Gadé sa ki adan

Ay adan lis a sé sijè-la

Ès ou ka fè ansòt pou vwè léchòz menmjan ki Jéova ?

Ès ou ka fè ansòt pou vwè léchòz menmjan ki Jéova ?

« Kontinyé chanjé mantalité a zòt pou transfòwmé-zòt » (WOM. 12:2).

KANTIK : 56, 123

1, 2. Toupannan nou ka vin zanmi a Jéova, ka nou ka aprann fè ? Bay on ègzanp.

IMAJINÉ on moun ka fè on timoun on kado. Fanmi a timoun-la ka di-y : « Di mèsi ! » Timoun-la ka fè-y, pas i sav fò i obéyi. Men pi i ka grandi, pi i ka konprann pou ki rézon rèkonésans sé on biten ki enpòwtan pou paran a-y. Aprézan, sé tou natirèlman, é dè tou kè, i ka di moun mèsi. Poukwa ? Pas alè, rèkonésans rantré adan mantalité a-y.

2 Menmjan-la, lè nou koumansé étidyé Labib, nou aprann kijan sa enpòwtan dè suiv komandman fondamantal kè Jéova ka bay. Men pi nou ka vin zanmi a Jéova, pi nou ka dékouvè kijan i ka vwè léchòz : sa i enmé, sa i hay, é sa i ka pansé adan diféran domenn. Lè nou ka lésé pansé a Jéova aji asi chwa an nou é asi sa nou ka fè, nou ka fin pa vwè léchòz menmjan ki-y.

3. Poukwa sa pé on jan rèd dè vwè léchòz kon Jéova ?

3 Menmsi nou kontan aprann vwè léchòz kon Jéova, délè, sa pé on jan rèd dè vwè léchòz kon-y, pas nou enpawfè. Pa ègzanp, nou sav sa Jéova ka di asi konduit sèksyèl, asi byen matéryèl, asi prédikasyon, asi jan pou nou sèvi èvè san, oben asi dòt biten ankò. Men pétèt nou ni dimal a konprann poukwa i ka vwè sa konsa. Ka nou pé fè ? Kijan nou pé rivé a vwè léchòz kon Jéova ? É lè nou ké fè sa, kijan sa ké édé-nou aji èvè sajès ki jòdla, ki dèmen ?

ADÒPTÉ MANTALITÉ A JÉOVA

4. Kijan nou pé rivé « chanjé mantalité » an nou ?

4 (Li Women 12:2.) Adan vèwsé-lasa, lapòt Pòl èspliké ka pou nou fè pou nou aprann vwè léchòz kon Jéova. I di : « Pa lésé mond-lasa aji anlè zòt ankò. » Awtik a simenn pasé fè-nou konprann kè savédi pa suiv lidé a moun ki an mond-lasa é pa aji kon yo. Men Pòl di ondòt biten ankò. I di fò-nou « chanjé mantalité » an nou. Pou nou réyisi fè sa, lèwvwè nou ka étidyé Labib, fò-nou chèché a konprann kijan Bondyé ka vwè léchòz. Fò-nou réfléchi byen asi sa, é fò-nou fè éfò pou nou rivé vwè léchòz menmjan ki-y.

5. Étidyé, ka sa yé ègzaktèman ?

5 Pou étidyé, apatoudi li déotwa paragraf fap-fap é fè on mak vitman anba sé répons-la. Lè nou ka étidyé, fò-nou pran tan réfléchi asi sa nou ka li. Fò-nou mandé-nou ka sa ka aprann-nou asi Jéova, asi mannyè i ka aji, é asi fason i ka vwè léchòz. Fò-nou éséyé konprann poukwa i ka mandé-nou fè tèl é tèl biten oben poukwa i ka entèwdi-nou fè-yo. An-nou éséyé vwè osi ka nou ni a chanjé adan vi an nou é adan mantalité an nou, é kijan nou pé mèt sa nou aprann an pratik. Nou ka tou konprann kè nou pé’é jen rivé fè tout travay-lasa chaklè nou ka étidyé. Men fò-nou pran tan réfléchi pannan on bon moman asi sa nou sòti li. Si lè nou ka étidyé, nou ka pasé lanmwatyé a tan-la ka réfléchi, sa ké pwokiré-nou onlo byenfé (Sòm 119:97 ; 1 Tim. 4:15).

