Gadé sa ki adan

Ay adan lis a sé sijè-la

Magré i Toupuisan, i ka konsidéré-nou

Magré i Toupuisan, i ka konsidéré-nou

« [Jéova] sav byen èvè ki biten nou fèt, i ka sonjé nou sé pousyè » (SÒM 103:14).

KANTIK : 30, 10

1, 2. a) Jéova pa ka aji ditou kon sé moun-la ki ni pouvwa la an mond-lasa. Kijan i ka aji èvè lézòm ? b) Ka nou kay vwè adan awtik-lasa ?

BYENSOUVAN, moun ki ni pouvwa ka mèt bon présyon anlè moun yo ka dirijé (Ékl. 8:9 ; Mat. 20:25). Jéova pa jen ka aji konsa ! Magré i Toupuisan, i ni bon konsidérasyon pou nou, nou ki sé dé moun enpawfè. I ka aji èvè nou épi bonté, é i ka tchenn kont dè sa nou ka rèsanti é dè sa nou bizwen. I ka sonjé kè nou sé dé moun enpawfè é i konnèt limit an nou, é sé pousa i pa jen ka mandé-nou fè on biten ki two fò ban nou (Sòm 103:13, 14).

2 Adan Labib, ni on pakèt a ègzanp ki ka montré kè Jéova ni konsidérasyon pou pèp a-y lè i ka aji èvè-y. An-nou arété-nou asi twa ègzanp. Adan prèmyé-la, nou ké palé dè jan i aji èvè Samiyèl, ki té jenn tiboug. Jéova té voyé-y anonsé Éli, ki té gran prèt, on kondannasyon. I édé-y transmèt mésaj-lasa. Dézyèm ègzanp-la nou ké vwè la, sé jan i trankilizé Moyiz, lè i pa té ka santi-y alahotè, pou i té pé sa menné sé Izrayélit-la lè yo té ka sòti an Éjipt. Twazyèm ègzanp-la, sé lè Jéova fè sé Izrayélit-la sòti an Éjipt. Ka nou ka aprann dè jan Jéova ka aji ?

I TÉ NI KONSIDÉRASYON POU ON JENNGASON

3. Ki dwòl dè biten ki rivé ti Samiyèl, é ki kèsyon sa ka ban-nou anvi pozé-nou ? (gadé prèmyé imaj a awtik-la).

3 Lè Samiyèl koumansé sèvi adan tant sakré la, i té toujenn (1 Sam. 3:1). On jouswa, pannan i té ka dòmi, ni on dwòl dè biten ki rivé-y * (li 1 Samiyèl 3:2-10). I tann on vwa ka kriyé-y. Konm i konprann kè sé Éli, gran prèt-la, ki té ka kriyé-y, i ay owa a-y é i di-y : « Ou kriyé-mwen ? Mi mwen. » Men Éli réponn-li kè i pa kriyé-y. Menm biten-la rivé dé fwa ankò. A moman-lasa, Éli konprann kè sé Bondyé ki té ka kriyé Samiyèl. Kifè, Éli èspliké Samiyèl ka pou i té fè sianka sa té rivé-y ankò. Tiboug-la obéyi. Poukwa Jéova pa di Samiyèl kè sé-y ki té ka kriyé-y dépi odépa ? Labib pa ka di poukwa, men sa posib kè Jéova fè sa konsa pas i tchenn kont dè sa Samiyèl rèsanti.

4, 5. a) Kijan Samiyèl réyaji lè Bondyé ba-y misyon-la, é kijan sa pasé lèlandèmen maten ? b) Ka sa ki rivé Samiyèl ka aprann-nou asi Jéova ?

4 (Li 1 Samiyèl 3:11-18.) Lwa a Jéova té ka mandé sé timoun-la dè rèspèkté moun ki ni on laj é èspésyalman sé chèf-la ki té ka dirijé pèp-la (Ègz. 22:28 ; Lév. 19:32). Ès ou ka imaginé on jenn tiboug kon Samiyèl ka enki ay owa Éli konsa, granbonnè maten, pou anonsé-y kondannasyon a Jéova ? Ou ka tou konprann kè non ! Sèlon sa Labib ka di, i « té pè di Éli sa i vwè adan vizyon-la ». Men Jéova fè Éli konprann kè sé-y ki té ka kriyé Samiyèl. Kifè, sé Éli ki mandé Samiyèl ki mésaj i té ni pou-y. Éli mandé Samiyèl pa kaché-y pa menm « onsèl mo » adan tousa Jéova té di-y. Samiyèl obéyi, « kifè [i] di-y tout biten-la ».

