Gadé sa ki adan

Ay adan lis a sé sijè-la

AWTIK POU ÉTIDYÉ 12

Kitan pou nou palé ?

Kitan pou nou palé ?

« Ni on moman pou pé é ni on moman pou palé » (ÉKL. 3:1, 7).

KANTIK 124 Soyons fidèles

ON TI LIDÉ ASI SA NOU KAY VWÈ *

1. Ka Éklézyas 3:1, 7 ka aprann-nou ?

NI SÈWTEN moun ki ka palé onlo. É ni dòt aprézan, ou pa gè ka tann-yo. Awtik-lasa bazé asi on vèwsé ki ka montré kè ni on tan pou palé é on tan pou nou fèmé bouch an nou (li Éklézyas 3:1, 7). An palan dè sa, pétèt kè nou té’é byen enmé kè sèwten frè é sè an nou palé tibwen plis. É nou té’é byen enmé osi kè dòt palé tibwen mwens.

2. Kimoun ki dwèt di-nou kitan pou nou palé é kijan pou nou fè-y ?

2 Lézimen ka rivé palé, é sa sé on kado Jéova fè-nou (Ègz. 4:10, 11 ; Rév. 4:11). Grasa Labib, i ka montré-nou kijan pou nou sèvi èvè kado-lasa konm i fo. Adan awtik-lasa, nou ké vwè déotwa ègzanp ki an Bib-la ki ké édé-nou sav a ki moman pou nou palé é a ki moman pou nou pa di ayen. Nou ké vwè osi kè lè nou ka palé ba lézòt, Jéova ka ba sa nou ka di onlo enpòwtans. Men pou koumansé an-nou vwè a ki moman pou nou palé.

A KI MOMAN POU NOU PALÉ ?

3. Dapré sa Women 10:14 ka di, ka fò-nou toujou paré a fè ?

3 Fò-nou toujou paré a palé dè Jéova é dè wayòm a-y (Mat. 24:14 ; li Women 10:14). Konsa, nou ké imité Jézi. É dayè, on rézon ki fè si i vin asi latè, sé té pou anségné lavérité asi Pap’a-y (Jan 18:37). Men fò-nou sonjé osi kè jan-la nou ka palé la ni enpòwtans a-y osi. Sé pousa, lè nou ka palé lézòt dè Jéova, fò-nou fè-y « èvè dousè é èvè onlo rèspé ». Fò nou tchenn kont dè sa sé moun-la ka rèsanti é dè sa yo ka kwè (1 Pyè 3:15). Si nou ka fè sa, a pa yenki palé nou ké palé, men nou ké anségné moun ki ka kouté-nou é pétèt nou ké jous rivé a touché tchè a yo.

4. Dapré Pwovèb 9:9, kijan sé ansyen-la pé fè lézòt dibyen lè yo ka palé ?

4 Lè sé ansyen-la ka konstaté kè on frè ou on sè bizwen on konsèy, fò pa yo pè palé ba-y. Nou ka tou konprann kè yo ké chwazi bon moman-la pou fè sa pou moun-la pa santi-y jenné. Pétèt fò-yo ké pran moun-la apa pou yo palé ba-y. Lèwvwè sé ansyen-la ka palé èvè on moun, fò-yo palé on jan pou moun-la santi kè i ni valè. Men sa pa vé di kè yo pé’é montré-y sèwten prensip a Labib ki ké édé-y aji èvè sajès (li Pwovèb 9:9). Poukwa sa enpòwtan kè yo palé franchman lè sa nésésè ? An-nou palé dè 2 ègzanp ki vréman diféran. Adan prèmyé-la, nou ké palé dè on nonm ki té dwèt korijé 2 gason a-y. É adan dézyèm-la, nou ké palé dè on madanm ki di on boug ki té kay vin wa kè désizyon-la i pran la pa té bon.