6. Ka ki ka pasé lè nou ka pran tan réfléchi asi Pawòl a Bondyé ?

6 Lè nou ka pran tan réfléchi asi Pawòl a Bondyé, ni on biten èstraòwdinè ki ka fèt. Nou ka « vérifyé noumenm », kivédi nou ka sanblé prèv ki ka montré kè jan Jéova ka vwè léchòz toujou pawfé. Nou ka koumansé konprann kijan i ka vwè léchòz, kifè nou ka koumansé vwè léchòz menmjan ki-y. Nou ka « chanjé mantalité » é nou ka mèt-nou ka rézonné ondòt mannyè. Piti-a-piti, nou ka rivé a pansé menmjan ki Jéova.

SA NOU KA PANSÉ KA AJI ASI SA NOU KA FÈ

7, 8. a) Kijan Jéova ka vwè byen matéryèl ? (gadé sé imaj-la ki antèt a awtik-la). b) Si nou ka vwè byen matéryèl menmjan ki Jéova, ka nou ké toujou mèt douvan an vi an nou ?

7 Sa nou ka pansé ka aji non sèlman asi mantalité an nou men asi konpòwtèman an nou osi (Mawk 7:21-23 ; Jak 2:17). Pou sa pi klè, an-nou pran déotwa ègzanp. Lè nou ka li Lézévanjil, sa ka édé-nou konprann pli byen kijan Jéova ka vwè byen matéryèl. Sé Jozèf é Mari, dé moun ki té on tijan maléré, kè Bondyé chwazi pou lévé Gason a-y (Lév. 12:8 ; Lik 2:24). Lè Jézi fèt, sé « on koté yo té ka ba bèt manjé » Mari mété-y kouché, pas « yo pa té touvé ponkoté pou yo té rété » (Lik 2:7). Si Jéova té vlé, i té pé fè ansòt pou Jézi fèt on kòté i té’é pli alèz. Men pou-y, sa ki té pli enpòwtan, sété kè Tigason a-y lévé adan on fanmi ki té ka mèt adorasyon a Bondyé douvan.

8 Ka istwa-lasa ka aprann-nou ? Ni désèrten paran ki ka mò pou timoun a yo ni méyè byen matéryèl ki tini, menmsi sa ka malmenné lanmityé a yo èvè Jéova. Men ni on biten nou pé sèten, sé kè pou Jéova, sa ki pli enpòwtan, sé lanmityé an nou èvè-y. É voumenm ? És sé konsa ou ka vwè sa ? Ès mannyè ou ka aji ka montré sa ? (li Ébré 13:5).

9, 10. Pou Jéova, fè on moun tribiché, sé on biten ki grav. Kijan nou pé montré kè nou ka vwè sa menmjan ki-y ?

9 Mi ondòt ègzanp : sé jan Jéova ka vwè on moun ki ka fè on sèwvitè a-y tribiché, kivédi ki ka menné-y a péché oben a arété sèvi Jéova. Jézi di : « Si on moun ka fè yonn adan sé piti-lasa ki ni fwa adan mwen tribiché, vométan yo té’é maré an kou a-y on wòch a moulen on boukyèt ka fè touné é yo té’é balansé-y an lanmè-la » (Mawk 9:42). Nou ka tou konprann kè, pou Jézi, fè on moun tribiché, sa grav toubònman ! Jézi té ni menm pèwsonalité ki papa-y, kifè nou pé sèten kè pou Jéova osi, fè on moun tribiché, sé on biten ki vréman grav (Jan 14:9).

