Gadé sa ki adan

Ay adan lis a sé sijè-la

AWTIK POU ÉTIDYÉ 46

Moun ki sòti mayé, mété Jéova prèmyé douvan an vi a zòt

Moun ki sòti mayé, mété Jéova prèmyé douvan an vi a zòt

« Jéova sé fòs an mwen [...] an ka fè-y konfyans èvè tout tchè an mwen » (SÒM 28:7).

KANTIK 131 « Ce que Dieu a uni »

ON TI LIDÉ ASI SA NOU KAY VWÈ *

1-2. a) Dapré Sòm 37:3, 4, poukwa fò moun-mayé fè Jéova konfyans ? b) Ka nou ké vwè adan awtik-lasa ?

ÈS OU k’ay mayé oben ou toufré mayé ? Si sé ka a-w, sèten ou présé viv onlo biten èvè moun-la ou enmé la. Nou sav kè 2 moun-mayé ka jwenn difikilté é lè 2 moun sòti mayé yo ni onlo désizyon enpòwtan a pran. Sa ou ké fè lè ou ké jwenn sé difikilté-lasa é sé désizyon-la ou ké pran-la ké aji asi mayé a-w pannan plizyè lanné. Si ou fè fon asi Jéova ou ké pran dé bon désizyon, mayé a-w ké vin pi solid é ou ké ni tchè-kontan osi. Men pawkont, si ou pa suiv sé konsèy-la Jéova ka ba-w la, ou pé rivé a jwenn difikilté ki ké mèt pwoblèm an mayé a-w, é ou pé’é ni tchè-kontan (li Sòm 37:3, 4).

2 Menmsi awtik-lasa fèt siwtou pou moun ki sòti mayé, i ka palé dè pwoblèm kè tout moun ki mayé pé jwenn. I ké édé-nou vwè ka ègzanp a nonm é madanm ki té fidèl a Bondyé an tan a Labib pé aprann-nou. Sé ègzanp-lasa pé itil pou nou adan mayé an nou, é yo pé itil osi adan dòt domenn a vi an nou. Nou ké vwè osi, ka ègzanp a moun-mayé ki ka viv a épòk an nou pé aprann-nou.

KI DIFIKILTÉ MOUN KI SÓTI MAYÉ PÉ RIVÉ A JWENN ?

Ki désizyon 2 moun ki sòti mayé té’é pé pran é ki té’é pé anpéché-yo fè plis pou Jéova ? (gadé sé paragraf 3 é 4 la).

3-4. Ki difikilté moun ki sòti mayé pé rivé a jwenn ?

3 Sèwten moun pé ankourajé moun ki toufré mayé viv « kon lamajorité a moun ka viv jòdijou ». Pa ègzanp, pap’a-yo, manman-yo oben dòt moun an fanmi a yo pé mèt présyon asi yo pou yo pé sa fè timoun granbonnè. Sé pé zanmi a yo osi oben dòt moun adan fanmi a-yo ki ka ankourajé-yo achté on kaz é mèt tousa yo bizwen adan kaz-la. É pou fanmi-la é sé zanmi-la sé on bon konsèy yo ka ba-yo !

4 Si yo pa fè atansyon, yo ka riské dè pran désizyon ki ké fè-yo mèt onlo dèt asi do a yo. É aprésa ka i ké rivé-yo ? Pétèt kè yo toulédé ké oblijé travay onlo pou yo pé sa péyé sa yo ka doué. É akòz dè sa, yo pé’é ni asé tan pou étidyé tousèl a yo, pou fè étid familial a yo é pou préché. Pétèt kè yo jous ké oblijé fè plis lè adan travay a yo pou yo gangné plis lajan oben pou yo pa pèd travay a yo, é pétèt kè akòz dè sa yo ké raté déotwa réinyon. Men si yo té ka pran on désizyon konsa, ni onlo bèl biten yo pa té’é pé fè pou sèvi Jéova !

5. Ka ègzanp a Klaus é Marisa ka aprann nou ?

5 Ni onlo moun ki rann-yo kont kè lèwvwè ou ka pasé tout tan a-w ka kouri dèyè byen matéryèl, sa pa ka ba-w lakontantman. É sé sa Klaus é Marisa * konstaté. Apré yo mayé, yo toulédé té ka travay aplentan pou yo té pé sa viv alèz a yo. Men anfon a tchè a yo, yo pa té vréman kontan. Mi sa Klaus ka di : « Nou té ni tousa ki té fo-nou, é nou jous té ni plis. Nou pa té ka chèché a fè plis pou Jéova. An réyalité, vi an nou pa té senp, vi-la kè nou té ka menné la té ka istrésé-nou. » Pétèt kè vou osi ou rann-vou kont kè lè ou ka chèché a ni plis byen matéryèl, sa pa’a ba-w lakontanman. Si sé sa, pa dékourajé-w. Si ou ka pran tan ègzaminé ègzanp a sèwten sèwvitè a Bondyé, sa pé édé-w fè chanjman an vi a-w. Pou nou koumansé, an-nou vwè ka ègzanp a wa Jozafa pé aprann sé mari-la.

