Gadé sa ki adan

Ay adan lis a sé sijè-la

AWTIK POU ÉTIDYÉ 22

Trézò kè nou pa’a vwè men ki ni onlo valè

Trézò kè nou pa’a vwè men ki ni onlo valè

« An-nou rété konsantré [...] asi biten [...] nou pa’a vwè, pas biten nou ka vwè sé pou on tan men biten nou pa’a vwè sé pou touttan » (2 KOR. 4:18).

KANTIK 45 « La méditation de mon cœur »

ON TI LIDÉ ASI SA NOU KAY VWÈ *

1. Ka Jézi di anrapò èvè sé trézò-la ki an syèl-la ?

NI DÉSÈRTEN trézò kè nou pa’a vwè. Dayè pou yonn, sé sé trézò-lasa ki ni plis valè. Adan on Sèwmon Jézi fè asi on montangn, Jézi palé dè trézò ki an syèl-la é yo ni lontan plis valè ki byen matéryèl. Aprésa i ajouté : « La trézò a-w yé, sé la tchè a-w ké yé osi » (Mat. 6:19-21). Lè on biten ni onlo valè pou nou, nou ka fè tousa nou pé pou ni-y. É si nou ka fè tousa ki fo pou fè Bondyé plézi, sé sanblé nou ké « sanblé trézò an syèl-la ». Kon Jézi ni lokazyon di, pa ni mwayen détwi sé trézò-lasa é pa ni mwayen volé-yo nonplis.

2. a) An 2 Korentyen 4:17, 18, ka lapòt Pòl ka ankourajé-nou fè ? b) Ka nou ké vwè adan awtik-lasa ?

2 Lapòt Pòl ka ankourajé-nou a ‘konsantré-nou asi biten kè nou pa’a vwè’ (li 2 Korentyen 4:17, 18). Pawmi sé biten-lasa, nou ka touvé onpakèt bénédisyon kè nou ké ni an mond nouvo la. Men adan awtik-lasa, nou ké palé dè 4 trézò kè nou pa’a vwè. É dépi konnyéla, nou pé pwofité dè sé trézò-lasa, kivédi nou pé vin bon zanmi èvè Bondyé, nou pé priyé-y, nou pé bénéfisyé dè èd a lèspri sen a-y é nou pé vwè jan Jéova, Jézi é sé zanj-la ka soutyenn-nou lè nou ka préché. Nou ké vwè osi ka pou nou fè pou montré kè nou ka ba sé trézò-lasa onlo valè.

LANMITYÉ ON MOUN PÉ NI ÈVÈ JÉOVA

3. Ki pi gran trézò on moun pé ni é kè ponmoun pa’a vwè, é ka ki ka pèwmèt-nou bénéfisyé dè trézò-lasa ?

3 Pli gran trézò ki ka ègzisté é kè ponmoun pa’a vwè sé lanmityé on moun pé ni èvè Jéova (Sòm 25:14). Kijan on Bondyé ki sen a san pou san pé vin zanmi a moun ki enpawfè ? Si sa pé fèt sé grasa ranson-la ; pas sakrifis a Jézi « ka woté péché a mond-la » (Jan 1:29). Menm avan Jézi té mò, Jéova té ja sav byen kè Jézi té’é rété fidèl jiskatan i mò é kè i té’é rivé sové limanité. Sé pousa, i vin bon zanmi èvè enpé moun ki viv avan Jézikris té mò (Wom. 3:25).

4. Bay non a déotwa moun ki té bon zanmi èvè Bondyé é ki viv avan Jézi mò.

4 An-nou palé dè plizyè nonm ki té bon zanmi èvè Bondyé é ki viv avan Jézi mò. Abraam sé yonn adan yo. Sé on boug ki té ni onlo fwa toubònman. Plis ki 1 000 an apré i mò, Jéova di kè i sé ‘zanmi a-y’ (Iz. 41:8). Savédi kè menmsi on zanmi a Jéova mò, i toujou ka konsidéré kè moun-lasa sé bon bon zanmi a-y. Jéova pa ka oubliyé Abraam (Lik 20:37, 38). An-nou palé dè Jòb konnyéla. Pannan tout sé zanj-la té sanblé an syèl-la, Jéova di douvan yotout kè i té ka fè Jòb konfyans toubònman. Mi sa Jéova di : « Sé on nonm fidèl é dwèt, ki ka krenn Bondyé é ki ka kouri douvan sa ki mal » (Jòb 1:6-8). É Danyèl aprézan, ka Jéova té ka pansé dè-y ? Sé on nonm ki rété fidèl pannan 80 an magré i té ka viv on koté sé moun-la pa té ka adoré Bondyé. Danyèl té ja ni on bèl laj, lè on zanj di-y a 3 rèpriz kè i sé on nonm ki ni « onlo valè » (Dan. 9:23 ; 10:11, 19). Nou pé sèten kè zanmi a Bondyé ni onlo valè pou-y. É a pa ti présé i présé résisité-yo ! (Jòb 14:15).