10 Ès nou ka vwè léchòz menmjan ki Jéova é Jézi adan domenn-lasa ? Ka konpòwtèman an nou ka montré ? Pa ègzanp, pétèt ni on modèl lenj oben on mannyè dè pengné ki agou an nou toubònman. Men vinvwè istil-lasa ka choké on moun an lasanblé lokal a-w, oben sa ka jous mèt vyé lidé ki pa pwòp an tèt a-y ? Pétèt nou byen enmé istil-lasa men ès lanmou nou ni pou frè é sè an nou ké fè-nou mété-y dè koté ? (1 Tim. 2:9, 10).

11, 12. Si nou ka vwè sa ki mové menmjan ki Jéova é si nou ka aprann métrizé-nou, kijan sa ké pwotéjé-nou ?

11 Mi on twazyèm ègzanp : Jéova hay lenjistis (Iz. 61:8). Sé vré kè i sav byen kè padavwa nou enpawfè, nou ni tandans a fè sa ki pa bon. Men i ka ankourajé-nou a fè éfò pou nou hay lenjistis menmjan ki-y (li Sòm 97:10). Si nou ka pran tan réfléchi asi rézon ki ka fè kè Jéova hay sa ki mové, sa ké édé-nou vwè léchòz menmjan ki-y é sa ké ban-nou fòs pou nou lité sianka nou anvi fè sa ki pa bon.

12 Si nou ka aprann hay sa ki mové, nou ké rivé a sav si on biten bon, oben si i pa bon, menmsi Labib pa ka palé dè-y dirèktèman. Pa ègzanp, ni on dansé ki pa pwòp ki dè plizanpli lanmòd alèkilé, kè yo ka kriyé lap dancing *. Konm ou pa ka kouché èvè on moun vréman, pétèt ni moun ké di kè yo pé rantré adan sa osi. Men franchman, ou ka di sé konsa Bondyé ka vwè sa, alòskè i hay tousa ki mové ? Fò-nou aprann métrizé-nou é fò-nou hay sa Jéova hay. Konsa, nou ké rété lwen a tousa ki mové (Wom. 12:9).

RÉFLÉCHI APRÉZAN POU-W PÉ PRAN BON DÉSIZYON PLITA

13. Si nou réfléchi dépi aprézan asi mannyè Jéova ka vwè léchòz, nou ké pé pran bon désizyon plita. Poukwa nou pé di sa ?

13 Lè nou ka fè étid pèwsonèl an nou, an-nou réfléchi asi mannyè Jéova ka vwè sèwten sitiyasyon nou pé rivé a jwenn. Konsa, si on jou nou ni on désizyon a pran pap-pap, nou ké ja paré, é nou ké sav ègzaktèman ka pou nou fè (Pwov. 22:3). An-nou vwè déotwa ègzanp kè Labib ka bay.

14. Sa Jozèf di madanm a Potifa ka aprann-nou on biten. Ki biten ésa ?

14 Lè madanm a Potifa éséyé fè bas èvè Jozèf, i rèfizé tousuit sa madanm-la té ka pwopozé-y. Nou ka tou konprann kè i té ja pran tan réfléchi asi jan sa enpòwtan pou Jéova kè on moun rété fidèl a moun-la i mayé èvè-y la (li Jénèz 39:8, 9). Sé pousa i réponn madanm a Potifa : « Kijan an pé fè on mové biten konsa é péché kont Jéova ? ». Mannyè-la i réponn la ka montré kè i té ka vwè léchòz menmjan ki Jéova. É nou ? Vinvwè on kolèg-travay a-w ka éséyé basé-w. Oben imajiné ou ka risivwè on sèksto * asi pòwtab a-w. Ka ou ké fè ? Sa ké lontan pli fasil ba-w dè rété fidèl a Jéova si ou ja pran tan réfléchi asi mannyè i ka vwè léchòz, si ou dakò èvè-y, é si ou ja désidé alavans ka ou ké fè si ou vin touvé-w adan on sitiyasyon konsa.