FÈ JÉOVA KONFYANS, KON JOZAFA

6. Lè wa Jozafa jwenn on sitiyasyon ki té difisil toubònman, kijan i suiv konsèy-la nou ka touvé an Pwovèb 3:5, 6 ?

6 Zòt sé mari-la, ès zò ni lenprésyon kè sé rèsponsabilité-la zò ni la two fò ba zòt ? Si sé ka a zòt, ègzanp a Jozafa pé itil pou zòt. Konm sé li ki té wa, i té rèsponsab a sékirité a tout nasyon-la. A pa té on ti afè ! Kijan i rivé about a sa ? I fè tousa i té pé pou pwotéjé pèp a-y. I fè ansòt pou pwotéjé sé vil-la ki té asi téritwa a Jida la sianka sé lènmi-la té vin ataké-yo é i rasanblé on lawmé ki té ni plis ki 1 160 000 sòlda adan-y (2 Kron. 17:12-19). Plita, i jwenn on sitiyasyon ki té difisil toubònman. Moun-Amòn, moun-Moab é moun ki té ka rété Séyi, on koté ki té plen montangn, mèt-yo ansanm pou yo fè on manman lawmé pou ay ataké wayòm a Jida. Kifè, Jozafa, tout fanmi a-y é tout pèp a-y té andanjé (2 Kron. 20:1, 2). Ka i fè ? I mandé Jéova édé-y é ba-y bon fòs. Lè i fè sa, i suiv konsèy-la nou ka touvé an Pwovèb 3:5, 6 (li-y). I priyé Jéova èvè onlo imilité é nou ka touvé priyè-lasa an 2 Kronik 20:5-12. Priyè-lasa té ka montré jan i té ka fè Pap’a-y ki an syèl-la konfyans. Kijan Jéova réponn a priyè a-y ?

7. Kijan Jéova réponn a priyè a Jozafa ?

7 Jéova sèvi èvè on Lévit non a-y sé Jaazyèl pou palé ba Jozafa. Mi sa Jéova di : « Mété-zòt la, pa boujé é gadé sa Jéova kay fè pou sové-zòt » (2 Kron. 20:13-17). Pétèt kè yo té’é pé touvé sé enstriksyon-lasa bizaw. Men sa pa té ka vin dè on nonm. Sé Jéova ki té ka mandé-yo fè sa. Jozafa té ka fè fon asi Bondyé a-y, kifè, i fè kon Jéova té mandé-y fè. Lè li é pèp-la té k’ay goumé èvè sé lènmi-la, i pa mèt sé sòlda-la ki té pli fò la douvan, men sé sé chantè-la i mèt douvan. Yo pa menm té ni zam. Kifè, Jéova tchenn pwomès a-y, i fè sé lènmi-la pèd konba (2 Kron. 20:18-23).

Frè é sè ki toufré mayé, zò pé montré kè zò ka mèt Jéova prèmyé douvan an vi a zòt si zò ka priyé-y, si zò ka étidyé Pawòl a-y (gadé sé paragraf 8 é 10 la).

8. Ka sé mari-la pé fè pou imité Jozafa ?

8 Sé mari-la, ègzanp a Jozafa pé aprann-zòt onlo biten. Jéova ba-zòt on bèl rèsponsabilité : fò-zòt pran swen a fanmi a zòt. Sé pousa, zò ka fè tousa zò pé pou pwotéjé fanmi a zòt é pou ba-yo tousa yo bizwen. Sé pousa lè zò ka jwenn difikilté, pétèt zò ka di-zòt kè zò ké réglé pwoblèm a zòt tousèl a zòt. Men olyé zò fè fon asi zòtmenm, mandé Jéova édé-zòt lèwvwè zò ka priyé tousèl a zòt. Lèwvwè zò ka priyé èvè madanm a zòt osi, palé Jéova dè sé pwoblèm-lasa. Pran tan étidyé Labib é fè rèchèwch adan piblikasyon an nou pou sav ka Jéova vlé kè zò fè. É aprésa, mèt sé konsèy-la zò touvé la an pratik. A pa toutmoun ki ké dakò èvè sé désizyon-la zò ké pran la, pétèt ni sèwten moun ki ké di kè zò pa rézonnab. Yo ké éséyé fè-zòt konprann kè méyè biten zò pé fè pou pwotéjé fanmi a zòt, sé fè ansòt pou ni onlo lajan é pou achté onlo biten. Men sonjé ègzanp a Jozafa. I fè Jéova konfyans é i montré sa adan tousa i té ka fè. É Jéova pa lagé-y pas sé té on nonm ki té fidèl é menmjan-la osi Jéova pé’é lagé-zòt (Sòm 37:28 ; Ébr. 13:5). Aprézan, an nou vwè ka 2 moun-mayé pé fè pou yo pé sa ni tchè-kontan tout vi a-yo.