5 Mésaj-la pa gè siwprann Éli, pas on ti moman avan, « on sèwvitè a Bondyé » té sòti di-y près menm biten-la (1 Sam. 2:27-36). Sa ki rivé Samiyèl é Éli ka aprann-nou jan Jéova ni sajès é jan i ka tchenn kont dè sitiyasyon a moun.

6. Ka nou pé aprann dè mannyè Bondyé édé Samiyèl ?

6 Ès ou sé on jenn ? Adan ka-lasa, sa nou sòti vwè la ka montré kè Jéova ka konprann pwoblèm ou ka jwenn é sa ou ka rèsanti. Pétèt ou timid é ou ka touvé kè sa rèd dè préché ba granmoun oben kè sa rèd dè pa fè menm biten ki kanmarad-lékòl a-w. Ou pé sèten kè Jéova vlé édé-w. Alò, wouvè tchè a-w ba-y (Sòm 62:8). Réfléchi anlè ègzanp a jennmoun ki an Bib-la, kon Samiyèl. Palé èvè frè é sè ki laj a-w oben ki pli gran, é ki touvé-yo douvan menmjan dè éprèv ki-w. Pétèt yo ké rakonté-w adan ki sitiyasyon yo té yé. Yo ké di-w kijan Jéova édé-yo, délè, on mannyè yo pa menm té ka atann-yo.

I TÉ NI KONSIDÉRASYON POU MOYIZ

7, 8. Kijan Jéova montré kè i vréman tchenn kont dè sa Moyiz té ka rèsanti ?

7 Lè Moyiz té ni 80 lanné asi tèt a-y, Jéova ba-y on misyon ki pa té mòl. Fò i té libéré sé Izrayélit-la ki té èsklav an Éjipt (Ègz. 3:10). Lè Jéova mandé-y fè sa, sa dwèt fè Moyiz on kou, pas i té bèwjé a Madyan dépi 40 an. I di : « Kimoun an yé pou an ay vwè Faraon é pou fè sé Izrayélit-la sòti an Éjipt ? » Men Bondyé trankilizé lèspri a-y lè i di-y « An ké la èvè-w » (Ègz. 3:11, 12). I pwomèt-li osi kè, adan pèp a Izrayèl, sé ansyen-la té ké kouté-y. Magrésa, Moyiz réponn Jéova : « Men asipozé [...] yo pa kouté-mwen » (Ègz. 3:18 ; 4:1). Lè i di sa, sé konsi i té ka kontrèdi Jéova ! Men Jéova pran pasyans èvè-y. I jous ba Moyiz pouvwa pou i fè mirak. Adan Labib, sé prèmyé moun asi latè ki rèsèvwa on pouvwa konsa (Ègz. 4:2-9, 21).

8 Magré tousa, Moyiz touvé ondòt èskiz ankò. I di Jéova kè i pa sav palé. Alò, Bondyé di-y : « An ké la èvè-w lè ou ké ka palé é an ké di-w ka pou-w di. » Èskè Moyiz fin pa aksèpté misyon-la ? Non, pas i mandé Bondyé voyé ondòt moun an plas a-y ! A moman-lasa, Jéova fè kolè. Men i tchenn kont dè sa Moyiz té ka rèsanti é i désidé kè Aawon ké palé an plas a Moyiz (Ègz. 4:10-16).

9. Kijan pasyans a Jéova é bonté a-y édé Moyiz pou i té akonpli misyon a-y ?

9 Ka istwa-lasa ka aprann-nou asi Jéova ? Konm i Toupuisan, i té’é pé chèché a fè Moyiz pè pou fòsé-y obéyi. Men olyé i fè sa, i pran pasyans èvè-y é i rété janti èvè-y. I fè tousa i té pé pou trankilizé lèspri a sèwvitè a-y, ki té ka santi-y toupiti é ki té ka rèkonnèt limit a-y. Ès métòd-lasa maché ? Ou pé di-y ! Moyiz vin on bon gid menm. I éséyé aji èvè lézòt épi dousè é i tchenn kont dè sitiyasyon a yo, kon Jéova té fè ba-y (Nonb 12:3).

