Gadé sa ki adan

Ay adan lis a sé sijè-la

AWTIK POU ÉTIDYÉ 44

Ès timoun a-w ké sèvi Bondyé lè yo ké vin gran ?

Ès timoun a-w ké sèvi Bondyé lè yo ké vin gran ?

« Jézi té ka kontinyé ni plis sajès é i té ka kontinyé grandi é pi i té ka grandi, pi Bondyé té enmé-y é lézòm osi » (LIK 2:52).

KANTIK 134 Les enfants sont un don sacré

ON TI LIDÉ ASI SA NOU KAY VWÈ *

1. Ki pi bèl désizyon on moun pé pran ?

BYENSOUVAN, sé chwa-la kè sé paran-la ka fè la ka aji pannan on bon ti moman asi vi a sé timoun-la. Si yo pran mové désizyon, sé pwoblèm sa ké menné ba timoun a yo. Men si yo pran bon désizyon, yo ké édé timoun a yo réyisi vi a yo. Nou ka tou konprann kè fò sé timoun-la pran bon désizyon osi. É pi bèl désizyon on moun pé pran, sé sèvi Jéova, Pap’an nou ki plen lanmou (Sòm 73:28).

2. Ki bon désizyon, Jézi é fanmi a-y pran ?

2 Jozèf é Mari té vé édé timoun a yo sèvi Jéova é sé chwa-la yo fè la montré kè sé Jéova yo té ka mèt prèmyé douvan an vi a yo (Lik 2:40, 41, 52). Jézi osi pran dé bon désizyon é sa édé-y fè volonté a Jéova (Mat. 4:1-10). Lè i grandi, i vin on bon moun, i té fidèl a Bondyé é i té ni kouraj. A ! Sèlman ! Tout paran ki enmé Jéova, té’é byen kontan ni on timoun kon-y !

3. A ki kèsyon nou ké réponn adan awtik-lasa ?

3 Adan awtik-lasa, nou ké réponn a sé kèsyon-lasa : Ki bon désizyon Jéova pran anrapò èvè Jézi ? Ki bon désizyon Jozèf é Mari pran é kijan krétyen ki ni timoun pé imité-yo ? Ka sé jenn krétyen-la pé aprann lè yo ka pran tan gadé sé chwa-la Jézi fè la ?

AN-NOU IMITÉ JÉOVA

4. Ki désizyon enpòwtan Jéova pran anrapò èvè Gason a-y ?

4 Jéova chwazi on bon papa é on bon manman pou Jézi (Mat. 1:18-23 ; Lik 1:26-38). Mari té enmé Jéova é Pawòl a-y toubònman ! Nou pé rèsanti sa lè nou ka li sa i di adan Labib (Lik 1:46-55). É jan-la Jozèf réyaji la lè Jéova palé ba-y ka montré kè i té ni onlo rèspé ba-y é kè i té anvi fè-y plézi (Mat. 1:24).

5-6. Ki difikilté Jéova lésé Gason a-y jwenn ?

5 Si ou gadé byen, a pa dé moun a lajan Jéova chwazi pou lévé Jézi. Lèwvwè Jézi fèt, Jozèf é Mari ay fè on sakrifis. É sakrifis-la yo fè la té ka montré kè yo pa té ni granzafè pou viv (Lik 2:24). Jozèf, sé té on chawpantyé, i té ka rété Nazarèt é pétèt i té ni ti atèlyé a-y koté kaz a-y. Jozèf é Mari pa dwèt té ni granzafè, é sèten yo kontinyé menné on vi ki senp pas rivé onlè, yo té ni omwen 7 ti bouch a nouri (Mat. 13:55, 56).

6 Sé vré, Jéova pwotéjé Jézi kont sèwten danjé, men, i pa woté tout pwoblèm douvan a-y (Mat. 2:13-15). Pa ègzanp, ni moun an fanmi a-y ki pa té ka kwè adan-y. Odépa, sèwten adan sé moun-lasa pa té ka kwè kè i té Mési-la. Ou ka imajiné-w kijan sa dwèt fè-y lapenn ! (Mawk 3:21 ; Jan 7:5). Anplisdisa, pétèt kè i pèd pap’a-y, Jozèf, granbonnè. É nou ka tou konprann kè sa té rèd pou-y. Konm sé-y ki té pli gran, pétèt i té oblijé rèpran antrèpriz a pap’a-y (Mawk 6:3). Piti-a-piti, i aprann kijan pou i té okipé dè fanmi a-y é i travay rèd pou ba-yo on dèkwa. Kifè, i té sav ka sa vé di lè ou las apré on bon jouné travay !

Léparan, préparé timoun a zòt pou pwoblèm yo pé rivé a jwenn adan lavi, é pousa, aprann-yo chèché dé bon ti konsèy adan Labib * (gadé paragraf 7 la).