KON IZAYI É MADANM A-Y MÈT JÉOVA PRÈMYÉ DOUVAN ADAN VI A ZÒT

9. Ka nou pé di asi Izayi é madanm a-y ?

9 Izayi é madanm a-y mèt Jéova prèmyé douvan adan vi a yo. Izayi sé té on pwofèt é konm adan labib yo ka di kè madanm a-y sé té on pwofèt osi, pétèt kè Jéova té ka sèvi èvè madanm a Izayi pou anonsé sèwten pwofési (Iz. 8:1-4). Nou ka tou konprann kè sa ki té pli enpòwtan adan vi a Izayi é madanm a-y sé té adoré Jéova kon i té mandé-yo fè. Mi on bèl ègzanp pou moun-mayé ki ka viv a épòk an nou mi !

10. Lè 2 moun-mayé ka étidyé sé pwofési-la ki an Bib-la sa pé ba-yo anvi ba Jéova sa yo ni dè méyè. Kijansa ?

10 Moun-mayé, zòt osi zò pé imité Izayi é madanm a-y lè zò ka mèt Jéova prèmyé douvan adan vi a zòt. Étidyé sé pwofési-la ki adan Bib-la ansanm *. Zò ké rann-zòt kont kè sa Jéova ka di toujou ka fèt é zò ké ni plis konfyans adan-y ankò (Tit 1:2). Ni sèwten pwofési ki ka réalizé anba zyé an nou, zòt osi zò pé jouwé on wòl adan sa, alò pran tan réfléchi asi sa zò pé fè. Pa ègzanp, Jézi té anonsé kè yo té’é préché bon nouvèl a Wayòm-la toupatou asi latè pannan sé dènyé jou-la. Sé sa ki ka fèt jòdijou é zò pé pawtisipé adan travay-lasa ! (Mat. 24:14). Zò ké rann-zòt kont kè lè Jéova ka bay on pwofési, a pa pawòl an lè. Pi zò ké sèten dè sa é pi zò ké byen désidé a fè tousa zò pé pou ba Jéova sa zò ni dè méyè.

KON PRISIL É AKILAS, MÈT WAYÒM-LA PRÈMYÉ DOUVAN ADAN VI A ZÒT

11. Ka Akilas é Prisil pa jen arété fè, é poukwa ?

11 Moun ki toufré mayé pé imité ègzanp a Akilas é Prisil. Yo toulédé té Juif é yo té ka rété Wòm. É yo tann palé dè bon nouvèl-la asi Jézi é yo vin krétyen. Sèten yo té enmé ti vi a yo. Men lèwgadé, Claude ki té anprè a moman-lasa mandé tout sé Juif-la kité Wòm, kifè, vi a Akilas é Prisil chanjé bout pou bout. Ka sa mandé-yo fè ? Fò-yo té kité on koté kè yo té ja byen konnèt, fò-yo té touvé ondòt kaz. É konm yo té ni on antrèpriz pou fè tant, fò-yo té monté antrèpriz-lasa adan ondòt vil. A pa té on ti afè tousa, men ès yo lésé tout sé chanjman-lasa anpéché-yo mèt Wayòm-la prèmyé douvan adan vi a yo ? Nou ja konnèt répons-la. Lèwvwè yo rivé Korent, yo koumansé édé lasanblé-la é yo travay ansanm èvè lapòt Pòl pou ankourajé sé frè é sè-la. Kèlkè tan apré, yo ay viv adan dòt vil pas sé koté-lasa, yo té bizwen plis moun pou préché (Akt 18:18-21 ; Wom. 16:3-5). Akilas é Prisil té byen okipé, men yo té ni tchè-kontan toubonman !

