi on poto. Jòdijou, onlo moun pa’a suiv Jézi akòz dè rézon ki ka sanm tala. Bay déotwa ègzanp (gadé paragraf 12 la) *.

12. Poukwa mannyè-la Jézi mò la anpéché onlo Juif suiv-li ?

12 Pou ki dòt rézon ankò sé Juif-la pa suiv Jézi ? Mi sa Pòl maké : « Nou, sa nou ka anonsé sé kè yo tchouyé Kris asi on poto. Sa ka fè sé Juif-la bigidi » (1 Kor. 1:23). Onlo Juif pa suiv Jézi pas i mò asi on poto. Pou yo, sa té vlé di kè sé té on kriminèl é on moun ki ka fè péché, é kè a pa té Mési-la (Dét. 21:22, 23).

13. Sé moun-la ki arété suiv Jézi la pa tchenn kont dè on biten. Ki biten ésa ?

13 Jézi té inosan. Yo akizé-y dè on biten kè i pa fè, é yo mal jijé-y. Onlo Juif pa rété gadé sa, kifè, yo arété suiv-li. Sé Juif-la réini-yo, dapré yo pou jijé Jézi, men sé té pou bouché zyé a moun. Yo fè sa présé-présé, é jan-la yo fè sa la, yo pa rèspèkté lwa-la (Lik 22:54 ; Jan 18:24). Olyé yo té pran tan gadé dè ki biten yo té ka akizé Jézi, sé jij-la yomenm a yo, « té ka chèché moun pou manti asi Jézi pou yo té pé sa tchouyé-y. » Avan menm yo té jijé Jézi, yo montré kè yo té kont li. Men konm yo pa té ka rivé about, gran prèt-la éséyé pyéjé Jézi pou fè-y di on biten pou limenm a-y kondanné-y. Sa i fè la pa té annakò èvè lwa-la ditou-ditou (Mat. 26:59 ; Mawk 14:55-64). Tibwen tan apré rézirèksyon a Jézi, sé jij malonnèt lasa ba sé sòlda women la ki té ka véyé tonm-la onpakèt lajan pou yo manti asi jan kò a Jézi disparèt (Mat. 28:11-15).

14. Ka Lézékriti té anonsé anrapò èvè mò a Mési-la ?

14 Ka Lézékriti té ka di ? An tan a Jézi, pou onlo Juif, Mési-la pa té dwèt mò. Men mi sa Lézékriti té anonsé : « I bay vi a-y é yo mété-y an ran a moun ki fè péché. I pòté péché a onlo moun, é i mandé favè pou moun ki péché » (Iz. 53:12). Menmsi yo di kè Jézi fè onlo mové biten, é kè yo tchouyé-y, sé Juif-la pa té ni pon rézon valab pou arété suiv-li.

15. Ni dé moun ki bigidi lè yo tann dè ki biten yo akizé sé Témwen a Jéova la. Dè ki biten yo akizé-yo ?

15 Ès ni menm pwoblèm-la jòdijou ? Wi. Menmjan ki Jézi, yo akizé sé Témwen a Jéova la, é yo kondanné-yo alòskè yo pa té fè ayen pou mérité sa. O Zétazini, dan lézanné 1930-1940, souvantfwa, nou ay douvan lajistis, pas yo té vé anpéché-nou adoré Jéova. An tèt a sèwten jij, nou té ja koupab avan menm yo té jijé-nou. O Kébèk, Légliz katolik é Léta mèt-yo ansanm pou mèt baton an wou an nou. Yo mèt onlo pwoklamatè lajòl, yenki pas yo palé dè wayòm a Bondyé. An Almagn, gouvènman nazi la fè-yo tchouyé onlo jenn frè. É dépi déotwa lanné, an Risi, gouvènman-la kondanné onlo adan frè é sè an nou, é yo mèt-yo lajòl, pas yo té ka palé dè Labib. Pou gouvènman-la, sé Témwen a Jéova la paré a fè nenpòt ki biten pou rèlijyon a yo, kifè yo danjéré. Yo jous entèwdi La Traduction du monde nouveau an ris, pas pou yo, sé on liv ki danjéré, pas i ni non a « Jéova » adan.

16. Dapré 1 Jan 4:1, lè yo ka manti asi nou, poukwa fò pa nou lésé sa aji asi nou ?

16 Ka ki pé édé-nou pou nou pa pèd fwa an nou ? Fò-nou gadé pou vwè si sa yo ka di la vré. Adan sèwmon-la i fè la anlè montangn-la, Jézi té ja di disip a-y kè yo té’é « ba-y tout kalté manti asi » yo (Mat. 5:11). Sé Satan ki dèyè do a sé manti-lasa. I ka pousé sé moun-la ki kont nou la bay onpakèt manti pou fè-nou ditò (Rév. 12:9, 10). Men fò pa nou kouté sé kalté manti-lasa. Fò pa nou lésé sa fè-nou pè, é fò pa nou lésé sa aji asi fwa an nou (li 1 Jan 4:1).

