Alé annan ròt enformasyon

Alé annan somèr-a

ISTWÈ MO LAVI

Mo lésé Jéova montré mo ki chimen mo té divèt pran

Mo lésé Jéova montré mo ki chimen mo té divèt pran

LÒ MO té jennjan, mo désidé pran roun chimen ki té ké pèrmèt mo gen roun bon travay mo té kontan bokou. Mé Jéova propozé mo pran rounòt chimen. A té kousidiré i té ka di mo : « Mo ké idé to konprann tout bagaj é mo ké montré to chimen to divèt pran-an » (Ps. 32:8). Donk mo lésé Jéova montré mo ki chimen mo té divèt pran. Sa pèrmèt mo sèrvi li pannan tout mo lavi é jwenn roun patché bénédiksyon. Parèkzanp, mo sèrvi li pannan 52 bèl lannen an Afrik.

MO KA LÉSÉ PÉYI NWÈ-A POU ALÉ ANNAN « GRAN TCHÒ AFRIK-A »

Mo fèt an 1935 an Anglétèr, a Darlaston. A roun vil ki annan roun koté yé ka aplé Péyi Nwè-a. Yé ka aplé sa koté-a konsa paské i gen roun patché lizin ki ka voyé roun patché lafimen nwè. Lò mo té gen apéprè 4 an, mo papa ké mo manman koumansé étidyé Labib-a ké Témwen Jéova-ya. Lò mo té gen apéprè 14-15 an, mo vin sir mo menm osi ki a té lavérité. É mo batizé an 1952 lò mo té gen 16 an.

Annan sa menm lépòk-a, mo divini apranti annan roun lizin ki té ka fabriké zouti ké pyès pou loto, bis ké mobilèt. Mo té lé divini secrétaire général, a té roun travay mo té kontan bokou.

Roun jou, mo té divèt pran roun désizyon enpòrtan. Roun rèsponsab itinéran propozé mo dirijé sa yé té ka aplé anvan étude de livre, annan asanblé Willenhall. Mé mo té gen roun désizyon difisil pou pran. A sa lépòk-a, mo té ka alé annan dé asanblé. Pannan simenn-an, mo té ka alé annan roun asanblé ki té pròch ké mo travay annan roun vil yé ka aplé Bromsgrove. É sanmdi ké dimanch, mo té ka fè 32 kilomèt pou routounen koté mo papa ké mo manman é mo té ka alé annan asanblé Willenhall.

Kou mo té lé soutni òrganizasyon Jéova-a, mo asèpté sa rèsponsab itinéran-an té propozé mo, menm si mo té divèt lésé fòrmasyon mo té koumansé-a é ki mo té kontan bokou. Mo pa janmen rigrété lésé Jéova montré mo ki chimen mo té divèt pran. Sa pèrmèt mo gen roun bèl lavi.

Annan asanblé Bromsgrove, mo té rankontré roun bèl ti sò yé ka aplé Anne. I té ka mété so sèrvis pou Jéova an prémyé annan so lavi. Nou maryé an 1957 é nou fè plizyèr bagaj pou Jéova ansanm. Nou divini pyonyé pèrmanan, apré sa pyonyé èspésyal, apré nou sèrvi annan sèrvis itinéran-an é pou fini nou sèrvi o Bétèl. Lavi-a chwit touléjou òbò mo ti madanm.

An 1966, nou fè Lékòl Galaad. Nou té annan 42è klas-a. Apré sa, yé voyé nou o Malawi. Roun ran moun ka aplé sa koté-a « gran tchò Afrik-a » paské moun-yan janti é yé kontan rousouvwè moun. Nou pa té ké jen pansé ki nou pa té ké pouvé rété la lontan.

BAGAJ-YA KA VIN RÈD O MALAWI

Jeep Kaiser nou té ka sèrvi o Malawi annan sèrvis itinéran-an.

1é févriyé 1967, nou rivé o Malawi. Nou anprann lang-a pannan roun mwa é apré sa, nou koumansé sèrvis distrik-a. Nou té ka roulé roun jeep Kaiser. Nòrmalman, a roun loto ki pouvé janbé tout bagaj, menm larivyè. Mé a ti dlo-ya sèlman i té ka janbé. Détan nou té ka rété annan ti kaz fèt ké latè ké roun twa fèt ké pay. É lò lapli té ka tonbé, nou té divèt mété roun bach asou twa-a. Sa pa té fasil, mé a pa ti kontan nou té kontan nouvo lavi nou té gen-an !

