Alé annan ròt enformasyon

Alé annan somèr-a

Jozèf Rutherford ké ròt frè lò yé alé an Éròp.

1920 : I gen san lannen

1920 : I gen san lannen

DIPI lannen 1920-an koumansé, sèrvitèr Jéova-ya té an fòrm pou travay yé té gen pou fè. Vèrsé yé chwazi pou sa lannen-an a té : « Létèrnèl sa mo fòrs é mo chanté » (Ps. 118:14, La Sainte Bible, J-F Ostervald).

A vré, Jéova bay sa moun-yan ki té byen désidé préché, fòrs. O koumansman lannen-an, yé té 225 pyonyé, yé té ka aplé yé kòlpòrtèr, é apré sa yé monté a 350. É pou prémyé fwa-a, pasé 8 000 proklamatèr, yé té ka aplé yé ouvriyé éklézia, bay Bétèl Étazini-a roun rapòr asou travay yé té fè. Jéova béni yé é yé rivé fè roun bèl travay.

YÉ GEN BOKOU BALAN ANNAN PRÉDIKASYON-AN

21 mars 1920, Jozèf Rutherford, ki té ka òrganizé travay Étidyan Labib-ya, bay sa diskour-a annan vil Nouyòrk : « Milyon moun ki ka viv jòdla pa ké janmen mouri ! ». Étidyan Labib-ya fè mannèv é yé fè tousa yé té pouvé pou envité roun patché moun. Yé louwé roun annan pi gran téat Nouyòrk é yé bay 320 000 envitasyon.

Anons annan roun journal pou diskour « Milyon moun ki ka viv jòdla pa ké janmen mouri ! ».

I té gen bokou plis moun pasé sa yé té ka antann. Pasé 5 000 moun rivé antré, mé kou i pa té gen asé plas, yé té blijé lésé 7 000 moun dèrò. Tourdégard-a di ki « annan tout réinyon étidyan Labib-ya toupatou asou latè-a té fè, a té roun annan sa-ya koté i té gen plis moun ».

Moun-yan koumansé konnèt étidyan Labib-ya gras a yé mésaj ki té ka di ki ‘milyon moun ki ka viv jòdla pa té ké janmen mouri’. Étidyan Labib-ya pa té konprann ki bon nouvèl-a té divèt préché annan pi bokou koté. Mé sa pa anpéché yé préché ké bokou balan. Ida Olmstead, ki koumansé alé annan réinyon-yan an 1902, di : « Nou té savé ki tout moun asou latè-a té ké rousouvwè bèl bénédiksyon é nou toujou bay tout moun nou té ka jwenn annan prédikasyon-an sa bon nouvèl-a. »

YÉ KA FÈ YÉ PIBLIKASYON YÉ MENM

Pou yé té pouvé bay manjé èspirityèl-a, frè-ya annan Bétèl-a, koumansé enprimé plizyèr piblikasyon yé menm. Yé achté matéryèl é yé mété l’ annan roun batiman yé té louwé tou pròch ké Bétèl-a, 35 Myrtle Avenue, Brooklyn (roun koté annan vil Nouyòrk).

Léo Pelle ké Waltèr Kessler rivé annan Bétèl-a an janvyé 1920. Waltèr rakonté : « Lò nou rivé, rèsponsab koté yé ka enprimé piblikasyon-yan gadé nou é di nou : “I ka rété roun lèr é dimi anvan doujnen-an.” Lanmenm i koumansé fè nou travay : nou charyé monté kès liv ki té annan étaj ki té pi bas annan batiman-an. »

Léo li menm, rakonté sa ki pasé dézyèm jou-a : « Nou travay, a té lavé mir rédchosé batiman-an. Mo pa té janmen fè roun travay sal konsa, mé a té travay Sényèr-a donk sa té vo lanpenn. »

Machin-an yé té ka sèrvi pou enprimé Tourdégard-a.

Apré déztrwa simenn sèlman, gras a plizyèr wonm ki travay ké tout yé tchò é ké balan, yé enprimé Tourdégard-a. Yé enprimé swasant mil Tourdégard 1é févriyé 1920-an asou machin pou enprimé, ki té annan 1é étaj-a. Pannan sa tan-an, annan étaj ki té pi bas annan batiman-an, frè-ya té mété rounòt machin yé té aplé le Cuirassé (a té non roun bato pou fè lagèr). Yé koumansé enprimé L’Âge d’Or-a osi dipi 14 avril 1920. Sa té klè, Jéova té ka béni bèl travay sa frè-ya té ka fè.