15. Kijan nou pé rété fidèl a Jéova menmjan ki sé twa Ébré la ?

15 Aprézan, an-nou palé tibwen dè ka a sé twa Ébré la yo té ka kriyé Chadrak, Méchak é Abèdnégo. Nabikodonozò té fè on gran èstati an lò, é lè i mandé-yo adoré èstati-lasa, yo rèfizé karéman. Mannyè-la yo réponn la ka fè-w konprann kè yo té ja pran tan réfléchi asi sa ki té nésésè pou rété fidèl a Jéova (Ègz. 20:4, 5 ; Dan. 3:4-6, 12, 16-18). Imajiné patron a-w ka vin mandé-w on lajan pou òwganizé on fèt ki lyanné èvè fo rèlijyon-la. Ka ou ké fè ? Olyé ou atann kè on sitiyasyon konsa rivé-w, méyè biten pou-w fè, sé pran tan réfléchi dépi aprézan asi jan Jéova ka vwè sa. Konsa, si janmen on jou sa rivé, sa ké pli fasil pou-w dè fè kon sé twa Ébré la, kivédi ou ké pé fè é ou ké pé di sa ki jis.

Ès ou fè rèchèch, ès ou ranpli on dokiman sianka yo vlé ba-w san, é ès ou ja palé sa èvè dòktè a-w ? (gadé paragraf 16 la).

16. Si nou pran tan réfléchi asi jan Jéova ka vwè léchòz, poukwa sa pé édé-nou sianka fò yo swangné-nou présé-présé ?

16 Si nou pran tan réfléchi alavans asi mannyè Jéova ka vwè léchòz, sa ké édé-nou osi rété fidèl sianka fò yo swangné-nou présé-présé. Sé vré, nou byen désidé a pa pran san antyè oben yonn adan sé kat pli gran éléman-la ki adan san-la (Akt 15:28, 29). Men èvè sèwten tèknik, sé dòktè-la ka sèvi èvè san. Pou sé tèknik-lasa, sé chak krétyen ki dwèt fè konsyans a-y travay, dapré prensip ki an Bib-la *, pou désidé pèwsonèlman ka i ké fè. Sèlon vou, ki méyè moman ki ni pou pé sa pran on désizyon adan on ka konsa ? Ès ou ka di sé lè ou ké lopital, pétèt toupannan ou ka soufè, èvè moun ki ka mèt bon présyon asi-w pou-w pran on désizyon vitman, ou ké réfléchi asi sa ? Awa ! Sé dépi aprézan pou-w fè rèchèch asi sa, ranpli on dokiman ki ka èspliké ka ou vlé, é palé dè sa èvè dòktè a-w.

17-19. Poukwa sa enpòwtan kè, dépi aprézan, nou rivé konprann mannyè Jéova ka vwè léchòz ? Bay on ègzanp.

17 Pou fin, ou ka sonjé kijan Jézi réyaji lè Pyè di-y kè fò i janti èvè limenm ? Sèten Jézi té ja pran tan réfléchi asi sa Jéova té ka atann dè-y, é asi sé pwofési-la ki té anrapò èvè vi a-y é èvè mò a-y asi latè. Konésans-lasa bay fòs pou i té rété fidèl a Jéova é pou i té sakrifyé pwòp vi a-y (li Matyé 16:21-23).

18 Jòdijou, Bondyé vlé kè lanmityé an-nou èvè-y vin pli fò, é kè nou ba-y sa nou ni dè méyè adan prédikasyon-la (Mat. 6:33; 28:19, 20; Jak 4:8). Men pétèt, ké ni moun ki ni bon lentansyon é ki ké éséyé dékourajé-nou dè fè sa, kon adan ka a Jézi. Pa ègzanp, vinvwè patron a-w ka pwopozé-w dè ba-w on dòt travay ki ké fè-w gangné lontan plis lajan, men ki ké pran tout tan a-w, kifè ou pé ké pé ay réinyon é préché kon ou té ni labitid. Oben si ou sé on jennmoun, imajiné yo ka pwopozé-w dè lésé fanmi a-w pou ay fè étid. Ès sé a moman-lasa ou ké bizwen fè on priyè, fè onpakèt rèchèch, palé èvè fanmi a-w oben èvè sé ansyen-la, pou-w pé sa pran on désizyon ? Méyè biten ou pé fè, sé fè éfò dépi aprézan pou-w chèché sav kijan Jéova ka vwè sa, é pou-w vwè léchòz menmjan ki-y. Konsa, si janmen on jou yo ka fè-w on pwopozisyon konsa, lidé a-w pé’é menm di-w dè aksèpté. Konm antèt a-w sa klè kè sé sèwvis a-w pou Jéova ki pli enpòwtan adan vi a-w, ou ké sav ègzaktèman ki désizyon pou-w pran.