5. Adan ki sitiyasyon Éli palé tou mòl alòskè a pa konsa pou i té palé ?

5 Éli, gran prèt-la, té ni 2 gason kè i té enmé onlo. Men malérèzman, sé tiboug-la pa té ni pon rèspé pou Jéova. Konm yo té prèt, yo té ni rèsponsabilité ki té enpòwtan adan tabèwnak-la. Men yo té ka sèvi èvè otorité-la yo té ni la pou fè nenpòt ki biten. Anplis, yo pa té ni pon rèspé pou sakrifis moun té ka fè pou Jéova, é yo té ka fè péché sèksyèl a yo angran (1 Sam. 2:12-17, 22). Dapré sa lwa a Moyiz té ka di, nòwmalman yo té mérité lanmò. Men olyé Éli té tonbé an zo a yo, i palé tou mòl ba yo é i lésé-yo kontinyé travay an tabèwnak-la (Dét. 21:18-21). Ka Jéova pansé dè jan-la Éli aji la ? Mi sa i di Éli : « Poukwa ou ka kontinyé onoré sé gason a-w la plis ki mwen ? » Aprésa, i désidé kè sé 2 boug méchan lasa té’é mò (1 Sam. 2:29, 34).

6. Ka Éli ka aprann-nou ?

6 Éli ka aprann-nou on biten enpòwtan. Si nou vin sav kè on zanmi an nou oben on moun an fanmi an nou fè on péché, fò-nou palé ba-y franchman pou fè-y sonjé prensip a Jéova. Aprésa, fò-nou fè tousa nou pé pou rèprézantan a Jéova ba-y èd-la i bizwen la (Jak 5:14). Fò pa nou jen fè kon Éli ; kivédi fò pa nou jen onoré on zanmi an nou oben on fanmi an nou plis ki Jéova. Fò ou ni kouraj pou ay vwè on moun ki mérité yo korijé-y, men lè ou ka fè sa, sa pé bay bon rézilta. Aprézan, an-nou gadé ki diférans ki ni ant ègzanp a Éli é ta Abigayil, on madanm izraélit.

Abigayil lésé on bèl ègzanp ban nou pas i chwazi bon moman-la pou i té palé * (gadé sé paragraf 7 é 8 la).

7. Poukwa Abigayil ay palé ba David ?

7 Abigayil té mayé èvè Nabal, on boug ki té rich é ki té ni enpé tè. An tan-lasa, David é sé boug-la ki té èvè-y la té ka kaché kò a yo pou Sayil pa té tchouyé-yo. Yo rété on moman èvè bèwjé a Nabal é yo anpéché vòlè pati èvè sé bèt-la. Ès Nabal té ni rèkonésans pou yo ? Awa ! On jou, David voyé déotwa boug mandé-y tibwen manjé é tibwen dlo, men lèwgadé, misyé lévé cho é i mété-y ka jiré sé boug-la (1 Sam. 25:5-8, 10-12, 14). Alò, David désidé kè i kay tchouyé ki Nabal ki sé boug-la ki té ka travay pou-y la (1 Sam. 25:13, 22). Ès té ni mwayen anpéché sa fèt ? Abigayil konprann kè sé té lèmoman pou i té di on biten. Alò, i pran kouraj a-y a dé men é i ay jwenn David é tout sé boug-la ki té èvè-y la. Yo té a 400 é sé boug-la té ka mò fen, yo té kòlè é yo té awmé. Men sa pa anpéché Abigayil palé ba David.

8. Ka ègzanp a Abigayil ka aprann-nou ?

8 Lè Abigayil jwenn èvè David, i palé ba-y èvè onlo kouraj é èvè onlo rèspé é sa ba David anvi suiv konsèy a-y. Menmsi a pa li ki fè si Nabal é David té an pwoblèm, i mandé David padon kanmenm. I di David kè i sav kè i sé on bon boug é kè i sèten i ké fè sa ki jis. Anplis, i té ka konté asi Jéova (1 Sam. 25:24, 26, 28, 33, 34). Si nou osi nou ka rann-nou kont kè on moun ka fè on biten ki pé menné-y a fè on péché grav, fò-nou palé ba-y franchman kon Abigayil fè (Sòm 141:5). Fò-nou palé èvè rèspé, men fò-nou ni kouraj osi. Si nou enmé on moun é nou ka vwè i mérité on konsèy, fò-nou ba-y li. Konsa, nou ka montré kè nou sé on vré zanmi (Pwov. 27:17).