Ès nou ka aji èvè lézòt menmjan ki Jéova ? (gadé paragraf 10 la).

10. Ki byenfé sa ka pòté lè nou ka tchenn kont dè sitiyasyon a lézòt, kon Jéova ka fè ?

10 Ka sa ka aprann-nou ? Si ou sé on mari, on paran oben on ansyen, ou ni on sèwten otorité asi lézòt. Sé pousa sa vréman enpòwtan kè ou pran ègzanp asi Jéova. Fò-w ni bonté é pasyans èvè madanm a-w, èvè timoun a-w, é èvè frè é sè ki an kongrégasyon a-w. Fò-w tchenn kont dè sitiyasyon a yo (Kol. 3:19-21 ; 1 Pyè 5:1-3). Si ou ka imité Jéova é Gran Moyiz-la kivédi Jézikris, lézòt ké vin palé ba-w pli fasilman, é konsa ou ké pé ankourajé-yo (Mat. 11:28, 29). Anplisdisa, ou ké ba-yo on bon ègzanp (Ébr. 13:7).

ON SOVÈ KI PUISAN MEN KI PLEN KONSIDÉRASYON

11, 12. Lè i fè-yo sòti an Éjipt, ka Jéova fè pou sé Izrayélit-la santi-yo an sékirité ?

11 Lè sé Izrayélit-la sòti an Éjipt, an 1513 avan épòk an nou, yo té pétèt a pliski 3 milyon moun. Adan yo, té ni timoun, granmoun é dwèt té ni moun-malad oben moun-enfim. Kifè, yo té bizwen on Gid ki plen lanmou é ki plen konsidérasyon. Sé ègzaktèman sa Jéova té yé pou yo, lè i sèvi èvè Moyiz. Konsa, menmsi sé Izrayélit-la té sòti on koté yo toujou viv pou ay on koté yo pa té konnèt, yo santi-yo an sékirité (Sòm 78:52, 53).

12 Ka Jéova fè pou pèp-la santi-y an sékirité ? Lè i fè-yo sòti an Éjipt, yo té « òwganizé kon solda ki kay fè lagè » (Ègz. 13:18). Lèfètkè yo té òwganizé konsa, yo byen vwè kè Dyé a yo té ka kontwolé sitiyasyon-la. Jéova montré-yo kè i té èvè yo ondòt fason ankò. Lajouné, i té ka kondui-yo « èvè on niyaj », é lannuit, « èvè limyè a on difé » (Sòm 78:14). Sé konsi i té ka di-yo : « Pa pè. An ké la pou gidé-zòt é pou pwotéjé-zòt. » É sé vré yo té kay byen bizwen on moun trankilizé-yo konsa !

Kijan Jéova montré kè i té ni konsidérasyon pou sé Izrayélit-la, lè yo té ka travèsé lanmè Wouj la ? (gadé paragraf 13 la).

13, 14. a) Kijan Jéova pran swen a sé Izrayélit-la, lè yo té kay travèsé lanmè Wouj la ? b) Kijan Jéova montré kè i té lontan pli puisan ki sé Éjipsyen-la ?

13 (Li Ègzòd 14:19-22.) Imajiné kè ou ansanm èvè sé Izrayélit-la. Ka fè nwè. Ou konsa ou pri adan on zatrap. Lawmé a sé Éjipsyen-la an do a-w, é lanmè Wouj la douvan a-w. É Jéova ka mèt an wout. Kolòn niyaj la ka déplasé dèyè kan-la pou anpéché sé Éjipsyen-la pwoché. Konnyéla la, yo an nwèsè, alòskè zòt, grasa on mirak, zò ka bengné an limyè ! Aprésa, ou ka vwè Moyiz ka lonji men a-y asi lanmè-la, é on gwovan ki sòti a lès ka mété-y ka souflé, é i ka fann lanmè-la pou wouvè on gran chimen. Èvè fanmi a-w, bèt a-w, é tout rèstan a pèp-la, ou ka koumansé travèsé lanmè-la, zòtout byen ranjé, é fon a lanmè-la sèk. Tousuit, ni on biten ka parèt-vou on jan étranj : pa ni labou atè-la é ou pa menm ka glinsé. Atè-la byen rèd ; ou ka maché anlè-y fasilman. Konsa, menm sa ki ni dimal a maché ka rivé lòt koté-la san pon difikilté.