Kijan nou pé montré kè nou ka ba sé trézò-la nou pa’a vwè la onlo valè * ? (gadé sé paragraf 5 la).

5. Ka pou nou fè pou nou vin bon bon zanmi èvè Jéova ?

5 Jòdijou, ni plizyè milyon moun ki bon zanmi èvè Jéova magré yo enpawfè. Toupatou si latè ni onlo misyé, onlo madanm é onlo timoun ki ka fè dé biten ki ka montré kè yo vé vin zanmi a Bondyé. Jéova « bon zanmi èvè moun ki ka maché dwèt » (Pwov. 3:32). Si yo pé vin zanmi èvè Bondyé sé pas yo ni fwa adan sakrifis a Jézi. Sé vré, pas grasa ranson-la nou pé vin zanmi a Bondyé, nou pé di-y kè vi an nou sé ta-y é nou pé pran lèbatèm. Sé étap-lasa enpòwtan toubònman ! Lè nou ja pasé-yo, nou ka rantré adan on gwoup-moun ki ni plizyè milyon krétyen adan-y. Anplisdisa, « bon zanmi » a sé moun-lasa, sé-y ki pi enpòwtan adan linivè !

6. Kijan nou pé montré kè nou ka ba lanmityé an nou èvè Jéova onlo valè ?

6 Kijan nou pé montré kè nou ka ba lanmityé an nou èvè Jéova onlo valè ? Fò-nou imité Abraam é Jòb, kivédi fò-nou rété fidèl menmsi sa ja ka fè onpakèt lanné nou ka adoré Bondyé é kè nou lantouré èvè moun ki pa’a adoré-y. Fò-nou sonjé osi kè yo toulédé rété fidèl pannan lanné é lanné. Fò-nou imité Danyèl osi ; fò-nou ba lanmityé an nou èvè Bondyé plis valè ki pwòp vi an nou (Dan. 6:7, 10, 16, 22). Dépi Jéova ka édé-nou, nou pé andiré nenpòt ki éprèv é nou ké toujou rété bon zanmi èvè-y (Filip. 4:13).

LAPRIYÈ

7. a) Dapré Pwovèb 15:8, ka Jéova ka rèsanti lè nou ka priyé-y ? b) Kijan Jéova ka réponn a priyè an nou ?

7 Ondòt trézò kè ponmoun pa’a vwè sé lapriyè. Lèwvwè 2 moun bon bon zanmi, yonn byen enmé di lòt sa i ni an tchè a-y é sa i ni an lèspri a-y. Sé menm biten lèwvwè nou zanmi èvè Jéova. Jéova ka palé ban nou grasa Pawòl a-y, Labib ; i ka di-nou sa i ka pansé é sa i ka rèsanti. É nou aprézan, nou ka palé èvè-y grasa lapriyè ; konsa, nou ka di-y sa ki an lèspri an nou é sa ki an fon a tchè an nou. A pa ti enmé Jéova enmé kouté priyè an nou ! (li Pwovèb 15:8). Konm sé on Zanmi ki enmé-nou fò, non sèlman i ka kouté priyè an nou men anplisdisa, i ka réponn a sé priyè-lasa. Défwa, i ka réponn vit. Men défwa osi, fò-nou kontinyé priyé-y pou di-y sa ki ka trakasé-nou. Kèlkanswa, nou pé sèten kè i ké réponn-nou konm i fo é a moman-la ki fo la. Sa pé rivé kè répons-la i ka ban-nou la, a pa sa nou té ka atann. Pa ègzanp, si nou adan on éprèv, Jéova pa oblijé fè-y disparèt, men olyé dè sa, i ké ban-nou sajès-la é fòs-la nou bizwen la pou nou pé sa « sipòté-y » (1 Kor. 10:13).