« A té travay Sényèr-a donk sa té vo lanpenn. »

« ANNOU VIV ANSANM ANNAN LAPÈ »

Sèrvitèr Jéova-ya té kontan paské yé té pouvé roupran prédikasyon-an ansanm, ké bokou balan. Mé, ant 1917 ké 1919, sa tan-an té rèd pou Étidyan Labib-ya é roun ran annan yé té lésé òrganizasyon Bondjé-a. Kisa ki té pouvé idé yé ?

Annan La Tour de Garde 1é avril 1920, i té gen sa artik-a : « Annou viv ansanm annan lapè ». I té ka bay sa bèl envitasyon-an : « Nou sir ki [...] tousa ki gen lèspri Sényèr-a [...] paré pou bliyé tout bagaj ki dèyè, [...] é viv ké travay ansanm, kou tout parti ki annan kò-a ki byen kolé. »

Bokou Étidyan Labib-ya byen réyaji lò yé li sa bèl paròl-ya. Roun frè ké so madanm ékri : « Nou byen konprann ki nou pa té divèt rété la konsa san nou pa fè anyen pannan pasé roun lannen, toupannan ròt-ya té ka travay rèd annan prédikasyon-an. [...] Nou ka èspéré ki nou pa ké janmen pédi nou chimen ankò. » Sa proklamatèr-ya ki té roupran fòrs té gen bokou travay pou fè ankò.

YÈ KA BAY TOUT MOUN « ZG »-A

Lendi 21 jwen 1920, Étidyan Labib-ya koumansé fè roun gran travay pou bay tout moun « ZG »-a. A té liv Mystère accompli-a * ké roun lapo papyé. Kou gouvèrnman-an té entèrdi sa liv-a an 1918, Étidyan Labib-ya té mété roun patché liv konsa asou koté.

A pa pyonyé-ya rounso, mé tout proklamatèr-ya ki té envité pou alé fè sa travay-a. Bulletin * jwen 1920 té ka di : « Chak moun [ki batizé] annan chak asanblé é ki pouvé fè sa travay-a divèt fè l’ ké tchò kontan. A pou chak moun di so kò : “‘A rounsèl bagaj mo ka fè’ : bay tout moun ZG-a.” » Èdmon Hooper di ki a pannan sa moman èspésyal-a ki bokou Étidyan Labib-a préché di kaz an kaz pou prémyé fwa-a. Apré sa i di : « Nou koumansé konprann kouman sa travay-a té ké fèt, i té ké rivé pi lwen pasé sa nou té pouvé imajiné. »

YÉ KA ROUFÈ ÒRGANIZASYON PRÉDIKASYON-AN AN ÉRÒP

Pannan Prémyé Lagèr mondyal-a, sa pa té fasil pou yé jwenn Étidyan Labib-ya ki té ka viv annan ròt péyi ki Ozétazini. A pou sa frè Rutherford té lé ankourajé yé é roufè òrganizasyon prédikasyon-an. A konsa, 12 out 1920, i pati ké kat ròt frè pou alé annan plizyèr péyi, an Anglétèr, annan ròt péyi di Léròp ké Mwayennoryan.

Frè Rutherford an Éjip.

Lò frè Rutherford alé an Anglétèr, Étidyan Labib-ya fè 3 asanblé ké 12 réinyon. Pou tout sa réinyon-yan, yé konté 50 000 moun. La Tour de Garde di : « Sa ankourajé frè ké sò-ya é yé roupran fòrs. Lanmou ké sèrvis pou Bondjé fè yé vin pi pròch, é bokou annan yé ki té gen lanpenn, viré gen tchò kontan. » Lò i té Pari, frè Rutherford bay sa diskour-a ankò : « Milyon moun ki ka viv jòdla pa ké janmen mouri ! ». Lò i koumansé so diskour, lasal-a té plentim. Trwasan moun doumandé pou yé pouvé anprann plis bagaj.