12. Poukwa fò 2 moun-mayé chwazi objèktif ki ké pèwmèt-yo fè plis pou Jéova ?

12 Sé moun-mayé-la pé imité Prisil é Akilas lèwvwè yo ka mèt wayòm a Bondyé prèmyé douvan adan vi a yo. Lè 2 moun ni lentansyon mayé, fò yo palé dè sa yo anvi fè pou Jéova ansanm. É méyè moman pou yo fè sa sé avan yo mayé. Lè 2 moun-mayé ni objèktif pou ba Jéova sa yo ni dè méyè, é kè yo ka travay rèd pou atenn sé objèktif-lasa ansanm, yo ka vwè pli fasilman kijan Jéova ka édé-yo (Ékl. 4:9, 12). An-nou palé dè ègzanp a Russell é Elizabeth. Mi sa Russell ka di : « Avan nou té mayé, nou pran tan palé dè sa nou té vlé fè pou Jéova. » Mi sa Elizabeth ka di osi : « Nou pran tan fè ti kozé-lasa, konsa, lè nou té’é ni désizyon a pran plita, ayen pa té’é anpéché-nou fè sa nou té di kè nou té’é fè. » Sitiyasyon a Russell é Elizabeth pèwmèt-yo ay enstalé-yo an Mikwonézi pas koté-lasa té ka manké pwoklamatè.

Frè é sè ki toufré mayé, zò pé montré kè zò ka mèt Jéova prèmyé douvan an vi a zòt si zò ka gadé ki òbjèktif zò pé ni (gadé paragraf 13 la).

13. Dapré Sòm 28:7, ki bénédisyon on moun ki ka fè Jéova konfyans ka jwenn ?

13 Kon Russell é Elizabeth, onlo moun ki mayé désidé menné on vi ki senp pou yo pé sa ni plis tan pou yo préché é anségné. Si 2 moun-mayé ka chwazi ki òbjèktif yo ké ni pou fè plis pou Jéova é kè yo toulédé ka fè éfò pou atenn sé objèktif-lasa, yo ké jwenn onlo bénédisyon. Yo ké rann-yo kont kè Jéova ka pran swen a yo, yo ké ni plis konfyans adan Jéova ankò é yo ké ni tchè-kontan poubon (li Sòm 28:7).

KON PYÈ É MADANM A-Y, FÒ-NOU NI KONFYANS ADAN PWOMÈS A JÉOVA

14. An Matyé 6:25, 31-34 nou ka touvé on bèl ti pwomès. Kijan Pyè é madanm a-y montré kè yo té ni konfyans adan pwomès-lasa ?

14 Moun-mayé pé suiv ondòt ègzanp ankò. Sé ta Pyè é ta madanm a-y. 6 mwa oben 1 an apré Pyè té jwenn Jézi pou 1é fwa, fò i té pran on désizyon enpòwtan. Pyè té maren-péchè, kifè, lèwvwè Jézi mandé-y vin èvè-y, i pa té’é pé travay ankò é fò i té réfléchi pou vwè kijan i té’é okipé dè fanmi a-y (Lik 5:1-11). Alò, ka i fè ? Ében i désidé suiv Jézi é ay préché èvè-y. Sé té on bon désizyon toubònman ! Nou pé pansé kè madanm a Pyè soutyenn-li pas Labib ka di kè apré Jézi résisité, dépawfwa i té k’ay èvè-y adan sé vwayaj-la i té ka fè la (1 Kor. 9:5). Konm madanm a Pyè té ka bay on bon ègzanp adan lasanblé-la, Pyè pa té ka santi-y jenné lèwvwè i té ka ba sé madanm-mayé-la oben sé mari-la konsèy (1 Pyè 3:1-7). Nou ka tou konprann, kè Pyè é madanm a-y té ni konfyans adan sé pwomès-la Jéova fè la. É yo té sèten kè Jéova té’é pran swen a yo si yo té ka kontinyé mèt Wayòm-la prèmyé douvan adan vi a yo (li Matyé 6:25, 31-34).

15. Ka ègzanp a Tiago é Esther ka aprann-nou ?

15 Si alèla sa ka fè kelkè lanné kè zò mayé, ka zò pé fè pou zò toujou anvi fè plis pou Jéova ? Zò pé gadé sa dòt moun ki mayé ka fè adan ribrik-la « Ils se sont offerts volontairement », é pétèt kè zò té’é pé li sé awtik-lasa. Sé awtik-lasa édé Tiago é Esther, 2 moun-mayé ki sòti o Brézil. Sa ba-yo anvi ay rété on koté ki ka manké proklamatè. Mi sa Tiago ka èspliké : « Lè nou té ka vwè jan Jéova té ka pran swen a sèwvitè a-y, nou osi, sa ban-nou anvi vwè Jéova dirijé vi an nou é pran swen an nou. » Anfinaldikont yo ay rété o Paragwé, é dépi 2014 yo ka préché ba moun ki ka palé pòwtigé. Mi sa Esther ka rakonté : « On vèwsé kè nou enmé onlo toubònman, sé Éfézyen 3:20 é nou vwè pawòl a vèwsé-lasa réyalizé adan vi an nou a plizyè rèpriz. » Pòl té maké lèt-lasa ba sé Éfézyen-la é adan-y, i di kè Jéova ké ban-nou lontan plis ki sa nou ka mandé. É sé ègzaktèman sa ki ka fèt !