An avril, mo santi ki roun bagaj té ka mi annan péyi-a. Mo tandé prézidan Malawi-a, Hastings Banda, fè roun diskour a laradyo. I té ka di ki Témwen Jéova-ya pa té ka péyé yé enpo é ki yé té sa roun problèm pou gouvèrnman-an. A pa té vré. Nou tout té savé ki problèm-an, a té ki nou pa té ka pran parti. Nou pa té lé achté kart parti-a ki té ka dirijé a sa moman-an.

Pannan mwa sèptanm-an, nou li annan journal-a ki prézidan-an té ka di ki Témwen Jéova-ya té ka mété dézòrd annan péyi-a. Pannan roun réinyon politik, i di ki so gouvèrnman té ké entèrdi Témwen Jéova-ya titalò. 20 òktòb 1967, yé entèrdi Témwen Jéova-ya. Roun ti moso tan apré sa, lapolis ké moun ki ka travay pou biro limigrasyon vini fronmen Bétèl-a épi mété misyonèr-ya dèrò di péyi-a.

An 1967, yé ka arété nou é yé ka mété nou dèrò di péyi-a ké dé ròt misyonèr, Jack ké Linda Johansson.

Nou fè trwa jou lajòl é apré sa, yé voyé nou Lilmoris. A té anglé-ya ki té gen sa zilé-a a sa lépòk-a. Mé yé pa pèrmèt nou kontinyé nou travay misyonèr asou sa zilé-a. Donk yé voyé nou an Rodézi (jòdla a Zimbabwé). Lò nou rivé, roun mouché ki ka travay pou biro limigrasyon volé anlè nou. I pa té lé lésé nou antré annan péyi-a. I di nou : « Lò zòt té Malawi yé mété zòt dèrò, zòt alé Moris yé pa té lé zòt, é aprézan zòt ka éséyé rété Rodézi ! ». Anne koumansé pléré. Pyès moun pa té lé nou rété annan yé péyi ! A sa moman-an, sèl bagaj mo té ka wè, a té routounen annan mo péyi, an Anglétèr. Finalman, yé pèrmèt nou dronmi o Bétèl sa jou-a si nou té ka rouvini landimen-an annan yé biro. Menm si nou té las, nou kontinyé fè Jéova konfyans. Épi landimen aprémidi, san nou pa té ka antann, yé pèrmèt nou rété o Zimbabwé kousidiré nou té sa visiteurs annan péyi-a. Mo pa ké janmen bliyé sa mo rousanti sa jou-a : mo té sir ki Jéova té ka montré nou ki chimen nou té divèt pran !

ROUNÒT TRAVAY POU FÈ : TRAVAY POU MALAWI DIPI ZIMBABWÉ

Mo ké Anne annan Bétèl Zimbabwé an 1968.

Annan Bétèl Zimbabwé, yé mété mo annan roun sèrvis ki té ka okipé di Malawi ké Mozanbik. Gouvèrnman-an té ka fè frè ké sò-ya ki té ka rété o Malawi wè roun patché mizè. Roun bagaj mo té gen pou fè, a té tradwi rapòr rèsponsab sirkonskripsyon-yan ki té o Malawi té ka voyé pou nou. Roun jou aswè, mo té ka travay ta pou fini roun tradiksyon. Mo koumansé pléré lò mo li tout vyé kalité mové bagaj mo frè ké sò-ya té ka sipòrté *. Mé sa ankourajé mo osi lò mo wè kouman yé té gen lafwa, kouman yé té fidèl, é kouman yé té ka tchenbé (2 Cor. 6:4, 5).

Nou fè tousa nou té pouvé pou frè-ya ki té rété o Malawi ké sa ki té alé séré o Mozanbik gen yé manjé èspirityèl. Ékip tradiksyon-an an chichéwa, lang-a yé ka palé o Malawi, déménajé o Zimbabwé, koté roun frè ki té gen roun gran bitasyon. Sa frè-a té janti, i konstrwi kaz ké biro pou tradiktèr-ya. A konsa ékip-a rivé kontinyé tradwi piblikasyon-yan.

Nou ranjé tout bagaj pou rèsponsab sirkonskripsyon-yan vini chak lannen annan asanblé distrik ki té ka fèt o Zimbabwé an chichéwa. Nou té ka bay yé plan diskour-ya. É lò yé té ka routounen o Malawi, yé té ka fè sa yé té pouvé pou partajé sa ké frè ké sò-ya. Roun lannen, yé vini o Zimbabwé é nou profité pou fè yé fè l’École du ministère du Royaume.