(Gadé sé paragraf 8 la *)

8. Kijan nou pé montré kè lapriyè sé on kado ki ni onlo valè pou nou ?

8 Kijan nou pé montré kè lapriyè sé on kado ki ni onlo valè pou nou ? On biten nou pé fè sé suiv on konsèy Bondyé ka ban-nou adan Pawòl a-y. I ka di-nou : « Priyé toutlè » (1 Tés. 5:17). Jéova pa ka oblijé-nou priyé-y. Sé si nou vé, nou ka priyé-y é i ka rèspèkté chwa an nou. Men i ka ankourajé-nou a « kontinyé priyé » (Wom. 12:12). Kifè, nou pé montré Jéova kè priyé ni onlo enpòwtans pou nou si nou ka priyé-y plizyè fwa adan on jouné. Men fò pa nou oubliyé di-y mèsi é bay louwanj lè nou ka priyé-y (Sòm 145:2, 3).

9. Ki valè on frè ka ba lapriyè, é vou, ki valè ou ka ba-y ?

9 Si sa ja ka fè plizyè lanné nou ka sèvi Jéova, sèten nou ni lokazyon vwè Jéova réponn a priyè an nou, kifè, nou ka ba lapriyè plis valè ankò. An-nou palé dè on frè non a-y sé Chris. Ni 47 an i ka sèvi Jéova aplentan. Mi sa i ka di : « An byen enmé pran on ti tan pou palé ba Jéova alèz an mwen granbonnè maten. A pa ti bèl sa bèl lè ou ka palé ba Jéova toupannan solèy-la ka wouvè zyé a-y é kè siren-la ka briyé ! Sa ka ban-mwen anvi di Jéova mèsi pou tout sé kado-lasa é pou lapriyè osi ki sé on bèl lonnè ! É an fen a jouné-la, apré an fin priyé, sé on plézi pou mwen ay dòmi èvè lèspri trankil ! »

LÈSPRI SEN

10. Poukwa fò-nou ba lèspri sen onlo valè ?

10 Lèspri sen a Bondyé, sé ondòt trézò kè nou pa’a vwè é fò-nou ba-y valè osi. Dayè pou yonn, Jézi ka ankourajé-nou kontinyé mandé Jéova lèspri sen a-y lè nou ka priyé-y (Lik 11:9, 13). Grasa lèspri sen a-y, Jéova ka ban-nou puisans, é i ka jous ban-nou « puisans-la ki ka dépasé sa ki nòwmal » (2 Kor. 4:7 ; Akt 1:8). Kifè, lèspri-lasa pé édé-nou andiré nenpòt ki éprèv.

(Gadé sé paragraf 11 la *)

11. Kijan lèspri sen pé édé-nou ?

11 Lèspri sen pé fè kò an nou vin pibon adan on sèwten domenn pou nou pé sa sèvi Jéova pibyen adan òwganizasyon a-y. Kifè, nou oblijé rèkonnèt kè lè nou ka rivé ni bon rézilta, sé yenki grasa lèspri sen a Jéova.

12. Sèlon Sòm 139:23, 24, ka lèspri sen pé édé-nou vwè ?

12 Ondòt jan nou pé montré kè nou ka ba lèspri sen a Jéova onlo valè, sé lè nou ka mandé Jéova ban-nou-y pou nou pé sa vwè si ni on biten ki pa k’ay adan mantalité an nou oben adan tchè an nou (li Sòm 139:23, 24). Si nou ka priyé pousa, Jéova pé ban-nou lèspri sen a-y pou édé-nou rann-nou kont kè nou ka mal rézonné oben kè nou anvi fè on mové biten. A moman-lasa, fò-nou ké priyé-y pou lèspri sen a-y ban-nou fòs pou nou pé sa lité. Si nou ka fè sa, Jéova ké vwè kè nou pa anvi fè ayen pou anpéché-y ban-nou lèspri sen a-y (Éféz. 4:30).