9-10. Ka fò sé ansyen-la sonjé lè yo ka ba on frè oben on sè on konsèy ?

9 Sa vréman enpòwtan kè sé ansyen-la pran kouraj a yo a 2 men pou ay palé ba on moun an lasanblé-la ki ka pran on mové chimen (Gal. 6:1). Èvè onlo imilité, sé ansyen-la ka rèkonnèt kè yomenm a yo enpawfè é kè pétèt on jou, yo osi ké bizwen on konsèy. Men sa pa ka anpéché-yo palé ba on frè oben on sè si sa nésésè (2 Tim. 4:2 ; Tit 1:9). Konm lapawòl sé on kado Jéova fè-yo, lè yo ka ba on moun on konsèy, yo ka fè éfò pou yo pa palé nenpòt kijan ba-y. Yo ka pran tout prékosyon a yo lè yo ka anségné moun-la é yo ka fè sa èvè onlo pasyans. Yo enmé frè é sè a yo é lanmou-lasa ka pousé-yo édé-yo (Pwov. 13:24). Men sa ki pi enpòwtan ba yo, sé onoré Jéova, é pousa yo ka rèspèkté prensip a-y é yo ka pwotéjé lasanblé lokal la pou pa ni pon pwoblèm adan-y (Akt 20:28).

10 Dépi nou koumansé awtik-la, nou ka vwè a ki moman pou nou palé. Men konnyéla, nou kay vwè an ki sitiyasyon pisimé nou pa di ayen menm. Ki difikilté nou pé rivé a jwenn a moman-lasa ?

A KI MOMAN POU NOU PA DI AYEN ?

11. Ki ègzanp Jak pran, é poukwa i byen chwazi-y ?

11 Fò-nou véyé sa nou ka di. Men sa pa toujou fasil. Jak, on nonm ki ékri on liv a Labib, chwazi on bon ègzanp pou i té palé dè difikilté-lasa. Mi sa i di : « Si on moun pa’a fè érè lè i ka palé, savédi i sé on moun pawfè ki pé métrizé tout kò a-y osi » (Jak 3:2, 3). Adan vèwsé-lasa, lèmo « métrizé » ni on rapò èvè brid a on chouval. Brid-la sé on ti kòd yo ka mèt alantou a tèt a chouval-la. Adan brid-la, yo ka maré 2 zòt kòd é lè moun-la ki si chouval-la ka halé-yo i ka rivé dirijé chouval-la é frenné-y. Pawkont, si moun-la lagé sé kòd-lasa, i ké pèd kontwòl a chouval-la é bèt-la pé rivé a pran balan. Kifè, chouval-la pé rivé a blésé-y limenm a-y é blésé mèt a-y osi. Menmjan-la, si nou pa’a métrizé pawòl an nou, yo pé rivé a fè gwo déga. Ni délè, fò-nou « halé sé 2 ti kòd-la » osi, kivédi fò-nou maré lang an nou. Jistèman, an-nou vwè a ki moman pou nou fè sa.

12. A ki moman pou nou maré lang an nou ?

12 Kijan ou ka réyaji lè ou ka jwenn on frè oben on sè ki okouran a sèwten biten i pa ni dwa di ponmoun ? Pa ègzanp, si ou fè konésans a on pwoklamatè ki ka rété adan on péyi yo ka entèwdi aktivité an nou, ès ou ké anvi pozé-y kèsyon pou sav kijan yo ka òwganizé-yo pou préché é pou ay an réinyon an péyi-lasa ? Sé vré, ou pa’a fè sa èvè pon mové lidé. Nou enmé frè é sè an nou é nou anvi sav kijan sa ka pasé pou yo é ka pou nou di ègzaktèman lè nou ka priyé pou yo. Men adan on ka kon sila, préféré nou « halé sé 2 ti kòd-la », é kè nou maré lang an nou. Lèwvwè ou ka pousé on moun a di on biten kè i pa andwa di-w, ou ka montré kè ou pa ni asé lanmou pou moun-lasa. Anplisdisa, ou ka montré osi kè ou pa ni asé lanmou pou sé frè é sè-la ki adan on péyi ki ka entèwdi aktivité an nou pas sé enfòwmasyon-lasa pé rivé a mèt vi a yo an danjé. Sèten kè nou pa té’é vé ba frè é sè an nou ki ka viv adan sé péyi-lasa plis pwoblèm ki yo ja ni. Menmjan-la, sé frè-la ki ka viv adan sé péyi-lasa pé’é vé bay enfòwmasyon asi jan aktivité an nou òwganizé nonplis.