Afich pou diskour-a ki té pou fèt Lonn annan sal yé ka aplé Royal Albert Hall.

Apré sa, frè Rutherford ké so konpanyen alé Atèn, Lé-Kèr (an Éjip) ké Jérizalèm. Pou yé kontinyé okipé di moun ki té entérésé annan sa vil-ya, frè Rutherford louvri roun koté pou yé té pouvé trapé piblikasyon annan vil Ramala, bò di Jérizalèm. Apré sa, i routounen an Éròp, i mété an plas roun filyal pou péyi di Léròp é i ranjé tout bagaj pou yé enprimé piblikasyon annan sa koté-a.

YÉ KA FÈ MOUN KONNÈT ENJISTIS KI FÈT

Sèptanm 1920, Étidyan Labib-ya pibliyé L’Âge d’Or n27. Sa-la té èspésyal paské yé té ka fè moun konnèt pèrsékisyon yé té pasé an 1918. Cuirassé-a tounen lannwit kou jou pou enprimé pasé kat milyon di sa journal-a.

Foto Éma Martin lapolis pran.

A konsa moun ki té ka li L’Âge d’Or rivé savé sa ki té rivé Éma Martin. Sò Martin té sa roun pyonyé annan vil San Bernardino, an Kalifòrni. 17 mars 1918, i té alé ké trwa ròt frè (Édwar Hamm, Édwar Sonnenburg ké Èrnès Stevens) annan roun réinyon Étidyan Labib-ya té fè.

Roun annan sa-ya ki té la, pa té vini pou anprann plis bagaj asou Paròl Bondjé. Pita i di : « Mo alé annan sa réinyon-an [...] paské biro prokirèr-a té di mo alé. Mo té divèt trouvé bagaj pou akizé yé. » É i trouvé sa i té ka chaché-a : roun liv Le mystère accompli. Déztrwa jou pita, yé arété sò Martin ké trwa ròt frè-ya. Yé akizé yé di pa rèspèkté lalwa asou èspyonaj-a paské yé té ka bay moun sa liv-a ki té entèrdi.

Yé jijé yé toulékat koupab é yé bay yé trwa lannen lajòl pou fè. Magré yé routounen plizyèr fwa douvan tribinal-a pou fè yé chanjé désizyon-an, 17 mé 1920, yé mété yé lajòl. Mé yé pa antann lontan anvan yé zafè ranjé.

Dimanch 20 jwen 1920, pannan roun asanblé yé té gen Sanfransisko, frè Rutherford rakonté sa ki té rivé sa krétyen-yan. Moun-yan ki té la, rété èstébékwé lò yé tandé kouman yé té malmennen yé frè ké sò-ya. Yé désidé voyé roun télégram bay prézidan Étazini-a. Yé ékri : « Fason yé voyé [...] Mme Martin lajòl [...] dapré lalwa asou èspyonaj-a pa jis menm [...]. Gouvèrnman-an profité di so otorité [...] pou pyéjé [...] Mme Martin [...], pou mennen l’ douvan lalwa é pou mété l’ lajòl. Sa [...] grav toubonnman. »

Landimen-an menm, prézidan Woudro Wilson kasé désizyon tribinal-a té pran pou sò Martin, frè Hamm, frè Sonnenburg ké frè Stevens. A konsa yé soti lajòl épi sa méchansté-a fini.

Lannen 1920 té ka fini, é Étidyan Labib-ya té pouvé gen tchò kontan. Annan Bétèl Étazini-a i té gen pi bokou travay pou fè, vré krétyen-yan té gen toujou plis balan pou fè moun-yan savé ki, rémèd pou tout problèm-yan, a Rwayonm-an (Mat. 24:14). An 1921, yé té ké fè ankò plis pou préché Rwayonm-an.

^ § 18 Le mystère accompli té sa sétyèm parti di liv Études des Écritures. La Tour de Garde 1é mars 1918 roupran sa ki té annan sa liv-a, é yé aplé l’ « ZG »-a. « Z »-a, a té prémyé lèt annan « Zion’s Watch Tower » (Le Phare de la Tour de Sion), é « G »-a, sétyèm lèt lalfabé-a, a té pou sétyèm parti liv Études des Écritures.

^ § 19 A Cahier Vie et ministère nou gen jòdla.