13. Ka nou pé fè pou nou ni plis rèkonésans ankò pou lèspri sen a Bondyé ?

13 Nou ké ni plis rèkonésans ankò pou lèspri sen a Bondyé si nou ka réfléchi asi sa i ka fè a épòk an nou. Sonjé sa Jézi di sé disip-la avan i té monté an syèl-la : « zò ké rèsèvwa puisans lè lèspri sen ké vin anlè zòt, é zò ké sèvi-mwen témwen [...] jis koté-la ki pli lwen la asi latè » (Akt 1:8). Sé ègzaktèman sa ki ka fèt jòdila. Grasa lèspri sen a Bondyé, ni apépré 8,6 milyon moun ki ka adoré Jéova toupatou asi latè. Anplisdisa, konm nou sé pèp a Bondyé, nou ka fè pawti a on fanmi èspirityèl ki soudé é ki ka viv adan lapé. É tousa posib pas lèspri sen a Bondyé ka édé-nou kiltivé bèl kalité kon lanmou, lajwa, lapé, pasyans, bonté, lanmou pou sa ki byen, lafwa, dousè é métriz. Sé kalité-lasa sé « fwi a lèspri » sen (Gal. 5:22, 23). Lèspri sen sé on kado ki bèl toubònman !

JÉOVA, JÉZI É SÉ ZANJ-LA KA SOUTYENN-NOU ADAN PRÉDIKASYON-LA

14. Ni dé moun nou pa’a vwè ki ka soutyenn-nou lè nou ka préché. Kimoun ésa ?

14 Konnyéla, an-nou palé dè on 4èm trézò kè ponmoun pé pa vwè : ‘travay ansanm’ èvè Jéova, Jézi é sé zanj-la (2 Kor. 6:1). Chakfwa nou ka préché, nou pé di kè sé kolaboré nou ka kolaboré èvè yo. Pòl di kè limenm a-y é toutmoun ki ka préché « ka travay ansanm èvè Bondyé » (1 Kor. 3:9). Nou ka travay ansanm èvè Jézi osi lè nou ka préché. Dayè, apré i voyé disip a-y fè dòt disip pawmi moun a tout kalité nasyon, i di-yo : « An ké èvè zòt » (Mat. 28:19, 20). É sé zanj-la aprézan ? Nou kontan toubònman pas yo ka gidé-nou lè nou ka anonsé « on bon nouvèl ki étèwnèl pou [...] toutmoun asi latè » (Rév. 14:6).

15. Jéova ka jouwé on wòl enpòwtan adan prédikasyon-la. Bay on ègzanp.

15 Ka nou ka rivé fè grasa Jéova ? Lè nou ka simé mésaj a Wayòm-la, ni grenn ki ka tonbé anlè tchè a sèwten moun ki ka aprésyé mésaj-lasa é sé grenn-lasa ka pousé (Mat. 13:18, 23). Kimoun ki ka fè sé grenn-lasa pousé é ki ka fè-yo pòté fwi ? Jézi èspliké kè ponmoun pé pa vin disip a-y si a pa ‘Papa-la ki ka atiré-y’ (Jan 6:44). Pa ègzanp, on jou Pòl té a Filip, i sòti an vil-la é sé la i ni lokazyon préché ba déotwa madanm. É pawmi yo, té ni yonn non a-y sé té Lidi. Labib ka di kè « Jéova wouvè tchè a-y byen gran pou i té pé sa aprésyé sa Pòl té ka di-y » (Akt 16:13-15). Kon i fè pou Lidi, Jéova atiré plizyè milyon moun.

16. Lèwvwè nou ni bon rézilta an prédikasyon, kimoun pou nou pòté anlè ?

16 Lèwvwè nou ni bon rézilta an prédikasyon, an réyalité kimoun pou nou pòté anlè ? Pou réponn a kèsyon-lasa, nou pé bazé-nou asi sa Pòl di sé krétyen Korent la. Mi sa i di : « Mwen an planté, Apolòs wouzé, men sé Bondyé ki té ka fè sa ki planté la grandi, kifè a pa ni sila ki planté la, ni sila ki wouzé la ki enpòwtan, men sé Bondyé, ki ka fè-y grandi » (1 Kor. 3:6, 7). Kon Pòl, fò-nou toujou rèkonnèt kè si sa ka maché ban nou an prédikasyon, sé grasa Jéova.

17. Kijan nou pé montré kè lè nou ka « travay ansanm » èvè Bondyé, Jézi, é sé zanj-la, sa ni onlo enpòwtans pou nou ?

17 Nou ka travay ansanm èvè Bondyé, Jézi é sé zanj-la é sé on gran lonnè pou nou. Kijan nou pé montré kè sa ni onlo valè pou nou ? Nou ké montré sa, si nou ka fè tousa nou pé pou palé dè bon nouvèl-la alantou an nou. Pa ègzanp, nou pé préché « an piblik é dè kaz an kaz » (Akt 20:20). Ni onlo pwoklamatè ki enmé palé dè sé vérité-la ki an Bib-la menmsi yo pa an prédikasyon. Lèwvwè yo ka jwenn on moun, yo ka di-y on bèl bonjou é yo ka éséyé koumansé on ti kozé èvè-y. Si moun-la byen anvi palé, piti-a-piti yo ka palé-y dè bon nouvèl a Wayòm la.