7. a) Si 2 moun-mayé vé fè timoun oben si yo ja ni timoun, ki kèsyon pou yo pozé-yo ? b) Sèlon Pwovèb 2:1-6, ka pou sé paran-la aprann timoun a yo ?

7 Si ou mayé é kè zò toulédé anvi ni timoun, fò-zòt pozé-zòt sé kèsyon-lasa : « Ès nou ni imilité é ès nou enmé Jéova é Pawòl a-y ? Ès Jéova té’é chwazi-nou pou pran swen a on tibébé siwtou kè on tibébé sé koko a zyé a-y ? » (Sòm 127:3, 4). Men si ou ja ni timoun, ou pé mandé-w : « Ès an ka montré timoun an mwen kè sa enpòwtan kè yo pa fè fengnan ? » (Ékl. 3:12, 13). « Ès an ka fè tousa an pé pou pwotéjé timoun an mwen kont tout pyèj Satan té’é pé mèt douvan yo ? » (Pwov. 22:3). Sé vré, ou pé’é pé pwotéjé timoun a-w dè tout kalté difikilté ki tini. Men, ou pé préparé-yo èvè onlo lanmou pou pwoblèm yo ké jwenn adan lavi siwvwè ou montré-yo kijan pou yo chèché dé bon ti konsèy adan Labib (li Pwovèb 2:1-6). Pa ègzanp, si on moun an fanmi a-w lésé lavérité, sèvi èvè Bib-la pou montré timoun a-w kè sa enpòwtan kè yo rété fidèl a Jéova (Sòm 31:23). Oben si on moun an fanmi a zòt oben on zanmi a zòt mò, ou pé montré timoun a-w kijan Labib pé konsolé-zòt (2 Kor. 1:3, 4 ; 2 Tim. 3:16).

AN-NOU IMITÉ JOZÈF É MARI

8. Dapré Détèwonòm 6:6, 7, ka pou Jozèf é Mari té fè ?

8 Jozèf é Mari édé Jézi vin on nonm kè Bondyé té ka aprésyé. Pou yo té rivé fè sa, yo suiv sé konsèy-la kè Jéova ka ba sé paran-la (li Détéwonòm 6:6, 7). Jozèf é Mari té enmé Jéova fò toubònman é yo té vé kè timoun a yo enmé-y menmjan-la.

9. Ki désizyon enpòwtan Jozèf é Mari pran pou fanmi a yo ?

9 Jozèf é Mari té pran labitid adoré Jéova èvè timoun a yo. Yo dwèt té k’ay réinyon chak simenn an sinagòg a Nazarèt. É chak lanné, yo té ka monté Jérizalèm pou ay fété Lapak (Lik 2:41 ; 4:16). Yo té ka vwayajé an fanmi é pétèt yo té ka pwofité pou rakonté Jézi é frè é sè a-y ka ki rivé pèp a Jéova an tan lontan. Pétèt kè an chimen, yo té k’ay sèwten koté kè nou ka touvé an Pawòl a Bondyé. Nou ka tou konprann kè pi Jozèf é Mari té ka fè timoun, pi fò yo té fè éfò pou yo pa té pèd sé bon labitid-lasa. Men, a pa ti byenfé sa dwèt pwokiré-yo ! Konm yo té ka mèt Jéova prèmyé douvan an vi a yo, tout fanmi-la té ka rété bon bon zanmi èvè-y.

10. Si ou ni timoun, ka ou pé fè pou imité Jozèf é Mari ?

10 Si ou ni timoun, ka ou pé fè pou imité Jozèf é Mari ? Lè ou ka palé é lè ou ka aji, montré timoun a-w kè ou enmé Jéova èvè tout tchè a-w. Sé sa ki pi enpòwtan ! Pi bèl kado ou pé fè-yo, sé aprann-yo konnèt Jéova é aprann-yo enmé-y osi. Ni ondòt biten enpòwtan ou pé fè ankò : sé ba-yo labitid étidyé, priyé, ay réinyon é préché (1 Tim. 6:6). Sa toutafè nòwmal osi kè ou ba-yo sa yo bizwen (1 Tim. 5:8). Pa oubliyé kè a pa byen matéryèl ki ké sové vi a yo men kè sé si yo rété bon bon zanmi èvè Jéova kè yo ké pé pasé Awmagédon vivan é kè yo ké rantré adan mond nouvo la * (Ézék. 7:19 ; 1 Tim. 4:8).

Lèwvwè sé paran-la ka pran sèwten désizyon ki ka pèwmèt timoun a yo rété bon bon zanmi èvè Jéova, a pa ti bèl sa bèl * ! (gadé paragraf 11 la).