13. Dapré Pwovèb 11:13, ka sé ansyen-la dwètèt fè é poukwa ?

13 Sa vréman enpòwtan kè sé ansyen-la mèt an pratik sa Labib ka di an Pwovèb 11:13 (li-y). Yo ké fè sa si yo pa ay rakonté ponmoun on biten yo pa andwa di. Sa pa toujou fasil siwtou si ansyen-lasa mayé. Lè 2 moun-mayé, pou yo rété soudé, fò yonn ka palé ba lòt souvan, fò yonn ka rakonté lòt ti pwoblèm a-y é fò yonn ka di lòt sa i ka rèsanti. Men on ansyen ka konprann kè fò pa i ay rakonté madanm a-y « sèkré » a sé frè é sè la. Siwvwè i fè sa, sé frè é sè-la pé’é fè-y konfyans ankò é sa ké sali non a-y. Lè on frè ni rèsponsabilité adan lasanblé-la, i pa dwètèt « ni 2 pawòl » kivédi i pa dwètèt kouyonné moun (1 Tim. 3:8 ; nòt). Fò pa i ipokrit èvè moun é fò pa i ka palé twòp. Si on ansyen enmé madanm a-y i pé’é ba-y pon enfòwmasyon kè i pa andwa sav.

14. Ka madanm a on ansyen pé fè pou mari a-y kontinyé ni on bèl répitasyon ?

14 On madanm ki vé mari a-y kontinyé ni on bèl répitasyon pé’é chèché a fè-y palé dè biten i pa andwa palé. Konsa, non sèlman i ké soutyenn mari a-y, men anplisdisa, i ké onoré moun ki palé mari a-y dè ti pwoblèm a yo. É sa ki pi enpòwtan ankò, i ké fè Jéova plézi pas i ké édé lasanblé-la rété soudé é ké ni lapé adan-y (Wom. 14:19).

JÉOVA KA BA SA NOU KA DI ONLO ENPÒWTANS

15. Ka Jéova té ka pansé dè 3 zanmi a Jòb, é poukwa ?

15 Adan liv a Jòb, ni onlo biten ki ka montré-nou kitan pou nou palé é kijan pou nou fè-y. Onlo malè rivé Jòb yonn dèyè lòt, é aprésa, 4 nonm vin pou ba-y fòs-la é pou ba-y konsèy. Yo pa di ayen pannan on bon moman. Men ni 3 adan yo, (Élifaz, Bildad é Zofa) ki di dé biten ki ka montré kè pannan tout tan-lasa, yo pa jen pran on tan pou vwè kijan yo té’é pé édé Jòb. Olyé dè sa, yo té ka gadé sa yo té’é pé di Jòb pou montré-y kè i fè on biten ki pa bon. Ni sèwten biten yo di ki té vré, men yo manti asi Jòb é asi Jéova onlo, é yo di onlo biten méchan asi yo osi. Yo di Jòb kè i sé on vyé jan dè moun (Jòb 32:1-3). Ès Jéova pran sa ? I fè gwo kòlè èvè sé mésyé. I di-yo kè yo palé kon boug-fou é i di-yo mandé Jòb priyé ba yo (Jòb 42:7-9).

16. Élifaz, Bildad é Zofa sé dé mové ègzanp pou nou. Ka ègzanp a yo ka aprann-nou ?