(Gadé sé paragraf 18 la *)

18-19. a) Ka pou nou fè pou wouzé sé grenn a vérité la ? b) Èspliké kijan Jéova édé on moun ki té ka étidyé Labib.

18 Nou ké « travay ansanm èvè Bondyé » si nou pa’a kontanté-nou dè planté sé grenn a vérité-la men si nou ka wouzé-yo osi. Lè nou ka vwè kè mésaj a Labib ka entérésé on moun, nou ka fè tousa nou pé pou wouviré vwè-y oben nou ka mandé ondòt pwoklamatè ay fè vizit-la anplas an nou pas sa nou vlé vréman sé koumansé on étid biblik. Lè nou ka vwè kijan Jéova ka aji piti-a-piti asi tchè a on moun ki ka étidyé Labib é asi mantalité a-y osi, a pa ti kontan nou ka kontan !

19 An-nou vwè ègzanp a Raphalalani ki ka viv an Afrik di Sid. I té enmé sa i té ka aprann lè yo té ka fè étid a-y. Men konm sé té on gadèdzafè é kè i té ka géri moun, sa té rèd pou i té aksèpté sa Pawòl a Bondyé té ka di asi moun ki ka kominiké èvè moun-mò (Dét. 18:10-12). Men, i lésé Bondyé chanjé mantalité a-y. I fin pa lésé zafè a gadèdzafè la menmsi sé sa ki té ka pèwmèt-li bwè é manjé. Jòdijou, Raphalalani, ni 60 an é mi sa i ka di : « An ni onlo rèkonésans pou tousa sé Témwen a Jéova la fè pou mwen. Dayè, yo édé-mwen touvé on travay. Men an ni plis rèkonésans ankò ba Jéova pas sé-y ki pèwmèt-mwen ranjé vi an mwen. É grasa sa, jòdijou an batizé é an k’ay préché. »

20. Ka ou byen désidé a fè ?

20 Adan awtik-lasa, nou palé dè 4 trézò kè ponmoun pa ka vwè. Lè on moun bon zanmi èvè Jéova, sé pli gran trézò i pé ni. Lè nou ka vin bon bon zanmi èvè Bondyé nou pé bénéfisyé dè sélézòt trézò-la nou vwè la : lapriyè, lèspri sen é èd-la Jéova, Jézi é sé zanj-la ka ban-nou la. Pi nou k’ay é pi nou anvi ba sé trézò-lasa valè. É nou pé’é jen arété di Jéova mèsi davwa i sé on zanmi ki vréman èstraòwdinè !

KANTIK 145 Dieu nous promet le Paradis

^ par. 5 Adan awtik a simenn pasé, nou ni lokazyon palé dè plizyè trézò kè nou ka vwè é ki ka vin dè Bondyé. Awtik-lasa ké palé dè déotwa trézò kè nou pa’a vwè é i ké montré-nou ka nou pé fè pou nou ba-yo onlo valè. Anplisdisa, awtik-lasa ké édé-nou ni plis rèkonésans pou Jéova pas sé-y ki ban-nou sé trézò-lasa.

^ par. 58 SA NOU KA VWÈ ASI SÈ IMAJ-LA : 1) Pannan on sè ka gadé sa Jéova kréyé, i ka pran tan réfléchi asi lanmityé a-y èvè Jéova.

^ par. 60 SA NOU KA VWÈ ASI SÈ IMAJ-LA : 2) Menm ti sè-lasa pa an prédikasyon men i ka mandé Jéova fòs pou i pé sa palé on moun dè sa Labib ka di.

^ par. 62 SA NOU KA VWÈ ASI SÈ IMAJ-LA : 3) Lèspri sen ka ba-y kouraj pou palé dè mésaj a Wayòm la.

^ par. 64 SA NOU KA VWÈ ASI SÈ IMAJ-LA : 4) I ka fè étid a moun-la i té préché ba-y la. Sé zanj-la ka soutyenn sè-lasa lèwvwè i ka palé moun dè lavérité é lèwvwè i ka kondui on étid.