Frè é sè ki toufré mayé, zò pé montré kè zò ka mèt Jéova prèmyé douvan an vi a zòt si zò ka mandé frè é sè ki byen doubout adan lavérité déotwa konsèy (gadé paragraf 16 la).

16. Owa kimoun sé frè é sè-la ki toufré mayé la pé ay chèché konsèy ?

16 Ni onlo frè é sè ki mayé é ki ka sèvi Jéova dépi plizyè lanné. Yo aprann fè fon asi Jéova. É sèwten pawmi yo ka sèvi Jéova aplentan dépi bon détwa lanné. Frè é sè ki toufré mayé pé pwofité dè èkspéryans a sé frè é sè-lasa. Pétèt zò té’é pé mandé sé frè é sè-lasa déotwa konsèy lè zò ka gadé pou vwè ki òbjèktif zò ké ni. Sé on bon mwayen osi pou montré Jéova kè zò ka fè-y konfyans (Pwov. 22:17, 19). Anplisdisa, sé ansyen-la pé édé-zòt chwazi òbjèktif pou fè plis pou Jéova é yo pé édé-zòt atenn sé òbjèktif-lasa osi.

17. Ka ki rivé Klaus é Marisa é ka sa ka aprann nou ?

17 Dépawfwa, lè nou ka désidé fè plis pou Jéova, toutbiten pa oblijé pasé kon nou té’é vlé. An-nou wouvin asi ègzanp a Klaus é Marisa. 3 an apré mayé a yo, yo kité kaz a yo pou ay pawtisipé adan on chantyé a konstriksyon a filial a Lafenland. Men yo di-yo kè yo pa té’é pé rété asi chantyé-la plis ki 6 mwa. Lèwvwè yo vin sav sa, sa kasé 2 bra a yo. Men kèlkètan apré, yo pwopozé-yo fè on fòwmasyon pou yo aprann palé arab, é jòdijou yo kontan pas yo ka préché adan ondòt péyi ba moun ki ka palé arab. Lè i ka sonjé tousa, mi sa Marisa ka rèkonnèt : « An té pè pas fò an té fè on biten an pa té jen fè avan é a moman-lasa, fò an té konté asi Jéova a san pou san. Men Jéova toujou édé-nou fè dé biten nou pa jen konpranndèdi nou té’é rivé fè. Sa édé-mwen ni plis konfyans adan-y ankò. » Kon nou vwè adan ègzanp a Klaus é Marisa, nou pé sèten Jéova ké béni-nou siwvwè nou ka fè-y konfyans a san pou san.

18. Kijan moun ki mayé pé montré kè yo ka fè Jéova konfyans a san pou san ?

18 Mayé sé on kado Jéova ka fè-nou (Mat. 19:5, 6). I vlé kè moun-mayé aprésyé kado-lasa (Pwov. 5:18). Zòt ki mayé pa ni lontan, pran on ti tan pou ègzaminé vi a zòt. Ès zò ka ba Jéova sa zò ni dè méyè pou montré-y jan zò kontan sa i ka fè ba zòt ? Lè zò ka priyé Jéova, palé-y dè sa. Chèché adan Labib ki prensip ki ké itil adan sitiyasyon a zòt. Aprésa, mèt sé konsèy-la Jéova ka ba-zòt la an pratik. Zò pé sèten kè si zò ka mèt Jéova prèmyé douvan adan vi a zòt, vi a zòt ké bèl é zò ké ni tchè-kontan !

KANTIK 132 Désormais, nous ne faisons qu’un

^ par. 5 Sèwten désizyon kè nou ka pran adan vi an nou pé aji asi tan-la nou ni la pou sèvi Jéova é asi énèwji-la nou ni la pou sèvi-y osi. Lèwvwè 2 moun mayé, yo ni sèwten désizyon a pran ki ké aji asi rèstan a vi a yo. Awtik-lasa ké édé-yo pran dé bon désizyon, konsa yo ké ni tchè-kontan tout vi a yo.

^ par. 5 Yo chanjé sèwten non.