4) YO TRAYI JÉZI É YO LAGÉ-Y

Onlo moun pa suiv Jézi pas Jida trayi-y. Jòdijou, onlo moun pa’a suiv Jézi akòz dè rézon ki ka sanm tala. Bay déotwa ègzanp (gadé sé paragraf 17 é 18 la) *.

17. Sa ki fèt jis avan Jézi mò anpéché sèwten moun suiv-li. Ka ki pasé ?

17 Tibwen tan avan Jézi mò, yonn adan sé apòt-la trayi-y. Ondòt rènyé-y twa fwa, é lavèy a mò a-y, yotout lagé-y (Mat. 26:14-16, 47, 56, 75). Sa pa étoné-y, paskè limenm a-y té ja anonsé kè sa té’é fèt (Jan 6:64 ; 13:21, 26, 38 ; 16:32). Pétèt sèwten moun ki vwè sa sé disip-la fè Jézi di an tchè a yo : « Si sé konsa sé disip-la ka fè, an vé pa vin disip a Jézi ditou ditou ditou ! »

18. Ki pwofési ki réyalizé jis avan Jézi mò ?

18 Ka Lézékriti té ka di ? Plizyè santenn lanné avan Jézi vin si latè, adan Pawòl a-y, Jéova té anonsé kè yo té’é trayi Jézi pou 30 pyès-lajan (Zak. 11:12, 13). É sé on zanmi a-y ki té’é trayi-y (Sòm 41:9). Anplisdisa, mi sa pwofèt Zakari maké : « Ba bèwjé-la kou é tout twoupo-la ké payé ! » (Zak. 13:7). Magré tout sé biten-lasa, moun ki sensè pa té’é pèd fwa a yo adan Jézi, men okontrè, fwa a a yo té’é vin pi fò ankò.

19. Ni on biten moun ki sensè sav byen. Ki biten ésa ?

19 Ès ni menm pwoblèm-la jòdijou ? Wi. Ni sèwten Témwen kè onlo moun konnèt ki lagé lavérité. Yo vin apòsta, é yo éséyé fè onlo moun suiv menm chimen ki yo. Yo sèvi èvè jounal, yo sèvi èvè télé-la, yo sèvi èvè radyo, é yo sèvi èvè Entèwnèt, pou kritiké sèwvitè a Bondyé, é pou manti asi yo. Men sa pa ka anpéché moun ki sensè sèvi Bondyé, pas yo sav kè Labib té ja anonsé sa (Mat. 24:24 ; 2 Pyè 2:18-22).

20. Ka pou nou fè pou nou pa lésé moun ki lagé lavérité détenn asi nou ? (2 Tim. 4:4, 5).

20 Ka ki pé édé-nou pou nou pa pèd fwa an nou ? Fò-nou étidyé Labib touléjou. Fò-nou priyé toutlè é fò-nou pòté bon mannèv adan travay-la Jéova ban-nou fè la pou konsolidé fwa an nou (li 2 Timoté 4:4, 5). Si fwa an nou solid, kèlkèswa sa moun ka rakonté asi nou, nou pé’é chaléré kò an nou (Iz. 28:16). Si nou enmé Jéova, si nou enmé Pawòl a-y, é si nou enmé frè é sè an nou, nou pé’é bigidi akòz dè moun alantou an nou ki lagé lavérité.

21. Menmsi lamajorité a moun pa ka kouté mésaj an nou, dè ki biten nou pé sèten ?

21 O 1é syèk, ni onlo moun ki bigidi akòz dè Jézi é yo rèfizé suiv-li. Men ni onlo osi ki aksèpté suiv-li. Ni « onpakèt prèt » ki vin disip a-y osi (Akt 6:7 ; Mat. 27:57-60 ; Mawk 15:43). Menmjan-la, jòdijou, ni onlo moun ki pa ka arété suiv Jézi. Poukwa ? Pas yo konnèt sé vérité-la ki an Bib-la, é yo enmé sé vérité-lasa. Mi sa Labib ka di : « Moun ki enmé lwa a-w ni lapé pou tann é konprann. Pa ni ayen ki ka fè-yo bigidi » (Sòm 119:165).

KANTIK 124 Soyons fidèles

^ par. 5 Adan awtik a simenn pasé, nou vwè kat rézon ki fè si moun a épòk a Jézi rèfizé suiv-li. É nou vwè osi, kè pou sé menm rézon-lasa, sé moun-la ka rèfizé kouté-nou. Men ni dòt rézon ankò, é adan awtik-lasa, nou kay vwè kat adan yo. Nou ké vwè poukwa osi ayen pé pa fè moun ki enmé Jéova èvè tout tchè a yo bigidi.

^ par. 60 SA NOU KA VWÈ ASI SÉ IMAJ-LA : Jézi ka manjé èvè Matyé é èvè dòt moun ki ka ranmasé lajan a enpo-la.

^ par. 62 SA NOU KA VWÈ ASI SÉ IMAJ-LA : Jézi ka fè sé mawchan-la sòti an tanp-la.

^ par. 64 SA NOU KA VWÈ ASI SÉ IMAJ-LA : Jézi ka pòté poto-siplis a-y.

^ par. 66 SA NOU KA VWÈ ASI SÉ IMAJ-LA : Jida ka bo Jézi pou trayi-y.