Mo ka fè roun diskour o Zimbabwé, an chichéwa pannan roun asanblé distrik an chichéwa ké chona.

An févriyé 1975, mo alé wè plizyèr Témwen Malawi ki té annan plizyèr kan réfijyé o Mozanbik. Sa krétyen fidèl-ya té ka kontinyé swiv kadans òrganizasyon Jéova-a. Parèkzanp, yé té fè plizyèr kolèj ansyen kou òrganizasyon-an té ka doumandé nou fè. Sa nouvo ansyen-yan té òrganizé roun patché bagaj. Parèkzanp, yé té ka bay diskour piblik, yé té ka fè tèks pou koumansé lajournen-an ansanm ké étid Tourdégard-a, é yé jis té ka fè asanblé. Yé té menm òrganizé kan-yan kou annan roun asanblé réjyonal. I té gen roun sèrvis pou nétwayé, roun sèrvis ki té ka distribiyé manjé, é roun sèrvis ki té ka fè lasékirité. Sa frè-ya rivé fè tousa gras-a bénédiksyon Jéova-a, é sa ankourajé mo toubonnman.

Bò d’ 1979, a filyal Zanbi ki koumansé okipé di Malawi. Mé kou roun patché ròt frè ké sò, mo té ka sonjé souvan mo frè ké sò-ya ki té o Malawi é mo té ka priyè souvan pou yé. Kou mo té annan Komité filyal Zimbabwé, mo kontré plizyèr fwa ké plizyèr réprézantan syèj mondyal-a. Mo kontré osi ké plizyèr frè ki té gen rèsponsabilité ki té ka vini di Malawi, Afrik di Sid ké Zanbi. É chak kou, nou té ka pozé nou kò sa menm késyon-an : « Kisa nou pouvé fè ankò pou nou frè ké sò-ya ki o Malawi ? »

Ké tan-an, pèrsékisyon-an vin mwen fò. Piti piti, Témwen-yan ki té chapé Malawi té ka rouvini. Épi sa ki pa té pati té ka santi ki pèrsékisyon-an té mwen fò. Annan péyi-ya òbò Malawi, gouvèrnman-yan té anréjistré rélijyon Témwen Jéova-ya. Donk Témwen-yan té pouvé fè sa yé lé aprézan. An 1991, yé fè menm bagaj-a o Mozanbik. Mé kitan yé té ké fè sa o Malawi ?

NOU KA ROUTOUNEN O MALAWI

Finalman, sitiasyon politik-a o Malawi chanjé é an 1993, gouvèrnman-an di ki Témwen Jéova-ya pa té entèrdi ankò annan péyi-a. Roun jou, mo té ka palé ké roun misyonèr é i doumandé mo : « Ès to ké routounen o Malawi ? » Kou mo té gen 59 an, mo réponn li : « Awa, mo tro vyé ! » Mé sa jou-a menm, Kolèj santral-a voyé nou roun fax koté i té ka propozé nou routounen o Malawi !

Sa pa té fasil pou nou pran roun désizyon paské nou té kontan koté nou té fika bokou. A té kousidiré nou té annan nou kaz é nou té gen roun patché bon zanmi. Kolèj santral-a di nou ki nou té pouvé désidé rété o Zimbabwé si nou té lé. Donk nou té pouvé désidé nou menm ki chimen nou té divèt pran épi rété o Zimbabwé. Mé mo ka sonjé ki mo sonjé Abraam ké Sara. Menm si yé té gen yé ti laj, yé lésé yé bèl ti kaz koté yé té byen pou yé obéyi roun lòrd Bondjé té bay yé (Gen. 12:1-5).

Alòr nou désidé swiv dirèksyon òrganizasyon Jéova-a. A konsa nou rivé o Malawi 1é févriyé 1995. Sa té ka fè 28 an dipi prémyé fwa nou té rivé o Malawi. Apré sa, yé fè roun komité filyal é mo té annan sa komité-a ké dé ròt frè. Lanmenm, nou fè tousa nou té pouvé pou òrganizé travay Témwen Jéova-ya annan péyi-a.