19 Sèten ni dòt sitiyasyon ankò ki pé rivé on sèl kou é ki pé mèt fidélité a-w a léprèv. É sé vré nou pé’é jen pé préparé-nou pou tout biten. Men si pannan étid pèwsonèl an nou, nou ka pran tan réfléchi asi jan Jéova ka vwè léchòz, sa ké pli fasil pou nou dè sonjé sa nou aprann, é sa ké pèwmèt-nou pran bon désizyon lè sa ké nésésè. Donk, lè nou ka étidyé, an-nou fè éfò pou nou rivé konprann mannyè Jéova ka vwè léchòz, é pou nou vwè léchòz menmjan ki-y. An-nou réfléchi asi mannyè sa dwèt aji asi désizyon nou ka pran dépi konnyéla é asi désizyon kè nou ké ni a pran plita.

SA JÉOVA KA PANSÉ É LANDÈMEN A-W

20, 21. a) Poukwa nou ké kontan libèté-la nou ké ni la adan mond nouvo la ? b) Kijan nou pé ni tchè-kontan dépi aprézan ?

20 Noutout ja anvi viv adan mond nouvo la. Onlo adan nou ka èspéré viv pou touttan asi on tè kè Bondyè ké fè vin on paradi. Anba dominasyon a Wayòm a Bondyé, ponmoun asi latè pé’é ka soufè kon nou ka soufè konnyéla. É chakmoun ké lib dè chwazi sa i pi enmé, oben sa i anvi.

21 Nou ka tou konprann kè sa pa vé di kè nou ké lib dè fè tousa nou vlé. Lè nou ké bizwen sav ka ki byen é ka ki mové, nou ké montré-nou toupiti é nou ké lésé lwa a Jéova, é mannyè i ka vwè léchòz gidé-nou. Nou ké kontan toubònman é ké ni lapé pou tann-é-konprann (Sòm 37:11). Annatandan, nou pé ni tchè-kontan dépi aprézan, si nou ka fè éfò pou nou vwè léchòz menmjan ki Jéova.

^ par. 12 Lap dancing sé lè on moun ki prèskè toutouni ka sizé asi ondòt moun, é i ka rimé kò a-y asi jounou a moun-lasa konsi sé kouché i ka kouché èvè-y. Si on krétyen pawtisipé adan on biten konsa, é sèlon jan sa pasé, sé pé on péché sèksyèl ki ké mandé kè krétyen-lasa pasé douvan on komité a disiplin. Antouka, méyè biten pou i fè, sé mandé ansyen a lasanblé lokal a-y édé-y (Jak 5:14, 15).

^ par. 14 On sèksto, sépé on mésaj, on foto oben on vidéo ki ni sèks adan, é kè on moun ka voyé èvè pòwtab a-y. Déparfwa, sèlon ka-la, sa pé mandé yo réini on komité a disiplin. Adan sèwten péyi, lalwa ataké dé timoun ki pa té majè é ki té ka voyé sèksto. Pou lalwa, yo sé dé délenkan sèksyèl. Si ou vlé plis enfòwmasyon asi sa, ay asi jw.org é li awtik-la ki ni pou tèm « Le sexting : que faut-il savoir ? », adan ribrik-la « Les jeunes s’interrogent » (ay asi LA BIBLE ET VOUS > ADOLESCENTS). Ou pé gadé osi awtik-la « Comment parler des sextos à votre ado » adan Réveillez-vous ! a novanm 2013, p. 4-5.

^ par. 16 Si ou vlé konnèt plis biten asi prensip a Labib ki lyanné èvè sa, ou pé gadé, pa ègzanp, liv-la Restez dans l’amour de Dieu, p. 246-249.