11. a) Adan 1 Timoté 6:17-19 nou ka touvé on bèl ti konsèy. Kijan konsèy-lasa pé édé sé paran-la pran bon désizyon ? b) Ka fanmi a-w té’é pé chèché a fè, é ki bénédisyon sa té’é pé pwokiré-y ? (gadé ti karé-la «  Ka fanmi a-w té’é pé chèché a fè ? »).

11 Lèwvwè sé paran-la ka pran sèwten désizyon ki ka pèwmèt timoun a yo rété bon bon zanmi èvè Jéova, a pa ti bèl sa bèl ! Sé paran-la é sé timoun-la ka sèvi Jéova ansanm. Yo k’ay réinyon, yo k’ay lasanblé é yo ka préché chak simenn. Sèwten fanmi ka jous òwganizé-yo pou ay préché dé koté pa ni onlo pwoklamatè. Ni dòt ankò ki k’ay vizité Bétèl oben ki ka konstwi batiman pou lòwganizasyon. Lèwvwè sé paran-la ka fè sé chwa-lasa, yo oblijé mèt men a yo fon an pòch a yo. É défwa, sa rèd pou yo toubònman ! Men a pa ti bénédisyon Jéova ka vidé asi yo ! (Li 1 Timoté 6:17-19). Pi souvan ki rarman, sé timoun-la ki grandi adan dé fanmi kon séla, pa’a pèd sé bon labitid-la yo ba-yo la é yo kontan jan-la fanmi a yo lévé-yo la * ! (Pwov. 10:22).

AN-NOU IMITÉ JÉZI

12. Toupannan Jézi té ka grandi, ka pou i té fè ?

12 Pap’a Jézi ki an syèl-la toujou ka pran bon désizyon, é Jozèf é Mari, fanmi a-y ki té asi latè, té ka pran bon désizyon osi. Men lè Jézi grandi, fò i té pran désizyon a-y limenm a-y (Gal. 6:5). Kon noutout, i té ni dwa désidé dè sa i té’é fè adan lavi. I té’é pé viv viv a-y san chèché a fè volonté a Pap’a-y. Men a pa chwa-lasa i fè : i toujou mété Jéova prèmyé douvan an vi a-y (Jan 8:29). Kijan sé jenn-la pé imité-y ?

Léjenn, lésé paran a zòt anségné-zòt * (gadé paragraf 13 la).

13. Ki désizyon enpòwtan Jézi pran alòskè i té tou jenn ?

13 Dépi toupiti, Jézi toujou té ka kouté fanmi a-y. I pa jen mèt an tèt a-y kè i té konnèt plis biten ki yo. ‘I té ka kontinyé kouté-yo’ (Lik 2:51). Jézi sé té pli gran gason-la, kifè i té ni sèwten rèsponsabilité é i té ka pran sa oséryé. I dwèt travay rèd pou i té aprann fè chawpant kon pap’a-y Jozèf é pou i té menné on lajan an kaz-la pou i té édé fanmi a-y.

14. Kijan nou fè sav kè Jézi té ka étidyé Pawòl a Bondyé oséryé menm ?

14 Jozèf é Mari dwèt rakonté Jézi kè siwvwè i si latè konnyéla la sé pas Jéova fè on mirak. Yo dwèt rakonté-y osi sa sé zanj-la té di anrapò èvè-y (Lik 2:8-19, 25-38). Men Jézi pa kontanté-y dè sa yo anségné-y ; i étidyé Lézékriti limenm a-y osi. Kijan nou fè sav kè Jézi té ka anségné Pawòl a Bondyé oséryé menm ? Lè sé boug-la ki té ka anségné a Jérizalèm la té ka vwè kijan Jézi ‘té ka réponn é jan i té entélijan, yo té ka rété èstèbèkwè’. É poutan, sé té on jenn tigason ! (Lik 2:46, 47). A 12 an sèlman, Jézi té ja byen konprann kè Jéova sé té Pap’a-y (Lik 2:42, 43, 49).

15. Ka ki ka montré kè Jézi té vé fè volonté a Jéova ?

15 Lè Jézi aprann ka Jéova té vé i fè, i désidé fè volonté a Pap’a-y (Jan 6:38). I té sav kè onlo moun té’é hay-li é i té ja sav ki dézagréman sa té’é pwokiré-y. Men kanmenmsa, i chwazi kouté Jéova. Dépi Jézi té pran lèbatèm an 29 a épòk an nou, sa ki té pi enpòwtan an vi a-y sé té dè fè volonté a Jéova (Ébr. 10:5-7). É menm lèwvwè i té ka soufè asi poto-la, i té byen désidé a fè volonté a Pap’a-y (Jan 19:30).