16 Mové ègzanp a Élifaz, a Bildad é a Zofa ka aprann-nou onlo biten. Prèmyèwman : fò pa nou jijé frè é sè an nou (Mat. 7:1-5). Pisimé nou pran tan kouté-yo avan nou palé. Sé yenki a moman-lasa nou ké pé konprann sitiyasyon a yo (1 Pyè 3:8). Dézyèmman : lè nou ka palé, fò-nou fè sa jantiman é fò sa nou ka di toujou vré (Éféz. 4:25). É twazyèmman : lè nou ka palé yonn èvè lòt, Jéova ka ba sa nou ka di onlo enpòwtans.

17. Ka ègzanp a Éliyou ka aprann-nou ?

17 Ni on katriyèm nonm ki vin vwè Jòb. Non a-y sé té Éliyou é i té fanmi èvè Abraam. Pannan sé twazòt boug-la té ka palé èvè Jòb, li i té ka kouté. Nou ka tou konprann kè sé pas Éliyou té ka kouté byen sa yo té ka di kè i rivé palé ba Jòb franchman é èvè onlo konpasyon. Sé sa ki pèwmèt Jòb korijé jan i té ka pansé (Jòb 33:1, 6, 17). Éliyou pa jen chèché a fè moun pòté-y anlè é limenm pa pòté ponmoun anlè nonplis. Sa ki té pi enpòwtan pou-y sé té dè ba Jéova glwa (Jòb 32:21, 22 ; 37:23, 24). Ègzanp a-y ka aprann-nou kè ni on tan pou fèmé bouch an nou é on tan pou kouté (Jak 1:19). Nou ka aprann osi kè lè nou ka ba on moun on konsèy, prèmyé biten pou nou chèché a fè sé onoré Jéova olyé nou chèché a fè moun pòté-nou anlè.

18. Lapawòl sé on kado Jéova fè-nou. Kijan nou pé montré kè kado-lasa ni onlo valè pou nou ?

18 Nou vwè kè lapawòl sé on kado Jéova fè-nou. Nou ka montré kè nou ka ba kado-lasa onlo valè lè nou ka suiv sa Labib ka ankourajé-nou fè pou palé a bon moman-la é konm i fo. Salomon sé té on wa ki té saj é mi sa lèspri sen pousé-y ékri : « On pawòl yo di lè pou yo té di-y ka touvé-y kon pòm an lò ki adan dékorasyon an awjan » (Pwov. 25:11). Si nou ka pran tan kouté lézòt byen avan nou palé, pawòl an nou ké kon pòm an lò : yo ké bèl é yo ké ni onlo valè. Alò, ki nou pa’a gè palé, ki nou ka palé onlo, sa nou ka di ké fè moun dibyen é Jéova ké kontan nou toubònman (Pwov. 23:15 ; Éféz. 4:29). Pa ni pi bèl mannyè pou montré Jéova rèkonésans an nou pou bèl kado-la i fè-nou la !

KANTIK 82 « Que notre lumière brille »

^ par. 5 Adan Labib, ni prensip ki pé édé-nou sav a ki moman pou nou palé é a ki moman pou nou pa di ayen. Si nou konnèt sé prensip-lasa é si nou ka mèt-yo an pratik, pawòl ki ké sòti an bouch an nou ké fè Jéova plézi.

^ par. 62 SA NOU KA VWÈ ASI SÉ IMAJ-LA : On sè ka ba ondòt sè on konsèy ki plen sajès.

^ par. 64 SA NOU KA VWÈ ASI SÉ IMAJ-LA : On frè ka ba on moun konsèy pou montré-y kè lapwòpté sé on biten ki enpòwtan.

^ par. 66 SA NOU KA VWÈ ASI SÉ IMAJ-LA : Abigayil chwazi bon moman-la pou palé ba David, kifè sa bay bon rézilta.

^ par. 68 SA NOU KA VWÈ ASI SÉ IMAJ-LA : On frè é madanm a-y ka maré lang a yo pou yo pa di kijan aktivité an nou òwganizé adan on péyi yo ka entèwdi-y.

^ par. 70 SA NOU KA VWÈ ASI SÉ IMAJ-LA : On ansyen ka fè atansyon pou ponmoun pa tann sa i ka di pas i ka palé dè on biten sèkré ki ka konsèwné lasanblé-la.