14 (Li Ègzòd 14:23, 26-30.) Toupannan zò ka travèsé, Faraon ki plen òwgèy ka vin fou. I ka rantré ogalo anmitan a lanmè-la é i ka kouri dèyè do a zòt. A moman-lasa, Moyiz ka lonji men a-y asi lanmè-la on dézyèm fwa. Sé dé miray dlo-la ka tonbé anlè Faraon é anlè lawmé a-y, konsi sé dé sounami ki kay varé yonn asi lòt. Yotout ka mò adan sa ! (Ègz. 15:8-10).

15. Ka istwa-lasa ka aprann-nou asi Jéova ?

15 Istwa-lasa ka montré-nou kè tout biten a Bondyé toujou annòd, é sa ka édé-nou santi-nou an sékirité (1 Kor. 14:33). Anplisdisa, menmjan on bèwjé ki plen lanmou ka pran swen a troupo a-y, i ka pran dé dispozisyon pou pran swen a sèwvitè a-y. I ka pwotéjé-yo pou lènmi a yo pa fè-yo ditò. Nou ki ka viv dènyé jou a sistèm-lasa, sa ka trankilizé lèspri an nou onlo é sa ka ban-nou on gran rékonfò ! (Pwov. 1:33).

16. Lè nou ka vwè jan Jéova sové sé Izrayélit-la, ki asirans sa ka ban nou ?

16 Sèwvitè a Jéova ka fòwmé onsèl gwoup, é konnyéla osi, Jéova ka pran swen a yo. I ka édé-yo rété bon zanmi èvè-y é i ka anpéché lènmi a yo détui-yo. É i ké kontinyé fè-y pannan gran tribilasyon-la, ki toupré rivé (Rév. 7:9, 10). Alò, ki yo jenn, ki yo ja ni on laj, ki yo ansanté, ki yo endikapé *, sèwvitè a Bondyé pé ké ozabwa, é yo pé ké pran pè nonplis lè gran tribilasyon-la ké vin. Okontrè ! Yo ké sonjé sa Jézi di : « Doubout dwèt é lévé tèt a-w, pas délivrans a-w toupré rivé » (Lik 21:28). Menm lè Gòg, on gwoup a plizyè nasyon ki lontan pli puisan ki lawmé a Faraon ké ataké-yo, yo pé’é jen pèd konfyans kè Jéova ké pwotéjé-yo (Ézék. 38:2, 14-16). Poukisa ? Pas yo sav Jéova pa ka chanjé. I ké montré ondòt fwa ankò kè i sé on Sovè plen lanmou ki ka pran swen a sèwvitè a-y (Iz. 26:3, 20).

17. a) Ni déotwa istwa an Bib-la ki ka montré kè Jéova ka pran swen a sèwvitè a-y. Ka nou pé fè pou sa pòté on bon biten ban nou ? b) Ka nou ké vwè adan pwochen awtik-la ?

17 Adan awtik-lasa, nou ègzaminé déotwa istwa ki ka montré kijan Jéova ka pran swen a sèwvitè a-y, ka gidé-yo é ka pwotéjé-yo. Lè i ka fè sa, i toujou ka aji èvè yo épi onlo konsidérasyon é èvè onlo bonté. Lè ou ka pran tan réfléchi asi dé istwa konsa, éséyé fè atansyon a ti détay kè ou po’o té jen vwè avan. Konsa ou ké aprann on nouvo biten asi Jéova. Pli ou ké aprann biten asi kalité a Jéova, pli fwa a-w ké grandi é pli lanmou a-w pou-y ké vin fò. Adan pwochen awtik-la, nou ké vwè plizyè fason nou pé imité Jéova lè nou ka tchenn kont dè sitiyasyon a moun. Nou ké vwè kijan nou pé fè sa an fanmi an nou, èvè frè é sè a kongrégasyon an nou é èvè moun nou ka jwenn an prédikasyon.

^ par. 3 Jozèf, ki té juif é ki té èspésyalis a listwa, di kè Samiyèl té ni 12 an a moman-lasa.

^ par. 16 Nou pé pansé kè adan séla ki ké travèsé Awmagédon vivan, ké ni moun endikapé. Lè i té asi latè, Jézi géri « tout kalité moun-enfim ». Sé konsa i montré sa i ké fè pou séla ki ké travèsé Awmagédon vivan (Mat. 9:35). Pawkont, séla ki ké résisité la ké lévé dirèktèman èvè on kò ki ansanté.