« A JÉOVA KI KA FÈ SA KI PLANTÉ-A POUSÉ »

Wè Jéova fè travay prédikasyon-an vansé vitman, a té roun bénédiksyon ! I vin gen roun patché proklamatèr rounsèl kou. An 1993 i té gen 30 000 proklamatèr é an 1998 i té gen 42 000 * proklamatèr. Kolèj santral-a asèpté yé fè plizyèr batiman pou filyal-a, pou nou té pouvé okipé di tout travay i té gen pou fè annan péyi-a. Nou achté roun téren a Lilongwé ki té ka fè 12 èktar, é yé mété mo annan komité konstriksyon-an.

An mé 2001, frè Guy Pierce, ki té annan Kolèj santral-a, fè diskour-a pou inauguration-an. Pasé 2 000 Témwen malawi té la. Près yé tout té ja batizé dipi pasé 40 lannen. Lò Témwen Jéova-ya té entèrdi o Malawi, sa krétyen fidèl-ya té tchenbé rèd magré roun patché soufrans pannan plizyèr lannen. Pou monn-an, yé té pov. Mé pou Jéova, yé té rich ! Yé té tou kontan vini wè yé nouvo Bétèl. Toupatou yé té ka alé annan Bétèl-a, yé té ka chanté kantik fason yé gen labitid chanté an Afrik. Anyen pa té jen touché mo konsa. Mo wè ki Jéova ka vidé roun lapli bénédiksyon asou sa-ya ki ka tchenbé rèd annan éprèv é ki ka kontinyé gen lafwa.

Kou Bétèl-a té fini, a té roun plézi pou mo lò yé envité mo fè diskour inauguration-an pou plizyèr sal di Rwayonm. A sa lépòk-a, asanblé-ya o Malawi té ka profité di roun program pou konstrwi sal di Rwayonm vitman annan péyi koté yé pa gen bokou soumaké. Anvan sa, roun ran asanblé té ka fè yé réinyon annan karbé fèt ké bwa ékaliptis. Twa-ya té fèt ké rozo é yé té ka asiz asou ban fèt ké latè. Aprézan, frè-ya té tou kontan fè bèl ti sal di Rwayonm ké brik yé té tchwit annan four yé té fè yé menm ! Mé yé kontinyé sèrvi ban paské dapré sa roun dolo ka di « asou roun ban, i toujou gen plas pou rounòt moun » !

Anplis di sa, a té roun plézi pou mo wè Jéova idé so sèrvitèr-ya vansé. A jenn frè afriken-yan èspésyalman ki té ka fè mo rété èstébékwé. Yé té toujou paré pou travay. É gras a fòrmasyon òrganizasyon Jéova-a té ka bay yé, yé té ka vin gen roun patché èspéryans vitman. Sa té ka pèrmèt yé gen plis rèsponsabilité annan Bétèl-a ké annan asanblé-ya. Asanblé-ya té ka vin fò osi paské aprézan i té gen rèsponsab sirkonskripsyon ki té ka vini di Malawi menm, é près yé tout té maryé. Menm si pou yé fanmi épi pou près tout moun, sa ki maryé divèt fè timoun, sa frè ké sò-ya té ka désidé antann anvan yé fè timoun pou fè plis pou Jéova.

A PI BON DÉSIZYON MO TÉ POUVÉ PRAN

Mo ké Anne annan Bétèl Anglétèr.

Apré 52 lannen nou fè an Afrik, mo koumansé gen problèm ké mo santé. Donk Komité filyal-a propozé Kolèj santral-a voyé nou an Anglétèr, é Kolèj santral-a asèpté. Nou té tris paské nou té kontan koté nou té fika, mé fanmi Bétèl Anglétèr-a ka byen okipé di nou.

Mo sir ki lò mo désidé lésé Jéova di mo ki chimen mo té pou pran, a té pi bon désizyon mo pa janmen pran. Si mo té désidé konté asou mo pròp kò, ès mo té ké rivé fè tousa mo fè ? Dipi tout tan, Jéova savé kouman pou ‘fè mo chimen vini drèt’ (Prov. 3:5, 6). Anvan, mo té kontan lò mo té ka wè kouman roun antrépriz té ka maché. Mé òrganizasyon Jéova-a bay mo roun pi bèl karyèr ankò ! Pou mo, sèrvi Jéova a toujou pi bèl lavi i pouvé gen !

^ Nou ka jwenn istwè Malawi annan l’Annuaire 1999 des Témoins de Jéhovah, p. 148-223.

^ I gen pasé 100 000 proklamatèr o Malawi jòdla.