Alé annan ròt enformasyon

Alé annan somèr-a

Késyon moun-yan ka pozé

Késyon moun-yan ka pozé

Apré Jézi fèt, poukisa Jozèf ké Mari rété Bètléyèm pasé yé routounen annan yé koté, Nazarèt ?

Labib-a pa ka di nou poukisa. Mé nou ka jwenn plizyèr détay entérésan ki pouvé èspliké poukisa yé pran sa désizyon-an.

Roun zanj di Mari ki i té ké tonbé ansent é ki i té ké fè roun tibolonm. Lò zanj-a di li sa, Mari ké Jozèf té ka rété Nazarèt, an Galilé (Luc 1:26-31 ; 2:4). Apré sa, yé alé Éjip é lò yé rouvini, yé routounen Nazarèt. Kou a annan sa vil-a Jézi lévé, yé aplé l’ « Nazaréyen-an » (Mat. 2:19-23). A pou sa, lò nou ka sonjé yé toulétrwa — Jézi, Jozèf ké Mari — nou ka sonjé Nazarèt.

Mari té gen roun moun di so fanmi yé ka aplé Élizabèt ki té ka rété Jidé. A té madanm prèt Zakari, é i divini manman Janbatis (Luc 1:5, 9, 13, 36). Mari alé Jidé pou wè li é i rété trwa mwa ké li. Apré sa, i routounen Nazarèt (Luc 1:39, 40, 56). Donk, a té roun koté i té konnèt.

Pita, Jozèf lésé Nazarèt pou alé Bètléyèm paské yé té doumandé tout moun alé « anréjistré yé kò ». Bètléyèm, a té « vil David »-a, é dapré sa profési-ya té ka di, a té annan sa koté-a Mési-a té ké fèt (Luc 2:3, 4 ; 1 Sam. 17:15 ; 20:6 ; Mich. 5:2). Apré Mari fè Jézi, Jozèf pa fè li routounen jik Nazarèt ké so bébé, larout-a té tro long. Yé rété Bètléyèm ki té apéprè a nèf kilomèt di Jérizalèm. Sa pèrmèt yé mennen bébé-a annan Tanp-a épi bay roun sakrifis, kou Lalwa té ka di yé fè (Lév. 12:2, 6-8 ; Luc 2:22-24).

Zanj Jéova-a té di Mari ki yé té ké bay so pitit « tronn […] David »-a é ki i té ké « dirijé ». Ès Jozèf ké Mari té konprann ki si Jézi té fèt annan « vil David »-a, a pa té roun bagaj ki té fèt toubonnman konsa ? (Luc 1:32, 33 ; 2:11, 17). Pitèt yé di annan yé tchò ki sa té pi bon pou yé rété Bètléyèm an atandan Jéova di yé sa pou yé té fè.

Nou pa savé dipi konmyen tan yé té Bètléyèm lò astrològ-ya vini wè yé. Mé nou savé ki lò yé vini, yé té ka rété annan roun kaz é ki Jézi pa té sa roun ti bébé ankò, a té roun « timoun » (Mat. 2:11). Donk dapré sa nou ka wè, pasé yé routounen Nazarèt, yé rété Bètléyèm asé lontan pou pran roun kaz.

Éròd doumandé so moun tchwé « tout tibolonm-yan ki té gen dézan ouben mwens annan vil Bètléyèm » (Mat. 2:16). Kou roun zanj té vini avèrti yé, Jozèf kouri séré ké Mari ké Jézi an Éjip, é yé rété la jiktan Éròd mouri. Pita, Jozèf routounen Nazarèt ké so fanmi. Poukisa yé pa routounen Bètléyèm pito ? Paské a té Arkélayis, roun pitit Éròd ki té mové menm, ki té ka dirijé tout Jidé-a é paské roun zanj té vini avèrti yé sa kou-a ankò. Lò i té Nazarèt, Jozèf té an sékirité pou lévé Jézi (Mat. 2:19-22 ; 13:55 ; Luc 2:39, 52).

Dapré sa nou ka wè, Jozèf mouri anvan Jézi pèrmèt moun résisité annan syèl-a. Donk Bondjé ké résisité Jozèf asou latè-a. Roun patché moun ké pouvé wè l’ épi doumandé li plis détay asou poukisa li ké Mari rété Bètléyèm apré Jézi fèt.