16. Kijan sé jenn-la pé imité Jézi ?

16 Kouté pap’a-w é manman-w. Jozèf é Mari pa té pawfè. Pap’a-w é manman-w nonplis pa pawfè, kifè yo ka fè érè. É poutan, Jéova ka mandé-yo pwotéjé-w, fòwmé-w é gidé-w. Si ou ka kouté-yo lè yo ka palé ba-w é si ou ka rèspèkté-yo, ‘tout biten ké maché byen ba-w’ (Éféz. 6:1-4).

17. Dapré Joziyé 24:15, ki désizyon pou on jenn pran limenm a-y ?

17 Chwazi kimoun ou ké sèvi. Fò ou chèché a konprann voumenm a-w, kimoun ki Jéova, ka i ni lentansyon fè é ka pou ou fè pou fè volonté a-y (Wom. 12:2). Si ou fè sa, sa ké édé-w pran pi bèl désizyon ou pé pran an vi a-w, kivédi, sèvi Jéova (li Joziyé 24:15 ; Ékl. 12:1). Si ou pran labitid li Labib é étidyé-y, ou ké enmé Jéova pli fò é ou ké konsolidé fwa a-w.

18. Ki chwa sé jenn-la ni a fè é ki byenfé sa ké pwokiré-yo ?

18 Chwazi mèt Jéova prèmyé douvan an vi a-w. Satan é tout sé moun-la ki èvè-y la bizwen fè-nou konprann kè si nou ka sèvi èvè kapasité an nou yenki pou fè zafè an nou maché, nou ké ni tchè-kontan. Men an réyalité, touséla ki ka kouri dèyè lajan é dèyè biten matéryèl, « tout kò a yo pèsé èvè onpakèt doulè » (1 Tim. 6:9, 10). Si ou kouté Jéova é si ou chwazi mèt volonté a-y prèmyé douvan an vi a-w, « ou ké réyisi vi a-w é ou ké aji èvè sajès » (Joz. 1:8).

KA OU KÉ CHWAZI ?

19. Ka fò sé paran-la sonjé ?

19 Léparan, fè tousa zò pé pou zò édé timoun a zòt sèvi Jéova. Fè fon anlè-y é i ké gidé-zòt pou zò pran bon désizyon (Pwov. 3:5, 6). Sonjé : pawòl an bouch pa chaj ! Sa zò ka fè ké touché sé timoun-la plis ki sa zò ka di. Alò dépi konnyéla, pran désizyon ki ké pèwmèt Jéova aprésyé timoun a zòt.

20. Ki bénédisyon sé jenn-la ké tini si yo fè volonté a Jéova ?

20 Léjenn, fanmi a zòt pé édé-zòt pran bon désizyon. Men sé zòtmenm ki dwètèt fè sa ki fo pou fè Jéova plézi. Alò fè kon Jézi. Fè volonté a Pap’a-zòt ki an syèl-la é ki plen lanmou. Konsa, vi a zòt ké ni on sans, zò ké ni plen biten a fè é zò ké touvé sa entérésan toubònman ! (1 Tim. 4:16). É talè, zò ké ni pi bèl vi ki tini !

KANTIK 133 Adorons Jéhovah dès la jeunesse

^ par. 5 Tout krétyen ki ni timoun vé kè timoun a yo ni tchè-kontan é kè yo sèvi Jéova. Ka sé paran-la pé fè pou édé timoun a yo sèvi Jéova ? É sé timoun-la aprézan, ka yo pé fè pou yo réyisi vi a yo ? Sé sa nou ké vwè adan awtik-lasa.

^ par. 11 Gadé ti karé-la « Je ne pouvais pas rêver meilleurs parents », adan Réveillez-vous ! a òktòb 2011, paj 20, é adan Réveillez-vous ! a 8 maws 1999, paj 25, gadé awtik-la « Lettre spéciale à leurs parents ».

^ par. 66 SA NOU KA VWÈ ASI SÉ IMAJ-LA : Sèten Mari ankourajé Jézi enmé Jéova fò toubònman. Jòdijou, sé manman-la pé édé timoun a yo enmé Jéova fò osi.

^ par. 68 SA NOU KA VWÈ ASI SÉ IMAJ-LA : Jozèf dwèt té k’ay an sé réinyon-la ki té ka fèt an sinagòg-la èvè tout fanmi a-y, é sé on biten ki té ni onlo enpòwtans pou-y. Jòdijou, sé papa-la pé montré kè yo ka ba sé réinyon-la menm enpòwtans ki Jozèf lèwvwè yo k’ay an réinyon èvè tout fanmi a yo.

^ par. 70 SA NOU KA VWÈ ASI SÉ IMAJ-LA : Jézi aprann fè chawpant èvè pap’a-y. Jòdijou, sé jenn-la pé aprann fè onlo biten èvè pap’a-yo.